2Sak/7/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobca): O. K. N., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, trvalý pobyt K., B., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/ 71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/9/2023-43 zo dňa 3. apríla 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/9/2023-43 zo dňa 3. apríla 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 11.01.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš. Hliadka spozoroval skupinu šiestich osôb, z ktorých nikto vrátane žalobcu nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Po predvedení na správny orgán bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej žalobca uviedol, že je príslušníkom tretej krajiny - Iraku. Lustráciou bolo zistené, že nemá na území SR povolený žiaden pobyt, na území SR nebol žiadateľom o azyl. Lustráciou v informačnom systéme EURODAC bolo zistené, že v Grécku dňa 02.11.2017 požiadal o azyl. Lustráciou bola zistená pozitívna lustrácia SIS II, ktorú vytvorilo dňa 17.08.2021 Nemecko s dôvodom odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, kde bol uvedený druh trestného činu: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom“. 3. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica č.: PPZ-HCPBB5-29-014/2023-AV zo dňa 12.01.2023 bol žalobca administratívne vyhostený z územia SR a bol mu uložený zákaz vstupu na územie SR a na územia všetkých členských štátov na dobu 1 roka, pričom správny orgán odkladný účinok odvolania voči rozhodnutiu vylúčil, na území SR sa zdržiaval neoprávnene, nemá doklady totožnosti, nedisponuje finančnými prostriedkami, predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, žalovaný rozhodol o jeho zaistení a dobu zaistenia určil do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, maximálne do 12.04.2023 s cieľom zabezpečiť žalobcovi náhradný cestovný doklad.

4. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p., ktorou sa domáhal prepustenia zo zaistenia s nasledujúcimi žalobnými bodmi: - so zaistením nesúhlasí a žiada o svoje prepustenia z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku, kde je situácia na prevažnej väčšine územia nestabilná, spojená vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb za účelom výkupného. Región Kurdistan síce patrí do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s rizikom ozbrojených útokov. Poukázal aj na svoju výpoveď pred žalovaným, kde uviedol, že sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu o svoj život, - ku skutočnosti, že je považovaný štátnymi orgánmi SR za hrozbu pre SR uviedol, že nevie, prečo k jeho osobe bol v Nemecku vyhotovený taký záznam, keď sa žiadnej nebezpečnej činnosti nedopúšťal, pričom dodal, že meno K. N. je v oblasti, odkiaľ pochádza veľmi časté, - má za to, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku je jeho vyhostenie neprípustné. Uviedol, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne

odsunu. 5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vo veci bral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa jeho prípadu a podľa zistených okolností dospel k záveru, že aj napriek zlej bezpečnostnej situácii v krajine, môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia, teda k administratívnemu vyhosteniu. V krátkej dobe dôjde k potvrdeniu totožnosti vydaním cestovného dokladu. Má za to, že existuje reálny predpoklad vyhostenia v zákonom stanovenej maximálnej lehote zaistenia. Rozhodnutie o zaistení nie je zmätočné, bolo vydané v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré mu to umožňuje.

7. Podľa krajského súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný sa podľa názoru krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

9. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného a poukazuje na to, že doterajšie správanie sa žalobcu (nelegálny pobyt na území viacerých krajín tak ako je to uvedené v zápisnici o podaní vyjadrenia žalobcu, úmyselné neuvedenie osobných údajov) v kontexte s následným stotožnením žalobcu ako aj zistením skutočností (pozitívna lustrácia žalobcu v SIS II) evidentne poukazujú na zámer žalobcu vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu do krajiny pobytu. 10.

11. Podľa krajského súdu zaistenie žalobcu nie je v rozpore ani s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd, nakoľko v zmysle princípu proporcionality bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že vzhľadom na správanie sa žalobcu a zistenú skutočnosť (pozitívna lustrácia v SIS II) tu existuje nebezpečenstvo ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto aj v záujme ochrany tohto záujmu bolo zaistenie žalobcu na účel administratívneho vyhostenia účelné a správne.

13. Zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vzhľadom na uvedené je podľa správneho súdu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a s poukazom na nepôvodnosť žalobných námietok aj účelné a efektívne.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol že: - je irackej štátnej príslušnosti zaistený za účelom výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR, ktorému nebol doposiaľ vystavený náhradný cestovný doklad a ani definitívne potvrdená totožnosť. Tranzitné krajiny neakceptovali prijatie sťažovateľa na svoje územie, - jeho držanie v zaistení je čisto formálne. Z dôvodu aktuálnej bezpečnostnej situácie v Iraku,

Správny orgán má zákonnú povinnosť zaoberať sa dôsledne prekážkami vyhostenia v každom prejednávanom prípade vyhostenia, ako aj dodržaním čl. 3 Európskeho dohovoru. Existencia prekážok vyhostenia nepripúšťa využitie inštitútu zaistenia dotknutého cudzinca pre jeho rozpor s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Na tieto nedostatky majúce za dôsledok nezákonnosť držania sťažovateľa v zaistení mal krajský súd reagovať a sťažovateľa prepustiť zo zaistenia, - vo veci tvrdeného porušenia čl. 3 Európskeho dohovoru vyhostením cudzieho štátneho príslušníka do Iraku ESĽP dospel rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016 č. 59166/12 - J. K. a ostatní proti Švédsku, k záveru, že sa situácia v Iraku značne zhoršila a že rozsiahle územie Iraku nie je pod účinnou kontrolou irackej vlády. ESĽP preto prijal záver, že s ohľadom na individuálne skutočnosti sťažovateľov a všeobecnú nestálu bezpečnostnú situáciu v Iraku, je schopnosť tamojších orgánov poskytnúť sťažovateľovi potrebnú ochranu znížená. (cit. rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016 č. 59166/12 - J. K. a ostatní proti Švédsku),

V prípade kolízie týchto dvoch záujmov má vzhľadom na absolútny charakter čl. 3 Európskeho dohovoru prednosť ochrana individuálneho záujmu sťažovateľa nebyť vystavený konaniu alebo zaobchádzaniu zakladajúcemu porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru.

Toto právo je ako v zmysle samotného Dohovoru ale aj v zmysle rozhodovacej praxe ESĽP absolútneho charakteru a nemôže byť spochybňované, či oslabované ani tvrdením o prevahe verejného záujmu nad záujmom tohto ohrozeného jednotlivca a to bez ohľadu na závažnosť skutku alebo konania, ktorého sa dopustil (napr. Chachal v. Spojené kráľovstvo, Shamayev a ďalší

V tejto súvislosti uviedol, že správne orgány majú povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení cudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky z pohľadu postavenia cudzinca, ktorý je účastníkom administratívneho vyhostenia najmä v kontexte Dohovoru či návratovej smernice, ale aj zohľadnením možných prekážok vrátenia cudzinca, najmä ak tieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení. (napr. cit. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/8/2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/11/2016 z 17.10.2016).

Ku dňu podania kasačnej sťažnosti nebola podľa splnomocneného zástupcu sťažovateľa zaslaná a nebol ani sťažovateľovi vystavený náhradný cestovný doklad, ani začaté extradičné konanie. Sťažovateľ preto trvá na tom, že jeho zaistenie je neúčelné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru, pretože v krajine pôvodu je zlá bezpečnostná situácia, čo má za následok neúčelnosť držania v zaistení a ani vyhostenie do inej krajiny nie je v jeho veci možné, - krajský súd pochybil aj tým, že nezaujal žiadnu vlastnú právnu úvahu k otázke zásahu do práva sťažovateľa nebyť mučeným ani podrobený krutému či neľudskému zaobchádzaniu či trestu v prípade vyhostenia do Iraku. V tomto ohľade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný je v zmysle rozhodovacej praxe kasačného súdu a Ústavného súdu SR zaoberať limitovaný nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv majúcimi prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov, - sťažovateľ sa stále nachádza v zaistení, keďže dňa 08.04.2023 došlo zo strany žalovaného k

B) 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nevie na základe akých dôkazov dospel sťažovateľ záveru, že jeho zaistenie je neúčelné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru.

do Iraku. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 77 ods. 1 umožňuje policajnému útvaru rozhodnúť o tom, že cudzinec nemá oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný toto územie opustiť a to do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho

18. Poukázal na to, že podľa zápisnice sťažovateľ v nej uviedol osobné údaje a skutočnosti s jeho nelegálnym pobytom v Albánsku, meste Tirana také, ktoré sa presne zhodujú s osobnými údajmi uvedenými v zázname v informačnom systéme SIS II, ktorú vytvorilo dňa 17.08.2021 z dôvodu trestnej činnosti súvisiacej s terorizmom Nemecko, ako aj so záznam o monitorovaní tejto osoby z uvedeného dôvodu do systému, ktoré dňa 5.3.2020 predtým vložilo Taliansko. V súvislosti s vyjadrenou pochybnosťou, či ide o osobu sťažovateľa (poukázal na mutáciu mien) a v súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že sa nejedná v žiadnom prípade o jeho osobu, nikdy sa takých činov nedopustil, žalovaný uviedol, že nemá pochybnosť o osobe sťažovateľa. Komunikácia s policajnými orgánmi k overovaniu jeho totožnosti prebieha a sú vykonávané na základe jeho odtlačkov prstov. 19. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľ je nežiaducou osobou, má záznam o odopretí vstupu a pobytu v schengenskom priestore (DEU, ITA).

