2Sfk/108/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200254.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 76S/49/2021
- IČS
- 6021200254
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s r. o., so sídlom: Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36008338, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom: Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/49/2021-187 z 11. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101863148/ 2020 z 30. novembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 28.930,50 € za zdaňovacie obdobie november 2017. Správca dane neuznal odpočítanie dane na základe faktúry č. 1711001 zo 14. novembra 2017 v celkovej sume 85.750,- €, vystavenej spoločnosťou JKMAS s. r. o. (v súčasnosti Luschnir, s. r. o.) za dodanie mrazených kuracích pŕs (22500 kg). Zároveň neuznal odpočítanie dane na základe faktúry č. 7113281 z 22. novembra 2017 v celkovej sume 85.831,20 €, vystavenej tým istým dodávateľom za dodanie chladených kuracích pŕs. Podľa názoru správcu dane nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru dodávateľa, čím prišlo k porušeniu § 49 odseku 1, § 49 ods. 2 druhej vety písm. a), § 19 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). 2. Voči rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 100546585/ 2021 z 8. apríla 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich ani oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
4. Správny súd rozsudkom č. k. 76S/49/2021-187 z 11. mája 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Poukázal v ňom na nasledovné skutočnosti: · svedok Jaroslav Košík bol prokuristom dodávateľa. V danom čase dodávateľ nemal žiadneho konateľa. Svedok všeobecne potvrdil dodávky mäsa žalobcovi, avšak s poukazom na § 25 ods. 2 daňového poriadku odmietol vypovedať. Z takto všeobecného vyjadrenia nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru; · spoločnosť ALICIA, s. r. o., ktorá sa na základe zmluvy o predaji podniku stala právnym nástupcom dodávateľa, nedisponuje žiadnymi dokladmi týkajúcimi sa obchodného vzťahu medzi dodávateľom a žalobcom. Konateľka tejto spoločnosti uviedla, že do tejto funkcie nastúpila po oslovení dvoma pánmi. Tí ju oslovili na základe odporúčania bezdomovcov, podpísala nejaké papiere a dostala za to 120,- €. Predaj dodávateľa nebol evidovaný v
obchodnom registri; · správny súd sa stotožnil s názorom orgánov verejnej správy, že žalobca si nepreveril svojho obchodného partnera. Dodávateľ nemal v dotknutom období ustanoveného konateľa, žalobca a zamestnanci, ktorí mali obstarávať obchod, nič o dodávateľovi nevedeli, žalobca nepredniesol žiadne konkrétne informácie a skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa; · napriek skutočnosti, že v rozhodnutí žalovaného sa objavuje konštatovanie o vytvorení umelého mechanizmu obchodovania s cieľom získania daňovej výhody, nebolo sporné neuznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia podmienok pre takýto odpočet. Predmetné konštatovanie tak nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia žalovaného; · orgány verejnej správy správne vyhodnotili výpovede Kataríny Chrienovej, T. U. a I..
