2Sak/6/2025

1. Žalobca 1/ požiadal 14. decembra 2023 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre seba a pre žalobcu 2/ (syn žalobcu 1/). Prvým dôvodom bolo, že žalobca 1/ pracoval v jadrovom priemysle ako referent špecialista na oddelení investícií a základných fondov Ministerstva pre mimoriadne situácie Ruskej federácie a v máji 2000 alebo 2001 bol po stretnutí s riaditeľom Uralského elektromechanického závodu T. U. T. v H. otrávený.

Druhé je vedené za prisvojenie si finančných prostriedkov s cieľom podvodu. Dôvody týchto trestných stíhaní nepozná. Môžu však byť vedené preto, že ide o konkurenčný boj, prípadne preto, že ukončil doktorandské štúdium na tému História a sebaurčenie Mordvianskeho národa.

5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle. 3. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

V priebehu azylového konania nebol schopný uviesť, kto a prečo by mal v tom období záujem na jeho otrávení. Ide o udalosť spred 23 alebo 24 rokov, pričom žalobca 1/ následne zotrval minimálne 11 rokov v Ruskej federácii a ďalších minimálne 7 rokov zostal pracovať na Ministerstve pre mimoriadne situácie Ruskej federácie. Následne v súvislosti s uvedeným zamestnaním nemal žiadne problémy. Dôvod starý minimálne 23 rokov pri osobe, ktorá sa nachádza najmenej 12 rokov na území Európskej únie, nemôže byť považovaný za relevantný; · druhý žalobcom 1/ uvádzaný dôvod žalovaný vyhodnotil tak, že na žalobcu 1/ nikdy nebol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz. Z výpovede žalobcu 1/ je zrejmé, že jedno trestné stíhanie bolo ukončené. Dve ďalšie sa vedú za premlčané trestné činy, pričom ruské orgány s advokátom žalobcu 1/ vedú komunikáciu o ukončení týchto konaní z dôvodu premlčania. Žalobca 1/ vo svojich výpovediach nijako nespájal tieto trestné stíhania s politickým pozadím. Trestné stíhania pochádzajú z rokov 2011 a 2012. Keďže žalobca 1/ žije na Slovensku

Podľa vyjadrenia Slovenskej informačnej služby je žalobca 1/ podozrivý z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej migrácie, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami i spolupráce s cudzou mocou.

(Moldavsko) žiadne problémy. Žalobca 2/ nie je zverený do starostlivosti otca. Dôvodom na udelenie azylu nemôže byť ani to, že žalobca 2/ podľa vyjadrenia v pohovore uviedol svoju túžbu žiť na Slovensku so žalobcom 1/ a dokonalé ovládanie slovenského jazyka. 4. Žalovaný nevzhliadol žiadne dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany.

Podľa žalovaného nebolo tiež preukázané, že by bol žalobca 1/ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému, ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. V minulosti uvedenému vystavený nebol a v súčasnosti žalobca 1/ nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne ruské orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho

S ohľadom na vek žalobcu 1/ nehrozí jeho nábor do armády Ruskej federácie a ani zapojenie do vojenských konfliktov. Nebol tiež preukázaný taký medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by žalobca 1/ z dôvodu svojvoľného násilia mohol byť ohrozený na živote a nedotknuteľnosti svojej osoby. Žalobca 2/ podľa záverov žalovaného so zreteľom na svoj vek nemohol vykonať taký skutok, na základe ktorého by mu mohol hroziť trest smrti, mučenie, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Rovnako v krajine jeho štátneho občianstva a ani v krajine jeho trvalého pobytu neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, pri ktorom by dochádzalo k ohrozeniu obyvateľov na základe neselektívneho násilia, ktorým by mohol byť žalobca 1/ v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený.

žalobcov.

6. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu žalovaného podanie nazvané administratívnoprávna reklamácia, ktorú Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) posúdil ako správnu žalobu vo veciach azylu. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že žalobcovia nesúhlasili s rozhodnutím žalovaného. Podanie neobsahuje žalobné body a ani konečný návrh.

rozumie. Dôkazom je, že namietal tlmočenie pri pohovore 3. januára 2024 a nežiadal prítomnosť tlmočníka na výsluchu pred útvarmi Policajného zboru 30. októbra 2020. Pri všetkých pohovoroch, ktoré boli vykonávané so žalobcami, bol prítomný tlmočník. Žalobca 1/ splnomocnil Ligu za ľudské práva na zastupovanie v konaní pred žalovaným.

