← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 2. 2024

2Sfk/100/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200049.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
13S/16/2022
IČS
3022200049
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: UGOF s.r.o., so sídlom: Zbehy 383, IČO: 47001437, zastúpený: JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom, so sídlom: Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO: 34056777, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102575259/2021 zo dňa 15. decembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/16/2022 - 106 zo dňa 06. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 103062827/2016 zo dňa 04.05.2016. V rámci daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody uskutočnené medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi Ing. Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o.; MANO SK, s.r.o.; DSP trade s.r.o. (ďalej aj „deklarovaní dodávatelia“).

Predmetom zdaniteľných obchodov bolo dodanie cukroviniek. 2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 101775663/2021 zo dňa 21.09.2021 o určení rozdielu dane v sume nadmerného odpočtu 73416,36 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“).

3. Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k zdaniteľným obchodom uskutočnených s Ing. Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o. a MANO SK, s.r.o. žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, keď nepreukázal, že sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak ako je uvedené na faktúrach (teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH). Vo vzťahu k dodávateľovi DSP trade s.r.o. konštatoval, že sa žalobca zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, pričom o tomto podvode vzhľadom na všetky okolnosti mal vedieť a neprijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať, aby sa uistil, že uskutočnené zdaniteľné obchody nebudú viesť k účasti na daňovom podvode. 4. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktoré žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil a odôvodnil nasledovne: · vo vzťahu k dodávateľom Ing. Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o. a MANO SK, s.r.o. sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru práve týmito na sporných faktúrach deklarovanými dodávateľmi, · konateľ dodávateľa Ing.

Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o. síce dodanie tovaru žalobcovi potvrdil, ale toto tvrdenie nijak nepodložil a ani neuviedol od koho deklarovaný tovar nadobudol. Nevedel tiež predložiť účtovníctvo z dôvodu predaja obchodného podielu v

spoločnosti. Samotný dodávateľský subjekt je nekontaktný. Preto nie sú faktúry vystavené týmto subjektom dôveryhodné a v podstate ani preveriteľné. Podľa kontrolných výkazov dodávateľa Ing. Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o. tento v kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval so spoločnosťou BEST4U, s.r.o. (zrušenou 06.05.2015), ktorá mala podľa zistení správcu dane nakupovať tovar vo väčšom množstve než deklarovala jeho predaj, čím narúšala neutralitu DPH, · správca dane preveril aj žalobcom predloženú skladovú evidenciu a potvrdenia nákupov odberateľmi žalobcu a uzavrel, že nespochybnil samotnú existenciu tovaru, ale jeho dodanie deklarovaným dodávateľom, · samotné daňové a účtovné doklady (faktúry, príjemky, doklady o úhrade, evidencia DPH, skladová evidencia zásob) nepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, · správca dane nebol povinný vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov, keďže títo priamo nedodávali tovar a mohli byť akurát pri manipulácii s tovarom. Správca dane však existenciu tovaru nespochybnil. Svedecké výpovede zamestnancov preto nemôžu preukázať dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi.

Svedkov bolo navyše možné považovať za predpojatých, keďže sa jedná o zamestnancov žalobcu. · stotožnil sa aj so závermi správcu dane ohľadom zapojenia žalobcu do podvodného reťazca zdaniteľnými obchodmi s dodávateľom DSP trade s.r.o., · správca dane preverovaním zistil fakturačný reťazec tovaru: SLOVPOS CZ a.s. (ČR) ® J-ten s.r.o. (SR) ® DSP trade s.r.o. (deklarovaný dodávateľ, SR) ® žalobca. Reálny pohyb tovaru: SLOVPOS CZ a.s. (ČR) ® DSP trade s.r.o. (deklarovaný dodávateľ, SR) ® žalobca, · z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť J-ten s.r.o. (SR) vystupuje v preverovanom reťazci ako umelo nastrčený subjekt, ktorý deklaruje nadobudnutie tovaru z iného členského štátu na vstupe, daň prizná a odvedie, čím sa na vstupe stane daňovo neutrálnym, vykáže daň na výstupe, ale tým, že je tzv. „zmiznutým obchodníkom“ daň nezaplatí.

