2Sak/9/2023

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV, zo dňa 12.01.2023 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel administratívneho vyhostenia dňom 12.01.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2023. Zároveň žalovaný týmto rozhodnutím rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

2. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 11.1.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš. Hliadka spozorovala skupinu šiestich osôb, z ktorých nikto vrátane žalobcu nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Po predvedení na správny orgán bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej žalobca uviedol, že je príslušníkom tretej krajiny- Iraku. Lustráciou bolo zistené, že nemá na území SR povolený žiaden pobyt, na území SR nebol žiadateľom o azyl. Lustráciou v informačnom systéme EURODAC bolo zistené, že v Grécku dňa 02.11.2017 požiadal o azyl. Lustráciou bola zistená pozitívna lustrácia SIS II, ktorú vytvorilo dňa 17.08.2021 Nemecko s dôvodom odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, kde bol uvedený druh trestného činu: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom“. 3. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica Č.: PPZ-HCPBB5-29-014/2023-AV zo dňa 12.01.2023 bol žalobca administratívne vyhostený z územia SR a bol mu uložený zákaz vstupu na územie SR a na územia všetkých členských štátov na dobu 1 roka, pričom správny orgán odkladný účinok odvolania voči rozhodnutiu vylúčil, na území SR sa zdržiaval neoprávnene, nemá doklady totožnosti, nedisponuje finančnými prostriedkami, predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, žalovaný rozhodol o jeho zaistení a dobu zaistenia určil do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, maximálne do 12.04.2023 s cieľom zabezpečiť žalobcovi náhradný cestovný doklad.

4. Žalobca podal dňa 24.03.2023 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 S. s. p., ktorou sa domáhal prepustenia zo zaistenia s nasledujúcimi žalobnými bodmi: - so zaistením nesúhlasí a žiada o svoje prepustenia z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku, kde je situácia na prevažnej väčšine územia nestabilná, spojená vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb z účelom výkupného. Región Kurdistan síce patrí do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s rizikom ozbrojených útokov. Poukázal aj na svoju výpoveď pred žalovaným, kde uviedol, že sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu o svoj život, - ku skutočnosti, že je považovaný štátnymi orgánmi SR za hrozbu pre SR uviedol, že nevie, prečo k jeho osobe bol v Nemecku vyhotovený taký záznam, keď sa žiadnej nebezpečnej činnosti nedopúšťal, pričom dodal, že meno K. N. je v oblasti, odkiaľ pochádza veľmi časté, - má za to, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku je jeho vyhostenie neprípustné. Uviedol, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne

5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vo veci bral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa jeho prípadu a podľa zistených okolností dospel k záveru, že aj napriek zlej bezpečnostnej situácii v krajine, môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia, teda k administratívnemu vyhosteniu. V krátkej dobe dôjde k potvrdeniu totožnosti vydaním cestovného dokladu. Má za to, že existuje reálny predpoklad vyhostenia v zákonom stanovenej maximálnej lehote zaistenia. Rozhodnutie o zaistení nie je zmätočné, bolo vydané v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré mu to umožňuje.

. . Bolo preto potrebné na základe dokazovania vykonaného krajským súdom zistiť, či a aké úkony a vo vzťahu ku ktorej krajine boli ku dňu rozhodovania krajského súdu za účelom realizácie administratívneho vyhostenia sťažovateľa už vykonané, resp. ako hodnotí otázku prípadnej prekážky vyhostenia vo vzťahu ku krajine, ktorá by prichádzala do úvahy na vyhostenie (keďže v rozhodnutí o vyhostení takáto krajina identifikovaná nebola), tak aby ďalšie trvanie zaistenia bolo legitímne zdôvodnené.

- dňa 19.01.2023 bol požiadaný NÚ Interpol Bratislava o preverenie, či sa žalobca nedopustil trestnej činnosti alebo či nie je hľadanou osobou, - dňa 17.01.2023 požiadal ÚPZC Medveďov o vydanie náhradného dokladu a bola oslovená o prevzatie Turecká republika, ktorá prevzatie zamietla, - dňa 24.02.2023 bola do zariadenie doručená informácia o tom, že funkcionári UPZC Medveďov a Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ BA vykonali osobne konzulárnu návštevu Zastupiteľského úradu Iraku vo Viedni za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie dokladu pre žalobcu , po objasnení konzul prejavil ochotu vystaviť doklad po stotožnení osoby, avšak potrebuje vykonať pohovor so žalobcom, - dňa 01.03.2023 návratový špecialista agentúry Frontex potvrdil, že sa zúčastnil video hovoru konzulárneho oddelenia irackého veľvyslanectva vo Viedni o potvrdení totožnosti a národnosti zadržaného žalobcu. Konzul potvrdil iracké občianstvo žalobcu a vyhlásil, že zariadeniu v Medveďove budú čo najskôr zaslané informácie o postupe pri vydávaní nového dokladu

Správny sud uviedol, že ďalšie úkony, ktoré by boli účelné a smerovali by k vyhosteniu žalobcu do konkrétnej krajiny však žalovaný v konaní po podaní kasačnej sťažnosti nepreukázal a taktiež ani súdu neuviedol, do ktorej krajiny mieni žalobcu vyhostiť.

III. Konanie na kasačnom súde

IV. Konanie pred kasačným súdom

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S. s. p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S. s. p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. augusta 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).

V. Citácie dotknutých právnych predpisov

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 90 ods.1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý

17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorý nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia z dôvodu, že okrem úkonov špecifikovaných v bode 34 rozsudku správneho súdu, ďalšie úkony, ktoré by boli účelné a smerovali by k vyhosteniu žalobcu do konkrétnej krajiny, žalovaný v konaní po podaní kasačnej sťažnosti nepreukázal. Taktiež podľa správneho súdu neuviedol, do ktorej krajiny mieni žalobcu vyhostiť. Zistený skutkový stav podľa správneho súdu dáva podklad pre záver o tom, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nie je dôvodné a je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia.

19. Ako už uviedol Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Sak/3/20223 zo dňa 1. júna 2023 pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nie je podstatným to, či rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade so zákonom, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania

21. Správny súd síce v zmysle právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku rozhodnutie vyzval žalovaného, aby súdu v lehote do 27.06.2023 oznámil, kedy a aké úkony vykonal ku dňu nariadenia termínu pojednávania (k 28.07.2023) za účelom realizácie administratívneho vysotenia žalobcu, na čo žalovaný nereagoval, ale správny súd pochybil, keď vôbec nezisťoval či a na základe akého titulu (rozhodnutia) je žalobca v čase jeho rozhodovania o žalobe o prepustenie zo zaistení (ku dňu 28.06.2023) v zaistení a či sa žalobca domáhal preskúmania takéhoto rozhodnutia a s akým výsledkom.

23. Správny súd v čase rozhodovania o žalobe o prepustenie zo zaistenia (28.06.2023) nezisťoval, či je žalobca v zaistení po pôvodne stanovenej dobe zaistenia (do 12.04.2023) na základe akého titulu (rozhodnutia) a či takéto rozhodnutie nebolo napadnuté žalobou a s akým

25. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že v priebehu konania o predĺžení zaistenia bol žalobca oboznámený, že v konaní o vyhostení prebiehajú také opatrenia a úkony, ktoré poukazujú na to, že účel zaistenia naďalej trvá a je predpoklad, že výkon vyhostenia bude možné realizovať. Žalobca v ÚPC Sečovce dňa 08.04.2023 do zápisnice uviedol, že vie aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí právny podklad pre rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu vyhostenia. Žalobca do zápisnice uviedol, že nebol nápomocný pri vybavovaní náhradného cestovného dokladu, z dôvodu, že sa chce dostať do Nemecka a tam požiadať o

Tú bolo možné overiť prostredníctvom úkonov, ktoré vykonal žalovaný za účelom realizácie administratívneho vysotenia žalobcu. 27. Správny súd tak ani neskúmal, či rozhodnutie o predĺžení zaistenia do 12.07.2023 bolo podrobené súdnym prieskumom. V prípade, že by tak učinil, zistil by, že žalobca podal proti rozhodnutiu Č.: PPZ-CP-BB5-29-036/2023-AV zo dňa 8.04.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu do 12.07.2023 správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach č. k. 3Sa/11/2023-32 z 24.05.2023 tak, že žalobu zamietol a následne Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sak/11/2023 zo dňa 21.07.2023 kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu

Najvyšší správny súd SR v predmetnom rozsudku (sp. zn. 1Sak/11/2023 zo dňa 21.07.2023) vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa jeho nevyhostiteľnosti z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku a z toho plynúceho porušenia čl. 3 a z dôvodu neúčelnosti jeho zaistenia namietaného porušenia čl. 5 písm. f) Dohovoru, keď uviedol, že argumentácia žalobcu je založená iba na všeobecných konštatovaniach, pričom žalobca neuviedol jediný konkrétny dôvod, ktorý by zakladal prekážku jeho vyhostenia v zmysle § 81 ZoPC.

30. Na základe uvedeného nebolo možné iné ako konštatovanie, než že správny súd sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Sak/3/ 20223 zo dňa 1. júna 2023 neriadil. 31. Úlohou správneho súdu v zmysle právneho názoru vysloveného v citovanom rozhodnutí

32. V konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy síce nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o správnom vyhostení a skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú. Za tým účelom je nutné verifikovať, aké konkrétne kroky smerujúce k vyhosteniu správny orgán doteraz urobil a z akého dôvodu nebolo doteraz možné vyhostenie realizovať.

35. Za situácie, keď správny súd mohol aktivitu žalovaného v súvislosti s posúdením efektívnosti krokov smerujúcich k výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu posúdiť zo samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia, bolo povinnosťou súdu túto verifikovať nie len výzvou na preukázanie takýchto úkonov, ale aj overiť, či sa vôbec žalobca nachádza v zaistení a z akého dôvodu a či sa žalobca domáhal súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia a ako sa súd vysporiadal s námietkami žalobcu a či sa tieto nezhodujú s námietkami uplatnenými v žalobe o prepustenie.

37. Preto správnym súdom zistený skutkový stav a z toho plynúce právne závery nemohli obstáť, pretože Najvyšší správny súd SR na základe zistených skutočností dospel k záveru opačnému, a to, že aktivita žalovaného pri realizácii úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu je evidentná. Preto za daného stavu neobstojí názor správneho súdu, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nie je dôvodné a je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia.

40. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd SR dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, preto rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 S. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. Vzhľadom k tomu, že zo znenia ustanovenia § 462 ods.2 S. s. p vyplýva, že kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zmení tak, že žalobu zamietne iba v prípade, že dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom, pričom o takýto prípad sa nejednalo, nemohol najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne. V danom prípade totiž nebolo predmetom súdneho konania prieskum rozhodnutia, ale žaloba o prepustenie, preto zamietnutie žaloby v zmysle vysloveného právneho názoru v tomto rozsudku prináleží správnemu súdu. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku správny súd v ďalšom konaní. 43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 4. augusta 2023