2Sfk/14/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): Axalnet, s.r.o., so sídlom: Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 36549096, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52990516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532000/2023 zo dňa 08.02.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 6Sf/67/2024 zo dňa 30. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

konanie. 2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 101112479/2021 zo dňa 28.06.2021 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2015 rozdiel DPH v sume 2.000,00 eur, keď prijal záver, že v danej veci nešlo o zabezpečenie reklamných služieb, ako bolo deklarované na spornej faktúre č. 150100489 zo dňa 20.11.2015, predmet fakturácie: kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“, celkom v sume 12.000,00 eur, základ dane 10.000,00 eur, DPH 2.000,00 eur. Správca dane mal za to, že ide o sponzorský príspevok a nie o zdaniteľné plnenie v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o DPH“).

V odôvodnení rozhodnutia prijal záver, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že reklamnú službu dodala spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. a že spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal ani splnenie podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH, teda nepreukázal použitie prijatých služieb na svoje zdaniteľné obchody. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 100532000/2023 zo dňa 08. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane v súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. zmluvu o reklame k podujatiu, hodnotiacu správu a CD.

4. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynuli nasledovné podstatné skutočnosti: · Deklarovaný dodávateľ reklamnej služby NOBOX MEDIA, s.r.o. bol oprávnený využiť na dodanie služby subdodávateľa (Memorandum o spolupráci medzi spoločnosťami JK Event s.r.o., JK Media s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. zo dňa

Logo „axalnet“ je zverejnené na úvodnej webovej stránke axalnet.sk, prostredníctvom ktorej ponúkajú svoje služby spoločnosti Axalnet, s.r.o., Axalnet BO, s.r.o., Axalnet WI, s.r.o., Axalnet Wireless, s.r.o. a Axalnet TV, s.r.o. · K dodávateľovi NOBOX MEDIA, s.r.o. správca dane zistil, že mal virtuálne sídlo, nemal žiadnych zamestnancov ani materiálno-technické zabezpečenie a išlo len o krátkodobú spoluprácu so žalobcom. Dňa 20.12.2018 bol dodávateľ ex offo vymazaný z Obchodného registra SR. · Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. fakturované služby nedodala, neoznačila subdodávateľa a ani žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. · Žalobca nepreukázal, na aké svoje zdaniteľné plnenia použil fakturované služby, teda, či prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi a či sa investícia do prezentácie počas mediálnej kampane a počas koncertov mohla premietnuť do

dodaná reklamná služba vo forme, v akej bola poskytnutá (uvedenie slova „axalnet“), nemá potenciál efektívne prezentovať žalobcu a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti s dodávaním tovarov a služieb, prípadne osloviť jeho budúcich odberateľov, či informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť predaj. Žalovaný skonštatoval, že len samotná prezentácia loga žalobcu bez ďalších informácií, nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH (nákup a predaj výpočtovej techniky, poskytovanie software, poskytovanie služby prístupu do siete internet). 6. Žalovaný dospel k záveru, že hlavným cieľom reklamnej a mediálnej kampane bolo upriamiť pozornosť na kultúrne podujatie a nie na služby poskytované žalobcom, ktorý ani nerozhodoval o miestach, kde bude reklama umiestnená a o dobe umiestnenia.

žalobcu. 7. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane v identických veciach, ktoré sa týkali iného daňového subjektu v novom vyrubovacom konaní rozhodol o oprávnenosti nárokov, žalovaný uviedol, že v týchto iných rozhodnutiach, nebolo propagované len samotné logo ale bola uvedená aj slovná informácia vo vzťahu k predmetu podnikania daňového subjektu, skutkový stav bol teda odlišný a tým nedošlo k porušeniu zásady daňového konania v § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

rozhodovalo. Záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého konštatoval, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý podľa žalovaného nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

9. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 6Sf/67/ 2024 zamietol správnu žalobu sťažovateľa podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne: · Správny súd skonštatoval, že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, existencia reklamnej služby, ako zdaniteľného plnenia, bola nesporná a preukázaná. Správcom dane bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. a že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.03.2023, bod 44. až 48. Postup žalovaného a správcu dane v predmetnej veci nemal oporu v aktuálnej judikatúre SD EÚ, keď nárok žalobcu na odpočítanie DPH z dôvodu, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre, zamietol.

