← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·4. 8. 2023

2Sak/9/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1

ZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
2SaZ/1/2023
IČS
0923100191
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD v právnej veci žalobcu: O. K. N., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, trvalý pobyt K., B., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 2Saz/1/2023-22 zo dňa 28. júna 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 2Saz/1/2023-22 zo dňa 28. júna 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV, zo dňa 12.01.2023 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel administratívneho vyhostenia dňom 12.01.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2023. Zároveň žalovaný týmto rozhodnutím rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

2. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 11.1.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš. Hliadka spozorovala skupinu šiestich osôb, z ktorých nikto vrátane žalobcu nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Po predvedení na správny orgán bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej žalobca uviedol, že je príslušníkom tretej krajiny- Iraku. Lustráciou bolo zistené, že nemá na území SR povolený žiaden pobyt, na území SR nebol žiadateľom o azyl. Lustráciou v informačnom systéme EURODAC bolo zistené, že v Grécku dňa 02.11.2017 požiadal o azyl. Lustráciou bola zistená pozitívna lustrácia SIS II, ktorú vytvorilo dňa 17.08.2021 Nemecko s dôvodom odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, kde bol uvedený druh trestného činu: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom“. 3. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica Č.: PPZ-HCPBB5-29-014/2023-AV zo dňa 12.01.2023 bol žalobca administratívne vyhostený z územia SR a bol mu uložený zákaz vstupu na územie SR a na územia všetkých členských štátov na dobu 1 roka, pričom správny orgán odkladný účinok odvolania voči rozhodnutiu vylúčil, na území SR sa zdržiaval neoprávnene, nemá doklady totožnosti, nedisponuje finančnými prostriedkami, predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, žalovaný rozhodol o jeho zaistení a dobu zaistenia určil do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, maximálne do 12.04.2023 s cieľom zabezpečiť žalobcovi náhradný cestovný doklad.

II. Konanie na krajskom súde

4. Žalobca podal dňa 24.03.2023 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 S. s. p., ktorou sa domáhal prepustenia zo zaistenia s nasledujúcimi žalobnými bodmi: - so zaistením nesúhlasí a žiada o svoje prepustenia z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku, kde je situácia na prevažnej väčšine územia nestabilná, spojená vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb z účelom výkupného. Región Kurdistan síce patrí do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s rizikom ozbrojených útokov. Poukázal aj na svoju výpoveď pred žalovaným, kde uviedol, že sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu o svoj život, - ku skutočnosti, že je považovaný štátnymi orgánmi SR za hrozbu pre SR uviedol, že nevie, prečo k jeho osobe bol v Nemecku vyhotovený taký záznam, keď sa žiadnej nebezpečnej činnosti nedopúšťal, pričom dodal, že meno K. N. je v oblasti, odkiaľ pochádza veľmi časté, - má za to, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku je jeho vyhostenie neprípustné. Uviedol, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne

možný pre nemožnosť vystavenia cestovného dokladu (cudzinca sa nepodarí stotožniť) alebo je neprípustný pre rozpor s čl. 3 Európskeho dohovoru (bezpečnostná situácia v Iraku) nie je prípustné ani zaistenie a takéto obmedzenie osobnej slobody je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Európskeho dohovoru a zaistenie nevyhostiteľných cudzincov nie je možné odôvodňovať ani tzv. bezpečnostnými dôvodmi, - domáha sa prepustenia zo zaistenia, nakoľko v jeho veci už neexistuje predpoklad jeho odsunu.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vo veci bral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa jeho prípadu a podľa zistených okolností dospel k záveru, že aj napriek zlej bezpečnostnej situácii v krajine, môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia, teda k administratívnemu vyhosteniu. V krátkej dobe dôjde k potvrdeniu totožnosti vydaním cestovného dokladu. Má za to, že existuje reálny predpoklad vyhostenia v zákonom stanovenej maximálnej lehote zaistenia. Rozhodnutie o zaistení nie je zmätočné, bolo vydané v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré mu to umožňuje.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len správny súd) rozsudkom č. k. 3Sak/9/2023- 43 zo dňa 3. apríla 2023 správnu žalobu žalobcu podľa § 229 SSP ako nedôvodnú zamietol. 7. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sak/72023 zo dňa 1. júna 2023 zrušil rozsudok krajského sudu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozsudku uviedol, že úlohou krajského súdu v danej veci teda nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie sťažovateľovho žalobného návrhu na prepustenie zo zaistenia. .

