2Sfk/11/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Hardware Support s.r.o., so sídlom: Brnianska 2417, 911 05 Trenčín, IČO: 46178899, právne zastúpeného: BENČÍK & PARTENRS, s. r. o., so sídlom: Aurela Stodolu 12,080 01 Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101079614/2020 zo dňa 24.06.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/113/2020-91, zo dňa 26. októbra 2021, ECLI:SK:KSTN:2021:3020200277.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 101079614/2020 zo dňa 24.06.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že vykonané dokazovanie nepreukázalo reálne dodanie zdaniteľného plnenia - tovaru uvedeného na sporných faktúrach. Mal za to, že jednoznačne vyšlo najavo, že dodávateľ Amelle, s. r. o. uvedený na sporných faktúrach predmetný tovar nedodal, nevlastnil skladové priestory a nepreukázal reálnosť uskutočnenia dopravy k platiteľovi. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru, teda že ako kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a s tým spojený vznik daňovej povinnosti (§ 19 zákona o DPH). Išlo pritom o dôkaz, ktorý možno od platiteľa ako obozretného podnikateľa spravodlivo požadovať. Vo vzťahu k deklarovanému tovaru na faktúrach žalobca správcovi dane predložil len faktúry, z ktorých nie je zrejmé, kto predmetný tovar prevzal, nebol predložený žiadny doklad ani iný dôkaz preukazujúci reálnu existenciu sporného tovaru. 4. Žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplývajúceho z administratívneho spisu bolo vylúčené, aby spoločnosť Amelle, s.r.o. v rozhodnom zdaňovacom období mohla byť dodávateľom tovaru platiteľovi. Platiteľ pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2018 konal v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) s tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom, pretože vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru (prijatie zdaniteľného plnenia) práve od dodávateľa Amelle, s. r. o. Námietky o neúčinnom doručení protokolu o daňovej kontrole vyhodnotil ako nedôvodné. Keďže konateľ platiteľa sa snažil vyhnúť osobnému stretnutiu, pristúpil správca dane k doručeniu protokolu z daňovej kontroly prostredníctvom zamestnanca. Pri osobnom doručovaní dňa 10.08.2019 bol U.. A. Š., konateľ platiteľa, oboznámený podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku s predmetom úkonu, ktorý nenamietal.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 11S/113/ 2020-91, zo dňa 26. októbra 2021, ECLI:SK:KSTN:2021:30200277.3 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporné faktúry boli vystavené dodávateľskou spoločnosťou, ktorá nemala personálne, materiálne ani majetkové pomery na zabezpečenie dodávok, pričom konateľ spoločnosti, ktorý mal zabezpečiť dodávky, si nevedel spomenúť na žiadneho konkrétneho dodávateľa ani prepravcu, ktorý zabezpečoval dodanie tovaru za viac ako 200000,- €. Žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne danej dodávky, pričom podľa vlastných slov tovar v hodnote viac ako 200000,- € ani neskontroloval, pričom nepredložil taký doklad, ktorý by bezpochyby preukazoval reálne vykonanie dodávky spoločnosťou Amelle, s.r. o.

Naopak, od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať obchody, nielen v rozsahu komu tovar predáva, ale i od koho tovar kupuje. 9. Keď žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie január 2018 uznaný ako oprávnený.

vykoná. Navrhované vypočutia svedkov by boli neúčelné, pretože L. O. je nekontaktný a U. Y. je nestotožnená osoba. 10. Vo vzťahu k ďalším námietkam, ktorými mali byť porušené práva žalobcu správny súd zdôraznil, že daňová kontrola, vyrubovacie konanie a nadväzujúce prvostupňové a odvolacie konanie neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie aktívnej ingerencie žalobcu. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv plynúcim mu z daňového poriadku, vyjadroval sa k zisteniam správcu dane a správca dane ho oboznamoval so svojimi stanoviskami. Daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na efektívne využívanie svojich práv.