J. Q.. Katarína Chrienová, konateľka žalobcu, nevedela uviesť k obchodu s dodávateľom žiadne skutočnosti. Zamestnanec žalobcu, T. U., uviedol, že sa nezúčastňoval na obchode medzi dodávateľom a žalobcom. K predmetnému obchodu nevedela nič konkrétne uviesť ani bývalá zamestnankyňa žalobcu I.. J. Q.;
· správca dane je oprávnený vykonávať zisťovanie u deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov. V rámci deklarovaného obchodu mala spoločnosť TARGET MARKETING s.r.o. dodať tovar spoločnosti D.D_S_ spol. s r. o. (uvedená ako odberateľ tovaru na CMR) a tá ho následne mala dodať dodávateľovi. Pri preverovaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by takémuto dodaniu tovaru nasvedčovali. Tovar nie je z predložených dokladov dostatočne identifikovaný nezameniteľným spôsobom. Podľa vyjadrenia svedkyne sa spravidla platilo po vykládke, avšak v posudzovanej veci sa platilo vopred. Podľa predloženej CMR bola preprava vykonaná o deň skôr, ako bolo uvedené na faktúre; · nenahlásenie obchodu štátnej potravinovej a veterinárnej správe nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že deklarovaný obchod neprebehol. Splnenie ohlasovacej povinnosti by však v kontexte s inými dôkazmi mohlo mať výpovednú hodnotu. Pokiaľ žalobca argumentuje častými
kontrolami na úseku potravinárstva a veterinárneho lekárstva, mohol v rámci svojho dôkazného bremena predložiť ďalšie dôkazy k preukázaniu uskutočneného obchodu. V súlade s predpismi na tomto úseku má žalobca ako distribútor potravín povinnosť disponovať informáciami o pôvode potravín a ich zložení. Žalobca však žiadnymi informáciami a dokladmi o pôvode mäsa nedisponoval; · nebolo potrebné vykonávať dokazovanie u odberateľov, pretože nebola spochybnená existencia tovaru. Spochybnený bol obchod medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom. Samotná skutočnosť, že za tovar bolo zaplatené, nie je bez ďalšieho dôkazom o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom; · správca dane nemal dôvod uskutočniť výsluch svedka navrhnutého žalobcom - A. P., pretože nebol štatutárnym orgánom dodávateľa v čase, keď malo byť realizované deklarované dodanie
tovaru; · svedkovia L. T. a A. W. všeobecne popísali priebeh prijatia a naskladnenia tovaru u žalobcu, ale ich výpovede nepreukázali dodanie tovaru dodávateľom; · nebolo potrebné vykonať výsluch svedka konateľa žalobcu Ľubomíra Chriena.
Ako štatutár sa mohol zúčastňovať ústnych pojednávaní, navrhovať a predkladať dôkazy. Ani na ústnom pojednávaní pred správnym súdom neboli zistené žiadne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru; · konateľ D.D_S_, spol. s r. o.
Ing. Dušan Praj všeobecne potvrdil uskutočnenie deklarované obchodu. Vo zvyšku odmietol vypovedať s poukazom na § 25 ods. 2 daňového poriadku; · dôkazné bremeno je na strane žalobcu v postavení daňového subjektu.
Viaceré uvedené pochybnosti sami nepredstavujú dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie DPH, avšak ich zhodnotením vo vzájomných súvislostiach dostatočne spochybňujú deklarovaný obchod.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP.
Podľa názoru žalobcu správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne právne posúdil vec, odklonil sa od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalobca v sťažnostných bodoch uviedol: · nesúhlasí s vyhodnotením svedeckej výpovede Jaroslava Košíka, pretože potvrdil uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru; · pri spoločnosti ALICIA s. r. o. boli nesprávne posúdené obchodné súvislosti. Žalobca nezodpovedá za porušenie povinností svojho dodávateľa; · napriek tomu, že dodávateľ v tom čase nemal konateľa, žalobca konal s prokuristom Jaroslavom Košíkom. Nebola sporná existencia tovaru. Žalobca s ohľadom na predmet svojho podnikania podlieha pravidelným kontrolám a stálemu dohľadu na úseku potravinárstva a hygieny. Pokiaľ by dodaný tovar nekorešpondoval s objednaným čo do druhu, množstva a kvality, bol by žalobca riešený v rámci kontrol; · nepriamo bol obvinený z daňového podvodu. Dôvod pre rozhodnutie správcu dane však bol v nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH. Takýto záver správneho súdu je tak v rozpore so
závermi orgánov verejnej správy, čím prichádza k zásahu do práva na spravodlivý proces; · správny súd nesprávne vyhodnotil nepôvodnosť žalobných námietok týkajúcich sa výpovedí konateľky žalobcu Kataríny Chrienovej, zamestnanca žalobcu T. U. a I.. J. Q..
Orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili výpovede svedkov - L. T., A. W., U. L., I.. R. U.), pričom správny súd jednostranne prevzal vyhodnotenia výpovedí verejnou správou; · nepredloženie dôkazov zo strany dodávateľských spoločností nemôže byť bez ďalšieho na ťarchu žalobcu. Žalobca predložil dodávateľské i odberateľské faktúry s prílohami, dodacie listy k vystaveným faktúram, objednávky, CMR listy, doklady k úhradám faktúr, a ďalšie listinné dôkazy, ktoré odzrkadľujú uskutočnenie obchodu po materiálnej stránke; · skutočnosť, že tovar na potravinovej a veterinárnej správe nenahlásil nikto z celého článku reťazca nemá vplyv na uplatňovanie DPH. Navyše žalobca ani v jednom prípade nebol prevádzkovateľom prijímajúcim tovar z iného členského štátu, a teda nemal voči príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe oznamovaciu povinnosť; · správny súd nesprávne vyhodnotil nepotrebnosť navrhovaného dôkazu žalobcom, a to zisťovanie dodania tovaru dodávateľovi žalobcu. Žalobca sa pri tejto námietke nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že stav zásob nepreukazuje dodanie tovaru od deklarovaných
dodávateľov; · skutočnosti týkajúce sa nezrovnalosti v dátumoch dodania tovaru vyhodnotil správny súd neúplne. Zistenia o preprave v mýtnom systéme od Národnej diaľničnej spoločnosti preukázali dodanie dokladovaného tovaru obchodným partnerom; · žalobca realizoval platby na účet dodávateľa, pričom táto skutočnosť spolu s ďalšími skutočnosťami potvrdzuje reálnosť uskutočneného obchodu; · v rámci dokazovania mal byť vypočutý aj žalobcom navrhovaný svedok A., ktorý mal disponovať dokladmi dodávateľa. Nebol uskutočnený ani žalobcom navrhovaný výsluch jeho konateľa Ľubomíra Chriena; · žalobca podal pred orgánmi verejnej správy viacero vysvetlení a predložil viacero dokladov. Orgány verejnej správy uvedené nevyhodnotili, iba naznačili nehodno vernosť.
Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o dodaní tovaru od deklarovaného dodávateľa, mal ich preukázať. Ich nepreukázaním a konal v rozpore s § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku; · rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený. Správny súd konštatoval dôvody pre vydanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Stotožnil sa s nimi bez toho, aby sa dôsledne zaoberal námietkami sťažovateľa. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a zaviazal žalobcu znášaním trov
konania.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený.
10. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. V danej veci je právo na odpočítanie dane upravené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ .
. . Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 12. Predmetné ustanovenia je nutné vykladať v súlade s čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/ 112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
Podľa tohto ustanovenia pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.
13. Z uvedených ustanovení vyplýva, že pre uplatnenie práva na odpočet DPH je nutné, aby bol žalobca platiteľom DPH, tovar alebo služby boli použité za účelom iných zdaniteľných transakcií žalobcu a tovar bol poskytnutý žalobcovi inou zdaniteľnou osobou (porovnaj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-610/19 z 3. septembra 2020, bod 43).
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca bol platiteľom DPH, existencia tovaru, použitie tovaru za účelom iných zdaniteľných transakcií žalobcu. Sporné bolo, či bol tovar poskytnutý inou zdaniteľnou osobou, dodávateľom JKMAS s. r. o. . Teda či reálne existoval obchod medzi dodávateľom a žalobcom, tak ako to prezentoval žalobca.
14. V zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je žalobca povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal existenciu obchodu medzi dodávateľom a žalobcom. Správca dane v rámci vedenia dokazovanie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) pritom pre nepriznanie práva na odpočet DPH nemusí dokázať neexistenciu obchodu. Postačí, ak preukázateľné spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17). Pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov a posúdení zákonnosti ich vyhodnotenia kasačný súd nezistil také vady, ktoré by viedli k nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.
