← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 8. 2025

2Sfk/14/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100752.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
6Sf/67/2024
IČS
0824100752
Citované
5× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): Axalnet, s.r.o., so sídlom: Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 36549096, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52990516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532000/2023 zo dňa 08.02.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 6Sf/67/2024 zo dňa 30. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015, jún 2015, august 2015, september 2015, október 2015 a november 2015. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100486883/2021 zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 29.03.2021 a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie

konanie. 2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 101112479/2021 zo dňa 28.06.2021 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2015 rozdiel DPH v sume 2.000,00 eur, keď prijal záver, že v danej veci nešlo o zabezpečenie reklamných služieb, ako bolo deklarované na spornej faktúre č. 150100489 zo dňa 20.11.2015, predmet fakturácie: kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“, celkom v sume 12.000,00 eur, základ dane 10.000,00 eur, DPH 2.000,00 eur. Správca dane mal za to, že ide o sponzorský príspevok a nie o zdaniteľné plnenie v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o DPH“).

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100193702/2022 zo dňa 28.01.2022 rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101112479/2021 zo dňa 28.06.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 102744248/ 2022 zo dňa 06.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2015 rozdiel DPH v sume 2.000,00 eur.

V odôvodnení rozhodnutia prijal záver, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že reklamnú službu dodala spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. a že spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal ani splnenie podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH, teda nepreukázal použitie prijatých služieb na svoje zdaniteľné obchody. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 100532000/2023 zo dňa 08. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane v súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. zmluvu o reklame k podujatiu, hodnotiacu správu a CD.

V ďalšom vyrubovacom konaní bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov, ktoré preukážu dodanie služieb uvedených na faktúre spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. a ich použitie žalobcom na zdaniteľné plnenia (Výzva č. 102266080/2022 zo dňa 15.08.2022). Žalobca dňa 26.08.2022 doručil správcovi dane odpoveď, v ktorej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu má opätovne predkladať dôkazy týkajúce sa dodania služby, keďže správca dane týmito dôkazmi disponuje.

4. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynuli nasledovné podstatné skutočnosti: · Deklarovaný dodávateľ reklamnej služby NOBOX MEDIA, s.r.o. bol oprávnený využiť na dodanie služby subdodávateľa (Memorandum o spolupráci medzi spoločnosťami JK Event s.r.o., JK Media s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. zo dňa

17.12.2014). · Logo „axalnet“ bolo prezentované v mediálnej a reklamnej kampani v štyroch spotoch medzi reklamnými partnermi a v jednom spote medzi hlavnými partnermi (úradný záznam č. 102550073/2022 zo dňa 14. 09. 2022, informácie zo spisu MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o.). · V obchodnom registri sa nachádza 6 spoločností, ktoré obsahujú slovo „axalnet“ - Axalnet BO s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 19.06.2009, konateľ Ján Mrva, František Peter), Axalnet Core s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 07.07.2009, konateľ František Peter), Axalnet TV s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 31.07.2009, konateľ Ján Mrva, František Peter), Axalnet WI s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 15.09.2010, konateľ Ján Mrva, František Peter), Axalnet Wireless s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 10.06.2009, konateľ Ján Mrva, František Peter) a Axalnet, s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 26.08.2002, konateľ Ján Mrva, František Peter).

Logo „axalnet“ je zverejnené na úvodnej webovej stránke axalnet.sk, prostredníctvom ktorej ponúkajú svoje služby spoločnosti Axalnet, s.r.o., Axalnet BO, s.r.o., Axalnet WI, s.r.o., Axalnet Wireless, s.r.o. a Axalnet TV, s.r.o. · K dodávateľovi NOBOX MEDIA, s.r.o. správca dane zistil, že mal virtuálne sídlo, nemal žiadnych zamestnancov ani materiálno-technické zabezpečenie a išlo len o krátkodobú spoluprácu so žalobcom. Dňa 20.12.2018 bol dodávateľ ex offo vymazaný z Obchodného registra SR. · Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. fakturované služby nedodala, neoznačila subdodávateľa a ani žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. · Žalobca nepreukázal, na aké svoje zdaniteľné plnenia použil fakturované služby, teda, či prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi a či sa investícia do prezentácie počas mediálnej kampane a počas koncertov mohla premietnuť do