. . Bolo preto potrebné na základe dokazovania vykonaného krajským súdom zistiť, či a aké úkony a vo vzťahu ku ktorej krajine boli ku dňu rozhodovania krajského súdu za účelom realizácie administratívneho vyhostenia sťažovateľa už vykonané, resp. ako hodnotí otázku prípadnej prekážky vyhostenia vo vzťahu ku krajine, ktorá by prichádzala do úvahy na vyhostenie (keďže v rozhodnutí o vyhostení takáto krajina identifikovaná nebola), tak aby ďalšie trvanie zaistenia bolo legitímne zdôvodnené.

8. Správny súd po zrušení a vrátení predmetnej veci na ďalšie konanie napadnutým rozsudkom nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia. 9. V dôvodoch rozhodnutia správny sud uviedol, že z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ako aj z jeho vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalovaný považuje žalobcu podľa ustanovenia § 2 ods. 8 ZoPC za nežiaducu osobu vzhľadom na záznam do informačného systému SIS II dňa 05.03.2020 vložilo Taliansko a dňa 18.08.2021 Nemecko a teda bolo na neho vydané upozornenie na účely odopretia vstupu. V týchto vyjadreniach zároveň žalovaný poukázal na to, že: - prípravy na odsun sa vykonávajú s náležitou starostlivosťou, no bez spolupráce žalobcu, - dňa 18.01.2023 bol vykonaný vstupný pohovor so žalobcom za účelom zistenia jeho totožnosti, žalobca uviedol, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, o azyl na našom území požiadať nechce, - dňa 16.01.2023 bol požiadaný KEÚ PZ o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS členských krajín EÚ a o zaslanie karty,

- dňa 19.01.2023 bol požiadaný NÚ Interpol Bratislava o preverenie, či sa žalobca nedopustil trestnej činnosti alebo či nie je hľadanou osobou, - dňa 17.01.2023 požiadal ÚPZC Medveďov o vydanie náhradného dokladu a bola oslovená o prevzatie Turecká republika, ktorá prevzatie zamietla, - dňa 24.02.2023 bola do zariadenie doručená informácia o tom, že funkcionári UPZC Medveďov a Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ BA vykonali osobne konzulárnu návštevu Zastupiteľského úradu Iraku vo Viedni za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie dokladu pre žalobcu , po objasnení konzul prejavil ochotu vystaviť doklad po stotožnení osoby, avšak potrebuje vykonať pohovor so žalobcom, - dňa 01.03.2023 návratový špecialista agentúry Frontex potvrdil, že sa zúčastnil video hovoru konzulárneho oddelenia irackého veľvyslanectva vo Viedni o potvrdení totožnosti a národnosti zadržaného žalobcu. Konzul potvrdil iracké občianstvo žalobcu a vyhlásil, že zariadeniu v Medveďove budú čo najskôr zaslané informácie o postupe pri vydávaní nového dokladu

totožnosti žalobcu, - dňa 09.03.2023 bolo veľvyslanectvo opätovne verbálnou nótou vyzvané na vystavenie predmetného dokladu, - dňa 28.04.2023 návratový špecialista agentúry Frontex sa zúčastnil opätovne hovoru, kde pracovníci konzulárneho oddelenia irackého veľvyslanectva vo Viedni potvrdili, že v Bagdade stále prebiehajú lustráciu na osobu žalobcu a Slovensko bude informované okamžite po preverení. 10.

Správny sud uviedol, že ďalšie úkony, ktoré by boli účelné a smerovali by k vyhosteniu žalobcu do konkrétnej krajiny však žalovaný v konaní po podaní kasačnej sťažnosti nepreukázal a taktiež ani súdu neuviedol, do ktorej krajiny mieni žalobcu vyhostiť.

11. Správny súd po posúdení skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu mal za to, že žalovaný v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku nepreukázal žiadne také úkony, ktoré by odôvodňovali ďalšie držanie žalobcu v zaistení. Súdom zistený skutkový stav teda dáva podklad pre záver o tom, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nie je dôvodné a je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia. Vzhľadom na uvedené preto správny súd rozhodol o prepustení žalobcu zo zaistenia.