Poukázal tiež na to, že žalobca uviedol, že sa do domovskej krajiny nechce dobrovoľne vrátiť a o azyl na území SR požiadať nechce, odmietol vypísať žiadosť o doklad, kde taktiež uviedol, že si nevie zabezpečiť podporné doklady, ktoré by potvrdili jeho totožnosť.

21. Na základe uvedeného žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol.

Podľa § 221 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

24. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa § 229 S.s.p. zamietol žalobu vo veci nariadenia prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p.

26. Sťažovateľ poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu v otázke účelnosti zaistenia, tvrdil že jeho zaistenie bolo od počiatku neúčelné a táto neúčelnosť doposiaľ trvá bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia o zaistení. Poukázal na to, že jeho vyhostenie do krajiny pôvodu (Iraku) nie je prípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru a iné krajiny ho odmietajú prijať. Z toho vyvodil, že jeho držanie v zaistení je neúčelné, nakoľko nie je vyhostiteľný.

V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Účel zaistenia žalobcu (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá. Mal za to, že zaistenie žalobcu nie je v rozpore ani s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd, nakoľko bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že vzhľadom na správanie sa žalobcu a zistenú skutočnosť (pozitívna lustrácia v SIS II) tu existuje nebezpečenstvo ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto aj v záujme ochrany tohto záujmu bolo zaistenia žalobcu na účel administratívneho vyhostenia účelné a správne.

29. Napriek tomu, že sťažovateľ namietal v žalobe o prepustenie zo zaistenia pred krajským súdom najmä nedostatky vzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o zaistení, ktoré nebolo správnou žalobou (podľa § 221 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) napadnuté, z jeho argumentácie bolo možné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania podľa § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) abstrahovať namietanie neúčelnosti trvajúceho zaistenia sťažovateľa. Uvedené sťažovateľ odvodzoval z toho, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku je jeho vyhostenie neprípustné, nie je prípustné aj pre rozpor s čl. 3 Dohovoru a ďalšie krajiny ho odmietli prijať. Uviedol, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný pre nemožnosť vystavenia cestovného dokladu (cudzinca sa nepodarí stotožniť) alebo je neprípustný pre rozpor s čl. 3 Európskeho dohovoru (bezpečnostná situácia v Iraku) nie je prípustné ani zaistenie a takéto obmedzenie osobnej slobody je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Európskeho dohovoru a zaistenie nevyhostiteľných cudzincov nie je možné odôvodňovať ani tzv. bezpečnostnými dôvodmi.

V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej slobody. 31. Najvyšší správny súd SR považoval uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (nesprávne právne posúdenie veci) za naplnený vzhľadom na to, že krajský súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného o zaistení vchádzajúc zo skutkového stavu veci ustáleného žalovaným bez náležitého posúdenia jeho námietok smerujúcich k správnej žalobe o prepustenie.

krajského súdu. 33. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd SR uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní

34. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov). 35. Úlohou krajského súdu v danej veci teda nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie sťažovateľovho žalobného návrhu na prepustenie zo

žalovaného k nej.

V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu (úspešný výkon vyhostenia), pričom prípadne zistená pasivita žalovaného by dôvodne viedla k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa je samoúčelné.

38. Žalovaný neurčil krajinu, do ktorej má byť sťažovateľ vyhostený. Môže ísť pritom o krajinu pôvodu, krajinu tranzitu, ktorúkoľvek tretiu krajinu, do ktorej sa sťažovateľ dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.

40. Na základe vyššie uvedených úvah dospel kasačný súd k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, a preto napadnutý rozsudok v zmysle § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

42. Najvyšší správny súd SR si je vedomý svojej právomoci (v zmysle čl. 15 ods. 4 návratovej smernice vo veciach žaloby o prepustenie zo zaistenia) rozhodnúť priamo o prepustení sťažovateľa zo zaistenia. To však prichádza do úvahy iba v prípade, ak na krajský súd nerozhodne o jeho prepustení, hoci na základe vykonaných dôkazov má preukázané, že žalovaný v konaní nepreukázal, že podniká aktívne kroky, ktoré by smerovali k naplneniu účelu zaistenia, to je k administratívnemu vyhosteniu, čím nenaplní požiadavku konania s náležitou starostlivosťou.