jeho všeobecných nákladov. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závery Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) v rozsudku vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25.11.2021. Podľa žalovaného,

dodaná reklamná služba vo forme, v akej bola poskytnutá (uvedenie slova „axalnet“), nemá potenciál efektívne prezentovať žalobcu a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti s dodávaním tovarov a služieb, prípadne osloviť jeho budúcich odberateľov, či informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť predaj. Žalovaný skonštatoval, že len samotná prezentácia loga žalobcu bez ďalších informácií, nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH (nákup a predaj výpočtovej techniky, poskytovanie software, poskytovanie služby prístupu do siete internet). 6. Žalovaný dospel k záveru, že hlavným cieľom reklamnej a mediálnej kampane bolo upriamiť pozornosť na kultúrne podujatie a nie na služby poskytované žalobcom, ktorý ani nerozhodoval o miestach, kde bude reklama umiestnená a o dobe umiestnenia.

Zdôraznil, že spoločnosť Axalnet, s.r.o. je regionálnym poskytovateľom internetového pripojenia a dostupnosť služieb je v rámci regiónu Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, preto investícia do prezentácie v mediálnej kampani v Bratislave, v Košiciach a iných regiónoch bez dosahu služieb žalobcu, sa nejaví ako účelná. Rovnako vysielanie spotov v dĺžke 30 sekúnd v televíziách s celoslovenskou pôsobnosťou sa nejaví ako prostriedok s maximálnym účinkom, keďže spoločná prezentácia všetkých reklamných partnerov bola na obraze 2 sekundy. Primárnym cieľom zverejnenia loga podľa správcu dane nebola podpora predaja služieb

žalobcu. 7. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane v identických veciach, ktoré sa týkali iného daňového subjektu v novom vyrubovacom konaní rozhodol o oprávnenosti nárokov, žalovaný uviedol, že v týchto iných rozhodnutiach, nebolo propagované len samotné logo ale bola uvedená aj slovná informácia vo vzťahu k predmetu podnikania daňového subjektu, skutkový stav bol teda odlišný a tým nedošlo k porušeniu zásady daňového konania v § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Daňový poriadok“). 8. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo. Záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého konštatoval, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý podľa žalovaného nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

II. Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 6Sf/67/ 2024 zamietol správnu žalobu sťažovateľa podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne: · Správny súd skonštatoval, že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, existencia reklamnej služby, ako zdaniteľného plnenia, bola nesporná a preukázaná. Správcom dane bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. a že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

· Správny súd poukázal na podklady pre rozhodnutie správcu dane a dospel k záveru, že predmetom záväzku dodávateľa bolo zabezpečenie reklamných služieb a nie ich priame vykonanie. Nebolo preto prekážkou, že dodávateľ zabezpečoval splnenie tohto záväzku prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti JK Media s.r.o. · Žalobca v bode IV. správnej žaloby (vymedzené v bode 20. napadnutého rozsudku) dôvodne upriamil pozornosť na rozsudky SD EÚ, z ktorých vyplýva, že samotné uvedenie osoby dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou, ale naopak postavenie dodávateľa (status zdaniteľnej osoby) je takýmto kritériom.

Súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.03.2023, bod 44. až 48. Postup žalovaného a správcu dane v predmetnej veci nemal oporu v aktuálnej judikatúre SD EÚ, keď nárok žalobcu na odpočítanie DPH z dôvodu, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre, zamietol.