III. Konanie na kasačnom súde

A) 12. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ (žalovaný) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S. s. p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S. s. p. najmä uviedol že: - sa nestotožňuje s tým, že by bolo zaistenie žalobcu samoúčelné, vykazujúce znaky pasivity sťažovateľa. Sťažovateľ počas celej doby zaistenia vykonával aktívne kroky smerujúce k odsunu žalobcu, čo samotný správny súd popísal genézou jednotlivých krokov sťažovateľa v bode 35 rozsudku. Už dňa 24.02.2023 vykonal sťažovateľ prostredníctvom funkcionárov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava osobnú konzulárnu: návštevu Zastupiteľského úradu vo Viedni za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie dokladu pre žalobcu. Samotný konzul prejavil ochotu vystaviť doklad po stotožnení osoby, - podstatným faktom popierajúcim pasivitu sťažovateľa je skutočnosť, že dňa 10.07.2023 bol žalobcovi vystavený náhradný cestovný doklad. Scan dokladu zaslal sťažovateľ v prílohe spoločne s verbálnou nótou Zastupiteľského úradu Iraku vo Viedni. Na základe vydaného dokladu pre žalobcu je podľa sťažovateľa reálny predpoklad jeho vyhostenia, - správnemu súdu vytkol, že nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia len na základe hypotézy o pasivite sťažovateľa, čo vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne vyvracajú a zakladajú podľa sťažovateľa dôvod na trvanie zaistenia žalobcu, - na základe uvedeného sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. B) 14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie správneho súdu za zákonné a vecne správne. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu nedošlo v jeho veci k žiadnemu posunu smerom v zrealizovaniu účelu zaistenia po dobu niekoľkých mesiacov. Navyše, žalobca má za to, ako to namietal aj v konaní pred správnym súdom, že jeho vyhosteniu bránia aj právne prekážky vyhostenia a čl. 3 Európskeho dohovoru, a to vzhľadom na celkovú bezpečnostnú situáciu v Iraku a osobitnú situáciu žalobcu, nakoľko doposiaľ nebolo slovenskými orgánmi ustálené, aké zaobchádzanie bude žalobcovi hroziť aj zo strany štátnych orgánov Iraku v prípade jeho vyhostenia. Žalobca nepovažuje za prípustné jeho vyhostenie do Iraku. Iné tranzitné krajiny jeho prijatie neakceptovali. Držanie žalobcu v zaistení z dôvodu existencie prekážok vyhostenia je preto neúčelné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. Na základe uvedeného žalobca kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Konanie pred kasačným súdom

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S. s. p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S. s. p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. augusta 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).

V. Citácie dotknutých právnych predpisov

Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 90 ods.1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý

čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorý nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia z dôvodu, že okrem úkonov špecifikovaných v bode 34 rozsudku správneho súdu, ďalšie úkony, ktoré by boli účelné a smerovali by k vyhosteniu žalobcu do konkrétnej krajiny, žalovaný v konaní po podaní kasačnej sťažnosti nepreukázal. Taktiež podľa správneho súdu neuviedol, do ktorej krajiny mieni žalobcu vyhostiť. Zistený skutkový stav podľa správneho súdu dáva podklad pre záver o tom, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nie je dôvodné a je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia.

S týmto právnym názorom správneho súdu sa žalovaný nestotožnil a namietal, že sťažovateľ počas celej doby zaistenia vykonával aktívne kroky smerujúce k odsunu žalobcu, najmä úkony za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie dokladu pre žalobcu, výsledkom čoho bolo, že dňa 10.07.2023 bol žalobcovi vystavený náhradný cestovný doklad, na základe ktorého je podľa sťažovateľa reálny predpoklad jeho vyhostenia. 18. Úlohou Najvyššieho správneho súdu SR bolo teda posúdiť dôvodnosť kasačných námietok žalovaného a z pohľadu uplatnených námietok posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku o prepustení žalobcu zo zaistenia.

19. Ako už uviedol Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Sak/3/20223 zo dňa 1. júna 2023 pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nie je podstatným to, či rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade so zákonom, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania

správneho súdu. 20. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdenie sťažovateľovho žalobného návrhu na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho veci z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia sťažovateľa zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe.

21. Správny súd síce v zmysle právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku rozhodnutie vyzval žalovaného, aby súdu v lehote do 27.06.2023 oznámil, kedy a aké úkony vykonal ku dňu nariadenia termínu pojednávania (k 28.07.2023) za účelom realizácie administratívneho vysotenia žalobcu, na čo žalovaný nereagoval, ale správny súd pochybil, keď vôbec nezisťoval či a na základe akého titulu (rozhodnutia) je žalobca v čase jeho rozhodovania o žalobe o prepustenie zo zaistení (ku dňu 28.06.2023) v zaistení a či sa žalobca domáhal preskúmania takéhoto rozhodnutia a s akým výsledkom.

22. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného vyplýva, že správny súd v čase rozhodovania o žalobe o prepustenie zo zaistenia disponoval iba rozhodnutím o zaistení žalobcu zo dňa 12.01.2023, ktorým bol žalobca zaistený za účelom správneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písmeno b) ZoPC najviac do 12.04.2023.

