2Sak/6/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:0724100797.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Saz/7/2024
- IČS
- 0724100797
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Y. C., dátum narodenia: XX. G. XXXX, štátna príslušnosť: E. P., adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: X G. M. L. Q. R., F. XXX A. U. X Q., Z. X, č. X, K., V., E. P., toho času: Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17316014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 15Saz/7/2024-41, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-350-21/2023-Ž z 15. apríla 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) neudelil azyl žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/ 2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu, že nespĺňa podmienky na udelenie azylu uvedené v § 8 tohto zákona. Žalovaný zároveň z dôvodu nesplnenia podmienok neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu s odkazom na § 13c ods. 1 písm. a) v spojení s § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny s odkazom na § 13 ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle. Azylové konanie začalo podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle. Žalobca priamo nepožiadal v Slovenskej republike o udelenie azylu. Azylové konanie začalo po vrátení žiadateľa z Nórska. 2. Žalovaný k osobe žalobcu uviedol, že nikdy voči nemu nebolo vedené trestné konanie a
ani nespáchal žiaden trestný čin. Nebol členom žiadnej politickej strany, či inej organizácie. V roku 2020 sa uchádzal o členstvo v politickej strane TYP (Türkiye Işçi Partisi). Poslal e- mail so žiadosťou o členstvo, ale nedostal žiadnu odpoveď. Dôvodom bolo, že sa žalobcovi páčil sociálny program tejto strany, imponovalo mu presadzovanie rovnakého štandardu pre každého, viac socialistický pohľad a rovnosť medzi ľuďmi. Vo veku asi 15 - 16 rokov sa zaujímal o politiku, hlavne ohľadom práv Kurdov v Turecku. Zúčastňoval sa mítingov
organizovaných stranami. Tieto mítingy natáčal na video a zverejňoval ich na internete. Po smrti svojho brata v roku 2015, začal pociťovať tlaky na rodinu. Jeho brat bol členom Jednotiek ľudovej obrany YPG (Yekîneyen Parastina Gel), ktoré sú Tureckom považované za teroristické.
Zúčastňoval sa bojov proti ISIS na území Sýrie, kde aj zahynul. Rodina do bratovej smrti nemala žiadne problémy. Po informácii z novín, že brat zahynul, večer prišli domov policajti a zobrali otca na výsluch. Následne sa policajti zdržiavali na ich ulici a žalobca bol viackrát legitimovaný. Zaistený nebol, avšak pociťoval určitý psychický tlak. Žalobcovi dvaja bratia natočili smútočný obrad zosnulého brata na video, ktorý zverejnili na internete. Boli obvinení z propagácie terorizmu, v súdnom konaní však boli oslobodení.
V domovskej krajine sa necíti bezpečne od svojich detských čias. Keď mal asi 16 rokov, bol svedkom streľby policajtov do ľudí počas protestu. Keď mal asi 11 - 12 rokov, počas hry na ulici s kamarátmi, jedného prešlo pancierované policajného auto. Odvtedy má z toho traumu.
Viackrát bol policajtami zbitý len kvôli tomu, že je Kurd. Celé roky kvôli tomu žije v strachu a myslí si, že by sa ako Kurd nevedel presadiť. 3. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že predmetné dôvody nezakladajú nárok na udelenie azylu a ani doplnkovej ochrany. Po smrti brata v roku 2015 nemal žalobca bránené v študovaní, pracovaní a cestovaní. Nebola preukázaná žiadna perzekúcia vo vzťahu k nemu ani členom jeho rodiny. Žalobca pracoval, cestoval, nastúpil na vysokú školu a bolo mu umožnené vycestovať v rámci programu Erasmus.
