2Sfk/20/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201281.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/183/2019
- IČS
- 1019201281
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): LIEK s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 19, Senec, IČO: 35804742, právne zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Kozovským, so sídlom: Björnsonova 8, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101712694/2019 zo dňa 11. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/183/ 2019-96 zo dňa 26. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/ 183/2019 - 96 zo dňa 26. mája 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101712694/2019 zo dňa 11. júla 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017. Na základe skutkových zistení z daňovej kontroly správca dane neuznal výšku odpočítanej DPH z dodávateľských faktúr č. 170100037 a č. 170100039, v dôsledku čoho rozhodnutím č. 100599424/2019 zo dňa 05.03.2019 (ďalej aj len rozhodnutie správcu dane“
alebo „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške 6600 eur vydaným podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) pre porušenie ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). 2. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na nasledujúcich dôvodoch: - žalobca dôveryhodne nepreukázal dodanie služby deklarovaným dodávateľom na sporných faktúrach, pričom preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre je povinnosťou daňového subjektu uplatňujúceho si odpočet DPH, - žalobca preukazoval vznik nároku na odpočet DPH predložením Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb uzavretej s deklarovaným dodávateľom VITO media&trade s.r.o. (ďalej aj len „dodávateľ“) a CD nosičom, na ktorom bola nahratý reklamný spot, ktorý mal byť v rámci poskytnutia reklamných služieb odvysielaný na LED outdoorových obrazovkách. Dátumy na predmetnom CD nosiči nekorešpondujú s reálnym uskutočnením zdaniteľného plnenia, - reklamný spot nahratý na CD nosiči prezentuje len produkty (lieky) a ich účinky, pričom v ňom však absentujú údaje o žalobcovi a teda z reklamného spotu nie je zrejmé, ktorá osoba tieto produkty ponúka v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pre uvedené nie je zrejmé ako mohli prezentované produkty priamo ovplyvniť podnikateľskú činnosť žalobcu.
II. Konanie na krajskom súde
3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 2S/ 183/2019-96 zo dňa 26. mája 2021 žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a svoje rozhodnutie nasledovne odôvodnil: - správca dane aj žalovaný dôvodne dospeli k záveru, že sa nepreukázalo, že službu pre žalobcu reálne dodala spoločnosť VITO media&trade s.r.o., resp. jej dodávateľ spoločnosť Kommersant s.r.o. v likvidácii. Sám žalobca v žalobe pripúšťa, že spoločnosť VITO media&trade s.r.o. bola len sprostredkovateľom a nie dodávateľom reklamy. Predložené listinné dôkazy (faktúry, zmluva o poskytovaní reklamných služieb je až zo dňa 12.5.2017, dohoda o propagovaní uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Ipsen Pharma zo dňa 1.1.2016, dohoda o propagovaní uzatvorená medzi žalobcom a francúzskou spoločnosťou IPSEN CONSUMER HEALTHCARE SAS zo dňa 16.4.2019) samé osebe nepreukazujú reálne dodanie služby dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach - spoločnosťou VITO media&trade s.r.o., a tak žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predložených faktúr za zdaňovacie obdobie september 2017 podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z, - správca dane aj žalovaný odôvodnene dospeli k záveru, že poskytnutie služby žalobcovi nebolo skutočne poskytnuté spoločnosťou VITO media&trade s.r.o., resp. jej dodávateľom spoločnosťou Kommersant s.r.o. v likvidácii (v tom čase podnikajúcou pod obchodným menom LED & ADVERTISING s.r.o.), a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2017, - bývalý konateľ dodávateľa nevedel uviesť, čoho konkrétne sa reklama (spot) pre žalobcu týkala ani či sa týkala faktúr predložených žalobcom pri uplatnení nároku na odpočet DPH, hoci za krátku dobu existencie spoločnosti (deväť mesiacov), ktorej bol konateľom (po dobu šiestich mesiacov od 21.4.2017 do 3.11.201), podľa názoru správneho súdu mohol mať prehľad o jej obchodných aktivitách, - predložené CD s reklamným spotom obsahuje dátum úpravy v súvislosti s liekom buscopan 02 dňa 11.1.2018, teda v čase, keď už dodávateľ žalobcu spoločnosť VITO media&trade s.r.o. neexistovala a nejde ani o zdaňovacie obdobie rozhodujúce v predmetnej právnej veci (september 2017); pri lieku saforelle 720 je uvedený dátum úpravy dňa 16.6.2016, no zmluva o poskytovaní reklamných služieb pre žalobcu je až zo dňa 12.5.2017 a rovnako nejde o zdaňovacie obdobie rozhodujúce v predmetnej právnej veci (september 2017). Pre porovnanie, žalobca si v predmetnej právnej veci uplatnil nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 s dátumom dodania služby 1.8.2017 (faktúra č. 170100037) a dňa 1.9.2017 (faktúra č. 170100039). Na základe uvedených skutočností je predložené CD ako dôkaz nepoužiteľné pre zdaňovacie obdobie september 2017.
III. Konanie na kasačnom súde
4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. 5. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - úlohou deklarovaného dodávateľa bolo v rámci zdaniteľného obchodu sprostredkovať reklamu pre sťažovateľa. Bývalý konateľ dodávateľa jasne označil spoločnosť, ktorú sprostredkoval sťažovateľovi na dodanie reklamy - spoločnosť Kommersant s.r.o. (ďalej aj „zhotoviteľ reklamy“). Samotný deklarovaný dodávateľ však nebol v zmluvnom vzťahu so zhotoviteľom reklamy, ale len v zmluvnom vzťahu so sťažovateľom a teda ani nemal dôvod disponovať bližšími informáciami o tejto osobe, - reklama úzko súvisela s obchodnou činnosťou sťažovateľa a slúžila mu na zvýšenie obratov, - sťažovateľ daňovým orgánom dostatočne preukázal naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z deklarovanej reklamnej služby nielen formálne, ale aj materiálne, predložením všetkých dokladov (účtovné doklady, faktúry a CD s reklamnými spotmi), ale aj reálnym premietaním reklamy na viacerých miestach v rámci Bratislavy, - sťažovateľ sa nezúčastnil na obchode poznačenom podvodným konaním, - sťažovateľ riadne uhradil deklarovanému dodávateľovi faktúry za poskytnutie služby, pričom z nich aj riadne odviedol DPH. V priebehu daňového konania bolo preukázané, že služba bola sťažovateľovi skutočne dodaná, čo nespochybnili ani daňové orgány. 6. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Konanie pred kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“). 9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. augusta 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 11. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. Predmetom právneho posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH v konaní, ktorého výsledkom bolo preskúmavané rozhodnutie žalovaného, bol zdaniteľný obchod - sprostredkovanie reklamných služieb sťažovateľovi zo strany ním deklarovaného dodávateľa na sporných faktúrach. Z administratívneho spisu, ako aj z konania pred správnym súdom vyplýva, že daňové orgány odmietli odpočet DPH z takto prijatej zdaniteľnej služby sťažovateľom z dôvodu spochybnenia dodávateľa deklarovaného na faktúre, ako aj spochybnenie vplyvu sprostredkovaných reklamných služieb na podnikateľskú činnosť sťažovateľa. Samotné uskutočnenie zdaniteľného plnenia spochybnené zo strany daňových orgánov nebolo. Závery žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí potvrdil aj správny súd tým, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 13. Kasačná sťažnosť bola koncentrovaná na nesprávnosť právneho posúdenia nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. 14. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa) b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti
15. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH) 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania
služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH) 3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH) 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH)
16. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012).
Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené právne východiská sa kasačný súd stotožňuje s námietkami sťažovateľa, že daňové orgány, ako aj správny súd, nesprávne právne posúdili nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane vzhľadom na skutkový stav zistený v daňovom
konaní. 18. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ dostatočným spôsobom preukázal dodanie zdaniteľného plnenia - sprostredkovania reklamy zo strany deklarovaného dodávateľa ako inej zdaniteľnej osoby. Uvedené potvrdzuje jednak zmluva o sprostredkovaní uzavretá s dodávateľom a skutočnosť, že bývalý konateľ dodávateľa potvrdil uskutočnenie tohto zdaniteľného obchodu a aj v zhodne označil obchodnú spoločnosť, ktorej reklamné služby sťažovateľovi sprostredkoval. Bývalý konateľ dodávateľa tiež disponoval CD nosičom obsahujúcim reklamné spoty, ktoré mali byť predmetom zverejnenia v rámci dodanej sprostredkovanej reklamnej služby. Ďalším, aj keď len čiastkovým, indikátorom o splnení tejto hmotnoprávnej podmienky je tiež skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ sporné faktúry uviedol aj v kontrolných výkazoch.
19. Daňové orgány spochybňovali sťažovateľom deklarovaného dodávateľa najmä tým, že na predloženom CD s reklamnými spotmi nekorešpondovali dátumy s reálnym uskutočnením zdaniteľného plnenia a tým, že bývalý konateľ dodávateľa nevedel presne čo sa na ním predloženom CD nosiči nachádza, nepredložil daňové ani účtovné doklady (ktorými objektívne nedisponoval) a vo všeobecnosti považovali jeho výpoveď za nedôveryhodnú.
Daňové orgány tiež poukazovali na to, že dodávateľ nemal v období uskutočnenia zdaniteľných obchodov žiadnych zamestnancov a nepodal ani žiadne daňové priznanie k dani z príjmov, čím nedeklaroval za daný čas reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Kasačný súd nepovažuje
takéto spochybnenie zo strany daňových orgánov za dostatočne presvedčivé a logické v kontexte danej skutkovej situácie, kedy existencia materiálneho plnenia nebola spochybnená a bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa ním dokonca aj disponoval, aby bolo možné uvažovať o opätovnom prenose dôkazného bremena na sťažovateľa.
20. Daňové orgány nepovažovali za splnenú ani hmotnoprávnu podmienku odpočtu dane spočívajúcu v tom, že prijaté zdaniteľné plnenie musí byť príjemcom služby (v tomto prípade sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Predmetné reklamné spoty obsahovali len prezentáciu samotných produktov, ktoré sťažovateľ v rámci svojej obchodnej činnosti distribuuje, pričom z nich nebolo zrejmé, ktorá osoba tieto produkty reálne ponúka v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže v nich nebol uvedený kontakt na sťažovateľa. Preto nebolo daňovým orgánom zrejmé ako mohli dodané reklamné služby ovplyvniť ekonomickú činnosť sťažovateľa.
21. Kasačný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, že posudzovaná hmotnoprávna podmienka odpočtu dane je splnená, keďže prijaté zdaniteľné plnenie - sprostredkovanie reklamnej služby je nepochybne použiteľné v rámci jeho ekonomickej činnosti i napriek tomu, že nebol vyslovene označený v reklamných spotoch ako distribútor propagovaných produktov.
Za bežných okolností by bolo správne smerovanie právneho posúdenia daňových orgánov, avšak dané skutkové okolnosti prípadu boli špecifické tým, že sťažovateľ je výhradným dodávateľom propagovaných produktov na území Slovenskej republiky, čo aj preukázal predložením dohody o propagovaní uzavretej so spoločnosťou IPSEN CONSUMER HEALTHCARE SAS. Sťažovateľ má teda príjem (odmenu) z predaja každého kusu propagovaného produktu na území Slovenskej republiky.
V danom prípade nie je podstatné, či reklamný spot odkazuje priamo na sťažovateľa, pretože príjem z predaja propagovaných produktov nadobudne aj keď ich predá ktorýkoľvek iný subjekt (napríklad lekáreň konečnému spotrebiteľovi). Z uvedeného nepochybne vyplýva záver, že zdaniteľný obchod - sprostredkovanie reklamných služieb sa mohol premietnuť do ekonomickej sféry sťažovateľa, čím naplnil aj túto hmotnoprávnu podmienku odpočtu DPH.
22. Kasačný súd nepovažuje za žiaduce vyjadrovať sa k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v reálnej existencii materiálneho plnenia, ktoré bolo predmetom zdaniteľného obchodu, keďže táto v konaní nebola sporná ani zo strany daňových orgánov.
23. Obiter dictum kasačný súd dáva do pozornosti žalovaného, ako aj správcu dane, že v prípade kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03.
V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
24. Pre vyššie uvedené sa kasačný súd stotožnil s argumentami sťažovateľa týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH daňovými orgánmi. V dôsledku toho zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušuje a veci mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci podľa § 462 ods. 2 SSP. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022