2Sfk/23/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:1021200021.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/3/2021
- IČS
- 1021200021
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 15012-9000/2020 zo 7. decembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/3/2021-382 z 21. októbra 2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1021200021.2, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/3/2021-382 z 21. októbra 2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1021200021.2 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím číslo: 13139-6000/2018-OD/5 z 29.09.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 140, § 147 písm. c), § 167 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 169 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 187e ods. 6, zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“), pričom vo výroku podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že sťažovateľ „svojím konaním porušil: 1/ § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď pri uzavretí Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom a zároveň porušil princípy verejného obstarávania, najmä princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, čo malo za následok výber konkrétneho hospodárskeho subjektu, bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania.“ 2. Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako odvolací orgán príslušný podľa § 146 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, rozhodnutím číslo spisu: 15012-9000/2020 z 07.12.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní zamietla sťažovateľovo odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Preskúmavané rozhodnutie bolo vecne odôvodnené a obsahovalo aj poučenie o nemožnosti podať opravný prostriedok, a tiež o tom, že podľa § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná na krajskom súde do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 1S/3/ 2021-382 z 21.10.2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1021200021.2 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správnu žalobu sťažovateľa doručenú 08.01.2021 s poukazom na to, že „vykonanie dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa podľa § 167 ods. 1, ods. 2 písm. b) v spojení s § 169 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie žalovaného vydané podľa ust. § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, nie je rozhodnutie, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu, keďže dohľadom sa len zisťuje súlad postupu verejného obstarávateľa s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.“ 4. Správny súd uviedol, že ide len o akýsi výstup z kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia sťažovateľa a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, a samo osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného (sťažovateľa). Poukázal aj na to, že sťažovateľovi nebola uložená žiadna povinnosť a chýba právne vynútiteľný výrok. Preskúmavané rozhodnutie považoval za rozhodnutie s informatívnym charakterom, ktoré je podkladovým rozhodnutím pre nasledujúce samostatné sankčné konanie. Poznamenal, že podľa administratívneho spisu nedošlo k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty sťažovateľovi. Preskúmavané rozhodnutie teda podľa správneho súdu nepodliehalo súdnemu prieskumu, ktorý by podľa neho bol možný až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zistených porušení zákona. Správny súd teda mal za to, že správna žaloba bola neprípustná.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného
A) 5. Sťažovateľ prostredníctvom advokáta podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci krajskému súdu, ako aj priznanie náhrady trov kasačného konania. 6. Kasačná sťažnosť sa opierala o tvrdenia, že právny záver krajského súdu bol nesprávny, nebol relevantne odôvodnený, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a v jeho dôsledku došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, ako aj k nesprávnemu procesnému postupu správneho súdu s dôsledkom znemožnenia výkonu sťažovateľových procesných práv až v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces.
7. Sťažovateľ poukazoval na vymedzenie pojmov uvedených v § 7 písm. e) SSP, pričom podľa neho meritórne či konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané v administratívnom konaní nie je možné považovať za tieto prípady. Tvrdil, že sa viedlo osobitné administratívne konanie podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím vo veci samej, a teda rozhodnutím konečným, pričom konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy (§ 169 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní) sa končí práve rozhodnutím podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Na tom podľa sťažovateľa nič nemení to, že žalovaný je potenciálne oprávnený začať osobitné konanie o uložení pokuty podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní. 8. Sťažovateľ brojil proti tomu, aby preskúmavané rozhodnutie bolo považované len za akýsi výstup z kontroly. Tvrdil, že je to právoplatné rozhodnutie, ktoré negatívne zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov. Poznamenal, že správny súd tu použil argumentáciu zo súdnych rozhodnutí, kde predmetom prieskumu bol protokol z kontroly, čo je však kvalitatívny rozdiel. 9. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že zákon o verejnom obstarávaní v ustanovení § 178 ods. 4 explicitne a nepodmienene zakotvuje právo kontrolovaného (tu sťažovateľa) domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia rady o odvolaní. V nerešpektovaní právomoci správneho súdu, ktorá je na prieskum preskúmavaného rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia daná priamo zákonom, videl svojvôľu a arbitrárnosť.