v rozhodnutí žalovaného je nesprávne uvedený rok narodenia žalobcu 1/. V tomto rozhodnutí je podľa tvrdenia žalobcu 1/ aj nesprávny údaj o dĺžke doby, počas ktorej pracoval na Ministerstve pre mimoriadne situácie Ruskej federácie. Ostatné informácie o sebe však žalobca 1/ nenamietal. Niet preto sporu, že sa toto rozhodnutie týka jeho osoby; · k námietke žalobcu 1/ o nesprávnom údaji o štátnej príslušnosti žalobcu 2/ je uvedené v rozhodnutí žalovaného, prečo žalovaný dospel k takémuto záveru. Pokiaľ by aj žalobca 2/ nemal štátnu príslušnosť v Moldavsku a bol by osobou bez štátnej príslušnosti, krajinou pôvodu by bolo Slovinsko, v ktorom má žalobca 2/ povolený pobyt; · pri posúdení obavy o život z dôvodu tvrdenej otravy v roku 2000 a 2001 je potrebné súhlasiť so žalovaným, že žalobca 1/ následne žil a pracoval v Rusku ďalších približne 11 rokov, pričom v tomto období nemal problémy s políciou, armádou alebo štátnymi orgánmi a bezprostredne po vstupe na územie Slovenskej republiky, resp. Európskej únie (v roku 2012 - Slovinsko) nepožiadal o medzinárodnú ochranu. Neuviedol relevantný dôvod, prečo tak urobil

· pri posudzovaní dôvodu týkajúceho sa predávania zbraní žalobcom 1/ na Ukrajinu bolo zohľadnené, že jednotlivé obchody sa mohli udiať minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o udelenie azylu a rok aj trištvrte po vypuknutí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca 1/ za takéto obchodovanie zo strany Ruskej federácie

Jeho konanie sa preto javí účelové v snahe vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu; · žalovaný riadne zdôvodnil, prečo žalobcovi 1/ neprináleží právo na poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalobca 1/ túto argumentáciu nevyvrátil. Nebolo preukázané, že by žalobcovi 1/ hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ktorý

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

8. Žalobca 1/ podal voči rozsudku správneho súdu dokument, ktorý nazval ako odvolanie a napáda ním rozsudok správneho súdu. V predmetnom dokumente rozdelenom do pätnástich častí žalobca 1/ napáda závery uvedené v odôvodnení rozsudku správneho súdu. V každej jednej časti sa nachádza text v ruštine a následne je uvedený (tak ako uvádza aj žalobca 1/) voľný preklad. Text v slovenskom jazyku má jazykové a gramatické nedostatky. Je však z neho zrejmé, čo konkrétne žalobca 1/ napáda. Po posúdení predmetného podania z obsahového hľadiska (§ 55 ods. 3 SSP) je zrejmé, že toto podanie je kasačnou sťažnosťou voči rozsudku správneho súdu. V kasačnej sťažnosti žalobca 1/: · namieta, spresňuje a dopĺňa viaceré skutkové zistenia; · rozporuje závery týkajúce sa pokusu o otravu; · poukazuje, že z rozhodnutia Ruskej federácie z 12. marca 2025 je na zozname hľadaných osôb hlavného oddelenia Ministerstva vnútra Ruska pre mesto Moskva ako obvinený; · uvádza, že niektoré osoby, vzhľadom napr. na ich profesiu, podliehajú v Ruskej federácii mobilizácii až do veku 65 rokov; · poukazuje, že žalobca 2/ nemá žiadne občianstvo a ani pas. Má len preukaz o povolení na pobyt; · uvádza, že stále sú voči nemu vedené trestné stíhania. Hrozí mu zatknutie a vydanie do Ruskej federácie. Nevykonával žiadnu nezákonnú činnosť; · namietal kvalitu prekladov, čo viedlo k negatívnemu rozsudku. V niektorých prípadoch dokonca došlo k zlomyseľnému zjavnému skresleniu prekladu; · uviedol, že súdy Ruskej federácie nevydávajú medzinárodné zatykače pre nedostatok potrebnej dokumentácie. 9. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Zaujal stanovisko k viacerým vyjadreniam a poukázal tak na jej obsahové, ako aj formálne nedostatky. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený.

