2Sfk/10/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): DREVO - REAL, s.r.o., so sídlom 861, 023 21 Korňa, IČO: 36377309, zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36868892, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 6048/2021-640, číslo záznamu: 2714/2021 zo dňa 12.02.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-6S/44/2021 - 210 zo dňa 27. novembra 2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200346.2, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 1306/2013“); a (ii) neschválila poskytnutie podpory formou - platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami podľa

2. Na základe žalobcovej správnej žaloby podanej proti prvému rozhodnutiu žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/58/2016-134 zo dňa 14.03.2018 zrušil prvé rozhodnutie žalovaného aj prvé rozhodnutie PPA a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd“) rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu tak, že rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/ 16/2019 zo dňa 14.01.2020 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval, že hoci žalobca žiadal v žalobe zrušenie prvého rozhodnutia PPA len v časti neschválenia poskytnutia podpory, krajský súd zrušil prvé rozhodnutie PPA ako celok, nie len v napadnutej časti týkajúcej sa neschválenia podpory.

3. V ďalšom konaní PPA rozhodnutím č. 500/1679/21449/2015 zo dňa 19.11.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi (i) schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 42.532,97 eur v zmysle § 7 ods. 1 až 3 a § 14 nariadenia č. 342/ 2014, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 22.732,74 eur v zmysle § 8 ods. 1 až 3 a § 14 ods. 3 nariadenia č. 342/2014, platby na chov bahníc, jariek a kôz v sume 10.692,07 eur v zmysle § 10 ods. 1 až 4 a § 14 ods. 1 nariadenia č. 36/2015, úhrady mesačnej disciplíny v sume 960,22 eur v zmysle § 14 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 v spojení čl. 26 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013 a (ii) neschválila poskytnutie podpory formou - platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v zmysle

4. PPA si pred rozhodnutím zadovážila zoznam hlásení žalobcu a výpisy z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (ďalej len „CEHZ“), týkajúce sa žalobcu ako držiteľa hospodárskych zvierat - oviec za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, a na podklade obstaraných podkladov mala za preukázané, že žalobca nahlásil CEHZ 104 oviec (narodených

j. po uplynutí lehoty siedmich dní odo dňa narodenia konkrétnej ovce v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 18/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii oviec a kôz (ďalej „vyhláška č. 18/2012 Z. z.).

5. Z uvedených dôvodov PPA uzavrela, že žalobca mal v skutočnosti zaregistrovaných v CEHZ nasledovný počet oviec: ku dňu 01.05.2015 - 575 oviec, ku dňu 16.07.2015 - 574 oviec, ku dňu 20.07.2015 - 573 oviec, ku dňu 08.09.2015 - 572 oviec a ku dňu 31.10.2015 -

Vzhľadom na uvedené PPA dospela k záveru, že žalobca nesplnil podmienku zaťaženia 0,3 DJ/ha TTP v období od 01.05.2015 do 31.10.2015 v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. 6.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný odkázal na § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/ 2012, na podklade ktorého sa hlásenie zmien v prípade narodenia ovce zasiela poverenej osobe (CEHZ) do 7 dní odo dňa trvalého označenia ovce, pričom podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012 sa trvalé označenie vykonáva pred premiestnením ovce z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr však do 6 mesiacov od jeho narodenia.

Z dôvodu, že k registrácii 104 kusov oviec v CEHZ došlo až na základe hlásenia zo dňa 11.08.2015, bolo nepochybné, že uvedené zvieratá v období od 01.05.2015 do 10.08.2015 neboli registrované, pričom zo strany CEHZ došlo k ich fiktívnej spätnej registrácii

zvierat reálne nebolo registrovaných. Na poklade daných počtov tak žalovaný ustálil, že výpočet minimálneho zaťaženia v rámci najnižšieho stavu oviec bol nasledovný: 573 ks oviec / 325 ha (výmera) x 0,15 (koeficient prepočtu oviec na DJ) = 0,2645 DJ/ ha TPP. Žalobca tak nesplnil podmienku minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TTP v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády č. 75/2015, pretože v období od 20.07.2015 do 10.08.2015 dosiahol zaťaženie 0,2645 DJ/ha TTP. Žalobcovi preto nebola poskytnutá platba ANC v súlade s § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 75/2015. 8. Žalovaný korigoval výrok prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k neschváleniu podpory a uviedol, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia o schválení podpory bola v rozpore s rozsudkom krajského súdu a preto žalovaný pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia.