Spoločnosť J-ten s.r.o. (SR) fakturovala tovar deklarovanému dodávateľovi DSP trade s.r.o., ktorý si uplatnil daň na vstupe, čím získal daňovú výhodu, · jediný konateľ deklarovaného dodávateľa DSP trade s.r.o. v rozhodnom období nevedel uviesť žiadne bližšie informácie o obchodnej spolupráci so spoločnosťou J-ten s.r.o. (SR), ako ani so žalobcom (kto zabezpečoval prepravu tovaru; od koho mala jeho spoločnosť prenajaté skladové priestory v Trenčianskych Stankovciach atp.), · spoločnosti SLOVPOS CZ a.s. (ČR); J-ten s.r.o. (SR); DSP trade s.r.o. boli personálne prepojené cez osobu výkonného riaditeľa spoločnosti SLOVPOS CZ a.s. (ČR), ktorý poznal konateľov spoločností J-ten s.r.o. (SR); DSP trade s.r.o., · obchodnú spoluprácu žalobcu s dodávateľom DSP trade s.r.o. mal sprostredkovať Ing.

Juraj Magdalik, ktorý nemal žiadny právny vzťah k osobe žalobcu a dlhodobo sa poznal s konateľmi spoločností J-ten s.r.o. (SR); DSP trade s.r.o. . Žalobca tým, že sa úplne spoľahol pri dojednaní obchodnej spolupráce na osobu Ing. Juraja Magdalika nekonal vzhľadom na svoje možnosti dostatočne obozretne, v dôsledku čoho sa zapojil do podvodného reťazca spoločností a preto mu bol dôvodne odmietnutý nárok na odpočet DPH s poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04.

II. Konanie na správnom súde

5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), teda z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a súčasne, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok odôvodnil nasledovne: · žalobca dôvodne namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevypočul ním navrhnutých svedkov. Žalobca dôkazy nevykonáva a má právo ich len navrhovať, musí správca dane pristupovať veľmi citlivo k tomu, či žalobcom navrhnutý dôkaz nevykoná, a to o to viac v prípade, ak nepriznanie nároku na odpočet DPH chce odôvodniť tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdí, že navrhnutí svedkovia preukážu reálne dodanie tovaru, je povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať, · žalovaný a správca dane dospeli k záveru o vedomosti, resp. nedostatočnej obozretnosti žalobcu o účasti na daňovom podvode predčasne. Pre takéto zdôvodnenie záverov o odmietnutí nároku na odpočet DPH nemali dostatok dôvodov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, je dôkazným bremenom správcu dane a žalovaného. Správca dane a žalovaný sa touto otázkou zaoberali nie dostatočne a ani ju riadne neodôvodnili vo svojich rozhodnutiach, z čoho sa správnemu súdu javilo, že ide o záver predčasný a nedostatočne odôvodnený, · v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci dopočuť žalobcom navrhnutých svedkov, opätovne vec posúdiť, náležite sa zaoberať otázkou vedomosti žalobcu, že sa zapojil do podvodného konania a to v súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodniť.

III. Konanie na kasačnom súde

6. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: · vo vzťahu k dodávateľovi DSP trade s.r.o. zopakoval, že žalobca mohol a mal vedieť o jeho zapojení do podvodného reťazca, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti. Žalobca preukázateľne neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa nezapojil do reťazca spoločností, ktorých konanie bolo poznačené podvodným konaním.

Svoje právne závery oprel o judikatúru SD EÚ, napr. rozsudok vo veci Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04. Svoje závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí považoval za dostatočne odôvodnené, · keby si žalobca počínal opatrne a nespoľahol sa vo všetkých obchodných záležitostiach

na Ing. Juraja Magdalika (ktorý nemal v spoločnosti žiadne oficiálne postavenie, pričom je zrejmé, že práve on dohodol obchodnú spoluprácu s podvodným dodávateľom DSP trade s.r.o. prostredníctvom osôb, s ktorými sa niekoľko rokov poznal), ale sám by si splnil minimálne svoje základné povinnosti, spočívajúce v preverení osôb oprávnených konať v mene dodávateľa DSP trade s.r.o., ako aj v preverení sídla dodávateľa a jeho prevádzkových priestorov, mohol zistiť, že faktúry na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, sú poznačené podvodným konaním, · konateľka žalobcu sa počas ústneho pojednávania dňa 05.02.2021 ani jednou vetou nevyjadrila vlastnými slovami k deklarovaným obchodom, jediné čo povedala bolo, že „nákup tovaru má na starosti pán Ing. Magdalik, objednávanie tovaru je výhradne v jeho kompetencii, „do dnešného dňa ich aj rieši“. Keďže bola jedinou konateľkou mala všetky oprávnenia a povinnosti, ktoré jej ako štatutárnemu orgánu vyplývajú z Obchodného zákonníka, preto by mala mať minimálne základné informácie o obchodných partneroch a o obchodoch, ktoré spoločnosť uskutočňovala,