15. Dôvody na udelenie azylu sú vymedzené v § 8 zákona o azyle. Podľa písm. a) tohto ustanovenia žalovaný udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

17. V konaní tiež nebolo preukázané, že trestné stíhania žalobcu súviseli s dôvodmi uvedenými v § 8 zákona o azyle. Správny súd a žalovaný správne uviedli, že samotná skutočnosť trestného stíhania v krajine pôvodu nemôže byť dôvodom na udelenie azylu. Navyše správny súd správne upriamil pozornosť na zápisnicu žalovaného z 13. decembra 2023 (v administratívnom spise založená na č. l. 7 - 11, v ktorej je zachytené vyjadrenie žalobcu 1/, že spáchal niekoľko trestných činov na území Ruskej federácie. Žalobca 1/ uvádza, že v Ruskej federácii prišlo k ukončeniu jedného trestného stíhania a v iných veciach sa prostredníctvom v Ruskej federácii nachádzajúceho advokáta vedie proces týkajúci sa skončenia ďalších konaní z dôvodu ich premlčania. Kasačný súd pritom plne súhlasí so závermi žalovaného a správneho súdu, podľa ktorých tieto trestné konania majú byť vedené za skutky spáchané v rokoch 2011 a

18. Správny súd a žalovaný sa správne vysporiadali aj s dôvodom v žiadosti o udelenie azylu týkajúcim sa podnikateľských aktivít žalobcu 1/ na území Slovinska spojených s predávaním zbraní na Ukrajinu. V konaní nebolo preukázané, že by v príčinnej súvislosti s legálnym vykonávaním takéhoto podnikania pred vypuknutím vojenského konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou bola takáto činnosť trestná a zakladala by obavu žalobcu 1/ z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Kasačný súd aj v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že k podnikaniu v Slovinsku malo prísť niekoľko rokov predtým, ako žalobca 1/ požiadal o udelenie azylu. Nie je preto zrejmé, prečo by mal tento dôvod zakladať obavu z prenasledovania žalobcu v 1. rade z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle až v

Dôvody uvádzané žalobcami však nepreukázali hrozbu vážneho bezprávia v krajine pôvodu. 21. Správny súd a žalovaný rovnako správne vyhodnotili neexistenciu dôvodov na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle je možné udeliť azyl na účel zlúčenia rodiny rodinnému príslušníkovi azylanta. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobcovia boli v rodinnom zväzku s osobou, ktorej bol na území Slovenskej republiky udelený azyl. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny je možné poskytnúť rodinnému príslušníkovi osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana.

2/ je osobou bez štátneho občianstva, samotná táto skutočnosť nie je dôvodom na udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany. Navyše v posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca 2/ má trvalý pobyt v Slovinsku, teda inom členskom štáte Európskej únie.

65 rokov. Nešpecifikoval však o aké profesie ide, a prečo by on s ohľadom na svoj profesijný život mal spadať do tejto kategórie osôb. Stanovisko Slovenskej informačnej služby, napriek tomu, že sú v ňom uvedené závažné podozrenia o žalobcovi 1/, sa netýka dôvodov na udelenie medzinárodnej ochrany, ktorá je predmetom tohto konania. So zreteľom na uvedené kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body týkajúce sa vecného posúdenia za nedôvodné.

Z legislatívy Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť prekladať rozhodnutia orgánov verejnej správy a ani rozhodnutia súdov. Správny súd správne poukázal na § 20a ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého žalobca musí byť pri prevzatí rozhodnutia žalovaného oboznámený v jazyku, ktorému rozumie, s obsahom tohto rozhodnutia. Z uvedeného však nevyplýva, povinnosť prekladu rozhodnutia žalovaného. Zo zápisnice o pojednávaní na správnom súde z 10. marca 2025 vyplýva, že na tomto pojednávaní sa osobne zúčastnil žalobca 1/ a správnym súdom ustanovená tlmočníčka pre účely tlmočenia na tomto pojednávaní. Správny súd na ňom vyhlásil rozsudok, ktorý ústne odôvodnil. Žalobcovi 1/ tak boli priamo na pojednávaní uvedené a do jazyka, ktorému rozumie, preložené dôvody rozsudku správneho súdu. Žalobca 1/ bol teda priamo oboznámený a vedel o dôvodoch, pre ktoré správny súd rozhodol spôsobom uvedeným vo svojom rozsudku. Žalobca bol schopný porozumieť aj textu rozsudku správneho súdu, pretože v ním podanej kasačnej sťažnosti v slovenskom jazyku uvádza vybrané výňatky tohto

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 27. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. septembra 2025