23. Správny súd v čase rozhodovania o žalobe o prepustenie zo zaistenia (28.06.2023) nezisťoval, či je žalobca v zaistení po pôvodne stanovenej dobe zaistenia (do 12.04.2023) na základe akého titulu (rozhodnutia) a či takéto rozhodnutie nebolo napadnuté žalobou a s akým

výsledkom. 24. Dopytom na žalovaného zo dňa 01.08.2023 a 02.08.2023 Najvyšší správny súd SR zistil, že rozhodnutím Č.: PPZ-CP-BB5-29-036/2023-AV zo dňa 08.04.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 12.07.2023.

25. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že v priebehu konania o predĺžení zaistenia bol žalobca oboznámený, že v konaní o vyhostení prebiehajú také opatrenia a úkony, ktoré poukazujú na to, že účel zaistenia naďalej trvá a je predpoklad, že výkon vyhostenia bude možné realizovať. Žalobca v ÚPC Sečovce dňa 08.04.2023 do zápisnice uviedol, že vie aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí právny podklad pre rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu vyhostenia. Žalobca do zápisnice uviedol, že nebol nápomocný pri vybavovaní náhradného cestovného dokladu, z dôvodu, že sa chce dostať do Nemecka a tam požiadať o

azyl. 26. Teda v čase, keď správny súd rozhodoval o žalobe o prepustenie zo zaistenia a prepustenie zo zaistenia nariadil, nemal overené, či sa žalobca v zaistení reálne nachádza a ani nedisponoval rozhodnutím o predĺžení zaistenia zo dňa 08.04.2023, ktorým bolo predĺžené zaistenia žalobcu do 12.07.2023. Pokiaľ by dopytom u žalovaného dôvod zaistenia po uplynutí doby zaistenia zisťoval, ako tak učinil Najvyšší správny súd SR, zistil by nie len právny dôvod zaistenia, ale aj dôvody predĺženia zaistenia, a mohol by tak posúdiť rozhodujúcu skutočnosť, a tou bola skutočnosť, či účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu bolo možné konštatovať v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia.

Tú bolo možné overiť prostredníctvom úkonov, ktoré vykonal žalovaný za účelom realizácie administratívneho vysotenia žalobcu. 27. Správny súd tak ani neskúmal, či rozhodnutie o predĺžení zaistenia do 12.07.2023 bolo podrobené súdnym prieskumom. V prípade, že by tak učinil, zistil by, že žalobca podal proti rozhodnutiu Č.: PPZ-CP-BB5-29-036/2023-AV zo dňa 8.04.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu do 12.07.2023 správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach č. k. 3Sa/11/2023-32 z 24.05.2023 tak, že žalobu zamietol a následne Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sak/11/2023 zo dňa 21.07.2023 kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu

zamietol. 28. Predmetom konania o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia síce nie je prieskum rozhodnutia o zaistení, resp. predĺžení zaistenia, avšak nemôže zostať bez povšimnutia, že správny súd v konaní o prieskum zákonnosti rozhodnutia o predĺžení zaistenia a kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu sa účelnosťou a efektívnosťou zaistenia v zmysle totožných námietok ako v konaní o prepustení zo zaistenia sa zaoberali a dospeli k záveru, že žalobcovi sa uplatnenými námietkami nepodarilo spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o predĺžení jeho zaistenia, pretože tieto neboli spôsobilé preukázať, že v jeho prípade existujú prekážky vyhostenia, rovnako tak nepreukázal, že dôvody zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, neexistujú a nebolo možné ani spochybniť existenciu prebiehajúceho procesu vyhostenia.

Najvyšší správny súd SR v predmetnom rozsudku (sp. zn. 1Sak/11/2023 zo dňa 21.07.2023) vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa jeho nevyhostiteľnosti z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku a z toho plynúceho porušenia čl. 3 a z dôvodu neúčelnosti jeho zaistenia namietaného porušenia čl. 5 písm. f) Dohovoru, keď uviedol, že argumentácia žalobcu je založená iba na všeobecných konštatovaniach, pričom žalobca neuviedol jediný konkrétny dôvod, ktorý by zakladal prekážku jeho vyhostenia v zmysle § 81 ZoPC.

29. Tým, že správny súd nezisťoval, či a z akého dôvodu sa žalobca v čase rozhodovania o žalobe o prepustenie nachádza v zaistení a či námietky žalobcu v žalobe o prepustenie neboli totožné s námietkami, ktorými žalobca brojil proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, a ako sa s nimi vysporiadal správny súd, resp. súd kasačný, zaťažil svoje konanie a právne posúdenie vadou, ktorú videl žalovaný v nesprávnom právnom posúdení.