10. Namietal aj proti záveru, že preskúmavané rozhodnutie nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka správneho konania, keď jeho oprávneným záujmom je, aby verejné obstarávanie nebolo zo strany štátnych orgánov spochybňované; tu videl rozpor napadnutého uznesenia s princípom materiálnej ochrany práv v správnom súdnictve.
11. Sťažovateľ poukázal aj na viazanosť ostatných orgánov verejnej správy v zmysle § 40 Správneho poriadku vo vzťahu k otázke, či z jeho strany došlo k porušeniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. To by sa mohlo podľa sťažovateľa odraziť napríklad v konaní o uložení pokuty. 12.
Konštatovaním o vylúčení súdneho prieskumu z dôvodu, že sťažovateľovi nebola uložená povinnosť, ktorú by mal ako účastník konania plniť, išiel podľa neho správny súd nad rámec zákona a svojvoľne si obmedzil rozsah vlastnej prieskumnej právomoci.
Poukázal pritom na znenie § 178 ods. 1 SSP, pričom namietal, že jeho práva a právom chránené záujmy boli jednoznačne porušené či negatívne dotknuté. Poznamenal, že pri akceptácii tohto výkladu by zo súdneho prieskumu boli vylúčené aj rozhodnutia, ktoré síce výslovne žiadnu povinnosť neukladajú, ale majú vplyv na právne postavenie účastníka konania a dotýkajú sa jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, napríklad stavebné povolenia a kolaudačné
rozhodnutia. 13. Sťažovateľ videl arbitrárnosť a svojvoľnosť postupu správneho súdu aj v tom, že neuviedol, o aké rozhodnutie v zmysle § 7 písm. e) SSP konkrétne ide, teda či ide o rozhodnutie predbežnej, alebo procesnej, alebo poriadkovej povahy. Mal za to, že keby sa o to správny súd pokúsil, dospel by k opačnému záveru.
B) 14. Žalovaný sa vo vyjadrení pridržal svojich vyjadrení k správnej žalobe a mal za to, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
IV. Výber z relevantnej právnej úpravy
Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 18.01.2021 ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Úrad postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1 a vráti vec úradu na ďalšie konanie; ak ide o konanie podľa § 169 ods. 1 písm. d), úrad v rozhodnutí uvedie porušenia tohto zákona len v rozsahu namietaných skutočností. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámil úradu, že súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami podľa § 173 ods. 14 v plnom rozsahu, úrad v rozhodnutí uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu zníženú o 50 %. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50 % nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50 % nie je preskúmateľné súdom. Podľa § 177 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 18.01.2021 proti rozhodnutiu podľa § 175 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 % môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní. Podľa § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 18.01.2021 rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.
V. Právne závery kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
16. Kasačný súd bol v podstate postavený pred otázku, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď ako neprípustnú odmietol správnu žalobu sťažovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu. 17. Kasačný súd považuje za vhodné bez dlhého úvodu priamo konštatovať, že vo veci je rozhodujúce ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý jednoznačne zakladá právomoc správneho súdu na súdny prieskum rozhodnutia o odvolaní, pričom z § 177 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že konanie o odvolaní sa týka rozhodnutí podľa § 175 zákona o verejnom obstarávaní; a takýmto rozhodnutím je aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím. Podľa kasačného súdu sa týmto osobitným ustanovením zákona odstraňuje akákoľvek pochybnosť, či rozhodnutie o odvolaní, o aké ide v súdenej veci, podlieha súdnemu prieskumu, alebo nie.
18. Kasačný súd poznamenáva, že v minulosti boli bežne ako neprípustné odmietané správne žaloby proti protokolu z kontroly vykonanej žalovaným, predovšetkým s argumentáciou, že protokol sám osebe nemá dopad na právne postavenie (práva, povinnosti, právom chránené záujmy) kontrolovaného. Právoplatnosťou rozhodnutia podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je však už záväzný výrok o porušení povinností, čím nastáva iná situácia, než keď žalovaný len zhrnul v protokole svoje zistenia. Pre teraz riešenú otázku prípustnosti správnej žaloby je však kľúčové osobitné zákonné ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu takého rozhodnutia, nie otázka miery alebo záväznosti (konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania.
