2Sak/8/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R., bez cestovného dokladu, aktuálne s poskytnutou doplnkovou ochranou s miestom pobytu v Slovenskej republike C. N.. X, XXX XX F., zastúpeného Slovenská humanitná rada, o.z., Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 173160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, vo veci azylu, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-79-28/2021-Ž zo dňa 25.08.2021, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Saz/ 2/2021-38 zo dňa 11. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

2. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 29.03.2021 bol žalobca na základe Dublinského dohovoru vrátený z Nórska na územie SR. Prvýkrát požiadal o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR 03.12.2020. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do Záchytného tábora Humenné, kde s ním boli vykonané prvotné úkony súvisiace so vstupom do

Po jeho vrátení z Nórska na územie SR začalo v jeho prípade nové konanie, v rámci ktorého bol s ním 20.04.2021 vykonaný vstupný a následne 25.05.2021 aj doplňujúci pohovor, počas ktorých uviedol, že v predchádzajúcom konaní zámerne neuviedol pravdivé informácie o svojej identite a tiež o dôvodoch svojej žiadosti, pretože nemienil zotrvať na území SR z dôvodu, že chcel pokračovať v ceste do Nórska. K dôvodom odchodu z krajiny pôvodu uviedol, že vzhľadom na svoj vek je zo strany režimu žiadanou osobou a obáva sa toho, že v prípade zotrvania v krajine pôvodu by bol povolaný do armády a bol by nútený bojovať, či už na strane vládneho režimu alebo na strane opozície. Spresnil, že počas jeho pobytu v Sýrii síce žiaden povolávací rozkaz nedostal, avšak niekedy v roku 2015 sa mu snažil poštár doručiť úradný list, ktorý neprevzal, pretože sa obával toho, že by to mohol byť povolávací rozkaz. S cieľom vyhnutia sa vojenskej službe odišiel z miesta bydliska na vidiek, do blízkosti tureckých hraníc a následne krajinu pôvodu opustil. K dôvodom svojej žiadosti doplnil, že zo Sýrie odišiel aj kvôli tomu, aby si

3. Žalovaný nepovažoval jeho výpoveď za vierohodnú z dôvodu, že táto nebola súvislá, konzistentná a na viac bola rozporuplná v oboch jeho konaniach. Poukázal na rozpory v jeho vyjadreniach, keď uviedol že pokiaľ v prvom konaní o medzinárodnú ochranu na území SR uviedol dátum narodenia XX.XX.XXXX, v súčasnom konaní dátum narodenia pozmenil na XX.XX.XXXX.

odchodu zo Sýrie uviedol, že v rámci ozbrojeného konfliktu v Sýrii sa ocitol v nepriaznivej ekonomickej situácii, pričom túto sa rozhodol vyriešiť snahou o získanie pracovného povolenia v Nemecku. V súčasnom konaní síce potvrdil svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu, avšak dôvod svojej žiadosti založil na obave o svoju bezpečnosť kvôli možnému povolaniu do

Jeho tvrdenie o tom, že v predchádzajúcom konaní nevypovedal zámerne pravdivo, lebo netušil, že prebieha azylové konanie, nemôže byť reálnym zdôvodnením uvádzaných nezrovnalostí. Menovaný bol pri vstupe do azylovej procedúry poučený o tom, že je v konaní povinný vypovedať pravdivo nielen o svojej osobe, ale hlavne o dôvodoch svojej žiadosti. Žalovaný skonštatoval, že najpravdepodobnejšou verziou, prečo v predchádzajúcom konaní nevypovedal pravdivo, sa javí tá skutočnosť, že na území SR nemienil zotrvať, pretože chcel pokračovať v ceste do cieľovej krajiny, teda do Nórska. Tento záver potvrdzuje nielen jeho výpoveď, ale aj samotné konanie, keď o medzinárodnú ochranu na území SR požiadal 03.12.2020 účelovo po tom ako bol zadržaný políciou, pričom v azylových zariadeniach nepočkal ani na výsledok azylového konania a pokračoval vo svojej nelegálnej ceste do Nórska. 4. Žalovaný sa zaoberal preskúmaním, či by v prípade zotrvania v Sýrii alebo v prípade návratu do Sýrie mohol čeliť aktom tak závažného charakteru, že by tieto mohli napĺňať kritériá pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Uviedol, že vo všeobecnosti povolanie

nepristúpil. 6. Vzhľadom na nepriaznivú všeobecnú situáciu v regióne bydliska menovaného a tiež jeho individuálne charakteristiky, žalovaný mu poskytol podľa § 13a ZoA doplnkovú ochranu na území SR. Za účelom posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Sýria č. p.: MU-ODZS-2021/000187-008 z 16.06.2021 a MU-ODZS-2021/000187-010 z 08.07.2021.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretoval informácie z príručky EASO k Sýrii zo septembra 2020.

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2Saz/2/2021-38 zo dňa 11.01.2022 správnu žalobu zamietol a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 9. Krajský súd dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť uvádzajúc, že žalobca zakladá svoju žiadosť o udelenie azylu na obave, že o svoju bezpečnosť kvôli možnosti, že bude povolaný do armády, keďže vzhľadom na jeho vek je to pravdepodobné a je z tohto dôvodu žiadanou osobou a bol by nútený bojovať a to či už na strane vládneho režimu alebo na strane opozície. Ako dôkaz o tejto skutočnosti označil, že v roku 2015 sa mu snažil poštár doručovať úradný list a on sa domnieval, že ide o povolávací rozkaz, avšak tento neprevzal, avšak na druhej starne potvrdil, že mu nikdy nebol žiaden povolávací rozkaz doručený (išlo len o obavu). Preto, ako uviedol, z dôvodu aby sa vyhol vojenskej službe, odišiel na vidiek z miesta bydliska do blízkosti tureckých hraníc, a následne opustil krajinu pôvodu (Sýriu). Žalobca však uviedol aj ďalší dôvod žiadosti o azyl, a to je nájsť si v Európe

10. Krajský súd poukázal na to, že v prípade žalobcu sa jedná už o jeho druhé azylové konanie. Zhrnul podstatné rozpory vo výpovediach žalobcu a uviedol, že v predchádzajúcom konaní zámerne neuviedol pravdivé informácie o svojej identite (uviedol iný dátum narodenia ako v tomto konaní, rozdielne údaje o jeho rodinných príslušníkoch, cesty z krajiny pôvodu a jeho dokladoch totožnosti) o dôvodoch svojej žiadosti, pretože nemienil zotrvať na území SR z dôvodu, že chcel pokračovať v ceste do Nórska, čo aj urobil. V pôvodnom konaní uviedol iný dôvod jeho odchodu z krajiny pôvodu ako v tomto prípade a to, že v rámci ozbrojeného konfliktu v Sýrii sa ocitol v nepriaznivej ekonomickej situácii a túto sa snažil vyriešiť snahou o získanie pracovného povolenia v Nemecku.

12. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. krajský súd konštatoval, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť preukázané že je nositeľom určitého, či už politického, náboženského názoru, pre ktoré je v krajine, ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť.

13. Z uvedených dôvodov krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 S.s.p. zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

najmä uviedol, že: - odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nedostatočné, krajský súd len podrobne opísal doterajší priebeh azylového konania a následne bez hlbšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou a závermi žalovaného bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami a argumentami sťažovateľa, - nesprávne právne posúdenie veci súdom videl v tom, že krajský súd si osvojil nesprávne závery žalovaného, ktorý nesprávne interpretoval informácie z príručky EASO k Sýrii zo septembra 2020. Zopakoval, že je podľa neho nelogické, aby sa od osôb vyhýbajúcich sa vojenskej službe vyžadovali ďalšie činnosti, nakoľko práve odmietnutie nastúpiť do armády je tým aktom, pre ktorý ich sýrska vláda považuje za politických oponentov. Podľa sťažovateľa v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí prenasledovanie z dôvodu zastávania určitých, aj keď sýrskou vládou prisudzovaných politických názorov, - nesprávne právne vyhodnotil prípadný trest, ktorý mu hrozí za odmietnutie nástupu na vojenskú službu, keď sa stotožnil so závermi žalovaného, že prípadný trest nebude diskriminančný alebo neprimeraný, krajskému súdu vyčítal, že nijako nezohľadnil jeho individuálnu situáciu a nezaoberal sa dôsledkami jeho nelegálneho odchodu z krajiny pôvodu, nezaoberal sa vojnovými zločinmi páchanými ozbrojenými silami sýrskeho režimu. 16. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. B) 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.03.2021 zotrval na dôvodoch, pre ktoré mu nebol udelený azyl, zopakoval, že sťažovateľ nebol nikdy členom a ni podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými ani inými zložkami štátu. V jeho prípade absentuje objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania tak ako to predpokladá ZoA, resp. Ženevský dohovor z roku 1951. 18. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