30. Na základe uvedeného nebolo možné iné ako konštatovanie, než že správny súd sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Sak/3/ 20223 zo dňa 1. júna 2023 neriadil. 31. Úlohou správneho súdu v zmysle právneho názoru vysloveného v citovanom rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR bolo posúdiť skutočnosť, či účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu je možné konštatovať v čase rozhodovania správneho súdu. Túto nemohol správny súd posúdiť bez zohľadnenia dôvodov predĺženého zaistenia a bez poznania odpovede správneho a kasačného súdu na totožné námietky uplatnené žalobcom v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia o predĺžení zaistenia.

32. V konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy síce nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o správnom vyhostení a skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú. Za tým účelom je nutné verifikovať, aké konkrétne kroky smerujúce k vyhosteniu správny orgán doteraz urobil a z akého dôvodu nebolo doteraz možné vyhostenie realizovať.

33. Preto musí správny orgán preukázať najmä skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu jeho činnosti smerujúce k vyhosteniu cudzinca a ktoré by mohli zakladať dôvodný predpoklad, že účel zaistenia bude možné dosiahnuť. 34. Na tomto mieste považuje Najvyšší správny súd SR za dôležité zdôrazniť, že harmonogram konkrétnych krokov, ktoré správny orgán v konaní o správnom vyhostení cudzinca robí, je na úvahe správneho orgánu, avšak aby zaistenie cudzinca bolo oprávnené, musí byť konanie o vyhostení vedené s náležitou starostlivosťou, aktívne a svedomito.

35. Za situácie, keď správny súd mohol aktivitu žalovaného v súvislosti s posúdením efektívnosti krokov smerujúcich k výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu posúdiť zo samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia, bolo povinnosťou súdu túto verifikovať nie len výzvou na preukázanie takýchto úkonov, ale aj overiť, či sa vôbec žalobca nachádza v zaistení a z akého dôvodu a či sa žalobca domáhal súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia a ako sa súd vysporiadal s námietkami žalobcu a či sa tieto nezhodujú s námietkami uplatnenými v žalobe o prepustenie.

36. Pokiaľ sa totiž námietky žalobcu uplatnené v žalobe o prepustenie zhodujú s námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, správny súd nemôže dospieť pri posudzovaní účelnosti a efektívnosti jeho zaistenia a v tej súvislosti posudzovaní účelnosti krokov správneho orgánov, ktoré vedú k realizácii jeho administratívneho vyhostenia k iným záverom ako učinil správny súd v súdnom prieskumu rozhodnutia o predĺžení zaistenia, pretože rozsah posúdenia predmetnej okolností je v oboch typoch žalôb nastavený na tých istých parametroch.

37. Preto správnym súdom zistený skutkový stav a z toho plynúce právne závery nemohli obstáť, pretože Najvyšší správny súd SR na základe zistených skutočností dospel k záveru opačnému, a to, že aktivita žalovaného pri realizácii úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu je evidentná. Preto za daného stavu neobstojí názor správneho súdu, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nie je dôvodné a je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia.

38. Námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil vec vyhodnotil Najvyšší správny súd SR z uvedených dôvodov za dôvodnú. 39. Najvyšší správny súd SR dodáva, že dopytom na žalovaného zo dňa 01.08.2023 ďalej zistil, že rozhodnutím Č.:PPZ-HCP-B65-29-065/2023-AV zo dňa 12.7.2023 bolo predlžené zaistenia žalobcu na dobu jedného mesiaca do 12.08.2023. Túto skutočnosť však správny súd zohľadniť nemohol, pretože v čase svojho rozhodnutia o tejto skutočnosti vedieť nemohol, nakoľko rozhodoval o žalobe o prepustenie dňa 28.06.2023.

40. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd SR dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, preto rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 S. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. Vzhľadom k tomu, že zo znenia ustanovenia § 462 ods.2 S. s. p vyplýva, že kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zmení tak, že žalobu zamietne iba v prípade, že dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom, pričom o takýto prípad sa nejednalo, nemohol najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne. V danom prípade totiž nebolo predmetom súdneho konania prieskum rozhodnutia, ale žaloba o prepustenie, preto zamietnutie žaloby v zmysle vysloveného právneho názoru v tomto rozsudku prináleží správnemu súdu. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku správny súd v ďalšom konaní. 43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 4. augusta 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sak/9/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik