2Sfk/18/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200127.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/46/2020
- IČS
- 2020200127
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SAD Sereď s.r.o., so sídlom: Trnavská cesta 6, 926 01 Sereď, IČO: 47203277, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD. - advokát, so sídlom: Piaristická 2, 949 01 Nitra, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4719, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/46/2020-81 z 20. októbra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/46/2020-81 z 20. októbra 2021 a vec mu vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100221067/2019 zo 17. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 57.850,44 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. Proces určovania dane bol vykonaný podľa pomôcok. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101399791 zo 7. júna 2019 podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane č. 1 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného správca dane nepostupoval v súlade s § 48 daňového poriadku. Správca dane nemal prihliadať len na príjmy, ale aj na výhody pre daňový subjekt. 3. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102537464/2019 zo 7. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 2“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 51.354,07 € na dani z príjmov právnickej osoby za predmetné zdaňovacie obdobie. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 100680546/2020 z 13. marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 2 potvrdil. V odvolaní okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o návrh daňového subjektu, aby správca dane vzal do úvahy náklady vo výške 120.927,38 €, vyčíslené z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty, žalobca bol oprávnený podľa § 49 odsek 2 daňového poriadku vyjadriť sa písomne k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržania postupu podľa § 48 odsek 5 daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. To však žalobca neurobil. V danom čase sa žalobca nevyjadril a počas procesu určovania dane podľa pomôcok nepredložil žiadne doklady, ktoré by mohli byť použité ako pomôcky.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“) na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane č. 2 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane č. 2 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 6. Rozsudkom č. k. 14S/46/2020-81 z 20. októbra 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. V odôvodnení okrem iného uviedol: · advokát žalobcu v ospravedlnení z pojednávania nekonkretizoval dôvod uprednostnenia účasti na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. 14C/251/2013. Tiež nedoložil samotnú existenciu kolízie predložením napr. predvolania na pojednávanie a splnomocnenia na tomto pojednávaní. Neakceptoval preto žiadosť advokáta o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu; · podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku je určenie dane podľa pomôcok ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, v prípade žalobcu podľa obsahu spisového materiálu, teda dňom 13. decembra 2018 predchádzajúcim podaniu daňového priznania i konaniu ústneho pojednávania dňa 30. októbra 2019. Žalovaný ako odvolací orgán je limitovaný § 74 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán skúma iba dodržanie zákonných podmienok pre vyrubenie dane podľa pomôcok; · žalovaný jedinú námietku týkajúcu sa nezohľadnenia všetkých skutočností známych správcovi dane náležite vysvetlil.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia účastníkov
7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane. Navrhol tiež, aby mu kasačný súd priznal trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. f, g), h) SSP. Podľa jeho názoru správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. V kasačnej sťažnosti poukázal, že správny súd neakceptoval ospravedlnenie advokáta z pojednávania a žiadosť o odročenie na iný termín, čim bolo porušené žalobcove právo argumentovať, vyjadrovať sa a dokazovať jeho tvrdenia na ústnom pojednávaní. Tiež uviedol, že správca dane pri určení dane podľa pomôcok nezohľadnil zaevidované nákladové faktúry (časť B2 kontrolného výkazu), o ktorých mal správca dane v čase rozhodovania nepochybnú vedomosť. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny. Navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 461 kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu týkajúci sa rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený.
12. Kasačný súd po posúdení kasačných námietok dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Pri posúdení námietky uskutočnenia pojednávania správnym súdom v neprítomnosti žalobcu a advokáta kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že podľa § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 183 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle § 25 SSP vzťahuje aj na konanie pred správnym súdom (porovnaj rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/6/2021 z 30. novembra 2022, bod 31) ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
14. Zo súdneho spisu je preukázané, že e-mailom z 11. októbra 2021 sa advokát žalobcu ospravedlnil z účasti na pojednávaní seba spolu so žalobcom. Zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania. Uviedol, že ide o zložitú vec, v ktorej žalobca trvá na advokátovej účasti. Zo zápisnice z pojednávania z 20. októbra 2021 vyplýva, že správny súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
15. V citovanom § 183 ods. 4 CSP je zakotvená povinnosť správneho súdu upovedomiť stranu po tom, ako sa ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Takéto upovedomenie treba uskutočniť buď telefonicky alebo e-mailom.
16. Zo znenia tohto ustanovenia možno vyvodiť, že predmetnú informáciu treba poskytnúť strane sporu čo najskôr ešte pred pojednávaním, aby už pred pojednávaním vedela o neakceptácií ospravedlnenia. Uvedené vyplýva z toho, že účinná právna úprava predpokladá oznámenie telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej adresy. Predpokladá tak zrýchlený oznamovací prostriedok, ktorý má svoje opodstatnenie najmä s ohľadom na možnú krátkosť času medzi doručením žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a termínom pojednávania. Správny súd je tak povinný v zmysle § 183 ods. 4 CSP rozhodnúť o ospravedlnení a žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (§ 115 SSP) pred pojednávaním a v prípade, ak nezistí dôvod na odročenie, pred pojednávaním telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej adresy túto skutočnosť oznámiť.