19. Kasačný súd ďalej musí dať za pravdu aj tej časti sťažovateľovej argumentácie, kde tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie nemá ani predbežnú povahu, pretože jeho vydaním sa konanie končí s meritórnym výrokom o porušení povinnosti, a tiež preto nejde ani o procesné alebo poriadkové rozhodnutie v zmysle § 7 písm. e) SSP. V dôsledku toho neobstojí ani hlavný argument správneho súdu, ktorý (ignorujúc § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní) považoval žalobu za neprípustnú práve preto, že preskúmavané rozhodnutie subsumoval pod § 7 písm. e) SSP.
20. Naostatok, proti samotnému súdnemu prieskumu nenamietal ani žalovaný, ktorý sa nesúhlasne vyjadroval k žalobným bodom, ale netvrdil pritom, že by tu bol vylúčený súdny prieskum; ba ani vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa nevyjadril k odmietnutiu žaloby, zastával sa však správnosti svojho rozhodnutia. Sám žalovaný okrem toho v oboch svojich rozhodnutiach poučil sťažovateľa aj o možnosti súdneho prieskumu.
Medzi účastníkmi konania teda súdna právomoc na takýto prieskum nebola sporná. 21. Kasačnému súdu neušlo ani to, že zákon o verejnom obstarávaní prešiel ďalšími novelizáciami, v zmysle ktorých (§ 187o ods. 3 účinný od 09.03.2022, § 175 ods. 12 účinný od 31.03.2022) už nové rozhodnutia s obdobným obsahom, teda vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá povinnosť, nie sú podľa zákona o verejnom obstarávaní preskúmateľné súdom. Kasačný súd sa na tomto mieste nebude venovať úvahám, či kvôli ústavnoprávnemu rozmeru aj napriek týmto novým zákonným ustanoveniam predsa nebude (aspoň výnimočne) takéto rozhodnutie súdnemu prieskumu podliehať. Pre súdenú vec je podstatné, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (a mimochodom i v čase podania správnej žaloby) platilo vyššie uvedené zákonné pravidlo, v zmysle ktorého rozhodnutie preskúmateľné bolo, a preto sťažovateľovi podaním správnej žaloby vzniklo právo na to, aby súd jeho žalobné námietky preskúmal.
Princíp právnej istoty si zároveň žiada, aby právo na súdny prieskum, ktoré zákon priznal, bolo zachované aj po zmene zákona, ledaže by zákonodarca považoval za potrebné aj takto začaté konania zastaviť, čo by však musel ústavno-konformne aj uzákoniť.
22. Tiež kasačný súd poznamenáva, že mu je známe uznesenie iného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/20/2021 z 18.11.2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201285.1, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť v inej obdobnej veci odlišného sťažovateľa, kedy tiež krajský súd odmietol žalobu proti odvolaciemu rozhodnutiu žalovaného (tam rozhodnutie o porušení povinnosti v postupe zadávania nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže). Kasačný súd sa vtedy stotožnil s názorom krajského súdu, že žaloba je neprípustná, pretože smeruje voči procesnému rozhodnutiu, ktorého súdny prieskum je vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP, pričom argumentoval, že rozhodnutie tvorí len podklad pre konanie o uložení pokuty.
23. Kasačný súd v teraz súdenej veci však nepovažoval preskúmavané rozhodnutie za procesné rozhodnutie, ale za meritórne rozhodnutie konštatujúce porušenie povinnosti, ako už vysvetlil vyššie. Okrem toho v onom uznesení kasačného súdu sa vtedy konajúci senát vôbec nevyjadril k sťažnostnému bodu poukazujúcemu na osobitné ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Naopak teraz konajúci senát považoval tento sťažnostný bod za dôvodný a kľúčový, čo tiež vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia. Preto bolo nutné rozhodnúť inak, ako v citovanej inej veci, pričom však kasačný súd poznamenáva, že nemal k dispozícii súdny spis k onomu skoršiemu rozhodnutiu a vychádzal len z textu uznesenia kasačného súdu.
24. Vzhľadom na to, že právne posúdenie správneho súdu pod tlakom sťažnostných bodov neobstálo, a v jeho dôsledku došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, kasačný súd musel zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
Správny súd bude ďalej viazaný právnym posúdením kasačného súdu, podľa ktorého na súdenú vec nemožno aplikovať všeobecné ustanovenie § 7 písm. e) SSP, a naopak riešenie otázky prípustnosti súdneho prieskumu sa musí odvíjať od osobitného ustanovenia § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení relevantnom pre vec.
25. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v ďalšom konaní v zmysle § 467 ods. 3 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. júla 2022