Uvedené však nesvedčilo v prospech zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný by musel dospieť k rovnakému záveru o odopretí práva na odpočet DPH pre nesplnenie tretej hmotnoprávnej podmienky, z dôvodov uvedených nižšie. · Pri reklamných službách, pre splnenie podmienky vyplývajúcej z § 49 ods. 2 zákona o DPH, je potrebné skúmať ekonomickú súvislosť medzi poskytnutou prezentáciou daňového subjektu a jej prínosom pre dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, inými slovami, či v konkrétnych okolnostiach je táto prezentácia spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými daňovým subjektom.

Reklamná služba má smerovať nielen k prezentácii loga daňového subjektu, ale aj predmetu jeho podnikania a je potrebné skúmať, či s ohľadom na obsah a povahu reklamy možno prezentáciu subjektu spojiť s ním poskytovanými službami, pričom týmto spôsobom má byť vytvorený pozitívny vnem u možných obchodných partnerov alebo spotrebiteľov.

· Správny súd citoval bod 38 rozsudku SD EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal a formuloval na základe neho záver, že na účely efektívneho uplatnenia práva na odpočítanie DPH je nevyhnutné jednoznačne preukázať, že cieľom prijatia reklamnej služby je propagácia uskutočňovanej ekonomickej činnosti, v rámci ktorej dochádza k dodaniu tovarov alebo poskytovaniu služieb podliehajúcim tejto dani. · Podľa názoru správneho súdu, právne posúdenie žalovaného nie je v rozpore s vyššie uvedeným rozsudkom SD EÚ, ani žalobcom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 1Sžf/64/2016. V tam posudzovanej veci bolo preukázané spojenie medzi mediálnou prezentáciou daňového subjektu a podnikaním žalobcu s predmetnými podujatiami, resp. mohol byť vytvorený pozitívny vnem subjektov, ktoré môžu prejaviť záujem o ekonomickú

činnosť žalobcu. Správny súd v zásade konštatuje, že uvedené nemožno tvrdiť o prípade žalobcu posudzovanom v tomto konaní. · Správny súd je v názorovej zhode so žalovaným vo vzťahu ku konštatácii uvedenej v bode 6. tohto rozhodnutia a stotožňuje sa s tvrdením, že prezentované logo žalobcu mohlo predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek z uvedených spoločností, ktoré majú vo svojom obchodnom mene slovný základ „axalnet“. · Navyše, žalovaný sa neobmedzil len na vyhodnotenie vizuálu loga „axalnet“, ale v zákonnom rámci správnej úvahy posudzoval, či je okrem obchodného mena a loga posudzovaný aj i. predmet podnikania žalobcu, ii. či mohol byť vytvorený pozitívny vnem u obchodných partnerov a spotrebiteľov a iii. či prijatá reklama zodpovedá tomu, čo žalobca ponúka na

trhu. Na základe vyhodnotenia týchto kritérií dospel žalovaný k záveru, že reklamná služba v poskytnutej forme nemala potenciál efektívnym spôsobom prezentovať žalobcu a jeho činnosť a informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite jeho výrobkov alebo služieb s cieľom zvýšiť predaj, resp. osloviť jeho budúcich odberateľov. · Správny súd neprisvedčil ani žalobcovej námietke, že reklamné služby prijaté od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. mali vo vzťahu k celkovej ekonomickej činnosti žalobcu charakter režijných nákladov. Správny súd uviedol, že režijnými nákladmi sa označujú náklady, ktoré spravidla súvisia s podpornými procesmi spoločnosti a ktoré nemožno priradiť ku konkrétnemu výstupu jej ekonomickej činnosti (napr. ku konkrétnemu tovaru, či

službe). Z hľadiska nároku na odpočet DPH je však rozhodné, či bolo prijaté zdaniteľné plnenie použité k uskutočneniu zdaniteľného plnenia na výstupe podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný svoj záver správne založil na vyhodnotení preskúmania tej skutočnosti, či prijatá reklamná služba, z ktorej bola na vstupe zaplatená DPH, bola použitá na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda, či v konkrétnych okolnostiach bola prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými

žalobcom. · Námietky žalobcu smerujúce k poukazu na aplikáciu testu Axel Kittel vyhodnotil správny súd v kontexte posudzovaného prípadu ako irelevantné, pretože nijako nespochybňovali záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. · Žalobcom namietané porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku argumentujúc odlišným postupom správcu dane v iných veciach (týkajúcej sa daňového subjektu AXON PRO, s.r.o., ktorá bola predmetom prieskumu pred Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/104/2021 a týkajúcej sa žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté Daňovým úradom Trenčín č. 103406603/2022 zo dňa 20.12.2022) správny súd uviedol, že je nedôvodné, pretože v uvedených veciach išlo o rozdielny skutkový stav. Správny súd obdobne posúdil žalobcove námietky aj vo vzťahu k ďalšej rozhodovacej činnosti uvedenej v replike (bod 63. rozsudku).

III. Konanie na kasačnom súde

10. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že sa správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).

Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne: · Správny súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia najmä poukazom na nepreukázanie vecnej súvislosti medzi daňou na vstupe a daňou na výstupe, t. j. či dodaná služba viaže na seba

konkrétny príjem. Inými slovami, správny súd splnenie hmotnoprávnej podmienky odvodzuje od posúdenia, či logo žalobcu zverejnené na mediálnych nosičoch bolo schopné vyvolať asociáciu s určitými službami sťažovateľa. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že logo žalobcu danú asociáciu nemôže vyvolať, čím dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky upravené v § 49 ods. 2 zákona o DPH. Sťažovateľ uvádza, že tento záver nemôže obstáť, pretože sa míňa účelu daného ustanovenia a je v rozpore so smernicou, ustálenou judikatúrou SD EÚ a judikatúrou slovenských súdov. · Sťažovateľ opätovne poukázal na rozsudok vo veci C-334/20 Amper Metal, z ktorého podľa sťažovateľa vyplýva, že právo na odpočítanie dane sa priznáva zdaniteľnej osobe aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto

osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. · Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že

daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat. · Sťažovateľ dal do pozornosti ďalšiu rozhodovaciu činnosť SD EÚ (veci C-696/22, C- 465/03, C-408/98, C-16/00), v zmysle ktorej, podľa názoru sťažovateľa, SD EÚ považuje prijaté služby za režijné náklady, či výdavky súvisiace s uskutočňovaním ekonomickej činnosti ako celku, pričom zjavne nepožaduje od zdaniteľných osôb dôkazné prostriedky, že uvedené služby s uskutočňovaním ekonomickej činnosti súvisia, resp. akým spôsobom boli do cien zdaniteľných

plnení zahrnuté. Z rozhodovacej činnosti teda, podľa mienky sťažovateľa, vyplýva, že všeobecné režijné náklady zdaniteľnej osoby sú v princípe nákladovými položkami ekonomickej činnosti ako celku, a preto majú priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou tejto osoby ako celku. · K samotnému pojmu „ekonomická činnosť“ sťažovateľ s poukazom na smernicu o DPH a judikatúru SD EÚ (napr. C-268/83, C-110/94, spojené prípady C-110/98 - 147/98) uviedol, že ide o akúkoľvek aktivitu v rámci podnikania, tzn. aj činnosti vyvíjané za účelom zviditeľnenia sa spoločnosti, ako hlavným cieľom a súvisom s ekonomickou činnosťou. · Sťažovateľ konštatuje, že SD EÚ považuje za režijné náklady súvisiace s ekonomickou činnosťou ako celku prijaté zdaniteľné plnenia, tzn. aj služby všeobecne, ktoré z pohľadu ich konkretizácie môžu predstavovať reklamu, služby obstarávateľov, právne a technické poradenstvo, pričom platí, že nemôže ísť o náklady na prijaté zdaniteľné plnenia napr. pre osobnú potrebu, oslobodené služby.

· Je teda zrejmé, že v uvedenom prípade náklady vynaložené za dodanie služby vzhľadom na ich objektívny obsah, je potrebné považovať za všeobecné výdavky spojené s výkonom ekonomickej činnosti daňového subjektu, ktorých priamym a bezprostredným cieľom bola propagácia spoločnosti na mediálnych nosičoch, na ktorých bola zverejnená vo forme loga, ktoré predstavovalo názov spoločnosti v grafickom prevedení.

· Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára 2022, bod 40., ktorý cituje judikatúru SD EÚ a kde sa uvádza, že ak raz vznikne právo na odpočítanie danie, zostáva zachované aj vtedy, ak

sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení z dôvodu okolností nezávislých od jej

vôle. · Podľa názoru sťažovateľa, objektívny obsah dodanej služby nemožno priraďovať k predmetu ekonomickej činnosti, keďže je ho nevyhnutné posudzovať a priraďovať z pohľadu cieľa tohto nákladu, tzn. aký cieľ - účel bol prijatým zdaniteľným plnením sledovaný, ktorý potom je nevyhnutné posúdiť, že bezprostredne súvisí s celkovou ekonomickou činnosťou. · Sťažovateľ predložil súdu rozsudok Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-1S/204/201 - 131 a BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19. 11. 2024, kde je skutkový stav údajne identický, týka sa toho istého dodávateľa a tej istej služby vo forme zverejnenia loga spoločnosti LASER servis, spol. s r. o. na dojednaných mediálnych nosičoch, pričom v predmetnej veci súd vo vzťahu k dani na výstupe aplikoval relevantnú judikatúru. 12. Žalovaný zotrval na právnom názore vyjadrenom v preskúmavanom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe.

Správny súd, podľa jeho mienky, rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 14.

Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

15. Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane a žalovaný nesprávne právne vec posúdili, ak nepriznali sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia formálnej podmienky - dodania reklamnej služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Správny súd v tejto súvislosti poskytol dostatočné vysvetlenie i s poukazom na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu. V prejednávanej veci zostalo sporné splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona DPH spočívajúcej v preukázaní súvislosti medzi prijatým zdaniteľným plnením (reklamnou službou) a jej použitím v rámci ekonomickej činnosti sťažovateľa. Išlo o zodpovedanie otázky, či obstaraná reklamná služba na vstupe bola spôsobilá vyvolať nadobudnutie tovarov alebo služieb na výstupe, resp. či bolo možné považovať reklamnú službu za súčasť všeobecných nákladov, ktoré súviseli s ekonomickou činnosťou sťažovateľa.

16. V prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť relevantné tvrdenia a v nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva na odpočítanie dane (pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).

17. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

18. Podstata sťažovateľovej argumentácie vychádza z názoru, že prijatá reklamná služba tvorila súčasť všeobecných nákladov, resp. nákladov vynaložených sťažovateľom na celkovú ekonomickú činnosť. Svoje tvrdenia opiera o rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20, Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021.

Súdny dvor Európskej únie v uvedenom rozsudku, okrem iného, uviedol nasledovné: 38. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.

39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou Amper Metal a z tohto dôvodu by ho bolo možné zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s posudzovaním naplnenia hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH, ak je zdaniteľným plnením na vstupe reklamná služba, v minulosti dospel k záveru, že pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku (rozsudok sp. zn. 2 Sžfk 31/2019 z 31. januára 2022 (publikované v ZNSS 2/2022 pod č. 17/2022 ZNSS)).

20. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti, ani na inom mieste v rámci administratívneho, či súdneho konania, nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom sa premietli náklady na posudzovanú reklamnú službu do jeho ekonomickej činnosti.

