2Sfk/25/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/266/2019
- IČS
- 1019201670
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobcu: Obec Kolačkov, Kolačkov 30, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 00329959, právne zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 00681156, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/ 266/2019-183 zo dňa 24. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/ 266/2019-183 zo dňa 24. júna 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobcovi bol Riadiacim orgánom pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „Riadiaci orgán“) schválený nenávratný finančný príspevok na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2712023004601 zo dňa 23.02.2010 v znení jej dodatkov (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“). Hlavným cieľom projektu bolo zvýšiť možnosť členov rómskej komunity na vstup do aktívneho pracovného rastu.
2. Následne žalobca vyhlásil dňa 28.06.2010 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vzdelávanie“ realizovaného v rámci projektu s názvom „Podpora vzdelávacích aktivít zameraných na získanie a udržanie praktických zručností Rómskych občanov v Kolačkove“, a to zverejnením výzvy na predkladanie ponúk na svojej internetovej stránke. Úspešnými uchádzačmi z vykonaného verejného obstarávania sa stali spoločnosti Studnica, n.o., SNP 5, 927 00 Šaľa a Aktívny život, n.o., Viničky 37/5, 949 11 Nitra, ktoré v júli 2010 uzavreli so žalobcom 7 zmlúv na poskytnutie služieb v celkovej hodnote 220.109,13 €.
3. Fond sociálneho rozvoja - Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (ďalej len „sprostredkovateľský orgán“) vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a oznámil žalobcovi, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho na financovanie s finančnou korekciou 5%.
4. V zmysle správy z auditu EK A-Rep 2013-1710, vykonaného v dňoch 9. - 13.12.2013 sa od Riadiaceho orgánu požadovalo, aby preskúmal všetky verejné obstarávania vo vzorke dopytovo orientovaných projektov a v prípade zistení uplatnil finančnú opravu.
Na základe tejto kontroly Riadiaci orgán určil 100% korekciu za to, že hospodárske subjekty koordinovali svoj postup, čo je v rozpore so záujmom obstarávateľa a znamená to nielen neefektívne výdavky z verejných zdrojov, ale aj porušenie čl 4 ods. 3 písm. f) zákona 136/2001 Z. z. o
ochrane hospodárskej súťaže. Z tejto kontroly bol vypracovaný Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014, ktorý zrušil predchádzajúce vyjadrenia, stanoviská a závery sprostredkovateľského orgánu.
5. Riadiaci orgán listom č. s. 16394/2016-M.ODMASK, č. z. 34768/2016 zo dňa 19.08.2016 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), aby na základe článku I ods. 4 písm. g) Dohody o spolupráci uzatvorenej dňa 17.05.2013 medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, a ÚVO, vykonal kontrolu predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. ÚVO následne vykonal kontrolu, o ktorej bol vyhotovený Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870- 7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016 (ďalej aj len „protokol“), v ktorom ÚVO identifikoval 5 nedostatkov, z ktorých 2 mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keď prijímateľ: 1/ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď v časti D „Poskytovanie súťažných podkladov“ výzvy stanovil o 16 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v časti E „Uplynutie lehoty na predkladanie ponúk“ výzvy, postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania; 2/ postupoval v rozpore s § 95 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania;
3/ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom transparentnosti v nadväznosti na § 21 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keďže úradu nepredložil kompletnú dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu, v dôsledku čoho kontrolná skupina nemohla posúdiť, či kontrolovaný v postupe zadávania predmetnej zákazky postupoval v súlade s § 99 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 40 ods. 1 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a § 99 ods. 1 písm. i) v nadväznosti na § 45 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania;
4/ postupoval v rozpore s § 95 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal Oznámenie o výsledku verejného obstarávania, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, 5/ postupoval v rozpore s § 101 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal informáciu o uzavretí zmluvy spôsobom podľa § 23 ods. 1 najneskôr do 14 dní po jej uzavretí, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.
6. Na základe vyššie uvedenej kontroly sprostredkovateľský orgán vypracoval Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017 (ďalej len „záznam z administratívnej kontroly“), v ktorom zohľadnil identifikované zistenia ÚVO a potvrdil výšku pôvodne stanovenej korekcie 100% v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (ďalej aj „Metodický pokyn“), v zmysle ktorého sprostredkovateľský orgán za zistenie č. 2 udeľuje finančnú opravu (korekciu) vo výške 100% a za zistenia č. 1 a 3 až 5 korekciu neudeľuje.