· tiež považuje za nezvyčajné a vysoko neobozretné, aj vzhľadom na objem obchodovaného tovaru (v celkovej sume 180065,76 EUR, z toho základ dane v sume 150054,80 EUR a DPH v sume 30010,96 EUR) a sumu odpočítanú žalobcom len v jednom mesiaci (január 2015) na základe faktúr od dodávateľa DSP trade s.r.o. (od 16.03.2019 Fudžajra Slovensko s. r. o. v likvidácii), aby sa štatutárni zástupcovia dodávateľa a odberateľa nikdy nestretli, nevideli, nikdy spolu nijakým spôsobom nekomunikovali, nedohodli spolu obchodnú spoluprácu, a aby sa obchodných rokovaní zúčastňovali za dodávateľa DSP trade s.r.o. len D. P., zamestnanec a za žalobcu len Ing. Juraj Magdalik, ktorý nemal oficiálne v spoločnosti žiadne postavenie, nebol ani konateľom, ani spoločníkom, ani splnomocneným zástupcom, dokonca ani

zamestnancom, · správca dane nevykonal vypočutie svedkov v súvislosti s dodávateľom Ing. Juraj Magdalik - UGO F. s.r.o. (od 01.05.2015 UFO VI, s.r.o.), nakoľko títo priamo nedodávali tovar, zamestnanci mohli byť akurát tak pri manipulácii s tovarom, čo vzhľadom k tomu, že správca dane existenciu tovaru nespochybnil, nemôže preukázať autenticitu deklarovaných dodávateľov na sporných faktúrach. Podľa vyjadrenia žalobcu, ako aj podľa vyjadrenia Ing. Juraja Magdalika, v tom čase konateľa dodávateľa, s preverovaným tovarom mali manipulovať len štatutárni zástupcovia spoločností, teda Ing. Juraj Magdalik, ktorý mal tovar odovzdať za dodávateľa a konateľka žalobcu, ktorá ho mala prevziať za odberateľa, a ktorá ho mala priamo

u Ing. Juraja Magdalika aj objednávať, · na základe vyjadrení štatutárnych zástupcov, nevidel správca dane dôvod na vypočutie bývalých zamestnancov dodávateľa, v čase preverovania zamestnaných u žalobcu. Správca dane mal za to, že by logicky nevypovedali v neprospech zamestnávateľa, práve naopak, preto je možné predpokladať zaujatosť ich svedeckých výpovedí. Navrhovaní svedkovia by s veľkou pravdepodobnosťou potvrdili, že manipulovali s tovarom, nakoľko žalobca s potravinárskym a drogistickým tovarom obchodoval, avšak v tomto konkrétnom prípade mali byť pri nakládke tovaru, ako aj pri jeho vykládke len štatutárni zástupcovia dodávateľa a odberateľa, · odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia považoval za dostatočné, zrozumiteľné, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru, že žalobca bol v súvislosti s dodávateľom DSP trade s.r.o. zapojený do reťazca spoločností, v rámci ktorého deklarované plnenia boli poznačené podvodným konaním, pričom platiteľ vzhľadom na všetky

okolnosti mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, ako aj záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou Ing. Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o. a spoločnosťou MANO SK, s.r.o.

8. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

IV. Konanie pred kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“). 11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. februára 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 13. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Námietku sťažovateľa smerujúcu proti právnemu posúdeniu správneho súdu týkajúcu sa nevypočutia žalobcom navrhnutých svedkov pri výkone daňovej kontroly považuje kasačný súd za nedôvodnú. Nevypočutie navrhovaných svedkov v procese daňovej kontroly, najmä za situácie, kedy dôkazné bremeno preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok dane ťaží daňový subjekt je potrebné považovať za podstatné procesné pochybenie (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/80/2022 z 30. novembra 2023, odseky 39 až 42).

15. Správca dane nie je v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku explicitne povinný vykonať každý dôkaz, ktorý daňový subjekt navrhne. Na druhú stranu je však potrebné, aby k nevykonaniu dôkazov navrhovaných daňovým subjektom pristupoval so značnou obozretnosťou. Pokiaľ sa od daňového subjektu očakáva, že unesie svoje dôkazné bremeno, tak mu musí byť umožnené, aby svoje tvrdenia preukázal. Uvedené platí o to viac pokiaľ sa jedná o dôkazy, ktoré nie je daňový subjekt schopný samostatne zabezpečiť (napr. vypočutie svedkov) a tvrdí, že tieto sú spôsobilé potvrdiť ním uvádzané skutočnosti. Správca dane v takejto situácii nemôže jednoducho skonštatovať nepreukaznosť navrhnutých dôkazov a následne daňovému subjektu vyrubiť daň, pretože neuniesol dôkazné bremeno.