4. Podľa záverov žalovaného neboli tiež preukázané dôvody na udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Žalobca nemá v Slovenskej republike žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach azylu na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Navrhol v nej, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v časti výrokov, ktorými mu nebol udelený azyl a doplnková ochrana a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tak nežiadal zrušiť tie výroky rozhodnutia žalovaného, ktorými mu nebol udelený azyl na účely zlúčenia rodiny a nebola poskytnutá doplnková ochrana na účely zlúčenia rodiny. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom odporu (§ 191 ods. 1 písm. c), e), f) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)). 6. Správny súd rozsudkom č. k. 15Saz/7/2024-41 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol. V odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné: · existencia obáv žalobcu z prenasledovania nebola hodnoverným spôsobom osvedčená. Žalobca precestoval bez akýchkoľvek problémov prakticky celé Turecko, nikdy nebol zadržaný a ani voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie. Nebol mu obmedzovaný prístup k vybavovaniu si cestovného pasu, bola mu viackrát odložená vojenská služba, bolo mu umožnené študovať na vysokých školách v Turecku aj zahraničí. Politicky v súčasnosti nie je aktívny. Jeho dvaja bratia síce boli obvinení, ale boli preukázateľne spod obžaloby oslobodení. V rámci štúdia bol na programe Erasmus na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Skúšky nespravil, ani na ne údajne nešiel. V tomto období cestoval. O azyl požiadal v Nórsku až po vypršaní platnosti víz s cieľom štúdia jazyka, histórie a zo sympatií k nórskemu sociálnemu systému; · pre ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci nebolo potrebné zabezpečiť preklad dokumentov predložených žalobcom, ktoré sa týkajú trestného stíhania žalobcových dvoch bratov; · žalobcom predložené štyri krátke videá nepotvrdzujú, že je žalobca prenasledovaný z politických dôvodov; · z polytematickej správy o Turecku vyplýva, že bežní občania kurdskej národnosti môžu čeliť určitej kultúrnej diskriminácii, avšak tureckou vládou vo všeobecnosti prenasledovaní nie sú. Rodičia žalobcu, súrodenci, všetci kurdskej národnosti, žijú aj naďalej v Turecku bez akýchkoľvek problémov. Jeden brat je riaditeľom spoločnosti na predaj tonerov v Istanbule, ďalší brat je novinár a redaktor. Otec žalobcu pracuje v štátnej správe, žalobcove sestry pracujú a študujú; · pri posudzovaní udelenia doplnkovej ochrany sa žalovaný dostatočným spôsobom zaoberal všetkými formami vážneho bezprávia, ktoré by mohlo žalobcovi hroziť. Správne zistil že vážne bezprávie žalobcovi nehrozí, a preto žalovaný dôvodne nepristúpil k poskytnutiu doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu: · správny súd sa dostatočne nevysporiadal s informáciami o diskriminácii a porušovaniu ľudských práv Kurdov. Žalobca bol spolu s rodinou prenasledovaný po smrti jeho brata Y. v roku 2015, ktorý bol členom YPG. Po odchode z domovskej krajiny bol hľadaný políciou. Žalobca sa zaujímal o politiku, najmä ohľadom práv Kurdov v Turecku. Zúčastnil sa na mítingoch, ktoré organizovali strany zaoberajúce sa kurdskou problematikou. Z týchto mítingov zverejňoval na internete videá, pričom prestal tak konať v roku 2015 po smrti svojho brata; · do správneho konania predložil materiály týkajúce sa súdnych konaní jeho bratov M. a P., ktorí boli obvinení z propagácie teroristickej organizácie. Tiež predložil správy z novín týkajúce sa smrti jeho brata Y.. Žalovaný v rozpore s § 19 ods. 9 zákona o azyle nezabezpečil preklad týchto dokumentov; · pri posudzovaní podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany dospel správny súd k nesprávnemu právnemu záveru keď vyhodnotil, že žalobcovi nehrozí mučenie alebo neľudské, ponižujúce zaobchádzanie, trest. Žalobca aj v rámci pohovoru uviedol, že sa obáva, že by sa po návrate do krajiny pôvodu dostal do väzenia kvôli jeho zosnulému bratovi. Nie je vylúčené, že v prípade jeho návratu nebude vystavený mučeniu, alebo neľudskému, ponižujúcemu zaobchádzaniu ako jednej z foriem vážneho bezprávia, keďže Kurdi v tureckých väzeniach preukázateľne čelia diskriminujúcemu zaobchádzaniu. Z dôvodu, že dvaja žalobcovi bratia boli v súvislosti s ich zomrelým bratom väznení, nie je vylúčené, že aj žalobca bude vzatý do väzby a vypočúvaný a v takejto situácii vystavený vážnemu bezpráviu. 8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený.
12. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Správny súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s informáciami, pre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu a doplnkovej ochrany. Podrobne rozobral a vyhodnotil všetky dostupné informácie. 14.
Kasačný súd upriamuje pozornosť na § 8 zákona o azyle. Podľa tohto ustanovenia ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania . . . z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Prenasledovanie ako pojem je definovaný v § 2 písm. d) zákona o azyle. Podľa tohto ustanovenia sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihuje jednotlivca podobným spôsobom.
15. Z vykonaného dokazovania a dostupných dokumentov nebolo preukázané, že by boli konaním Turecka závažné alebo opakované porušované jeho základné ľudské práva. Správny súd správne poukázal na to, že žalobca aj po smrti brata v roku 2015 žil životom bez obmedzení na základných právach zo strany Turecka. Študoval, pracoval, cestoval, bola mu viackrát odložená povinná vojenská služba. V rámci programu Erasmus legálne opustil Turecko a o azyl požiadal až po uplynutí platnosti víz. Takéto konanie a spôsob života nenaznačuje existenciu konania domovskej krajiny, ktoré by vážnym spôsobom porušovalo základné ľudské práva žalobcu. 16.