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia v časti neschválenia podpory a ich zrušenia. 10. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa výpisov zvierat z databázy CEHZ bol k 01.05.2015 držiteľom 679 ks oviec a k 31.10.2015 bol držiteľom 676 ks oviec, pričom sa tento stav počas rozhodného obdobia nezmenil, čo bolo pri koeficiente 0,15 na dobytčie jednotky v prepočte 101,40 dobytčích jednotiek (676 x 0,15). Žalobca mal za to, že ako osoba vykonávajúca poľnohospodársku činnosť na poľnohospodárskej ploche o výmere 325,62 ha a ako držiteľ 101,40 dobytčích jednotiek mal zaťaženie 0,31 dobytčích jednotiek na 1 ha trvalých trávnatých porastov počas celého rozhodného obdobia, a preto rozhodnutie o nepriznaní podpory z dôvodu nedodržania podmienky uvedenej v § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 považuje za

nereagoval. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 11. Žalobca upozornil na to, že postupoval podľa zverejnených pokynov pre držiteľov oviec a kôz k vedeniu CEHZ predpisov, a preto mal za neprijateľné, aby bol sankcionovaný žalovaným za postup v súlade s jeho vlastnou metodikou. Žalobca bol presvedčený, že žalovaný nesprávne aplikoval § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. 12. Žalobca tiež namietal, že časť výroku predchádzajúcich rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi poskytnutá podpora, je už od roku 2015 právoplatná, a napriek tomu PPA v prvostupňovom rozhodnutí rozhodla znova o tom istom.

Obe strany v následných podaniach zotrvali na svojej argumentácii. 14. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) vo veci dňa 27. novembra 2024 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Žalobnú námietku ohľadom navrhovaného zastavenia konania v časti, ktorá bola právoplatná v čase vydania prvého rozhodnutia žalovaného (teda od roku 2015), vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keď mal za preukázané, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vydal len výrok o neschválení poskytnutia podpory formou platby, a to z dôvodu, že konania vo veci schválených platieb boli právoplatné od roku 2015 (čo nebolo zo strany účastníkov konania sporné). Odvolanie podľa Správneho poriadku,

16. Druhú žalobnú námietku však správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, pričom sa stotožnil s tým, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k nutnosti registrácie 104 oviec do 7 dní od narodenia ovce je nedostatočné a nevyplýva z platných právnych predpisov.

17. Podľa správneho súdu zo žiadneho právneho predpisu, na ktorý žalovaný odkázal (§ 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 a ani § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012), nevyplýva nemožnosť prihliadnutia na neskoršiu registráciu k spätnému dátumu.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu

18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil a správnu žalobu zamietol, alebo aby

rozsudok

správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že žalobca nebol v rozhodnom období od 01. mája

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 18. decembra 2025. 22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či sa podľa práva malo na účely prepočtu zaťaženia pôdy pri rozhodovaní o poskytnutí podpory žalobcovi v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 Z. z. zohľadniť aj sporných 104 kusov oviec, ktorých bol žalobca držiteľom v období od 01. mája do 31. októbra 2015, avšak tieto zvieratá dal zaregistrovať na CEHZ až dňa 11.08.2015, spätne ku dňu 01.05.2015. Správny súd vyhodnotil zdôvodnenie záverov žalovaného ako nedostatočné, najmä v tom ohľade, prečo bolo nutné registrovať tieto ovce do 7 dní od ich narodenia (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Zároveň konštatoval, že sťažovateľom vyslovený názor o nemožnosti zohľadnenia uvedeného počtu zvierat nevyplýva zo žiadneho z aplikovaných ustanovení nariadenia č. 75/ 2015 Z. z. a vyhlášky č. 18/2012 Z. z. Dôvodil tým, že výklad predmetných ustanovení, ktorý vylučuje vziať do úvahy zmeny v evidencii zvierat len na základe oneskoreného hlásenia, je prísne formálny a v rozpore s princípmi právneho štátu, čo viedlo správny súd k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Správny súd tiež vytkol sťažovateľovi aj to, že sa nezaoberal okolnosťou, či u žalobcu skutočne došlo k narodeniu 104 oviec ku dňu 01.05.2015, čím naznačuje nedostatočné zistenie skutkového stavu v správnom konaní (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).

24. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu o nesprávnej interpretácie a aplikácii relevantných ustanovení konajúcimi správnymi orgánmi. Na objasnenie východísk právneho posúdenia dodáva, že podpora formou platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami plynúca z Nariadenia Rady (EÚ) č. 1305/2013 patrí tým žiadateľom, ktorí na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými a inými obmedzeniami v období od 01. mája do 31. októbra hospodária aspoň so stanoveným minimálnym počtom kusov polygastrických zvierat, ktoré sú registrované v CEHZ. Za účel tejto platby možno bezpečne považovať podporu tých farmárov, ktorí v rozhodnom období držia (chovajú) hospodárske zvieratá od určitého počtu v pomere k výmere pôdy v oblastiach náročných na hospodárenie a zároveň potrebné počty zvierat vykážu v príslušnom registri.

26. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky č. 18/2012 Z. z. bolo povinnosťou žalobcu vykonať prvotné označenie každej novo narodenej ovce do 24 hodín od narodenia a následne v súlade s § 1 ods. 4 vyhlášky každú ovcu predpísaným spôsobom trvale označiť pred jej premiestnením z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr do šiestich mesiacov od narodenia. Či a kedy žalobca 104 kusov oviec narodených v apríli 2015 prvotne a potom trvale označil a premiestnil z chovu, v ktorom sa narodili, zo skutkových zistení žalovaného nevyplýva. 27. Žalovaný pritom svoju argumentáciu o oneskorenom zaregistrovaní zmeny v stave oviec zo strany žalobcu podopiera tým, že lehota 7 dní na ohlásenie zmien v prípade narodenia je determinovaná dátumom trvalého označenia konkrétnej ovce.

CEHZ v lehote 7 dní od narodenia každej ovce, tvrdiac, že takúto povinnosť podľa práva nemal, ale hlásenie podal až dňa 11. augusta 2015, spätne k 1. máju 2015. Registráciu tejto zmeny teda urobil v rámci rozhodujúceho obdobia plynúceho od 01. mája do 31. októbra 2015 a predtým, ako PPA o jeho žiadosti o platbu rozhodovala. Kasačný súd súhlasí so správnym súdom v tom, že z aplikovaných ustanovení právnych predpisov nevyplýva, že by bol sťažovateľ (PPA) oprávnený v okolnostiach prípadu neprihliadnuť na ohlásenie tohto prírastku v počte kusov držaných oviec len preto, že ho žalobca urobil až dňa 11. augusta 2015, pokiaľ nie je spochybnené, že v rozhodnom období 01. mája 2015 do 31. októbra 2015 žalobca aj tento navýšený počet oviec v daných oblastiach držal za účelom výkonu podporovanej

29. Kasačný súd zdôrazňuje, že ak žalobca hospodáril v danom mieste (na zistenej výmere trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami) a čase vyžadovanom pre vznik nároku na podporu (od 01. mája do 31. októbra 2015) aj so sporným počtom 104 oviec narodených v mesiaci apríl 2015, a tento počet mu v súčte s ostatnými chovanými zvieratami zaručoval vznik nároku na daný typ podpory, potom sa účel platby javí v okolnostiach prípadu ako naplnený, a to aj vtedy, ak zvýšenie počtu držaných oviec žalobca ohlásil na CEHZ v priebehu rozhodujúceho obdobia dňa 11.08.2015.

individuálneho adresáta právnej normy, a v prípade možného viacznačného výkladu sa vždy postupuje v zmysle zásady in dubio mitius, teda v pochybnostiach v prospech jednotlivca. V prejednávanom prípade však pre rozhodnutie o kasačnej sťažnosti postačuje záver o tom, že výklad aplikovaných ustanovení správnymi orgánmi oboch stupňov bol nesprávny a preto je rozsudok správneho súdu v súlade so zákonom.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).