2Sfk/23/2025

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100915857/2020 z 19. mája 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 16.492,04 € za zdaňovacie obdobie marec 2018. V odôvodnení správca dane uviedol, že kontrolou predložených dokladov boli zistené porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení u nasledovných dodávateľských faktúr: · faktúra č. 181000109, predmet faktúry: obruč gumená D48-50E, na sumu 20.580,- € (z toho DPH 3.430,- €), · faktúra č. 181000110, predmet faktúry: čerpadlo AS 35400 V + prísl. + QTD 50-NVDW-125-16-OC-060-01, na sumu 23.719,20 € (z toho DPH 3.953,20 €), · faktúra č. 181000112, predmet faktúry: účtovnícke práce, na sumu 300,- € (z toho DPH 50,- €), · faktúra č. 181000115, predmet faktúry: obruč gumená D48-50E, na sumu 18.522,- € (z toho DPH 3.087,- €), · faktúra č. 181000117, predmet faktúry: vysielania reklamného spotu, na sumu 35.831,04 € (z toho DPH 5.971,84 €). Dodávateľmi v prípade prvých štyroch faktúr mali byť SETLOS, s.r.o. a v prípade poslednej faktúry Družstvo Trentin. 2. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dodávatelia sú nekontaktní, nebola preukázaná vierohodnosť dokladov. Nebolo tiež preukázané, že tovar a služby deklarované na vystavených faktúrach boli skutočne dodané žalobcovi. Z dôvodu absencie účtovných dokladov správca dane nemohol preveriť, či došlo k dodaniu tovarov a služby. Nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru a služby reálne došlo daňovými subjektmi uvedenými na faktúrach, a preto nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr nemôže byť uznaný. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil pochybnosti správcu dane. 3. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101414974/ 2020 z 9. septembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

III. Kasačná sťažnosť voči rozsudku správneho súdu, stanovisko účastníkov

7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa názoru žalobcu správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podstatu žalobcových sťažnostných bodov možno vyjadriť nasledovne: · nemôže byť na ťarchu kontrolovaného subjektu prípadná nekontaktnosť obchodných partnerov žalobcu. Nie je povinnosťou žalobcu, pokiaľ je obchodná spolupráca bezproblémová, tovar je dodaný riadne a včas, aby kontroloval účtovníctvo a interné finančné procesy svojich dodávateľov. Z výpovede konateľa žalobcu vyplýva, že nakupovaný tovar bol skutočne dodávaný pre spoločnosť U. S. Steel Košice, s. r. o., prioritného zmluvného odberateľa žalobcu (90 % zákaziek). Nesúhlasí s argumentáciou súdu, podľa ktorej mal mať vedomosť o interných procesoch jeho dodávateľov; · žalobca v rámci administratívneho konania po výzvach správcu dane poskytol všetky požadované doklady súvisiace s uplatneným odpočtom dane a poukázal na ekonomickú opodstatnenosť jednotlivých obchodov; · rozsudok správneho súdu je v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a európskych súdnych autorít. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jedno rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). 8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený.

Kasačný súd zhodne so závermi správneho súdu uvádza, že rozhodol vo viacerých veciach tých istých účastníkov konania, týkajúcich sa rovnakej daňovej kontroly a obchodov s totožnými dodávateľmi. Rozdiel bol v iných zdaňovacích obdobiach, avšak boli posudzované rovnaké právne otázky. V zmysle citovaného ustanovenia kasačný súd preto poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25. apríla 2024, ktorý sa týkal zdaňovacieho obdobia apríl 2018. V tomto rozsudku kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach ako nedôvodnú. Kasačný súd v prejednávanej veci cituje časť odôvodnenia tohto rozsudku, ktorým zároveň odôvodňuje aj rozsudok v prejednávanej veci

alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Senatex GmbH, C 518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/ 20 zo?dňa?9. ?decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. ?septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú účasť (vedel alebo musel vedieť o svojej účasti) daňového subjektu na?obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. 23. Platí teda, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy, ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa na daňovom podvode, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).

24. K otázke dôkazného bremena pritom existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo?dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,

25. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je?bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp? .zn.?6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a?aj?prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje judikatúrou ustálené pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil

26. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora pritom identifikovala niektoré okolnosti, ktoré samy o sebe (bez súčasného pristúpenia ďalších okolností) nemajú spôsobilosť vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre?priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/ 44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo?dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49) či?(iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

27. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Daňové orgány založili svoju argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach primárne na spochybnení identity dodávateľov tovarov a služieb sťažovateľovi. Argumentácia zistením

. . Družstvo Trentin, . . . . Keďže správcovi dane sa ani od jedného z deklarovaných dodávateľov sťažovateľa nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil správca dane k získavaniu potrebných informácií z jemu dostupných evidencií a zistení iných správcov dane ohľadne dodávateľských subjektov a súčasne aj priamo od žalobcu, resp. jeho konateľa. Z výsluchu konateľa sa však správca dane nedozvedel žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení žalobcu, nakoľko Ladislav Popovič (konateľ žalobcu) otázky správcu dane buď nevedel zodpovedať vôbec alebo poskytol len veľmi všeobecné informácie .

kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Žalobca dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie (napr. mená konkrétnych svojich zamestnancov, ktorí mali obchody s dodávateľskými subjektmi dojednávať alebo preberať dodaný tovar), a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Argumentácia, komu žalobca následne dodal tovar nadobudnutý od svojich dodávateľov, nemá pri hľadaní odpovede na sporné otázky právnu relevanciu.

14. Kasačný súd rovnako rozhodol aj vo veciach sp. zn. 4Sfk/63/2023 z 28. mája 2024, sp. zn. 8Sfk/3/2023 z 30. mája 2024, sp. zn. 4Sfk/6/2025 z 24. apríla 2025, sp. zn. 8Sfk/15/2025 z 25. septembra 2025, sp. zn. 8Sfk/39/2025 z 25. septembra 2025, sp. zn. 3Sfk/6/2025 zo 17. decembra 2025 (iní dodávatelia, ale rovnaká právna otázka), sp. zn. 1Sfk/4/2025 z 29. januára 2026.

15. Kasačný súd dodáva, že žalobca v kasačnej sťažnosti pomerne všeobecne spochybnil právne závery správneho súdu argumentujúc judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dávnejšieho obdobia. Vo vzťahu k tejto argumentácii možno súhlasiť so žalobcom, že v postavení daňového subjektu nemôže zodpovedať za nekontaktnosť svojich dodávateľov počas výkonu daňovej kontroly. Na druhej strane, tak ako je uvedené aj v rozsudku, na ktorý kasačný súd odkazuje, žalobca je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku zaťažený dôkazným bremenom, ktoré s ohľadom na všeobecné tvrdenia z jeho strany (osobitne porovnaj výpoveď konateľa žalobcu) podporené formálnymi dokladmi neuniesol.