Správny súd spolu so žalovaným správne poukázali aj na tú skutočnosť, že po smrti žalobcovho brata napriek trestným stíhaniam dvoch súrodencov, títo boli oslobodení. Nebolo preukázané, že by rodina žalobcu bola perzekvovaná. Z výpovedí žalobcu vyplýva, že členovia jeho rodiny pracujú alebo študujú, dokonca jeden brat je v riadiacej pozícii a otec žalobcu zamestnancom verejnej správy. Pri takto spôsobe života ani kasačný súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť žalobca považovaný za prenasledovaného.
17. Pokiaľ sa v mladosti žalobca zaujímal o politiku a chodil na protesty, natáčal i zverejňoval videá a chcel vstúpiť do politickej strany, nebolo preukázané, že by uvedené malo negatívny dopad na žalobcu zo strany Turecka. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca čelil akejkoľvek diskriminácii zo strany domovskej krajiny pri uchádzaní sa o prácu alebo štúdium. Žalobca pracoval a študoval aj po tom, ako realizoval všetky popísané aktivity. 18.
Pri posudzovaní existencie dôvodov doplnkovej ochrany sa kasačný súd tiež stotožnil so správnym súdom a žalovaným. Podľa § 13a zákona o azyle sa poskytne doplnková ochrana, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu žalobca vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bola na mieste reálna obava žalobcu o možnosti jeho prenasledovania po návrate do Turecka pre aktivity jeho brata, ktorý zomrel v roku 2015. Kasačný súd uvádza, že pokiaľ by Turecko chcelo perzekvovať práve žalobcu z tohto dôvodu, mohlo to urobiť už omnoho skôr.
Je veľmi málo pravdepodobné, že by k takejto perzekúcii domovský štát žalobcu pristúpil, navyše pokiaľ ostatní členovia rodiny perzekvovaní nie sú. S ohľadom na doterajší život žalobcu tiež nebolo preukázané, prečo by osoba, ktorej bolo umožnené študovať, pracovať a zúčastňovať sa medzinárodných študijných výmenných pobytov, mala byť po vrátení do domovského štátu perzekvovaná. Vyjadrenia v kasačnej sťažnosti v tomto smere majú tiež charakter skôr všeobecných obáv, ktoré však nezodpovedajú reáliám o doterajšom živote žalobcu a jeho rodiny. 19.
Správny súd spolu so žalovaným sa dostatočne vysporiadali aj so skutočnosťou, že by v súčasnosti kurdská menšina ako celok bola v Turecku zo strany štátu prenasledovaná. Správny súd vyhodnotil dostupné správy. Z týchto správ nevyplýva, že by voči bežným občanom Turecka z dôvodu ich príslušnosti ku kurdskej národnosti prichádzalo k negatívnym zásahom. Kasačný súd v tomto smere dodáva, že informácie žalobcu o doterajšom spôsobe života jeho a rodiny tiež nepotvrdzujú negatívne zásahy voči tureckým občanom kurdskej národnosti v Turecku. 20.
Ku kasačného bodu týkajúcemu sa nepredloženia materiálov predložených žalobcom kasačný súd uvádza, že podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle žalovaný zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu.
Toto ustanovenie však nie je možné interpretovať spôsobom, že by sa mal zabezpečiť preklad každého jedného dokumentu predloženého žalobcom (žiadateľom o azyl). 21. V zmysle § 52 zákona o azyle sa na konania podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“), ak zákon o azyle neustanovuje
inak. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku je síce účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, avšak podľa § 32 ods. 1 prvej vety tohto zákona presne a úplne zistiť skutočný stav veci je povinný správny orgán. Žalovaný v postavení správneho orgánu tak nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne žalobca v postavení žiadateľa o azyl. Je povinný vykonať len také dôkazy, ktoré sú potrebné na dostatočné ustálenie skutkového stavu. 22.
Uvedené vyplýva aj z § 19a ods. 9 zákona o azyle, na ktorý odkazuje žalobca. Toto ustanovenie viaže povinnosť vykonať preklad len na tie dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti. Pokiaľ žalovaný bol schopný ustáliť skutkový stav na základe iných dôkazov, nebolo nutné vykonať preklad ďalších dokumentov predložených žalobcom.
Navyše ani z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom konkrétne by mali tieto ďalšie dokumenty, týkajúce sa podľa tvrdenia žalobcu najmä okolností spojených so smrťou žalobcovho brata a trestných stíhaní ďalších dvoch bratov, prispieť k zmene prijatých skutkových a právnych záverov.
23. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil jednotlivé kasačné body ako nedôvodné. Kasačný súd konštatuje, že správny súd vec správne právne posúdil.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 26. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. novembra 2024