Podľa § 8 ZoA ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d/ ZoA na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej

22. Pokiaľ ide všeobecne o brannú povinnosť, Najvyšší správny súd SR zdôrazňuje, že tá je sama osebe úplne legitímnou požiadavkou každého štátu kladenou na jeho občanov (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.1.2015, sp. zn. 1Sža 48/2014). Jej odmietanie bez ďalšieho nepredstavuje prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle (porov. tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 7.8.2012, č. 2 Azs 17/2012-44). Okolnosťami, za ktorých by to tak mohlo byť, sa Najvyšší súd SR zaoberal už opakovane (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.1.2022). Z jeho judikatúry vyplýva, že podľa článku 9 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, aby mohli požívať medzinárodnú ochranu, o jednotnom statuse pre utečencov alebo osoby, ktoré majú nárok na doplnkovú ochranu, a o obsahu poskytnutej

23. V danom prípade sťažovateľ však v priebehu azylového konania nenamietal žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že jeho účasť na vojenskom výcviku, resp. v bojoch mu napríklad znemožňuje jeho náboženské presvedčenie, resp iné dôvody takého odmietanutia spojené s rasou, náboženstvom, národnosťou, politickou príslušnosťou alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine v zmysle ZoA. V doplňujúcom pohovore zo dňa 25.5.2021 sťažovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu utiekol, pretože sa chcel vyhnúť povinnej vojenskej službe, ktorá môže trvať aj 6-10 rokov a mohlo by sa stať, že by neprežil.

Pre porovnanie žalovaný uviedol, že slovenský trestný zákon umožňuje za neplnenie odvodovej povinnosti v obdobnej skutkovej podstate uložiť trest odňatia slobody až na l rok a za nenastúpenie služby v ozbrojených silách v čase vojnového stavu trest odňatia slobody na 5 až 10 rokov.

Európskej únie. Z uvedeného je zrejmé, že ani výška trestu z dôvodu odmietnutia vojenskej služby v prípade menovaného nenapĺňa kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. 24. Z tohto skutkového stavu a záveru o nedôvodnosti obáv vychádzal aj Najvyšší správny súd SR, ktorý navyše konštatuje, že z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by sťažovateľ povolávací rozkaz dostal. V jeho prípade ide len o domnienku, pretože jeho tvrdenie, že v roku 2015 bol u nich doma poštár, ktorý mu chcel doručiť povolávací rozkaz nebol ničím preukázaný. Sám sťažovateľ vo vstupnom pohovore zo dňa 20.4.2021 pred žalovaným uviedol, že žiaden povolávací rozkaz nedostal.

Najvyšší správny súd SR s týmito závermi súhlasí a odkazuje na ne. Aj Najvyšší správny súd SR má za preukázané, že sťažovateľove dôvody, pre ktoré žiada o azyl na území SR, nemožno podradiť pod taxatívny výpočet dôvodov uvedených v § 8 ZoA.

Ako sa uvádza v článku 172 danej príručky, odmietnutie vykonať povinnú vojenskú službu môže byť založené aj na náboženskom presvedčení. V prípade, že žiadateľ je schopný dokázať, že jeho náboženské cítenie je skutočné a úprimné, a že nebolo vládnymi orgánmi vzaté do úvahy, keď od neho bolo požadované, aby splnil svoju vojenskú povinnosť, môže mu byť priznaný status

Najvyšší správny súd SR teda zhodne so žalovaným aj krajským súdom dospel k záveru, že sťažovateľ nesplnil zákonné podmienky ustanovenia § 8 ZoA. K tomu treba zdôrazniť, že dôvody návrhu na začatie konania o udelení azylu v priebehu dvoch azylových procedúr sa líšia, dokonca sťažovateľ pôvodne vystupoval pod inou identitou a tieto okolnosti mali nepochybne vplyv aj na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o azyl, ktorá sa rozhodne nejaví ani Najvyššiemu správnemu súdu SR ako úprimná a naliehavá.

V žalobe tak v podstate absentujú akékoľvek konkrétne skutkové tvrdenia o nezákonnostiach a tiež právne výhrady, pretože ustanovené ustanovenia zákona nie sú akokoľvek priradené ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam. Za danej situácie nemožno dôjsť k inému názoru, než k tomu, že krajský súd na základe takto formulovaných žalobných bodov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného úplne vyčerpávajúcim spôsobom a vecne

VI.

29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, netrpia vadami, ktoré by ho činili nezákonným, kasačný súd v zmysle § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). 31. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. júna 2022