← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 2. 2026

2Sfk/24/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200082.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-11S/29/2023
IČS
3023200082
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: SLOVCLEAN a.s., so sídlom Račianska 96, Bratislava, IČO: 35956526, zastúpený: Mgr. Michaela Bauer, trvale bytom: V záhradách 33, 811 02 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100456070/2023 zo dňa 31.01.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. TN-11S/29/ 2023 zo dňa 26. februára 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020 počnúc dňom 08.12.2020. Listom zo dňa 14.10.2021 oboznámil správca dane žalobcu s pochybnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k týmto

zisteniam. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102133890/2021 zo dňa 04.11.2021, v rámci ktorého určil žalobcovi rozdiel DPH za preverované zdaňovacie obdobie v sume 22.307,14 eur, pretože mu neuznal nárok na odpočítanie DPH z faktúr: ad a) od dodávateľa AAXAM, s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 35911981, č. 200025 v sume 63.402,84 eur za upratovacie a čistiace práce 29 nákladových stredísk a ad b) od dodávateľa Pontas, s.r.o. Budatínska 16, Bratislava, IČO: 51890038, č. 20073101 v sume 70.440 eur za

reklamné a marketingové služby. 2. Rozhodnutím č. 102630706/2021 zo dňa 27.12.2021 vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 22.307,14 eur. V zmysle záverov správcu dane žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že predmet dodania uvedený na faktúre od dodávateľov AAXAM, s.r.o. a Pontas, s.r.o. bol skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi, čím nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 101832596/ 2022 zo dňa 23.06.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane v súvislosti s faktúrou od dodávateľa AAXAM, s.r.o. v celom rozsahu. V súvislosti s faktúrou od dodávateľa Pontas, s.r.o. uviedol, že posúdenie skutkového stavu správcom dane nebolo dostačujúce. Následne správca dane rozhodnutím č. 102236714/2022

zo dňa 11.08.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 10.567,14 eur, pretože mu neuznal odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa AAXAM, s.r.o., pri ktorej opätovne skonštatoval nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zároveň správca dane žalobcovi uznal právo na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa Pontas, s.r.o.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100456070/2023 zo dňa 31.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane nespochybnil materiálnu existenciu plnenia ani jeho použitie v rámci ekonomickej činnosti platiteľa, ale spochybnil preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie DPH - status zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ C-154/20 (Kemwater ProChemie), podľa ktorého je materiálnou podmienkou preukázanie statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, o čom nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane.

V konaní nebola preukázaná realizácia plnení deklarovaným dodávateľom, nebola zistená žiadna iná osoba v postavení zdaniteľnej osoby, ktorá by deklarované služby reálne uskutočnila, ani správca dane nedisponoval údajmi potrebnými na overenie, či skutočný poskytovateľ služieb mal postavenie zdaniteľnej osoby. 4. Žalovaný zhrnul, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že: · jediný konateľ deklarovaného dodávateľa AAXAM, s.r.o., v rozhodnom čase Serafín Piotr Richarski, nepotvrdil spoluprácu so žalobcom, vystavenie a podpísanie spornej faktúry, ani dodanie fakturovaných čistiacich a upratovacích prác; · Serafín Piotr Richarski nepotvrdil ani vyjadrenie pani Štefanecovej (bývalej konateľky dodávateľa) ohľadne jej konania v mene spoločnosti, ktorú nepozná a nepozná ani pani K., ktorá mala byť kontaktnou osobou za žalobcu, ani pána Z., ktorý mal byť zodpovednou osobou za dodávateľa AAXAM, s.r.o.; · Serafín Piotr Richarski sa stal konateľom spoločnosti nevedome a túto funkciu reálne

nevykonával; · tvrdenie pani Štefanecovej ako bývalej konateľky, že bola naďalej oprávnená konať v mene dodávateľa, nebolo preukázané žiadnym dôkazom; · výpoveď pani Štefanecovej v postavení svedka vyhodnotil žalovaný ako nedôveryhodnú vzhľadom na viaceré uvedené nepravdivé skutočnosti (že v roku 2020 konala v mene dodávateľa ako konateľka a zároveň, že mala dohodu o spolupráci, ktorú však nepredložila; že faktúry vystavoval nový konateľ spoločnosti; že komunikácia s novým konateľom prebiehala v poľštine, hoci pán Richarski vie plynule po slovensky; že subdodávateľom spoločnosti AAXAM, s.r.o. bola spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o., čo sa však nepotvrdilo z kontrolného

výkazu); · žalobca prezentoval rozdielne vyjadrenia v tom, že kontaktnou osobou za dodávateľa bola pani Štefanecová, čo sama potvrdila vo svojej výpovedi, kedy zároveň uviedla, že za žalobcu komunikovala s pánom Z. a pani K.; · žalobca až následne po oboznámení sa s pochybnosťami správcu dane uviedol, že zodpovednou osobou za dodávateľa bol pán Z., čím zosúladil svoje vyjadrenie s vyjadrením pani K. a pána Z.; · v zmysle rámcovej zmluvy o vykonaní služieb uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom AAXAM, s.r.o. mali zmluvné strany vymenovať zodpovedných zástupcov, ktorí budú okrem iného podpisovať preberacie protokoly, pričom pán Z., ktorého označil žalobca, preberacie protokoly nepodpisoval; · za dodávateľa podpísala rámcovú zmluvu pani Štefanecová (konateľka v rozhodnom čase), ktorú pani K. ako zodpovedná osoba za žalobcu nepoznala a pri obchodnej spolupráci konala za dodávateľa len s pánom Z.; · pri pánovi Z. nebol zistený žiaden vzťah k dodávateľovi AAXAM, s.r.o., a jeho oprávnenie konať v mene tohto dodávateľa si žalobca na začiatku obchodnej spolupráce nepreveril;

· z výpovede pani Štefanecovej aj odpovede Sociálnej poisťovne je zrejmé, že dodávateľ AAXAM, s.r.o. nemal v rozhodnom čase žiadnych zamestnancov; · nebola preukázaná ani participácia potenciálnych subdodávateľov; · spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o. je na adrese sídla neznáma, nie je registrovaná na DPH, daňové priznanie k dani z príjmov za roky 2019 a 2020 nepodala, čo nasvedčuje tomu, že nie je ekonomicky činná; túto spoločnosť označila za subdodávateľa len pani Štefanecová, avšak nepoznali ju iní svedkovia (Z., K.) a v kontrolných výkazoch dodávateľa AAXAM, s.r.o. nie sú evidované žiadne dodávateľské faktúry od tejto spoločnosti; · podľa kontrolných výkazov bol v kontrolovanom zdaňovacom období jediným dodávateľom spoločnosti AAXAM, s.r.o. spoločnosť RoRi s.r.o., ani táto spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a v kontrolných výkazoch za kontrolované zdaňovacie obdobie neuviedla žiadne údaje o prijatých dodávateľských faktúrach, pričom dodania jej boli vykázané len v nízkych sumách (700 eur) a podľa odpovede zo Sociálnej poisťovne mala len dvoch

zamestnancov; · ak mal dodávateľ zabezpečovať služby prostredníctvom subdodávateľa, potreboval podľa rámcovej zmluvy o vykonaní služieb súhlas od žalobcu ako objednávateľa; žalobca uviedol správcovi dane, že takýto súhlas dal a že doplní, kto bol subdodávateľom prác, čo však

neurobil; · žalobca bol v priamom kontakte s pracovníkmi, ktorí mali vykonávať preverované práce, poskytol im školenie, pracovný odev, čistiace prostriedky, organizoval ich, zaúčal a viedol ich dochádzku, takže mal prístup k ich osobným údajom; · žalobca uviedol, že spolu so zmluvou dáva vždy podpisovať subdodávateľom vyhlásenie, že legálne zamestnávajú všetkých svojich pracovníkov; ani takéto vyhlásenie však žalobca

nepredložil; · pán Z. uviedol, že preverenie, či sú pracovníci zaevidovaní v Sociálnej poisťovni bolo v kompetencii dodávateľa AAXAM, s.r.o., k čomu sa však nevedela vyjadriť pani Štefanecová; · úhrada faktúry nebola realizovaná na účet uvedený na faktúre ani na účet patriaci spoločnostiam AAXAM, s.r.o., LIKVIDÁTOR, s.r.o., či RoRi s.r.o.; · žalobca predložil počas daňovej kontroly menné zoznamy pracovníkov bez ich bližšej špecifikácie a až v závere kontroly predložil mená a adresy troch pracovníkov (U., M. a X.), ktorých žiadal vypočuť; námietku nevypočutia týchto svedkov považoval žalovaný za neopodstatnenú vzhľadom na zistený skutkový stav a skutočnosť, že neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by bol preukázaný akýkoľvek pracovný vzťah navrhovaných svedkov s dodávateľom alebo potencionálnymi subdodávateľmi predložením zmluvy/dohody.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. TN-11S/29/2023 zo dňa 26. februára 2025 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

6. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v zmysle § 134 SSP, dospel v podstatných častiach k nasledovným skutkovým a právnym záverom: · správca dane oboznámil v priebehu daňovej kontroly s pochybnosťami o dodaní služieb dodávateľom AAXAM, s.r.o. a vyzval ho na vyjadrenie, čím preniesol dôkazné bremeno na

žalobcu; · správny súd považuje vykonané dokazovanie v administratívnom konaní za dostatočné a závery správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v konaní nebolo preukázané dodanie služieb uvedených na faktúre číslo 200025 od dodávateľa AAXAM s.r.o., za riadne odôvodnené; súd zdôraznil vybrané pochybnosti vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť AAXAM s.r.o. nemohla dodať služby uvedené na faktúre, a to ani v

subdodávke; · preukázanie správcom dane spochybnených skutočností nie je mimo sféry žalobcu, žalobca musel disponovať informáciami a dôkazmi o identite dodávateľa; · žalobca priložil k správnej žalobe ďalšie listinné dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú vzťah pána Z. a pani Štefanecovej; podľa správneho súdu ani tieto nové dôkazy (na ktoré žalovaný ani nemohol v napadnutom rozhodnutí reagovať) nepreukazujú žalobcom tvrdenú skutočnosť, že mu fakturované služby dodal dodávateľ AAXAM, s.r.o. a súd ich považuje za nedôveryhodné a účelové - písomným vyjadrením pani Štefanecová potvrdzuje, že pán Z. zastupoval dodávateľa AAXAM, s.r.o. počas obchodnej spolupráce so žalobcom a písomným plnomocenstvom ho pani Štefanecová dňa 01.10.2019, ako vtedajšia konateľka dodávateľa AAXAM, s.r.o., na uvedenú činnosť splnomocnila; uvedené je v rozpore s jej predošlou výpoveďou, v ktorej tvrdila, že pán Z. bol poverenou osobou žalobcu; · správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nevypočutia ním navrhnutých svedkov

U., M. a X. - uvedení svedkovia mali vykonávať práce (ktorých existencia nebola spochybnená) podľa spornej dodávateľskej faktúry, a preto podľa správneho súdu ich výsluch mohol ozrejmiť skutočnosti ohľadom identity skutočného dodávateľa služieb; · správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že skutočným dodávateľom mohol byť pán Z. alebo iná osoba prepojená s pánom Z. (ZT STAV SK s.r.o.) s tým, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 (vo veci Kemwater ProChemie) by bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepreukázala, že mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkových okolností vyplýva, že toto postavenie nevyhnutne mal; · podľa správneho súdu nie je možné rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20 (vo veci Kemwater ProChemie) aplikovať - v zmysle záverov z neho vyplývajúcich je možné nepriznať zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového podvodu alebo o ňom vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo

služieb nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. Súdny dvor EÚ však nepožaduje preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu, do ktorej členský štát v súlade s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priznal oslobodenie od DPH zdaniteľným osobám - obrat dodávateľa žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) musel dosiahnuť zákonom predpokladanú sumu na to, aby sa stal platcom DPH (podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH bola povinne registrovanou osobou pre daň zdaniteľná osoba,

ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 eur - sporná faktúra znela na sumu 63.402,84 eur); prvá hmotnoprávna podmienka statusu dodávateľa ako platcu DPH preto musela byť splnená, a preto správca dane a žalovaný

vec nesprávne právne posúdili; · správny súd konštatoval, že došlo k porušeniu daňového poriadku, keď daňová kontrola nebola riadne ukončená doručením protokolu žalobcovi, resp. jeho zástupcovi, ale inému subjektu; napriek tomu materiálne nedošlo k negatívnym následkom v podobe pokračovania výkonu daňovej kontroly, teda k zásahu do práv daňového subjektu v rozsahu zodpovedajúcom právam a povinnostiam počas výkonu daňovej kontroly - pôvodné rozhodnutie o vyrubení dane zo dňa 27.12.2021 bolo žalovaným zrušené, a teda žalobca mal následne možnosť reagovať na

obsah protokolu; · správny súd zaviazal žalovaného, že v novom konaní správca dane opätovne posúdi, či sú alebo nie sú splnené jednotlivé hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH s tým, že v predmetnej veci nie je možné odoprieť odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky; pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, môže žalobcovi odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti žalobcu o tomto podvode alebo ak preverované transakcie predstavovali zneužitie práva; správny súd poukázal na tzv. Axel Kittel test (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/

04).

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

7. Žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).

Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne: · v preskúmavanom prípade nebola preukázaná realizácia fakturovaných plnení deklarovaným dodávateľom, pričom v konaní nebola zistená ani žiadna iná osoba v postavení zdaniteľnej osoby, ktorá by bola skutočným poskytovateľom služieb, a ani správca dane nedisponoval údajmi potrebnými na overenie, či skutočný poskytovateľ týchto služieb mal postavenie zdaniteľnej osoby, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane žalobcom; · žalobca svoje dôkazné bremeno, ktoré súviselo s jeho priamym dodávateľom, neuniesol a tak nedošlo k prenosu dôkazného bremena na správcu dane; z uvedeného dôvodu, na základe zisteného skutkového stavu, nebolo preto dôvodné, aby správca dane preukazoval podvodné konanie a účasť žalobcu na podvodnom konaní; · žalovaný poukázal na rozpory vo vyjadreniach žalobcu a svedkov p. Štefanecovej, p. K. a p.

Z.; · žalobca musel disponovať informáciami a dôkazmi o identite dodávateľa, vzhľadom k tomu, že práve žalobca (okrem neho len pán Z.) prichádzal do styku s pracovníkmi, poskytoval týmto pracovníkom školenie BOZP a OPP, pracovné oblečenie, zaučenie na rajóne, dokonca viedol týmto pracovníkom dochádzku, ktorá mala byť podkladom pre vyhotovenie faktúry za dodanie služieb; napriek tomu žalobca identitu dodávateľa (v postavení zdaniteľnej osoby) v konaní pred správcom dane neozrejmil, čo svedčí o formálnosti spornej faktúry; · sťažovateľ sa nesnažil zhojiť nezákonný postup po vydaní napadnutého rozhodnutia, ako to tvrdí správny súd v napadnutom rozsudku, ale v rámci vyjadrenia sa k správnej žalobe žalovaný/sťažovateľ reagoval na žalobcom v správnej žalobe tvrdené skutočnosti (ktorý tvrdil, že svedkovia v inom daňovom konaní potvrdili výkon prác, vysvetlili ich priebeh, odmeňovanie, zadávanie prác atď.), v snahe tieto jeho tvrdenia vyvrátiť, preto na podporu svojich tvrdení k žalobným námietkam priložil k svojmu vyjadreniu k žalobe zápisnice z výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov, z obsahu ktorých nevyplynula žiadna nová

skutočnosť, ktorá by svedčila v prospech žalobcu; · žalobca v predmetnom prípade realizoval úhradu faktúry v nie nezanedbateľnej sume 63.402,84 eura na účet, ktorý nepatril spoločnosti AAXAM, s.r.o., pričom tento účet nebol ani uvedený na spornej faktúre; vykonaným preverovaním bolo zistené, že predmetný účet patril spoločnosti Bluebarry s.r.o., pričom z bankových prevodov spojených s úhradou faktúry č. 200025 vyplýva, že časť finančných prostriedkov bola následne vyberaná v hotovosti buď priamo z tohto účtu alebo boli prostriedky vybraté v hotovosti cez účty spoločností JalCo

Europe SK s.r.o. alebo REAL TRUST s. r. o. 9. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom, nestotožňuje sa s tvrdeniami sťažovateľa a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť. K podstatným častiam jej odôvodnenia uviedol, že:

· v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie je irelevantné, či pán Z. konal za spoločnosť AAXAM, s.r.o., konal za seba alebo konal za úplne inú spoločnosť. Relevantnými sú skutkové okolnosti v spojitosti s istotou, že táto osoba mala postavenie zdaniteľnej osoby vzhľadom na cenu dodania služby; · sťažovateľ nevyzval žalobcu na preukázanie skutočnej identity dodávateľa, a preto je otázne, či došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu; · sťažovateľ mal vypočuť svedkov U., M. a X. v administratívnom konaní; · žalobca následne vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stručne zhrnul priebeh dodania sporných služieb - s dodávateľom AAXAM, s.r.o. uzatvoril zmluvu o dodávke služieb a mal za to, že pán Z. dodávky zabezpečí, žalobca komunikoval výlučne s pánom Z., žalobca mal za to, že v čase sporného zdaniteľného plnenia bola pani Štefanecová konateľkou spoločnosti AAXAM, s.r.o., žalobca sa počas výkonu daňovej kontroly usiloval spojiť s pani Štefanecovou za účelom obstarania a predloženia dôkazov, čo sa mu napokon nepodarilo.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

12. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou relevantných právnych predpisov a judikatórnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

Nad rámec právneho posúdenia vykonaného správnym súdom, kasačný súd v rozsahu sťažnostných námietok uvádza nasledovné. 13. Žalovaný zotrváva sa právnom názore vyslovenom v napadnutom administratívnom rozhodnutí a spochybňuje tým právny záver správneho súdu o splnení prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane. K argumentácii žalovaného uvedenej v kasačnej sťažnosti možno na prvom mieste dať do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

14. Kasačný súd v minulosti poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19, Vikingo z 3. septembra 2020 uviedol, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží

doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15. novembra 2022). 15. Ústavný súd SR s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19. augusta 2010 uviedol, že v otázke obstarania tovaru dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi jeho dodávateľa ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na

sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022). Kasačný súd má za to, že vyslovený právny názor je analogicky aplikovateľný i na dodanie služby.

16. Súdny dvor Európskej Únie vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie zo dňa 28. januára

2022 konštatoval, že: 37. Hoci v rámci boja proti podvodom v prípade DPH spravidla nemožno vyžadovať od zdaniteľnej osoby, ktorá si chce uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH, aby overila, či má dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb postavenie zdaniteľnej osoby, neplatí to v prípade, ak je preukázanie tohto postavenia nevyhnutné na overenie, či je splnená táto hmotnoprávna požiadavka práva na odpočítanie dane (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 42).

38. V tomto poslednom uvedenom prípade zdaniteľnej osobe prináleží, aby na základe objektívnych dôkazov preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, okrem prípadu, že daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna požiadavka práva na odpočítanie DPH splnená.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 9 ods. 1 smernice 2006/112 vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko a vychádza zo skutkových okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z okolností prejednávanej veci (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 43).

39. Platí to najmä vtedy, keď členský štát využil možnosť stanovenú v článku 287 smernice 2006/112 priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu, pokiaľ možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa alebo poskytovateľa túto sumu prekračuje, takže tomuto dodávateľovi alebo poskytovateľovi nemožno priznať právo na oslobodenie od dane stanovené v tomto článku, a že uvedený dodávateľ alebo poskytovateľ má nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby.

17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca obstaral službu prostredníctvom osoby U. Z., ktorý deklaroval vzťah k subjektu AAXAM, s.r.o. (oprávnenie konať v mene spoločnosti však nebolo spoľahlivo preukázané). Podľa vyjadrení pána Z., spoločnosť AAXAM, s.r.o. disponovala pracovníkmi (legalita právnych vzťahov medzi pracovníkmi a uvedenou spoločnosťou nebola preukázaná, čo však nie je v kontexte splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane podstatné) a pán Z. sprostredkovane zabezpečil odberateľa služby (žalobcu, s ktorým v minulosti spolupracoval cez spoločnosť ZT STAV s.r.o.). Žalobca pri obstaraní služby komunikoval výlučne s pánom Z., pričom faktúry boli vystavené na spoločnosť AAXAM, s.r.o. Pán U. Z. v posudzovanom zdaniteľnom období komunikoval so Zuzanou Štefanecovou (v tom čase bývalou konateľkou spoločnosti AAXAM, s.r.o. - právny vzťah bývalej konateľky k uvedenej spoločnosti v relevantnom čase nebol preukázaný), od ktorej poberal odmenu za sprostredkovanie služieb v hotovosti. Správny súd a žalovaný s poukazom na zistené skutočnosti dospeli k správnemu záveru,

že spoločnosť AAXAM, s.r.o. nebola priamym dodávateľom služby, pričom táto spoločnosť nemohla dodať službu ani v subdodávke (z dôvodov uvedených v bode 4. tohto rozsudku). Podľa zistení správcu dane, úhrada spornej faktúry bola vykonaná na bankový účet spoločnosti Bluebarry, s.r.o., ktorý nebol na faktúre uvedený (majiteľom bankového účtu uvedeného na spornej faktúre bola tiež spoločnosť Bluebarry, s.r.o.). Z bankových prevodov vecne a časovo súvisiacich s úhradou spornej faktúry (faktúra uhradená vo výške 63.402,84 eur dňa 19.08.2020) vyplynulo, že časť peňažných prostriedkov bola prevedená na bankový účet spoločnosti Bluebarry, s.r.o. uvedený na spornej faktúre (zaslaná suma 18.400 eur dňa 20.08.2020) následne vybratá v hotovosti priamo z účtu spoločnosti Bluebarry, s.r.o., časť bola vybratá v hotovosti cez účet spoločnosti JalCo Europe SK, s.r.o. (zaslaná suma 25.000 eur od spoločnosti Bluebarry, s.r.o. dňa 20.08.2020) a časť bola vybratá cez účet REAL

TRUST s. r. o. (zaslaná suma 19.800 eur od spoločnosti Bluebarry, s.r.o. dňa 24.08.2020). Žalobca sa v správnej žalobe vyjadril, že chybou ľudského faktora uhradil predmetnú faktúru na jeden z účtov dodávateľa, na ktoré hradil faktúry už v predchádzajúcich mesiacoch (čo preukázal priloženými faktúrami a výpismi realizovaných transakcií). Žalobca nebol zo strany dodávateľa AAXAM, s.r.o. upozornený, že suma odmeny z vystavenej faktúry mu bola uhradená na nesprávny účet. Kasačný súd v tejto súvislosti, s poukazom na zistenia správcu dane, zdôrazňuje, že majiteľom bankového účtu uvedeného na spornej faktúre od spoločnosti AAXAM, s.r.o. bola tiež spoločnosť Bluebarry, s.r.o.

18. Kasačný súd uvádza, že napriek nepreukázanému vzťahu medzi prijímateľom úhrady faktúry (spoločnosťou Bluebarry, s.r.o.), deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou AAXAM, s.r.o.) a sprostredkovateľom služby (p. Z.), je zrejmé, že p. Z. musel mať vedomosť o úhrade

faktúry. 19. Z pohľadu žalobcu treba uviesť, že obstaral službu prostredníctvom osoby (p. Z.), ktorá zabezpečila skutočné dodanie služby (reálnosť zdaniteľného plnenia nebola sporná), doložila žalobcovi faktúru za dodanú službu a potvrdila, že žalobca platil za dodanie služby riadne a včas. Nemožno opomínať ani skutočnosť, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou AAXAM, s.r.o. bola dlhodobá a vyplývala z predtým uzatvorenej rámcovej zmluvy.