Sťažovateľ nepreukázal, či prijatá reklamná služba viedla k zisku nových obchodných partnerov, aký vplyv mala mať reklamná služba na jeho dovtedajších odberateľov, resp. vo všeobecnosti aký vplyv mala reklamná kampaň na jeho podnikanie. Sťažovateľ tiež nepreukázal v akej miere sa prijatá služba premietla do výsledných cien tovarov a služieb, ktoré poskytuje svojim odberateľom. Všetky uvedené aspekty sú relevantné z hľadiska posúdenia, či reklamná služba skutočne tvorí súčasť všeobecných nákladov podnikateľa alebo ide o osobitnú službu, ktorej priama a bezprostredná súvislosť s konkrétnymi zdaniteľnými plneniami na výstupe alebo ekonomickou činnosťou podnikateľa ako celku musí byť preukázaná. V posudzovanom prípade išlo o propagáciu loga sťažovateľa (nie jeho produktov či služieb), o ktorom nebola preukázaná jeho všeobecná známosť, a to len na podujatí DRACULA MUZIKÁL, ktoré len ťažko možno prepojiť s podnikaním sťažovateľa.

21. Pokiaľ ide o sťažovateľovu argumentáciu právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018, kasačný súd uvádza, že žalovaný, ani správca dane nezaložili svoje rozhodnutia na posúdení efektívnosti reklamnej služby z hľadiska jej reálneho vplyvu na ekonomickú situáciu daňového subjektu, resp. vplyvu na obrat spoločnosti alebo dosahovanie zisku.

Podstata odôvodnenia žalovaného a správcu dane spočívala, s prihliadnutím na formu prezentácie sťažovateľa, v nesplnení hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu absencie potenciálu reklamnej služby viesť k zabezpečeniu zdaniteľných plnení na výstupe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nie je v rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným v uvedenom rozsudku.

22. Na účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH je pri reklamných službách nevyhnutné posúdiť ich objektívny obsah z toho hľadiska, či sú spôsobilé viesť k uzatvoreniu nových obchodov objednávateľa reklamy (porovnaj rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20, Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021, bod 38., rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/60/2023 zo dňa 21. februára 2025, bod 19. až 21.). Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o nepravidelné obstaranie služby alebo súčasť všeobecných nákladov podnikateľa.

23. Ekonomická súvislosť s konkrétnym jedným alebo viacerými zdaniteľnými plneniami na výstupe alebo všeobecnou ekonomickou činnosťou podnikateľa, ako jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH musí byť daná vždy. V opačnom prípade, ak takúto súvislosť reklamné služby nemajú, ide o obstaranie služieb na konci reťazca, pri ktorých právo na odpočítanie DPH nevzniká, pretože na prijatú službu nenadväzuje pridaná hodnota.

24. Objektívny obsah reklamnej služby sa posudzuje z toho hľadiska, či služba vykazuje znaky reálnej možnosti, že bude smerovať k zvýšeniu dopytu po tovare a službách objednávateľa reklamy. Uvedené je nevyhnutné posudzovať vždy individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Kasačný súd má rovnako ako správny súd za to, že žalovaný svoje odôvodnenie správne založil na skúmaní skutočnosti, či bola prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu so službami alebo tovarom poskytovanými žalobcom.

Takýto prístup smeruje k zodpovedaniu otázky, či existuje ekonomická súvislosť reklamnej služby na vstupe so zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda či je splnená hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.

25. Posudzovaná reklamná služba spočívala v prezentácii loga „axalnet“ bez ďalších prívlastkov, či odkazov na podnikateľskú činnosť sťažovateľa. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že takto vymedzený obsah reklamnej služby nie je spôsobilý vyvolať asociáciu so zdaniteľnými plneniami na výstupe. Sťažovateľ zároveň v rámci administratívneho konania, ani konania pred správnym súdom, nepreukázal, akým spôsobom mali byť náklady na prijatú reklamnú službu premietnuté do všeobecných nákladov.

26. K priloženému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/204/201 - 131 a BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19.11.2024 možno uviesť, že skutkový stav je odlišný ako v prípade posudzovanej veci (žalovaný a správca dane v tom prípade založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu rozlišovania medzi sponzoringom a reklamou na účely priznania práva na odpočítanie DPH). Uvedené rozhodnutie nie je navyše v rozpore s ustálenou súdnou praxou tunajšieho súdu. Na dodatok kasačný súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom správneho súdu.

27. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny a náležite odôvodnený, a preto kasačný súd rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. augusta 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sfk/14/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik