2Sfk/2/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Connect partner, s.r.o., so sídlom: Konvalinkova 5, 917 02 Trnava, IČO: 36218707, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.: 20S/ 149/2020-84, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva úplná náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Slovakia s.r.o (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“) v celkovej sume 190320,- EUR na dodanie tovaru: DGM Solid State Drive 480GB v počte 1300 ks z dôvodu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti v reťazci dodaní s podvodným konaním. 4. Správca dane neuznal žalobcovi ani oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z faktúry pre odberateľa Vismax EOOD, Alexander Stamboliiski Blvd.a1 (ďalej len „deklarovaný odberateľ“), na tovar DGM Solid State Drive 480GB 2,5 v počte 700 ks. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 101460111/2020 z 18. septembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so správcom dane, že s prihliadnutím na okolnosti vzniku obchodných vzťahov s dodávateľom a odberateľom a na celkové okolnosti obchodu, žalobca vedel alebo vedieť mohol o skutočnosti, že táto transakcia je súčasťou podvodu, a to napriek skutočnosti, že deklarovaný dodávateľ daň do štátneho rozpočtu odviedol. 6. Žalovaný najmä ustálil, že správca dane preukázal, že s tovarom nejasného pôvodu sa obchodovalo cez reťazec viacerých spoločností. Tovar pochádzal od zmiznutého obchodníka z Poľska a cez viacerých stratených obchodníkov bol dodaný žalobcovi, ktorý ho s oslobodením od dane dodal maďarskej obchodnej spoločnosti do skladov v Holandsku, odkiaľ sa dostal naspäť do skladov v Poľsku odkiaľ pochádzal. Obchodovanie žalobcu v uvedenom reťazci považoval žalovaný za neštandardné, aktivitu smerujúcu k overeniu si obchodných partnerov za nedostatočnú. Žalovaný najmä poukázal na to, že overenie si obchodných partnerov iba prostredníctvom Obchodného registra Slovenskej republiky, či platnosti identifikačného čísla nie je dostatočné, keďže išlo o nových partnerov. Rovnako nie je dostatočné spoliehať sa iba na ubezpečenie sprostredkovateľa, ktorý nemá oprávnenie konať ani za jednu z obchodných spoločností zapojených do obchodného reťazca, a preto nedokáže poskytnúť reálne záruky. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že obchody boli uzatvárané s novými obchodnými partnermi, žalobca nepristúpil k uzavretiu písomných zmlúv. Žalobca v tomto smere preto nekonal s náležitou starostlivosťou. 7. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu, že správca dane nepreukázal jeho vedomú účasť na podvodnom reťazci, za nedôvodnú. Uzavrel, že až v priebehu vyrubovacieho konania správca dane získal také dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojom zapojení do reťazca obchodných transakcií, a to konkrétne opakovanou výpoveďou sprostredkovateľa a dôkazmi predloženými daňovým subjektom.

11. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Mal za to, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku vyhodnotenia a riadneho odôvodnenia vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode. 12. Žalovaný poukázal na to, že fakturácia tovaru začala cez zmiznutého obchodníka v Poľsku, ktorý bol cez viacerých tuzemských stratených obchodníkov dodaný žalobcovi. Žalobca deklaroval tuzemské nadobudnutie tovaru s uplatnením odpočítania dane a jeho následný predaj s oslobodením od dane, čím mu vznikla pohľadávka voči štátnemu rozpočtu. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného jednoznačne vyplynulo, že všetky obchody organizoval pán F. Z. (ďalej aj „sprostredkovateľ“), ktorý však nebol oprávnený konať za nijakú zúčastnených spoločností a ktorému boli vyplácané provízie bez riadnych dokladov. Obchodným transakciám žalobcu absentovali listinné dôkazy a síce spoločnosť DGM Slovakia s.r.o. daň z vystavenej faktúry odviedla do štátneho rozpočtu, daňová výhoda plynula priamo iba žalobcovi v podobe nadmerného odpočtu. Všetky vyššie opísané skutočnosti podľa žalovaného vedú k záveru, že preverované transakcie boli spojené s daňovým únikom vo vzťahu k DPH, a to v dôsledku podvodu, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť. 13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 10. októbra 2022 tak, že žalovaný ani v kasačnej sťažnosti nedokázal pomenovať a vysvetliť vplyv vykonaného dokazovania na vedomosť žalobcu o účasti na daňovom podvode, len zreprodukoval odôvodnenie svojho rozhodnutia. Žalobca argumentoval, že zmluvy, ktoré od neho správca dane vyžadoval v písomnej podobe nemajú zo zákona obligatórne písomnú formu, preto ústna dohoda o sprostredkovaní, zakladá rovnaké práva a povinnosti ako zmluva písomná. 14. Osobitne žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný síce argumentuje, že žalobca získal daňovú výhodu, ale z jeho tvrdení nie je zrejmé v čom spočíva podstata tejto daňovej výhody, ku ktorej by účasť v podvodnom reťazci mala logicky viesť. Ak je podľa žalovaného výhodou pohľadávka voči štátnemu rozpočtu, tak žalobca zdôraznil, že platba DPH na faktúre je záväzok voči štátnemu rozpočtu, takže žiadna daňová výhoda reálne vzniknúť nemohla ani nevznikla. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Od platenia súdneho poplatku je žalovaný oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

20. Zároveň je však nutné upozorniť na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej jednoznačne vyplýva, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (viď. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Axel Kittel zo 6. júla 2006, C-439/04, body 56 až 61; Mahagében a Dávid z 21. júna 2012, C-80/11 a C-142/11, bod 45).

VIES; d. výpisy z elektronických komunikácií s konateľom dodávateľa ako aj obomi konateľmi odberateľa; e. listinné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval, že opatrenia prijal aj v súvislosti so samotnými dodávkami tovaru, keď mu na jeho žiadosť bolo oznámené meno vodiča a EČV motorového vozidla použitého na prepravu tovaru, záznam o sledovaní žalobcom odoslanej zásielky; preverenie si obchodnej spoločnosti zabezpečujúcej dopravu od žalobcu odberateľovi, preverenie si existencie skladových priestorov; f. tvrdenia o overení si deklarovaného dodávateľa aj prostredníctvom osobného stretnutia, vo verejne dostupnom Registri účtovných závierok ako aj v Zozname daňových dlžníkov, na webovej stránke Finstat.

24. Obdobne kasačný súd rozhodol vo veci sp. zn. 2Svk/18/2022 z 30. apríla 2024, kde ustálil, že: úlohou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je tiež presvedčiť o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti rozhodnutia ako takého. Pokiaľ v rozhodnutí chýba vysvetlenie dôvodov a príčin prijatia záverov, na ktorých je rozhodnutie postavené, je nutné dospieť k záveru o jeho nepreskúmateľnosti.

Len v takom prípade sa žalobca má možnosť proti záverom o účasti na podvodnom reťazci a jeho subjektívnej stránke riadne brániť v správnom súdnictve. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožnil s právnym posúdením správneho súdu, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia súvisiace s vyhodnotením opatrení prijatých

podvode. 27. Kasačný súd si uvedomuje neštandardnosť realizovaného obchodu. Už samotná skutočnosť, že obchod na strane dodávateľa a odberateľa sprostredkoval ten istý subjekt navodzuje výraznú pochybnosť o dostatočnej obozretnosti daňového subjektu.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

28. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania. 30. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento

rozsudok

doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 31. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. júna 2024