7. Listom č. IA/BEZ/2018/96-7, 2018/6176 zo dňa 12.04.2018 zaslal sprostredkovateľský orgán žalobcovi Oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21401308/S04 zo dňa 12.04.2018 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27120230046/Z04 zo dňa 12.04.2018 vo výške 192.323,05 €, pričom žalobca túto čiastku neuhradil.
8. Následne žalovaný na žiadosť sprostredkovateľského orgánu začal správne konanie vo veci vrátenia vyššie uvedenej sumy, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia č. 5072/ 2019-M.ODMASK 26914/2019 zo dňa 15.05.2019 (ďalej len (prvostupňové rozhodnutie“) o povinnosti žalobcu vrátiť podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) nenávratný finančný príspevok v sume 192.323,05 €
Riadiacemu orgánu. 9. Rozklad, podaný proti tomuto rozhodnutiu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19562/2019-M.OMPČ zo dňa 11.10.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.
II. Konanie na krajskom súde
10. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 11. V správnej žalobe najmä uviedol, že - rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený; - zistené nedostatky sú nepreukázané a nezdôvodnené, pričom žalovaný proces verejného obstarávania v roku 2010 schválil a za určité nedostatky už žalobcu sankcionoval; - Metodický pokyn bol nesprávne aplikovaný; - závery uvedené v protokoloch ÚVO sú neodôvodnené a v rozpore s aplikačnou praxou; - administratívny spis nebol vedený zákonným spôsobom a nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného; - kontrola verejného obstarávania bola vykonaná na základe zmluvného základu, t. j. žalovaný kontrolu nevykonal ako právomoc danú zákonom, ale iba ako oprávnenie zmluvnej strany, t. j. žalovaný nekonal v postavení orgánu verejnej moci a teda výsledok kontroly nemôže byť podkladom pre správne konanie, výsledok kontroly môže byť iba podklad pre rozhodnutie žalovaného, či si uplatní zmluvné sankcie na všeobecnom súde (ale nie cestou správneho konania);
- nebolo prihliadnuté na prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania. - žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol konkrétny skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, t. j. nie je možné zistiť, ktorý konkrétny skutok je dôvodom na uloženie sankcie. 12. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 13. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol najmä, že - rozhodnutie žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu; - rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť poskytnuté finančné prostriedky má povahu sankčného rozhodnutia; - preskúmavané rozhodnutie spolu s prvstupňovým rozhodnutím neobsahuje vo výroku opísaný skutok, ktorého sa žalobca mal dopustiť, nie je možné zistiť miesto, kde k tomuto skutku malo zo strany žalobcu dôjsť, kedy a akým spôsobom, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným; - nie je zrejmé, za aké porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky, a teda či nejde o duplicitné uloženie sankcie žalovaným, keď za porušenie pravidiel a postupov toho istého verejného obstarávania mu už bola uložená korekcia 5%; - žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, no vo výroku rozhodnutia toto porušenie neuvádza a ani ho nijako nekonkretizuje, pričom až v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na to, resp. sa odvoláva na zistenie ÚVO, uvedené v protokole, v ktorom sú uvedené 2 zistenia ÚVO, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania; - nie je zrejmé, za aké pochybenie bola žalobcovi uložená korekcia 5% a či pôvodne v roku 2011 zistené porušenie povinností žalobcu pri verejnom obstarávaní nebolo totožné so zistením ÚVO v protokole, o ktorého zistenie sa žalovaný opieral pri svojom rozhodnutí; - poukaz na Protokol a stotožnenie sa so závermi ÚVO uvedenými v protokole, je pre riadne
odôvodnenie
rozhodnutia nepostačujúce; - z protokolu je zrejmé, že kontrolu vykonal ÚVO z vlastného podnetu podľa ustanovení § 109, § 112 a § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 6 a ods. 7 v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní; - sprostredkovateľský orgán v Zázname z administratívnej kontroly zohľadnil identifikované zistenia ÚVO a potvrdil výšku pôvodne stanovenej korekcie 100%, ako dospel ku korekcii 100%, však z rozhodnutia nie je zrejmé.
III. Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská
14. Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal
kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že - napádané správne rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom s poukazom na § 7 písm. h) S.s.p. v spojení s § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.09.2019 sp. zn. 5S/146/2018 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 5Sžfk/41/2017, zo dňa 29.06.2017 sp. zn. 5Sžfk/34/2017, zo dňa 18.06.2020 sp. zn. 2Sžfk/26/2018 a zo dňa 08.06.2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015; - finančná korekcia nie je sankciou, pričom Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14 najmä konštatoval, že čl. 98 ods. 2 prvá pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania,
správnymi opatreniami v zmysle čl. 4 nariadenia č. 2988/95 („opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“) - keďže prípade predmetného správneho konania nejde o sankčné konanie, nie je legitímna požiadavka kladená na výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj na výrok rozhodnutia ministra, spočívajúca v uvedení opisu skutku a špecifikácii miesta, času a spôsobu jeho priebehu; - odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje náležitosti určené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, najmä obsahuje všetky okolnosti porušenia právnej povinnosti žalobcu, ktorej dôsledkom bolo uplatnenie finančnej opravy vo výške 100%; - postup, akým bola stanovená výška sumy uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia, je popísaný v odôvodnení rozhodnutia a vychádza zo zistení uvedených v protokole v kombinácii s metodickým pokynom, ktorý striktne vymedzuje percentuálne výšky finančných korekcií za konkrétne porušenia zákona o verejnom obstarávaní; - žalovaný neuviedol číslo protokolu z vykonanej kontroly verejného obstarávania z roku 2011,
nakoľko takýto protokol neexistuje; - korekcia vo výške 5% bola výsledkom administratívnej kontroly verejného obstarávania, ktorú vykonal Fond sociálneho rozvoja, ktorý bol t. č. sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom; - kontrola projektu vrátane všetkých postupov a procesov nie je jednoinštančná a teda aj po tom, ako sprostredkovateľský orgán vykoná kontrolu so záverom, že predmet verejného obstarávania postupuje na financovanie s korekciou 5%, v zmysle čl. 12 bod 3 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o NFP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu/overovania môžu vykonať kontrolu/audit/overovanie na mieste u prijímateľa kedykoľvek od podpisu Zmluvy o NFP až do 31.08.2020; - výsledkom kontroly vykonanej Fondom sociálneho rozvoja bol Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 21.10.2011; - podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol protokol, ktorý vydal ÚVO na základe kontroly z vlastného podnetu, pričom v nadväznosti na tento protokol Implementačná agentúra MPSVR SR aktualizovala Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017, ktorý nahradil predchádzajúce záznamy z
administratívnych kontrol verejného obstarávania, a teda aj Záznam zo dňa 21.10.2011; - v prvostupňovom rozhodnutí je jasne uvedené, že prvostupňový orgán dospel ku korekcii vo výške 100% v súlade s Metodickým pokynom, v zmysle ktorého je pri viacerých porušeniach povinný uplatniť sadzbu, ktorá sa vzťahuje na porušenie s vyššou sadzbou, pričom Metodický pokyn neumožňuje túto sadzbu znížiť; - právny vzťah založený medzi žalobcom a sťažovateľom umožňujú vykonanie opakovanej
kontroly nakladania s nenávratným finančným príspevkom; - schválenie verejného obstarávania na základe Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 21.10.2011 s korekciou 5% neznamená, že toto verejné obstarávanie bolo objektívne bez ďalších vád a nie je daná možnosť opätovnej kontroly, vykonanie ktorej vyplýva zo zmluvných dojednaní a vnútroštátnej ako aj komunitárnej právnej úpravy; - okolnosť, že vnútroštátny orgán najskôr osvedčil vecnú a účtovnú správnosť žiadosti o vyplatenie zostatku, nemôže vytvoriť na strane príjemcu pomoci legitímnu dôveru vo vyplatenie zostatku (Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci Eugénio Branco, Lda proti Komisii Európskych spoločenstiev, T-347/03. 16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť.
Konštatoval jeho vecnú správnosť, pričom ďalej dodal, že - súd neuviedol žiadny záväzný právny názor na vytýkané nedostatky správneho konania, najmä vo vzťahu k prekážkam, ktoré bránia v ďalšom postupe správneho orgánu, čím umožnil správnemu orgánu rozhodnúť vo veci opakovanie v rozpore so zákonom; - argumentácia sťažovateľa ohľadom vylúčenia rozhodnutí podľa § 27a zákona o pomoci a podpore z preskúmania správnymi súdmi je nedostatočná a podložená nesúvisiacimi
rozhodnutiami; - nariadenia, ktoré vymenoval sťažovateľ sú namierené výlučne voči členským štátom a nie jednotlivcom; - záver sťažovateľa, že správne konanie nie je „dôsledkom porušenia zákona o verejnom obstarávaní“ je absurdný, pretože práve protokol ÚVO, ktorým sa konštatovali porušenia zákona o verejnom obstarávaní bol hlavným predpokladom pre začatie správneho konania; - sťažovateľ opomína fakt, že protokoly ÚVO nie sú preskúmateľné v správnom súdnictve, a teda musia byť posúdené v správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré
zasahuje do práv jednotlivca; - Metodický pokyn bol vydaný v roku 2015, pričom verejné obstarávanie prebehlo v roku 2011, t. j. je absurdné, aby korekcie boli určované až v roku 2017 dokumentom (dokonca nie len všeobecne záväzným, ale ani zmluvne záväzným), ktorý v čase verejného obstarávania ani
neexistoval; - odmietnutie zo strany sťažovateľa posudzovať administratívne kontroly z dôvodu, že výsledky kontrol sú pre neho záväzné, samo o sebe hovorí o popretí princípov správneho konania a nutnosti zrušiť akékoľvek rozhodnutie, ktoré je výsledkom takéhoto postupu.
IV. Právne názory kasačného súdu
17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 22. júla 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.
18. Sťažovateľ na prvom mieste namietal nespôsobilosť rozhodnutí ukladajúcich povinnosť vrátenia finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve. Odkazoval pritom na ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého rozhodnutia vydané podľa druhej časti tohto zákona (kam patrí aj ustanovenie § 27a) nie sú preskúmateľné správnym súdom.
V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax kasačného súdu, v ktorej sa však kasačný súd zaoberal otázkou preskúmania správ o zistenej nezrovnalosti, žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, resp. protokolu o výsledku kontroly. Predmetom aktuálneho konania pred správnym súdom bolo však preskúmanie rozhodnutia ukladajúceho povinnosť vrátiť finančné prostriedky. 19.
Kasačný súd tento sťažnostný bod vyhodnotil ako nedôvodný, pričom s touto problematikou sa už vysporiadal v uznesení zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 5Sžfk/64/2019 (uvedeným rozsudkom zrušil tiež sťažovateľom odkazované uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.09.2019 sp. zn. 5S/146/2018) so záverom, že „z ústavne súladného výkladu § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, ako aj z jeho účelu, úmyslu zákonodarcu a systematického zaradenia vyplýva, že neprípustnosť súdneho prieskumu sa vzťahuje len na konanie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa § 14 (prípadne nadväzujúce prieskumné konanie podľa § 14 ods. 6 až 10 zákona o pomoci a podpore).
Nevzťahuje sa teda na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona o pomoci a podpore a ani na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.“ (k tomu bližšie viď body 10 až 29 citovaného rozsudku). 20. Kasačný súd však musel uznať dôvodnosť ďalších sťažnostných bodov, najmä pokiaľ ide vytýkané nesprávne posúdenie týchto rozhodnutí ako rozhodnutí sankčného charakteru.
V danom prípade ustanovenie § 27a upravuje postup riadiaceho orgánu, ktorý, ak zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku, alebo jeho časti. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet ÚVO, ktorý následne postupuje v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží pokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť. Prípadne ak ÚVO uloží prijímateľovi pokutu skôr, ako riadiaci orgán vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, riadiaci orgán vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ÚVO. Ak prijímateľ určený príspevok alebo jeho časť nevráti, riadiaci orgán vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktorým
uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok. 21. Ako negatívny následok spojený s porušením primárnych povinností ustanovených právnymi normami, uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bylo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania ako aj príslušnú judikatúru, na ktorú správny súd v prejednávanej právnej veci poukazoval.
V širšom slova zmysle je sankciou akýkoľvek negatívny následok, spojený s porušením primárnej právnej povinnosti. Sankciu širšom slova zmysle od sankcie v užšom slova zmysle (t. j. sankcie trestnej povahy) odlišuje jej účel. Týmto je predovšetkým navrátenie prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp.
Európskou úniou. 22. Je tiež potrebné podotknúť, že sťažovateľ (t. j. žalovaný) pri vydaní rozhodnutia postupoval v zmysle zákona o pomoci a podpore, ktorý neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne delikty, tzn., že správny delikt v režime tohto zákona ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uložená administratívna - správna sankcia.
23. Kasačný súd navyše prihliadal aj na sťažovateľom odkazovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău, C-261/14, kde najmä konštatoval, že - povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou a
- čl. 98 ods. 2 prvá pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania, správnymi opatreniami v zmysle čl. 4 nariadenia č. 2988/95 (a teda nepovažujú sa za tresty).
24. Za daných okolností kasačný súd musel uznať dôvodnosť sťažnostných bodov, v ktorých sťažovateľ rozporoval závery krajského súdu, týkajúce sa povahy rozhodnutia o povinnosti vrátiť príspevok a z toho vyplývajúcich požiadavok na formuláciu výroku a odôvodnenie
rozhodnutia. 25. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil so závermi krajského súdu, v zmysle ktorých vyhodnotil rozhodnutia správnych orgánov ako nepreskúmateľné z dôvodu, že z ich odôvodnenia nevyplýva konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom ako ani spôsob ako dospeli ku 100% korekcii. Z obsahu rozhodnutí pritom bez ďalších pochybností vyplýva, že finančná oprava bola uplatnená za postup v rozpore s § 95 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď žalobca úradu neposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (str. 3 prvostupňového rozhodnutia, resp. str. 2 a 3 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného). Zároveň z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplynulo, že za vyššie uvedené porušenie zákona bola stanovená korekcia vo výške 100% v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (v tomto
rozsudku aj ako „Metodický pokyn“), v zmysle ktorého túto sadzbu nie je možné znížiť v závislosti od závažnosti porušenia, pričom za ostatné (tam zmienené) zistenia sa korekcia neudeľuje. 26. Krajský súd síce správne uviedol, že správne orgány presne nevymedzili za aké pochybenie bola prvotne Fondom sociálneho rozvoja vykonaná korekcia 5% (vo vzťahu ku ktorej nemal byť vyhotovený žiadny protokol), avšak za situácie, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jednalo o totožné pochybenie a s touto situáciou sa správne orgány opakovane vysporiadali, pričom podstatnou sa v tomto prípade javí práve žalobcom nastolená otázka duplicitného "trestania", kasačný súd tento nedostatok nepovažoval za natoľko závažný, aby učinil rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľnými.
27. Záverom kasačný súd, vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu dodáva, že úlohou kasačného súdu bolo primárne posúdiť dôvodnosť kasačnej sťažnosti, podanej proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola konštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov.
V tomto štádiu konania kasačnému súdu neprináleží vysporiadavať sa s ostatnými, doposiaľ krajským súdom neposudzovanými meritórnymi námietkami žalobcu, uplatnenými v správnej žalobe. 28. Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
Rozhodnutie kasačného súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia krajského
súdu. 29. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu by hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť účastník konania, ktorý tento návrh podáva.
30. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy a ani z administratívneho, resp. súdneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu nastúpenia právnych následkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva. Tento návrh odôvodnil v podstate tým, že v dôsledku napadnutého rozsudku môže žalobca žiadať od riadiaceho orgánu vyplatenie nenávratného finančného príspevku, ktorý bude nutné v dôsledku ďalšieho správneho, resp. súdneho konania opätovne
vymáhať. Správny súd nepovažuje okolnosti, na ktoré v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal, za také, ktoré by zakladali dôvody prípadnej hrozby závažnej ujmy. Skutočnosť, že sa má správny orgán riadiť právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu (voči ktorému podáva kasačnú sťažnosť, čím zákonite dáva najavo svoj nesúhlas s tam vyjadrenými závermi) sama o sebe nepredstavuje hrozbu závažnej ujmy. V opačnom prípade by boli dôvody pre priznanie odkladného účinku dané vždy podaním kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom.
31. Preto návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.
V.
32. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd porušil zákon keď preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Kasačná sťažnosť je teda dôvodná a preto kasačný súd v súlade s ust. § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý
rozsudok.
Podľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. júla 2022