Rovnako prebiehala i spolupráca medzi p. Z., ktorý v minulosti konal v mene spoločnosti ZT STAV SK, s.r.o. a žalobcom. Skutočný dodávateľ síce nebol v konaní spoľahlivo zistený, uvedené nasvedčuje tomu, že mohol mať postavenie zdaniteľnej osoby (platiteľa DPH), a to vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci.

20. Keďže suma obstaranej služby prevyšovala ročný obrat, pri ktorom podľa v tom čase účinnej právnej úpravy vznikala povinnosť registrácie pre DPH, dospel správny súd k záveru, že dodávateľ žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) musel byť platcom DPH, teda mal status zdaniteľnej osoby. Správny súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, že táto úhrada nebola realizovaná na účet spoločnosti AAXAM, s.r.o. ani jeho možným subdodávateľom.

Podľa názoru kasačného súdu, takéto konštatovanie správneho súdu neobstojí. Medzi dodaním služby a deklarovaným dodávateľom musí existovať aspoň nepriama súvislosť. V opačnom prípade môže vzniknúť zjavný rozpor medzi deklarovaným a skutočným stavom a nemusí byť vylúčené, že skutočným dodávateľom je napríklad zoskupenie viacerých fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré jednotlivo nedosiahli ročný obrat, ktorý by odôvodňoval vznik povinnosti registrácie pre platbu DPH.

21. Ak žalovaný v súdnom konaní poukázal na výpovede žalobcom navrhovaných svedkov z iných konaní a uviedol, že by ich výpovede neprispeli k objasneniu veci, takýto prístup žalovaného nie je správny. Daňové orgány majú dôvody pre nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne uviesť už v rozhodnutí, nie až v priebehu súdneho konania.

Ako uviedol správny súd, vypočutie navrhovaných svedkov mohlo prispieť k riadnemu objasneniu skutkového stavu v kontexte zistenia skutočného dodávateľa. Kasačný súd k tomu upriamuje pozornosť na vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde poukázal na obsah zápisníc z výsluchu navrhovaných svedkov z iných daňových konaní. Podľa žalovaného, z výpovedí svedkov z iných daňových konaní vyplýva, že všetci svedkovia zhodne vypovedali, že poznajú spoločnosť AAXAM, s.r.o., mali pracovať pre túto spoločnosť na dohodu, a to cez pána

Z.. Skutočnosť, že vypočutí svedkovia nepredložili dohodu o vykonaní prác nemôže byť prisúdená na ťarchu žalobcu. Ani potenciálna ilegalita právneho vzťahu medzi pracovníkmi a deklarovaným dodávateľom nemôže byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane z dodanej služby žalobcovi. Navyše výpovede svedkov z iných daňových konaní nepreukazujú skutočnosti relevantné v kontexte posudzovaného zdaniteľného obdobia. Záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane založený na nesplnení prvej hmotnoprávnej podmienky je na základe uvedeného predčasný z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

22. Správny súd vhodne inštruoval žalovaného, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil, či sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Kasačný súd však nesúhlasí so záverom správneho súdu o tom, že v posudzovanej veci nemožno odoprieť právo pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky (status zdaniteľnej osoby dodávateľa). Ak daňové orgány dospejú na podklade doplneného dokazovania k záveru, že medzi dodanie služby nijakým spôsobom nebolo spojené s deklarovaným dodávateľom, v takom prípade, v kontexte ďalších skutkových okolností prípadu, môže byť opodstatnený záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky - statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Kasačný súd sa stotožňuje s odkazom správneho súdu na možnosť odopretia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu preukázania daňového podvodu a účasti žalobcu na tomto podvode, alebo ak preverované transakcie predstavovali zneužitie práva.

23. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pretože bol vo veci úspešný.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. februára 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sfk/24/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik