2Sfk/17/2024

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100795388/2020 z 22. apríla 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) v odvolacom konaní podľa daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102874104/2019 z 13. decembra 2019. Správca dane predmetným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5, ods. 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 335.680,20 €, žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume 277.661,59 € a vyrubil daň v sume 58.018,61 €. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bol neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločnosti Horatio, s. r. o., Pribinova 96, 920 01 Hlohovec (do 24. apríla 2013, Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, dňa 17. mája 2015 ex offo výmaz) v celkovej sume - základ dane 1.678.401,- € (DPH - 20%, t. j. 335.680,20 €) za nákup tovaru - betonárskej ocele. Na základe výsledkov daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení a bolo konštatované nesplnenie zákonných podmienok na uznanie odpočtu DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“).

II. Konanie pred správnym súdom

4. Krajský súd prihliadol na skutočnosť, že už opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na krajskom súde pod sp. zn. 14S/100/2019, sp. zn. 14S/13/2020 a sp. zn. 20S/41/2021, ktorými za obdobných skutkových okolností a uplatnených žalobných bodov, vo vzťahu k iným mesačným zdaňovacím obdobiam DPH (rok 2013) správnej žalobe vyhovel a rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi preskúmavanými rozhodnutiami daňových orgánov neboli uznané odpočty DPH za prijateľné zdaniteľné plnenia od dodávateľa Horatio, s. r. o. a nebolo uznané oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za intrakomunitárne dodania tovaru odberateľovi žalobcu BEWEGA s. r. o. v Českej republike. Krajský súd v súlade s § 140 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), stotožniac sa so skutkovými závermi a právnymi názormi vyslovenými v rozsudku, týkajúceho sa rovnakých účastníkov konania, sp. zn. 14S/30/2020, zo dňa 15. októbra 2020, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d)

2013). Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom, v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Vyhodnotil ako dôvodnú námietku napádajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k námietke neefektívnosti prerušenia daňovej kontroly, na podporu tohto záveru postupom v zmysle § 140 SSP poukázal na závery rozsudku, sp. zn. 14S/13/2020, zo dňa 15. októbra 2020, nasledovne: S poukazom na uvedené skutočnosti a najmä skutočnosti, týkajúce sa samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly a absencie náležitého odôvodnenia potreby získania požadovaných informácií prostredníctvom MVI (medzinárodná výmena informácií) na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžfk/59/2018, zo dňa 25. septembra 2019, v ktorom sa najvyšší súd rovnako venoval dĺžke prerušenia daňovej kontroly v nadväznosti na výsledky

Výnimku tvorila žiadosť adresovaná maďarskej daňovej správe, keď bola odpoveď doručená dňa 2. júna 2014 a žiadosť adresovaná rakúskej daňovej správe, kde bola odpoveď doručená až dňa 26. januára 2015. Napriek uvedenému správca dane pokračoval v konaní až dňa 26. januára 2015 a rozhodol až dňa 29. novembra 2015.

55. Keďže daňová kontrola predstavuje základný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu, je povinnosťou daňových orgánov v prípade jej prerušenia z dôvodu MVI a prekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, aby vo svojich rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zistení získaných počas tejto kontroly dôkladne odôvodnili, aké zistenia z tohto postupu vyplynuli, a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Z dôvodu, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak dlhé prerušenie daňovej kontroly a aké boli zistenia MVI uskutočnených počas tohto prerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia daňovej kontroly, prišiel kasačný súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, a teda trpia vadou nepreskúmateľnosti.

Preto sa krajský súd nestotožňuje so záverom žalobcu, že po uplynutí stanovených lehôt pominula prekážka prerušenia daňovej kontroly, ktorý záver žalobca podložil aj konkrétnymi rozsudkami správnych súdov, ktoré však nemajú povahu ustálenej rozhodovacej praxe. Čo je ale pre krajský súd zásadné, najvyšší súd v oboch citovaných rozsudkoch poukázal na zásadnú skutočnosť, ktorú však správca dane ako aj žalovaný v danom prípade opomenuli. Konkrétne ide o to, že v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI musia daňové orgány v rámci rozhodnutí, poukázať a zdôvodniť nutnosť získania určitých informácií prostredníctvom MVI s tým, že je nevyhnutné a to najmä z dôvodu dĺžky prerušenia daňovej kontroly uviesť, aké konkrétne zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. V danom prípade je nevyhnutné sa zamerať na žiadosť o MVI č. 9201402/5/4560318/13/LeHS zo dňa 11.10. 2013, ktorej odpoveď bola doručená dňa 10. februára 2016 a to práve s poukazom na skutočnosť, že správca dane už dňa 5. mája 2014

v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na závery z týchto dožiadaní a ich význam pre správne určenie dane. Pokiaľ ide o zaslanie žiadosti o MVI vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, krajský súd poukazuje na to, že správca dane zasielal žiadosti o MVI po uplynutí troch rokov a štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, konkrétne dňa 11. októbra 2013 (spoločnosť NUBARRON, a. s.) a 13. novembra 2013 (spoločnosť BEWEGA s. r. o.) čo sa správnemu súdu nejaví ako oneskorené konanie zo strany správcu dane, naviac vo vzťahu k spoločnosti BEWEGA s. r. o. mal správca dane k dispozícii odpoveď už dňa 26. mája 2014, t. j. po 9 dňoch odo dňa prerušenia daňovej kontroly.

2016. 8. Pokiaľ ide o záver žalovaného ohľadom nedostatku vierohodnosti tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti o existencii podvodu v reťazci jednotlivých dodávok tovaru (ods. 10 na str. 28 rozhodnutia žalovaného) ako aj záveru žalovaného o neexistencii deklarovaného tovaru, žalovanému uložil povinnosť tieto závery v kontexte vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach bližšie a presvedčivo odôvodniť prostredníctvom úvahy daňového

III. Kasačná sťažnosť voči rozsudku krajského súdu, rozhodnutie o nej

9. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky príslušný na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti (ďalej len „kasačný súd“) vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia dospel k nasledovným záverom: · orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach dostatočne zdôvodnili potrebu zistenia skutkového stavu tiež prostredníctvom nástrojov MVI, pričom potreba zaslania žiadostí bola v rozhodnutiach presvedčivo vysvetlená; · v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-186/2020, HYDINA s. r. o. z 30. septembra 2021 nie sú Európskym právom stanovené lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly do poskytnutia informácie požadovanej v rámci MVI; · neprimeraná dĺžka daňovej kontroly v danej veci nespĺňa charakter podstatného pochybenia v konaní, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy.

IV. Pokračovanie konania pred správnym súdom

V. Kasačná sťažnosť voči rozsudku správneho súdu, stanovisko účastníkov

12. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), vydal napadnutý rozsudok na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP); odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 16. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti. 17. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

38. Za kľúčovú pre posúdenie primeranosti a zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly až do 17. júna 2016 považoval kasačný súd skutočnosť, ktorú žalobca namietal v správnej žalobe (predtým aj v daňovom konaní) a upozornil na to i vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že žiadosťou o MVI (medzinárodná výmena informácií) dňa 28. januára 2014 správca dane inicioval vypočutie maďarského konateľa slovenskej spoločnosti K&K FAMILY s.r.o.

39. Kasačný súd môže len súhlasiť so žalobcom v tom, že bývalý konateľ spoločnosti Ferrocel s.r.o. Dušan Papcun, na ktorého výpoveď sa správca dane v tejto súvislosti odvolával, pred správcom dane vypovedal, že tovar dodaný žalobcovi nadobudol Ferrocel s.r.o. od spoločnosti K&K s.r.o. z Košíc, nie od spoločnosti K&K FAMILY s.r.o., ku ktorej smerovala žiadosť o MVI zo dňa 28. januára 2014. Žalovaný žiadosť o MVI pritom odôvodnil tým, že obdržal informáciu o evidencii neobvyklej obchodnej operácie prebiehajúcej medzi žalobcom a spoločnosťami Ferrocel s.r.o. a K&K FAMILY s.r.o. Žiadne doklady k transakciám so spoločnosťou K&K FAMILY s.r.o. sa však v administratívnom spise nenachádzajú.

Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že na základe administratívneho spisu nie je možné usúdiť, či sa spoločnosť K&K FAMILY s.r.o. vôbec zúčastnila obchodovania s betonárskou oceľou v dodávateľskom reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Žiadosť o MVI týkajúcu sa tejto tuzemskej spoločnosti a smerujúcu k vypočutiu jej maďarského konateľa preto kasačný súd vníma ako nepripravenú, ničím nepodloženú a pre potreby rozhodnutia o daňovej povinnosti žalobcu za nadbytočnú. Ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného sa nenachádza zrozumiteľné odôvodnenie postupu správcu dane v súvislosti s touto žiadosťou. Kasačný súd sa pri tomto sťažnostnom bode nestotožnil so sťažovateľom a naopak súhlasí so záverom správneho súdu, že v danom ohľade je rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľné a nedostatočne zdôvodnené.

. ., kedy správca dane obdržal poslednú informáciu z MVI týkajúcej sa ostatných zisťovaných skutočností. Keďže neexistoval legitímny dôvod čakať . . . až do 17. júna 2016 na výsledky výsluchu maďarského konateľa slovenskej spoločnosti K&K FAMILY s.r.o., považuje kasačný súd zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly v uvedenom rozsahu za prekročenú, napriek formálnemu trvaniu prerušenia. Z uvedených dôvodov musí kasačný súd konštatovať, že protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2013 predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v ďalšom daňovom konaní nemôže byť použitý (III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010). 19.

preto nie je zrejmý súvis medzi Ferrocel s.r.o. a K&K FAMILY s.r.o. Nie je teda vôbec zrejmá opodstatnenosť prerušenia konania v dôsledku tejto žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. 20. Kasačný súd poukazuje na bod 21 rozsudku veľkého senátu tohto súdu sp. zn. 19SVs/ 4/2023 z 27. marca 2024, podľa ktorého účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu Európskej únie získať.

Z rozhodnutí orgánov verejnej správy ako aj administratívneho spisu nie je zrejmé, prečo prišlo k medzinárodnej výmene informácií vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti K&K FAMILY s.r.o., ktorej vzťah k dodávateľovi žalobcu nebol nijako preukázaný.

23. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku je lehota na vykonanie kontroly najviac jeden rok. Kontrola začala 16. mája 2013. Prerušená bola od 4. februára 2014 do 17. júna 2016. Skončená bola 15. augusta 2016. Na základe uvedených dátumov je zrejmé, že samotná dĺžka kontroly formálne trvala pred prerušením 263 dní a po prerušení 59 dní.

Správny súd tak nesprávne posúdil vec, keď konštatoval, že dĺžka daňovej kontroly bola dodržaná. S ohľadom na neefektívne prerušenie daňovej kontroly, kde žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nesmerovala k meritu veci minimálne v období od 11. februára 2016 do 17. júna 2016, sťažnostné body posudzujúce dĺžku daňovej kontroly sú dôvodné.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

26. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy ... nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd, so zreteľom na právne posúdenie veci, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude právne vyhodnotiť vec v súlade so závermi tohto rozsudku, a to vysporiadať sa s prekročením lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 27. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný tak v správnom konaní ako aj v kasačnom konaní, kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 28. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. septembra 2025