2Sfk/18/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): R fruit s. r. o., so sídlom: Námestie Martina Benku 16, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46028200, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36864455, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101363490/2023 zo dňa 25.05.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 2Sf/16/2023-124 zo dňa 27. novembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že u žalobcu bolo zistené podvodné konanie s DPH - nedovolený daňový únik, o ktorom kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť. Preto správca dane žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2020, po vykonaní tzv. Axel Kittel testu, zamietol právo na odpočítanie dane uplatnené na základe dodávateľských faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou Antony Group s. r. o. (od 26.05.2021 G Bollt s. r. o.) v celkovej výške 86.655,29

potravinovej a veterinárnej správe, · obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie júl 2020 podal oneskorene, t. j. dňa 29.04.2021, teda až po prevzatí výzvy žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom na predloženie dokladov a vysvetlení k predmetnej daňovej kontrole, · obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. uplatnila odpočítanie dane na vstupe na základe transakcií od obchodnej spoločnosti SOLD s. r. o., k čomu nepredložila žiadne doklady, · obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. nerealizovala voči obchodnej spoločnosti SOLD s. r. o. žiadne úhrady, · obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. v kontrolnom výkaze deklarovala odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr, ktoré nepreukázala, · obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. zmenila konateľa z Ing. Marian Dollfus, Rakúsko od 13.04.2021 na Lukas Mainl, Rakúsko, avšak ani jeden z konateľov so správcom dane nekomunikoval a preverovaním sa nepotvrdila pravdivosť údajov ohľadne týchto osôb a adries, · konateľ obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o., Giuseppe Guzzardi, bol splnomocnený

Európskej únie, · žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko prijímal dodávky produktov nespracovaného ovocia a zeleniny z iného členského štátu a túto informáciu nepodal príslušnej regionálnej a potravinovej správe,

3. Na základe podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 101363490/2023 zo dňa 25.05.2023, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane reálnosť uskutočnenia predaja ovocia a zeleniny žalobcom pre odberateľov nespochybnil, ale dostatočne preukázal, že žalobca mal vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci, v ktorom jednotlivé obchodné spoločnosti vystavovali faktúry nasledovne: dodávatelia z iných členských štátov a z Turecka - CEVOM s. r. o. (CZ) a SOLD s. r. o. (SK) - Antony Group s. r. o. (SK) - R Fruit s. r. o (SK), t. j. žalobca. Správca dane a žalovaný zhodne dospeli k záveru, že bolo zistené podvodné konanie s DPH - nedovolený daňový únik, o ktorom žalobca

II. Konanie pred správnym súdom

zodpovedal na všetky otázky, · prvá otázka Axel Kittel testu bola zodpovedaná kladne z dôvodu preukázania vzniku daňového úniku tým, že obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o., ktorá deklarovala dodanie tovaru (ovocie a zelenina) nadobudnutého od obchodnej spoločnosti CEVOM s. r. o. (ČR) pre žalobcu (k dodávkam uplatnil daň), si uplatnila na základe oneskorene podaného daňového priznania, odpočítanie dane na vstupe (vo výške 134.766 eur) na základe nepreukázaných dodaní od obchodnej spoločnosti SOLD s. r. o., čím tak kompenzovala daňovú povinnosť z vystavených faktúr pre žalobcu; vlastnú daňovú povinnosť si obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. nesplnila, pričom táto spoločnosť je nekontaktná, · vo vzťahu k druhej otázke správny súd uviedol, že bol zistený podvod typu „zmiznutý obchodník“ (spoločnosť SOLD s. r. o.); bolo preukázané personálne prepojenie spoločnosti SOLD s. r. o. a Antony Group s. r. o. prostredníctvom konateľa Giuseppe Guzzardiho, po ukončení funkcie ktorého v spoločnosti Antony Group s. r. o. zostala táto spoločnosť bez konateľa; bolo tiež zistené používanie nepravdivých mien a adries osôb pre účely zápisu

· žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s podvodným konaním mal vedieť, pretože žalobca, ktorý má zhodného konateľa (Raymond Geöreögh) ako obchodná spoločnosť J.G_ Fruit, v likvidácii, vykonával zhodné typy obchodov s ovocím a zeleninou ako obchodná spoločnosť J. G. Fruit, s. r. o., v likvidácii, pričom obchodná činnosť bola žalobcom vykonávaná v Trenčianskych Stankovciach, kde v tejto činnosti pokračoval po tom, ako obchodná spoločnosť J. G. Fruit, s. r. o. vstúpila do likvidácie; personálne prepojenie s touto spoločnosťou ako i nenahlasovanie príchodu zásielok tovaru (ovocia a zeleniny) z iného členského štátu žalobcom do elektronického systému príslušnej veterinárnej a potravinovej správy preukazujú, že žalobca mal vedieť o tom, že svojimi transakciami je zapojený do podvodnej schémy s DPH, a preto aj odpoveď na štvrtú otázku Axel Kittel testu je kladná,

nedostatočný, · rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli zákonné, riadne odôvodnené a boli vydané na základe vykonaného dokazovania, v ktorom mal možnosť žalobca aktívne vystupovať a uplatňovať svoje procesné práva podľa Daňového poriadku.

6. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne: · počas daňovej kontroly nebolo daňovému subjektu preukázané, že tento vedel alebo mohol a mal vedieť o podvodnom konaní; sťažovateľovi bola pričítaná zodpovednosť za konanie obchodných partnerov, · sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt považuje za nelogické závery správcu dane o tom, že keďže daňový subjekt uskutočňoval zhodné typy obchodov ako spoločnosť J. G. Fruit, s.r.o. v likvidácii, daňový subjekt bol vedome účastný podvodného, resp. právo zneužívajúceho konania; správca dane počas daňovej kontroly v protokole nedostatočne popísal údajnú zhodnosť obchodov, pričom tento nedostatok nebolo možné zhojiť v samotnom prvostupňovom rozhodnutí a v žalobou napadnutom rozhodnutí; súd nekonkretizuje aké protokoly z akých konkrétnych kontrol majú preukazovať závery o tom, že žalobca mal mať vedomosť o účasti v reťazci s podvodným konaním s DPH, ako uvedené má súvis s jeho domnelou vedomosťou práve v čase uskutočnenia preverovaných obchodov za júl 2020, · žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo vzťahu k preukázaniu, že účtovné doklady majú povahu faktu a preverované obchodné prípady počas daňovej kontroly za obdobie júl 2020 sa reálne uskutočnili a reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov nebola vôbec spochybnená zo strany žalovaného ani správcu dane. 8. Žalovaný navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť a k podstatným častiam jej odôvodnenia uviedol nasledovné: · na základe odvolania bol správca dane vrátený do ďalšieho konania, v ktorom aj na základe odvolacích námietok žalobcu, správca dane v následne vydanom žalovanom rozhodnutí na základe v daňovej kontrole zistených dôkazov podrobnejšie odôvodnil otázku vedomosti žalobcu o jeho zapojení do konania spojeného s identifikovaným podvodným konaní, čo nespôsobuje nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 11. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou relevantných právnych predpisov a judikatórnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, v nadväznosti na podrobne odôvodnené rozhodnutie žalovaného, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Nad rámec právneho posúdenia vykonaného správnym súdom, rešpektujúc procesnú ekonómiu súdneho konania, kasačný súd v rozsahu sťažnostných námietok uvádza nasledovné. 12. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Na podklade vykonaného dokazovania bolo tiež nesporne preukázané, že v identifikovanom obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku v dôsledku podvodného konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody sťažovateľa boli s týmto konaním spojené. V kasačnom konaní zostala medzi sťažovateľom a žalovaným sporná otázka, či sťažovateľ, ako daňový subjekt, vedel alebo mohol a mal vedieť o jeho účasti na identifikovanom daňovom podvode. 13. Právo na odpočítanie dane z dôvodu účasti na daňovom podvode možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/2/2023 zo dňa 26. júna 2024 s poukazom na rozsudky SD EÚ vo veciach Axel Kittel zo 6. júla 2006, C-439/04, body 56 až 61; Mahagében a Dávid z 21. júna 2012,

Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol vedieť, že bude do takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).

16. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 8. júla 2020 uviedol, že vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa

štátu. Len takýmto precíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci, konkrétnym zodpovedným prístupom, môže daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky okolnosti veci, nemohol byť súčasťou podvodného konania alebo zneužitia práva. Tento záver kasačného súdu je súladný aj s názorom ESD vo veci Teleos plc. a spol. (C-409/ 04), ESD v spojených veciach Mahagéhen Kft a Peter Dávid č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže byť východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo zneužití práva

Na základe zistení správcu dane, spoločnosť J. G. Fruit, s.r.o. v likvidácii vykonávala obchodnú činnosť v podstatných prvkoch totožnú s obchodnou činnosťou sťažovateľa, pričom zhoda bola v povahe tovaru (ovocie a zelenia), v osobe dodávateľa na začiatku obchodného reťazca (CEVOM s. r. o.), ako aj mieste dodania tovaru (sklad v Trenčianskych Stankovciach).

povinnosť daňového subjektu konať obozretne pri vstupe do obchodných vzťahov s účasťou takejto spoločnosti a súčasne v kontexte ďalších zistení správcu dane preukazuje vedomosť daňového subjektu o účasti na daňovom podvode najmenej v rovine nevedomej nedbanlivosti. Možno dodať, že sťažovateľ musel mať vedomosť o účasti spoločnosti CEVOM s.r.o. (CZ) v obchodnom reťazci, pretože táto spoločnosť bola uvedená ako príjemca na dokladoch (medzinárodných nákladných listoch) priložených pri prijatých faktúrach od spoločnosti Antony Group s.r.o. Na základe zistení správcu dane, sťažovateľ bol súčasťou rovnakého modelu obchodovania v rámci obchodných reťazcov, ako spoločnosť J. G. Fruit, s.r.o., keď medzi dodávateľa CEVOM s.r.o. (CZ) boli vsunuté nárazníkové spoločnosti, ktoré sa po začatí daňových kontrol stali nekontaktnými.

19. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nedostatočnosti opisu zhodnosti obchodov so spoločnosťou J. G. Fruit s.r.o. v rámci protokolu o daňovej kontrole a nemožnosti reparácie tohto nedostatku v ďalšom konaní, uvádza kasačný súd nasledovné. Správca dane, podľa názoru žalovaného, pôvodne v rozhodnutí nedostatočne na podklade protokolu o daňovej kontrole odôvodnil svoje závery týkajúce sa preukázania vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode v zásade len odkazom na protokol a rozhodnutia z iných daňových konaní a uvedením personálneho prepojenia v osobe konateľa medzi spoločnosťou sťažovateľa a spoločnosťou J. G. Fruit s.r.o. Na uvedené bol správca dane upozornený v rozhodnutí žalovaného, ktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane následne v ďalšom konaní podrobnejšie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z daňového konania vedeného so spoločnosťou J. G. Fruit s.r.o. v samostatnom úradnom zázname a na základe nich formuloval záver o vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode. Tieto skutkové zistenia napokon zosumarizoval a na základe

2008). V daňovom konaní, po uskutočnení daňovej kontroly, je správca dane oprávnený vykonávať ďalšie dokazovanie, v rámci ktorého môže dôjsť k nadobudnutiu nových alebo rozšíreniu zistených poznatkov o predmete daňového konania.

22. Správcovi dane možno azda vytknúť, že po spísaní úradného záznamu, v ktorom sprecizoval svoje úvahy týkajúce sa vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní, bezodkladne nasledujúci deň vydal rozhodnutie vo veci, medzi čím neumožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k obsahu úradného záznamu pred vydaním rozhodnutia.

Navyše, tieto závery správcu dane boli len rozšírením pôvodnej argumentácie, proti ktorej mal sťažovateľ možnosť brojiť po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly a v rámci prvostupňového vyrubovacieho konania. Podľa názoru kasačného súdu, tento nedostatok správcu dane nemal za následok nezákonnosť daňového konania ako celku, a preto vyhodnotil súvisiacu sťažnostnú námietku ako nedôvodnú.

24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.