15. Správny súd správne vyhodnotil výpovede jednotlivých svedkov vrátane T. B., Kataríny Chrienovej, T. U., I.. J. Q. a ďalších. Kasačný súd nezistil, v čom konkrétne by vyhodnotenie jednotlivých výpovedí bolo jednostranné, výlučne v neprospech žalobcu. Kasačný súd v tomto ohľade poukazuje napríklad na výpoveď bývalej zamestnankyne žalobcu I.. J. Q. z 20. júna 2018 (teda približne pol roka po tom, čo sa mali obchody uskutočniť), ktorá presne vedela popísať náplň svojej činnosti, skutočnosti spojené s obchodovaním so spoločnosťou D.D_S_, spol. s r. o., ale k dodávateľovi a obchodom s ním sa vôbec nevedela vyjadriť. Ako osoba, ktorá mala na starosti agendu nákupu uviedla v odpovedi na otázku 25: tento názov spoločnosti mi nič nehovorí, takže neviem. Rovnako sa k obchodom s touto spoločnosťou nevedela vyjadriť ani konateľka žalobcu a ďalší zamestnanci.
16. Kasačný súd súhlasí s tvrdením, že žalobca nemôže zodpovedať za porušenia povinností svojich dodávateľov. Pri vyhodnocovaní obchodu však pôsobí nedôveryhodne, spochybňujúco samotný obchod, pokiaľ žalobca uzatvára obchod s dodávateľom bez konateľa a žiaden zamestnanec i štatutár, ktorí sa na obdobných obchodoch podieľali sa k nim nevedia vyjadriť.
17. Pochybnosti o uzatvorenom obchode vyvolávajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré správny súd vyhodnocoval. Týkajú sa nezrovnalostí pri preprave, pričom boli rozdiely v tom, kedy mal byť tovar oficiálne dodaný a bol dodaný. 18.
Samotná skutočnosť, že obchod nebol nahlásený orgánom na úseku štátnej potravinovej a veterinárnej správe, nie je dôvodom na odopretie odpočtu DPH, tak ako to správne vyhodnotil správny súd. Nesplnenie si tejto povinnosti však tiež zvyšuje pochybnosť o existencii obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom. 19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z uvedeného ustanovenia sa preto na jednotlivé skutočnosti a dôkazy treba pozerať nie izolovane, ale ich treba vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti a komplexne. 20.
Po komplexnom posúdení jednotlivých dôkazov kasačný súd konštatuje, že orgány verejnej správy dôvodne spochybnili realizovaný obchod medzi žalobcom a dodávateľom. Správny súd v rozsiahlom odôvodnení rozsudku uvedené skutkovo aj právne správne vyhodnotil. Kasačný súd reflektuje i skutočnosti, ktoré preukazujú možné reálne uskutočnenie deklarovaného obchodu (napr. úhrada faktúr na účet dodávateľa), avšak s ohľadom aj na vyššie uvedené je zrejmé, že pri deklarovanom obchode je viacero relevantných skutočností, ktoré reálnosť deklarovaného obchodu medzi žalobcom a dodávateľom dôvodne spochybňujú. 21.
Existenciu deklarovaného obchodu nepreukazuje ani skutočnosť, že orgány na úseku veterinárnej a potravinovej správy v zdaňovacom období nevytkli žalobcovi žiadne pochybenie v rámci ich kontrolnej činnosti, tak ako to správne vyhodnotil správny súd.
Predmetom kontroly orgánov na úseku veterinárnej a potravinovej správy nie je vyhodnocovanie reálnosti obchodov za účelom preverenia práva na odpočet DPH. Kasačný súd však súhlasí s konštatovaním správneho súdu, že pokiaľ v procese daných kontrol existovali skutočnosti preukazujúce reálnosť obchodu, mohol ich žalobca predložiť v rámci unesenia dôkazného bremena vyplývajúcemu mu z § 24 ods. 1 daňového poriadku. V administratívnom a ani súdnom spise sa však takéto skutočnosti z kontrol negujúce pochybnosti o uskutočnenom obchode medzi žalobcom a dodávateľom nenachádzajú. 22.
Kasačný súd dodáva, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa nevyžaduje faktické dodanie tovaru priamo od dodávateľa (porovnaj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-610/19 z 3. septembra 2020). Vyžaduje sa existencia obchodu so zdaniteľnou osobou, pričom existencia takéhoto obchodu medzi žalobcom a dodávateľom na základe vyššie popísaných skutočností bola dôvodne spochybnená. 23.
Kasačný súd sa stotožňuje aj s vyhodnotením (ne)potrebnosti vykonania ďalších dôkazov správnym súdom. Pri vyhodnocovaní námietky nevypočutia konateľa žalobcu - Ľubomíra Chriena súhlasí so závermi správneho súdu o nepotrebnosti vykonania tohto dôkazu.
Pokiaľ mal tento štatutár vedomosť o akýchkoľvek skutočnostiach týkajúcich sa deklarovaného obchodu, mal možnosť ich uviesť vo vyjadreniach žalobcu, alebo na pojednávaní pred správnym súdom. Správca dane nepochybil, pokiaľ predmetného svedka nevypočul. Uvedené
možno hodnotiť aj v kontexte toho, že bola ako svedkyňa vypočutá konateľka žalobcu Katarína
Chrienová 15. marca 2018, ktorá podľa výpovedí I.. J. Q. a T. U. sa aktívne zúčastňovala na jednotlivých obchodoch pri nákupe tovaru. 24. V priebehu dokazovania má daňový subjekt právo navrhovať dôkazy (porovnaj napr. § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku). Správca dane však pri vedení dokazovania je viazaný zásadou použitia najvhodnejších prostriedkov. Za takéto prostriedky treba považovať tie, ktorými sa dá čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie dosiahnuť účel správy daní (porovnaj Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015, komentár k § 3). Z uvedeného dôvodu správca dane nemôže vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale len ten, ktorý môže v danej skutkovej situácií prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Z kasačnej sťažnosti tiež priamo nevyplýva, v čom konkrétne by mohla svedecká výpoveď Ľubomíra Chriena lepšie objasniť skutkový stav, prípadne vyvrátiť pochybnosti správcu dane o deklarovanom obchode. 25. S ohľadom na uvedené ustanovenia správny súd zákonným spôsobom posúdil aj nevypočutie A. P.. Správny súd vhodne poukázal, že táto osoba v čase uzatvárania obchodov nebola konateľom dodávateľa, pričom následne zo zmlúv o predaji podniku a protokolu vyplýva odovzdanie dokladov novému majiteľovi. Ani z kasačnej sťažnosti priamo nevyplynulo, aké konkrétne doklady by A. P. mohol predložiť a v čom by mohli lepšie objasniť dôkaznú situáciu. 26. Správny súd sa zákone vysporiadal aj s námietkou, že zo strany orgánov verejnej správy bol naznačený možný daňový podvod. Z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že odpočet DPH nebol priznaný z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Z tohto dôvody aj prípadné úvahy o podvode nemali pre zákonnosť rozhodnutia vzhľadom na výrok žiadnu relevanciu. Je možné súhlasiť s tým, že takéto úvahy orgánov verejnej správy mohli pôsobiť metúco. Z hľadiska presvedčivosti je vhodnejšie, pokiaľ orgány verejnej správy v odôvodnení uvádzajú len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú dôvodov, pre ktoré rozhodli nimi zvolenými výrokmi. Pokiaľ však uvedú aj ďalšie úvahy, nemôže ísť bez ďalšieho o vadu, ktorá by rozhodnutie robila nezákonným, prípadne mala za následok porušenia práva na spravodlivý proces, ak samotný výrok je dostatočne odôvodnený. 27. So zreteľom na uvedené zo strany správneho súdu nebolo porušené právo na spravodlivý proces, vec bola správnym súdom správne právne posúdená a správny súd sa neodklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Správny súd v rozsiahlom odôvodnení (vlastné posúdenie sa nachádza v bodoch 61-109 rozsudku správneho súdu) podrobne reagoval na právne a skutkové okolnosti týkajúcej sa predmetnej veci, pričom výrok jeho rozsudku a právne posúdenie, tak ako to kasačný súd konštatoval pri posudzovaní jednotlivých čiastkových námietok v tomto rozsudku, nie je v rozpore s právnou úpravou a rozhodnutiami kasačného súdu. Kasačný súd vyhodnotil preto kasačné námietky ako nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
28. Podľa § 461 ods. 1 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici.
29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. februára 2024