2Sfk/102/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, so sídlom: Partizánska 80, 058 01 Poprad, IČO: 14285410, zastúpený: JUDr. Marek Radačovský - advokát, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 1999, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/84/2020-424 z 2. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/84/2020-424 z 2. júna 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100130412/2020 z 13. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 2“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 32.555,64 € a určil rozdiel v sume daňovej straty 20.397,93 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013. Správca dane uviedol, že žalobca v roku 2013 nepriznal a nezaúčtoval do peňažného denníka medzi príjmy zahrňované do základu dane vo svojom účtovníctve ním skutočne prijaté tržby v hotovosti v celkovej sume 157.230,66 € bez DPH, ktoré boli u neho zaznamenané prostredníctvom pokladničného programu „TouchCashDesk“. Tieto tržby v roku 2013 žalobca dosiahol zo svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie reštauračných služieb, výroba a predaj hotových jedál, predaj hotových výrobkov, ako sú rôzne alkoholické a nealkoholické nápoje a podobne). Tieto tržby boli predmetom dane z príjmu fyzickej osoby. Uvedeným konaním mal žalobca porušiť § 2 písm. b), f), h), j) a § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení (ďalej len „ zákon o dani z príjmov“). Správca dane zvýšil žalobcovi zdaniteľné príjmy o sumu 157.230,66 €. Správca dane neuznal žalobcovi vykázané daňové výdavky v sume 1.646,25 €- Podľa názoru správcu dane došlo k porušeniu § 21 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu, nakoľko žalobca si uplatnil predmetné výdavky pre osobnú spotrebu (1.400,- € výdavky za úhradu dodávok plynu, elektrickej energie a vody, 246,25 € výdavky na osobné motorové vozidlo používané na osobnú spotrebu). 3. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101520898/2020 z 5. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 2 potvrdil.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 2. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa názoru žalovaného vyrubovacie konanie po odvolacom konaní nie je možné považovať za úplne totožné s vyrubovacím konaním po doručení protokolu z daňovej kontroly. Správca dane tak mohol vykonávať ďalšie dokazovanie na základe záverov rozhodnutia žalovaného č. 1. Žalovaný sa tiež nestotožnil s aplikáciou záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/10/2016 z 3. októbra 2017 na posudzovanú vec. Podľa názoru žalovaného závery tohto rozsudku nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. 7. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť z dôvodu, že bola spísaná osobou uvedenou na prvej strane (L.. W.), ktorá nemá právnické vzdelanie. V prípade, že kasačný súd neodmietne kasačnú sťažnosť, navrhol, aby správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

11. Námietku, že kasačná sťažnosť bola spísaná osobou bez právnického vzdelania, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pod kasačnou sťažnosťou je podpísaný M.. O. N., ktorý bol poverený žalovaným na jeho zastupovanie v kasačnom konaní. Je pravdou, že v záhlaví kasačnej sťažnosti je uvedené vybavovanie veci L.. Ď.. Tá však nedodala poverenie a ani nie je pod kasačnou sťažnosťou podpísaná. Kasačný súd preto nemá dôvod spochybňovať, že kasačnú sťažnosť spísal O. N., ktorý je aj ako jediný pod ňou podpísaný.

Kasačný súd do súčasnosti rozhodol vo viacerých veciach, ktoré boli súčasťou spoločne podanej žaloby. V týchto veciach sú rovnakí účastníci konania, totožná kasačná námietka. Rozdiel je len v tom, že prejednávaná vec sa týka dani z príjmu fyzických osôb, zatiaľ čo iné veci sa týkajú dane z pridanej hodnoty. Závery rozsudkov kasačného súdu sú však plne použiteľné na prejednávanú vec.

30. Správny súd a žalobca tvrdili, že v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku a v kontexte rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 platí vo vyrubovacom konaní prísna prejednávacia zásada, v zmysle ktorej správca dane nemôže vykonať ďalšie dôkazy vo vyrubovacom konaní, pokiaľ ich nenavrhol daňový subjekt (žalobca).

31. Je možné ustáliť, že „účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko

33. Kasačný súd sa preto nestotožnil s právnym názorom krajského súdu o porušení prejednacej zásady vo vyrubovacom konaní - tak, ako to ustálil krajský súd v napadnutom rozsudku. Je pravdou, že žalobca explicitne nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom jeho pracovníkov.

. .uvedené tvrdenia zamestnanca nie sú svedeckou výpoveďou a daňový subjekt nemohol uvedenej osobe klásť otázky Daňový subjekt v zmysle uvedeného namieta porušenie svojho práva na možnosť byť prítomný pri rokovaní so svojimi zamestnancami.

34. Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, na ktorom postavil svoje právne posúdenie krajský súd, v danej veci nie je aplikovateľný, pretože sa týkal vykonávania dokazovania správcom dane po tom, ako už súd právoplatne rozhodol, že nebola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly, pričom v tam citovanom prípade správca dane vykonal celé dokazovanie. Napokon, aj veta citovaná krajským súdom z bodu 4.25 rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, v zmysle ktorej „Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je v takomto prípade možné, ale v rozsahu ktorý navrhne dotknutý daňovník, keďže aj tu platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia“ odkazuje na okolnosti konkrétneho prípadu. Hypotéza uvedenej vety odkazuje na okolnosti „v takomto prípade“, pričom v bode 4.24 uvedeného rozsudku je podrobne popísaná genéza tam uvedenej veci, čiže prípad, na ktorý sa veta z bodu 4.25 uvedeného rozsudku vzťahuje. Hoci v bode 4.24 tretia veta rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 je uvedené, že „vo vyrubovacom

35. Právne posúdenie krajského súdu, ktorý konštatoval porušenie § 68 ods. 3 daňového poriadku rovnako neobstojí. Toto ustanovenie umožňuje daňovému subjektu predložiť pripomienky a návrhy na vykonanie dokazovania. Z normatívneho textu tohto ustanovenia nemožno vyvodiť absolútny zákaz vykonávania dokazovania vo vyrubovacom konaní bez návrhu daňového subjektu, ku ktorému záveru dospel krajský súd. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, ktorý predmetné ustanovenie vykladal v kontexte odlišných skutkových okolností.

Odvolací orgán je tiež oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní odvolania je možné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie - v určitej, opodstatnenej miere, pričom rozsah dokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci.

V Bratislave dňa 29. januára 2024