C-142/11).Od žalobcu tak bolo možné spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. 12. Daňové orgány vychádzali z dokazovania zameraného na predmet daňového konania v rozsahu, postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovarom dodávateľom Amelle, s. r. o., resp. že nedošlo k realizácii dodávky žalobcovi a od žalobcu odberateľovi. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov na základe sporných faktúr boli založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane, za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane pritom nemal povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. 13. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho doručenia protokolu v zákonnej lehote, pretože k doručeniu došlo v rozpore s § 30 ods. 5 daňového poriadku, správny súd uviedol, že správca dane postupoval správne, keď protokol o daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie doručoval prostredníctvom zamestnancov osobne konateľovi žalobcu podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku aj na inom mieste, ako je stanovené v § 30 ods. 5 daňového poriadku. Podstatné bolo doručenie protokolu v zákonnej lehote. Podľa správneho súdu § 30 ods. 1 daňového poriadku umožňuje doručenie priamo aj správcom dane, pričom správca dane tento postup zvolil z dôvodu obavy o včasné doručenie protokolu. Skutočnosť, že protokol doručili zamestnanci správcu dane v sobotu nemožno vyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Bol názoru, že § 30 ods. 5 daňového poriadku nepredstavuje špeciálnu právnu úpravu, od ktorej by sa správca dane mohol odchýliť, ale ide o právnu úpravu, ktorá tak ako v iných právnych predpisoch je daná pre situácie, kedy sa nepodarí doručiť zásielku dotknutému subjektu, ale je potrebné stanoviť začiatok plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu.

14. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že správnej žalobe vyhovie, alebo alternatívne, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zdaňovacom období 1-2 2018 to boli kancelárske internetové telefóny. Konateľ dodávateľa potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr, popísal správcovi dane priebeh obchodnej spolupráce. Svedok A. I. rovnako potvrdil, že vozil tovar pre sťažovateľa. Sťažovateľ predložil správcovi dane za účelom preukázania reálnej existencie tovaru fotodokumentáciu, zachytávajúcu tovar naložený v dodávke odberateľa. Sťažovateľ mal za to, že uniesol vlastné dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH z dodávateľských faktúr.

poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL č. C-439/07 a C-440/04, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében Kft. a Péter Dávid č. C-80/11 a C-142/11 a rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach

17. Za situácie, ak správca dane v protokole z daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní skonštatoval, že sťažovateľ nepreukázal splnenie podmienok odpočtu DPH, môže správca dane vykonanie navrhovaného dôkazu odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného dôkazu a musí ich v rozhodnutí uviesť.

Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že správcom dane zvolený postup pri doručovaní protokolu bol v súlade so zákonom. Sťažovateľ namietal, že zamestnanci správcu dane porušili § 30 ods. 5 daňového poriadku, pretože písomnosť sa doručuje na adresu, oznámenú správcovi dane, inak sa právnickej osobe doručuje na adresu sídla. Ustanovenia daňového poriadku o doručovaní do vlastných rúk v prípade právnickej osoby nepoznajú doručovanie na adresu trvalého pobytu konateľa daňového subjektu ako fyzickej osoby a v žiadnom prípade neoprávňujú správcu dane na doručovanie v mieste trvalého pobytu rodinných príslušníkov konateľa. Protokol z daňovej kontroly tak bol doručený nezákonným spôsobom. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutočnosťami a závermi, uvedenými v napadnutom rozsudku a v stanovisku k správnej žalobe. Napadnutý rozsudok, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane považoval za správne

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec náhodným spôsobom pridelená do druhého senátu najvyššieho správneho súdu. Na základe § 27c rozvrhu práce najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do piateho senátu.

správcu dane. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnosti predmetných obchodov na základe sporných faktúr sú oprávnené. Relevantné právne predpisy Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami,

Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a obsahu kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom bola už skutkovo aj právne obdobná vec identických účastníkov konania, identickej daňovej kontroly s tým, že jediným rozdielom medzi danými konaniami je rozličné zdaňovacie obdobie. Kasačný súd vyšiel z relevantnej skutočnosti, že vo všetkých prípadoch bol deklarovaným dodávateľom sťažovateľa totožný subjekt, spoločnosť Amelle, s. r. o. (v súčasnosti biznes kompaniya, s. r. o. v likvidácii). Ide o rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sfk/39/2021 zo dňa 31. januára 2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200278.1 (zdaňovacie obdobie február 2018) v ktorom kasačný súd považoval argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú, a preto kasačnú sťažnosť zamietol.

nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. Následne ak správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, tak nastupuje opäť povinnosť daňového subjektu preukazovať svoje tvrdenia. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania (pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/1/2021 zo dňa 27.04.2022). Aby mohol kasačný súd dospieť k záveru v otázke, či bol odpočet DPH zo strany kasačného sťažovateľa zákonne odmietnutý pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, je potrebné zistiť, či správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno vierohodného a presvedčivého spochybnenia tvrdení a dôkazov predložených sťažovateľom.

Jediný relevantný dôkaz, ktorý sťažovateľ predložil, bola dodávateľská faktúra a snímky tovaru v dodávke (bez bližšej špecifikácie tovaru, času, miesta nakládky). Tieto dôkazy na preukázanie dodania tovaru za účelom odpočítania DPH nemožno považovať za dostačujúce.

Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúce však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania). V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných daňovým subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu.

30. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť niekoľko skutočností, ktoré spochybňujú reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Svedok I.. U. A., ktorý bol konateľom spoločnosti Amelle, s.r.o. v čase deklarovaných obchodov, síce potvrdil dodanie tovaru (rôznych modelov internetových telefónov), tento však nevedel bližšie špecifikovať a nevedel uviesť názov ani jedného dodávateľa, prípadne konateľa jeho dodávateľov. Svedok A. I., ktorý bol zamestnancom spoločnosti Amelle, s.r.o. taktiež nevedel špecifikovať tovar, ktorý mal prepravovať sťažovateľovi ani nevedel uviesť odkiaľ tovar pochádzal. Svedok U.. A. Š., konateľ sťažovateľa, uviedol, že nikdy nevidel, čo bolo v krabiciach, ktoré boli prepravované od spoločnosti Amelle, s.r.o.

Kasačný súd taktiež poukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa osoby, ktorá mala preberať tovar určený odberateľovi. U.. A. Š. sa najprv vyjadril, že tovar preberal šofér, ktorého nepozná a následne v písomnej odpovedi tvrdil, že tovar si vždy preberal osobne obchodný zástupca odberateľa U. Y..

33. K spochybneniu deklarovaného obchodu prispela aj skutočnosť, že deklarovaný odberateľ sťažovateľa - obchodná spoločnosť Mugeln invest, s.r.o. je ekonomicky nečinný a nekontaktný subjekt. Faktúry vystavené od sťažovateľa boli uhradené z bankového účtu, ktorého majiteľom síce je uvedená spoločnosť, ale jeho disponentmi boli U. a A. I. (teda konateľ a zamestnanec dodávateľa sťažovateľa). Okrem týchto osôb bol disponentom účtu aj neznámy a neidentifikovaný S. Š. J.. Je zrejmé, že vykonanie dodávky tovaru ako aj jej uhradenie uskutočnili tie isté osoby.

35. Zistené okolnosti zjavne nasvedčujú tomu, že plnenia, ktoré sťažovateľ deklaruje ako prijaté a z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, sa neuskutočnili tak, ako sťažovateľ tvrdil. Keďže sťažovateľ v daňovom konaní nepreukázal, že od dodávateľa prijal tovar, ktorý deklaroval predloženými faktúrami, mohol kasačný súd len konštatovať, že krajský súd posúdil vec z hľadiska vymedzenia žalobných bodov po právnej stránke správne, keď sa z vyššie opísaných dôvodov stotožnil so žalovaným, že v danom prípade sťažovateľovi právo na odpočítanie dane pre porušenie § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH nepatrí.

subjektu. Pokiaľ správca dane vyzve daňový subjekt, aby preukázal pochybné skutočnosti, je na daňovom subjekte, aby preukázal pravdivosť predložených dokladov, doplnil chýbajúce údaje alebo vysvetlil nejasnosti, inými slovami, aby preukázal, že dôvod pre pochybnosti v skutočnosti neexistoval a zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako ho daňový subjekt zdokumentoval. 37.

39. Podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla; ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Tento postup nie je možné označiť za správny, avšak kasačný súd poukazuje na to, že konateľ spoločnosti písomnosť prevzal, prevzatie potvrdil na doručenke. S protokolom o výsledku daňovej kontroly sa sťažovateľ oboznámil, správcovi dane doručil vyjadrenie k protokolu, v ktorom uviedol svoje námietky. Sťažovateľ sa následne zúčastnil ústneho pojednávania - prerokovania pripomienok a dôkazov podaných sťažovateľom k protokolu. V konaní mal naďalej možnosť použiť všetky procesné prostriedky na uplatňovanie svojich práv, a to v rámci vyrubovacieho konania, odvolacieho konania ako aj správneho súdneho konania. Kasačný súd poukazuje na to, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

23. Kasačný súd v súvislosti s námietkou účinného doručenia protokolu z daňovej kontroly zamestnancami dane spôsobom, nezodpovedajúcim úprave podľa § 30 a § 31 daňového poriadku v mieste bydliska matky konateľa sťažovateľa ďalej poukazuje na stanovisko, ktoré k tejto otázke zaujal veľký senátu najvyššieho správneho súdu. Tento v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 4. decembra 2023, ECLI:SK:NSSR:2023:8018200579.2, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 19SVs/3/2023, zo dňa 6. februára 2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200579.3, skonštatoval, že „V prípade doručovania písomnosti právnickej osobe zamestnancami správcu dane podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku je správca dane povinný postupovať v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku, teda písomnosti môže doručovať len na adresu na území členského štátu EÚ, ktorú právnická osoba oznámila správcovi dane, alebo na adresu jej sídla.

24. Veľký senát v rozhodnutí súčasne riešil otázku, či nazeraním do spisu a vyhotovením kópie protokolu konateľmi žalobkyne nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu protokolu, teda k oboznámeniu sa s danou listinou (bod 46-50 uznesenia). Vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu kedy (i) správca dane nebol nečinný a protokol mal záujem doručiť dňa 27. decembra 2017, (ii) konatelia sťažovateľky vedeli, aký dokument je sťažovateľke doručovaný, (iii) obaja konatelia sa preukázateľne s protokolom oboznámili dňa 2. októbra 2017 (iv) sťažovateľka dňa 3. októbra 2017 k protokolu podala vecné pripomienky, veľký senát prijal záver, že protokol bol sťažovateľke doručený dňa 2. októbra 2017.

I keď k doručeniu nedošlo na mieste predpokladanom zákonnou úpravou, je nepochybné, že konateľ sťažovateľa predmetný protokol spolu s výzvou na vyjadrenie v mieste bydliska matky dňa 10.08.2019 prevzal, a s obsahom tohto úkonu tak bol oboznámený, a k tomuto následne podal dňa 02.09.2019 správcovi dane vyjadrenie. Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že protokol doručili zamestnanci správcu dane konateľovi sťažovateľa v sobotu, a to na adresu bydliska matky konateľa, nemožno vyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Pre posúdenie nastúpenie účinkov doručenia tak aj v zmysle citovaných záverov veľkého senátu bol kľúčový fakt, že protokol s výzvou boli konateľovi sťažovateľa reálne doručené. Prípadné úvahy o nastúpení účinkov doručenia na základe zákonnej fikcie sú tak bezpredmetné.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi (sťažovateľovi) nepriznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mal úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP a contrario právo na náhradu trov konania priznať.