Reklamná služba má smerovať nielen k prezentácii loga daňového subjektu, ale aj predmetu jeho podnikania a je potrebné skúmať, či s ohľadom na obsah a povahu reklamy možno prezentáciu subjektu spojiť s ním poskytovanými službami, pričom týmto spôsobom má byť vytvorený pozitívny vnem u možných obchodných partnerov alebo spotrebiteľov.

sp. zn. 1Sžf/64/2016. V tam posudzovanej veci bolo preukázané spojenie medzi mediálnou prezentáciou daňového subjektu a podnikaním žalobcu s predmetnými podujatiami, resp. mohol byť vytvorený pozitívny vnem subjektov, ktoré môžu prejaviť záujem o ekonomickú

trhu. Na základe vyhodnotenia týchto kritérií dospel žalovaný k záveru, že reklamná služba v poskytnutej forme nemala potenciál efektívnym spôsobom prezentovať žalobcu a jeho činnosť a informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite jeho výrobkov alebo služieb s cieľom zvýšiť predaj, resp. osloviť jeho budúcich odberateľov. · Správny súd neprisvedčil ani žalobcovej námietke, že reklamné služby prijaté od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. mali vo vzťahu k celkovej ekonomickej činnosti žalobcu charakter režijných nákladov. Správny súd uviedol, že režijnými nákladmi sa označujú náklady, ktoré spravidla súvisia s podpornými procesmi spoločnosti a ktoré nemožno priradiť ku konkrétnemu výstupu jej ekonomickej činnosti (napr. ku konkrétnemu tovaru, či

žalobcom. · Námietky žalobcu smerujúce k poukazu na aplikáciu testu Axel Kittel vyhodnotil správny súd v kontexte posudzovaného prípadu ako irelevantné, pretože nijako nespochybňovali záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. · Žalobcom namietané porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku argumentujúc odlišným postupom správcu dane v iných veciach (týkajúcej sa daňového subjektu AXON PRO, s.r.o., ktorá bola predmetom prieskumu pred Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/104/2021 a týkajúcej sa žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté Daňovým úradom Trenčín č. 103406603/2022 zo dňa 20.12.2022) správny súd uviedol, že je nedôvodné, pretože v uvedených veciach išlo o rozdielny skutkový stav. Správny súd obdobne posúdil žalobcove námietky aj vo vzťahu k ďalšej rozhodovacej činnosti uvedenej v replike (bod 63. rozsudku).

10. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že sa správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).

11. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne: · Správny súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia najmä poukazom na nepreukázanie vecnej súvislosti medzi daňou na vstupe a daňou na výstupe, t. j. či dodaná služba viaže na seba

osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. · Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že

plnení zahrnuté. Z rozhodovacej činnosti teda, podľa mienky sťažovateľa, vyplýva, že všeobecné režijné náklady zdaniteľnej osoby sú v princípe nákladovými položkami ekonomickej činnosti ako celku, a preto majú priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou tejto osoby ako celku. · K samotnému pojmu „ekonomická činnosť“ sťažovateľ s poukazom na smernicu o DPH a judikatúru SD EÚ (napr. C-268/83, C-110/94, spojené prípady C-110/98 - 147/98) uviedol, že ide o akúkoľvek aktivitu v rámci podnikania, tzn. aj činnosti vyvíjané za účelom zviditeľnenia sa spoločnosti, ako hlavným cieľom a súvisom s ekonomickou činnosťou. · Sťažovateľ konštatuje, že SD EÚ považuje za režijné náklady súvisiace s ekonomickou činnosťou ako celku prijaté zdaniteľné plnenia, tzn. aj služby všeobecne, ktoré z pohľadu ich konkretizácie môžu predstavovať reklamu, služby obstarávateľov, právne a technické poradenstvo, pričom platí, že nemôže ísť o náklady na prijaté zdaniteľné plnenia napr. pre osobnú potrebu, oslobodené služby.

· Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára 2022, bod 40., ktorý cituje judikatúru SD EÚ a kde sa uvádza, že ak raz vznikne právo na odpočítanie danie, zostáva zachované aj vtedy, ak

vôle. · Podľa názoru sťažovateľa, objektívny obsah dodanej služby nemožno priraďovať k predmetu ekonomickej činnosti, keďže je ho nevyhnutné posudzovať a priraďovať z pohľadu cieľa tohto nákladu, tzn. aký cieľ - účel bol prijatým zdaniteľným plnením sledovaný, ktorý potom je nevyhnutné posúdiť, že bezprostredne súvisí s celkovou ekonomickou činnosťou. · Sťažovateľ predložil súdu rozsudok Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-1S/204/201 - 131 a BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19. 11. 2024, kde je skutkový stav údajne identický, týka sa toho istého dodávateľa a tej istej služby vo forme zverejnenia loga spoločnosti LASER servis, spol. s r. o. na dojednaných mediálnych nosičoch, pričom v predmetnej veci súd vo vzťahu k dani na výstupe aplikoval relevantnú judikatúru. 12. Žalovaný zotrval na právnom názore vyjadrenom v preskúmavanom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

16. V prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť relevantné tvrdenia a v nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva na odpočítanie dane (pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).

18. Podstata sťažovateľovej argumentácie vychádza z názoru, že prijatá reklamná služba tvorila súčasť všeobecných nákladov, resp. nákladov vynaložených sťažovateľom na celkovú ekonomickú činnosť. Svoje tvrdenia opiera o rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20, Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021.

39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou Amper Metal a z tohto dôvodu by ho bolo možné zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“

20. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti, ani na inom mieste v rámci administratívneho, či súdneho konania, nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom sa premietli náklady na posudzovanú reklamnú službu do jeho ekonomickej činnosti.

21. Pokiaľ ide o sťažovateľovu argumentáciu právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018, kasačný súd uvádza, že žalovaný, ani správca dane nezaložili svoje rozhodnutia na posúdení efektívnosti reklamnej služby z hľadiska jej reálneho vplyvu na ekonomickú situáciu daňového subjektu, resp. vplyvu na obrat spoločnosti alebo dosahovanie zisku.

22. Na účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH je pri reklamných službách nevyhnutné posúdiť ich objektívny obsah z toho hľadiska, či sú spôsobilé viesť k uzatvoreniu nových obchodov objednávateľa reklamy (porovnaj rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20, Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021, bod 38., rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/60/2023 zo dňa 21. februára 2025, bod 19. až 21.). Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o nepravidelné obstaranie služby alebo súčasť všeobecných nákladov podnikateľa.

24. Objektívny obsah reklamnej služby sa posudzuje z toho hľadiska, či služba vykazuje znaky reálnej možnosti, že bude smerovať k zvýšeniu dopytu po tovare a službách objednávateľa reklamy. Uvedené je nevyhnutné posudzovať vždy individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Kasačný súd má rovnako ako správny súd za to, že žalovaný svoje odôvodnenie správne založil na skúmaní skutočnosti, či bola prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu so službami alebo tovarom poskytovanými žalobcom.

25. Posudzovaná reklamná služba spočívala v prezentácii loga „axalnet“ bez ďalších prívlastkov, či odkazov na podnikateľskú činnosť sťažovateľa. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že takto vymedzený obsah reklamnej služby nie je spôsobilý vyvolať asociáciu so zdaniteľnými plneniami na výstupe. Sťažovateľ zároveň v rámci administratívneho konania, ani konania pred správnym súdom, nepreukázal, akým spôsobom mali byť náklady na prijatú reklamnú službu premietnuté do všeobecných nákladov.

27. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny a náležite odôvodnený, a preto kasačný súd rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.