17. Splnenie predmetnej povinnosti má zásadný význam pre žiadateľa o odročenie pojednávania. Samotná vedomosť o neexistencii dôležitého dôvodu je dôležitá pre zachovanie základného práva účastníkov konania na verejné prerokovanie veci garantovaného v prvej vete čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v účinnom znení.
Pre žiadateľa je z hľadiska právnej istoty dôležitá informácia o tom, či bude z dôvodu jeho žiadosti o odročenie pojednávania toto pojednávanie uskutočnené, poskytnutá ešte pred tým, ako má prebehnúť. Je neakceptovateľné, ak správny súd rozhodne o uskutočnení pojednávania bez žalobcu a jeho advokáta, a teda v podstate o neakceptovaní ospravedlnenia, až na začiatku pojednávania. Takýto postup je v priamom rozpore s § 183 ods. 4 CSP.
18. So zreteľom na uvedené vyhodnotil kasačný súd predmetnú námietku ako dôvodnú. 19. K ďalším kasačným námietkam kasačný súd zhodne so správnym súdom konštatuje, že nebolo namietané určovanie dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok je upravené v štvrtom diely prvej hlavy druhej časti daňového poriadku. Je to činnosťou správcu dane, ktorá sa v zmysle § 49 ods. 3 daňového poriadku končí doručením protokolu. Daná činnosť tak nie je rozhodovacím procesom. Rozhodnutie je vydávané až v rámci daňového konania, pričom až v tomto akte sa v zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladajú daňovým subjektom konkrétne práva a povinnosti. 20.
Správny súd v tejto súvislosti poukázal na obmedzený rozsah odvolania voči rozhodnutiu o určení dane podľa pomôcok uvedený v § 74 ods. 5 daňového poriadku. Podľa názoru správneho súdu má žalovaný v odvolacom konaní skúmať len naplnenie podmienok pre určenie dane podľa pomôcok. Tu však kasačný súd so zreteľom na kasačné námietky uvádza vlastné posúdenie. 21.
Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Toto ustanovenie však nemožno vykladať spôsobom, že by žalovaný nemal preverovať dodržanie všetkých povinností správcu dane podľa uvedeného ustanovenia, vrátane povinnosti prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Kasačný súd v tejto súvislosti udáva, že predmetné okolnosti sú tiež predmetom dokazovania podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku.
22. Pokiaľ by sa prieskum obmedzil len na splnenie podmienok pre určenie dane podľa pomôcok, zákonnosť určenia dane podľa pomôcok by nijakým spôsobom nebola preskúmateľná, a teda ani skontrolovateľná. Na potrebu skúmať správnosť postupu pri určení dane poukazuje aj komentár k daňovému poriadku, podľa ktorého odvolací orgán v tomto prípade len preveruje, či správca dane dodržal zákonné podmienky a postup pri určení dane (Kubincová, S. Daňový poriadok. Bratislava, C. H. Beck, 2015, komentár k § 74).
23. Kasačný súd s výnimkou predmetného právneho stanoviska týkajúceho sa ďalších námietok žalobcu ich meritórne nevyhodnocuje, nakoľko vo veci bude v konaní pred správnym súdom nanovo nariadené pojednávanie a následne bude opätovne po ústnom prednese zúčastnených účastníkov konania správnym súdom opäť rozhodované. Kasačný súd tak nepovažuje za vhodné so zreteľom na rovnosť účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP) prejudikovať výsledok sporu pred tým, ako o veci po riadnom priebehu pojednávania nanovo rozhodne správny súd.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
24. Kasačný súd so zreteľom na uvedené vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Správny súd odňal svojím procesným postupom žalobcovi základné právo na verejné prerokovanie veci. Zo strany správneho súdu tak prišlo postupom správneho súdu k znemožneniu uskutočnenia patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP. 25. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd tak rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 26. Z dôvodu porušenia procesných práv sa kasačný súd nevenoval meritórnym námietkam. Správny súd bude v ďalšom postupe povinný predmetný nedostatok odstrániť. Bude povinný nariadiť pojednávanie, na ktorom všetci zúčastnení účastníci budú mať právo ústne prezentovať svoje stanoviská. Následne bude povinnosťou správneho súdu nanovo rozhodnúť. 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd. 28. Kasačný súd pre úplnosť uvádza, že s účinnosťou od 1. júna 2023 je príslušným správnym súdom v predmetnej veci Správny súd v Bratislave (§ 10 a nasl. SSP). Z tohto dôvodu bude aj toto rozhodnutie doručované účastníkom konania prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. 29. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023