16. Kasačný súd tiež považuje za nezákonné, aby správca dane vopred prezumoval tendenčnosť žalobcom navrhnutých svedkov a z toho dôvodu ani nevykonal ich vypočutie s odôvodnením, že sa jedná o zamestnancov žalobcu, ktorí majú navyše zhodné priezviská s konateľom deklarovaného dodávateľa Ing. Juraj Magdalik - UGO F. s.r.o.

. Tento záver správcu dane je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a aj samotnou podstatou procesu dokazovania, pretože k hodnoteniu dôkazov, je možné pristúpiť až po ich vykonaní. Pokiaľ však navrhovaný dôkaz správca dane ani nevykonal, tak logicky absentuje podklad pre posúdenie jeho hodnovernosti a preukaznosti. Tiež nie je možné nevykonaný dôkaz vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti s vykonanými dôkazmi. Preto záver o nedôveryhodnosti nevypočutého svedka je zásadne neodôvodnený a tým aj nezákonný.

17. Druhá podstatná sťažnostná námietka sa týkala právneho posúdenia zapojenia žalobcu do podvodného reťazca. Žalobca si mal byť podľa argumentácie sťažovateľa vedomý, že sa prostredníctvom posudzovaných zdaniteľných obchodov zapojil do daňového podvodu, pričom neuskutočnil dostatočné (resp. žiadne opatrenia), aby tomuto následku jeho konania predišiel. Sťažovateľ najmä napáda právne posúdenie správneho súdu, v zmysle ktorého záver o zapojení do podvodného reťazca a nedostatočnej obozretnosti žalobcu nie je dostatočne odôvodnený. 18.

Daňový podvod odborná literatúra definuje ako „Úmyselné protiprávne konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej daňový podvod.“ (Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 95). 19. Súdny dvor EÚ v rámci ustálenej judikatúry týkajúcej sa práva na odpočet DPH upraveného smernicou o DPH vyvodil, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť právo na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že dovolávanie sa tohto práva je podvodné alebo zneužívajúce. Súdny dvor potvrdil, že v rozsahu, v akom prípadné odmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym systémom Únie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok SD EÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46).

20. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne: · Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? · Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? · Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?

· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? 21. Tu je zásadné vyzdvihnúť, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) ťaží správcu dane. Zároveň je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ je od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ vo veci C-409/04 Teleos). 22. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, keďže jeho závery v preskúmavanom rozhodnutí spĺňajú obsahové kritériá Axel Kittel testu opísaného v odseku 20 tohto rozsudku. Tieto závery sa kasačnému súdu zároveň javia ako dostatočne zdôvodnené a preto je možné ustáliť, že správca dane dôkazné bremeno v tomto ohľade uniesol. 23. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že v preverovanom obchodnom reťazci nastal daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania. Rozhodnutie sťažovateľa zároveň objasňuje ako sú preverované zdaniteľné obchody žalobcu spojené s podvodným reťazcom. Úvaha žalovaného o nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri realizácii posudzovaných obchodov s deklarovaným dodávateľom DSP trade s.r.o. je logická a najmä právne udržateľná. 24. Daňový subjekt nesie plnú zodpovednosť za svoje konanie, a preto je možné od neho požadovať prijatie potrebných opatrení na predchádzanie jeho účasti na daňovom podvode. Daňový subjekt nie je možné považovať za dostatočne obozretný, pokiaľ sa pri uzatváraní zdaniteľných obchodov spolieha na tretiu osobu (sprostredkovateľa), ku ktorej nemá žiadny právny vzťah, a ktorá obchody s deklarovanými dodávateľmi sprostredkovala, pričom sám nevykoná žiadne (resp. len minimálne) opatrenia. Daňový subjekt musí byť v takejto situácii uzrozumený s tým, že sa v prípade daňového úniku v reťazci obchodov pre svoju ľahkovážnosť vystavuje možnému odmietnutiu nároku na odpočet DPH.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

25. Napriek čiastočnej dôvodnosti kasačnej sťažnosti je možné ju v konečnom dôsledku vyhodnotiť ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ohľadom účasti žalobcu na daňovom podvode realizáciou zdaniteľných obchodov s dodávateľom DSP trade s.r.o.. Správny súd však správne právne posúdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nutné zrušiť v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, a to práve v kontexte nevypočutia žalobcom navrhovaných svedkov ohľadom zdaniteľných obchodov s dodávateľmi Ing. Juraj Magdalik - UGO F., s.r.o. a spoločnosťou MANO SK, s.r.o. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sfk/100/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik