2Sfk/25/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200187.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-5Sa/6/2022
- IČS
- 7022200187
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): TIMIVA, s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53187750, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51941244, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-5Sa/6/2022 zo dňa 26. septembra 2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200187.1, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom a súvisiace konanie pred orgánom verejnej správy
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach, ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 19. apríla 2022, sa žalobca domáhal preskúmania zásahu do jeho práv postupom žalovaného, ako správcu dane, pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503144. 2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný daňovým exekučným príkazom č. 101793758/2021 zo dňa 23. septembra 2021 (ďalej len „daňový exekučný príkaz“) nariadil daňovú exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky daňového dlžníka ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice, IČO: 46262121 (ďalej aj „daňový dlžník“), na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 6.692,38 EUR, ktorú mal daňový dlžník voči žalobcovi ako svojmu poddlžníkovi v zmysle faktúry č. 21021401, s dátumom dodania 14. februára 2021, vo výške 3.346,19 EUR a faktúry č. 21022801, s dátumom dodania 28. februára 2021 vo výške 3.346,19 EUR. 3. Žalobca namietal, že žalovanému boli predložené príjmové a výdavkové pokladničné
doklady potvrdzujúce úhrady vyššie uvedených faktúr, na základe ktorých došlo k zániku predmetných pohľadávok a v dôsledku čoho v čase daňového exekučného konania žalobca nebol poddlžníkom žalovaného. 4. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný námietku zániku pohľadávok neakceptoval a vykonal exekúciu z účtu žalobcu, v dôsledku čoho vytvoril situáciu, kedy žalobca uhradil uvedenú sumu jednak daňovému dlžníkovi - dodávateľovi ETL plus, s.r.o. (v hotovosti) a následne aj žalovanému v rámci výkonu exekúcie. Žalobca považuje takýto postup žalovaného v rámci daňového exekučného konania za nezákonný zásah do jeho práv.
5. Vzhľadom na uvedené sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby správny súd určil, že výkon daňovej exekúcie z účtu žalobcu bol vykonaný nezákonne a zaviazal žalovaného vrátiť sumu v celkovej výške 6.692,38 EUR na postihnutý účet žalobcu. 6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o odvolaní žalobcu proti daňovej exekučnej výzve č. 102065565/2021, ktoré túto potvrdilo a skonštatovalo, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a prisvedčil názoru žalovaného, že úhrady faktúr č. 21021401 a č. 21022801 žalobcom daňovému dlžníkovi neboli vierohodným spôsobom preukázané a pohľadávky vzniknuté z predmetných faktúr ku dňu začatia žalobou napadnutého postupu existovali.
Z výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v O. X., a.s. bolo podľa žalovaného preukázateľne zistené, že do obdobia deklarovanej úhrady faktúr daňovému dlžníkovi, t. j. do 4. marca 2021 a 5. marca 2021 došlo k vkladu do pokladne najviac vo výške 3.000 EUR a to dňa 17. februára 2021, kedy došlo k výberu hotovosti z bankomatu v rovnakej sume a podľa účtovného zápisu v pokladničnej knihe bol tento výber takto aj účtovaný. Žalovaný vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že stav hotovosti v pokladni nepostačoval na úhradu záväzkov žalobcu vo výške 6.692,38 EUR a preto tieto nemohli byť žalobcom uhradené.
7. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) žalobu uznesením sp. zn. KE-5Sa/ 6/2022 zo dňa 26. septembra 2023, ECLI: SK:SpSKE:2023:7022200187.1, ako nedôvodnú zamietol. 8. V prvom rade konštatoval, že mu v tomto konaní neprináleží posudzovať otázku zániku pohľadávok, na ktoré bol vydaný dotknutý daňový exekučný príkaz.
Zdôraznil, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu.
Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/32/2014, zo dňa 28. septembra
2015). 9. Správny súd sa ďalej zaoberal otázkou, či postup žalovaného možno kvalifikovať ako iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), teda ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, pričom iným zásahom je aj postup orgánov verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Odkazujúc na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že pod tento pojem spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tiež sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť.
V širšom slova zmysle ide o protiprávny útok orgánu verejnej správy proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžz/2/2013). Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, z čoho vyplýva, že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované a administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale tento zásah je len výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom tento zásah musí byť spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností a to fyzických osôb alebo právnických osôb.
11. V preskúmavanom prípade za iný zásah orgánu verejnej správy žalobca v znení petitu žaloby považoval výkon daňovej exekúcie z účtu žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti objasnil, že žalovaný vykonal daňovú exekúciu na pohľadávku z bankového účtu žalobcu na základe daňového exekučného príkazu č. 100306891/2022 zo dňa 15. februára 2022, ktorým bola nariadená exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa
platobných služieb. K uvedenému žalovaný pristúpil v zmysle § 110 ods. 5 v spojení s § 110 ods. 10 daňového poriadku po tom, čo žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu bola žalovaným uložená na základe daňovej exekučnej výzvy č. 102065565/2021 zo dňa 2. novembra 2021, ktorou žalovaný vyzval žalobcu na úhradu daňového nedoplatku vo výške 6.692,38 EUR (pozn. po tom, ako sa stal dlžníkom správcu dane on nepoukázaním splatnej pohľadávky na daňový účet), z titulu nesplnenia povinnosti uloženej žalobcovi v daňovom exekučnom konaní č. 110000473980 prikázaním iných peňažných pohľadávok.
Vzhľadom na uvedené možno podľa správneho súdu dospieť k záveru, že výkon daňovej exekúcie z účtu žalobcu bol výsledkom uceleného a komplexného postupu žalovaného v daňovom exekučnom konaní, v rámci ktorého v zmysle ustanovení daňového poriadku (§ 90 a nasl. daňového poriadku) žalovaný konal len a výlučne na základe rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutnou zákonnou podmienkou postupu pri výkone daňovej exekúcie.
12. Z vyššie uvedených skutočností je preto podľa správneho súdu zrejmé, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré môžu byť následne preskúmavané na základe samostatných správnych
žalôb. Postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe faktického úkonu správcu dane, ale správca dane postupuje výslovne len na základe zákonom procesne formalizovaného postupu, teda správca dane koná v rámci administratívneho konania. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Začatie daňového exekučného konania nesie so sebou realizáciu úkonov a to aj v podobe prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných
služieb. Ide o špecifické právne nástroje správcu dane upravené v daňovom poriadku, ktoré vyslovene sledujú legitímny zámer, ktorým je vymoženie daňového nedoplatku, iných peňažných plnení uložených rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa § 149 daňového poriadku správcom dane.
13. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Uvedený záver podľa správneho súdu a vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 31/2020 z 27. októbra 2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS, v zmysle ktorého iným zásahom orgánu verejnej správy, proti ktorému sa možno s úspechom domáhať ochrany žalobou proti inému zásahu, nemôže byť procesný postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania predpokladaný zákonom a uskutočnený v súlade so zákonom.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
A) 14. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uznesenie kasačnou sťažnosťou z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces).
Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - sťažovateľovi nie je zrejmé, ako sa správny súd dopracoval k záveru o správnosti a bezchybnosti skutkových a právnych záverov žalovaného. Iba konštatovanie správneho súdu o správnosti záverov žalovaného a strohé odkázanie na tieto závery nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, a teda predmetný záver správneho súdu možno považovať za nepreskúmateľný, - sťažovateľ v podanej správnej žalobe, okrem iného, poukázal na to, že k úhrade splatných pohľadávok medzi spoločnosťou ETL plus, s.r.o. a sťažovateľom došlo, o čom boli oboma stranami vystavené príslušné potvrdenia.
Poukázal aj na to, že aj bez existencie akéhokoľvek písomného dokladu by úhradou došlo k splneniu uvedených záväzkov. Napriek tomu, že došlo k zániku tohto záväzku, pristúpil správca dane k tomu, že vykonal exekúciu z účtu sťažovateľa, v dôsledku čoho vytvoril situáciu, ktorú potvrdil žalovaný, kedy sťažovateľ uhradil uvedenú sumu jednak spoločnosti ETL plus, s.r.o. a následne aj správcovi dane, - citujúc Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16. decembra 2006 vyzdvihuje zásadu zákonnosti v daňovom konaní, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zásada zákonnosti teda dominuje nad ostatnými zásadami, ktoré sa môžu uplatniť len vďaka tejto zásade.
V danom prípade žalovaný nepostupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, daňovým poriadkom a ďalšími platnými právnymi predpismi (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty), a preto bol sťažovateľ nútený využiť súdnu ochranu proti trvajúcemu zásahu do jeho práv zo strany žalovaného, - sťažovateľ zdôrazňuje, že jediným spôsobom, ako mohol správny súd dospieť k zákonnému záveru o tom, či postup žalovaného bol správny alebo nie, bolo riadne a zákonné preskúmanie a vyhodnotenie týchto postupov žalovaného, čo však správny súd zjavne neuskutočnil (nakoľko jeho závery o správnosti záverov žalovaného sú nepreskúmateľné). Má za to, že nič iné pre vyhodnotenie správnosti postupu žalovaného správnym súdom nie je relevantné - v opačnom prípade sa potom vlastne stráca zmysel správneho súdnictva ako opravnej inštancie, - sťažovateľ má na základe uvedeného za to, že správny súd sa s jeho námietkami týkajúcimi sa nesprávneho postupu a právneho posúdenia veci riadne a zákonne nevysporiadal.
Sťažovateľ považuje vysporiadanie sa správneho súdu s jeho žalobnými námietkami za nepreskúmateľné, formalistické, a v dôsledku toho nielen za nezákonné, ale aj protiústavné, nakoľko je v rozpore s právom žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a teda v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú mu v čl. 46 Ústavy SR.
B/ 16. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi správneho súdu. Identický názor zastáva aj v nadväznosti na skutočnosť, že sťažovateľ uplatnil svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu už v rámci vedených daňových exekučných konaní, prvýkrát vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č. 100773393/2021 zo dňa 03.06.2021 a druhýkrát vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č. 102065565/2021 zo dňa 02.11.2021.
V obidvoch prípadoch odvolací orgán rozhodol v prospech žalovaného, a obidve daňové exekučné výzvy, ako v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia odvolacieho orgánu, potvrdzujúce daňové exekučné výzvy, neboli predmetom podania všeobecnej správnej žaloby žalobcu, a je dôvodné sa domnievať, že k tomu došlo aj z dôvodu, že by táto bola zbytočne a neefektívne podaná. Má za to, že podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je v prípade žalobcu dôvodné, a tým sa aj argumentácia kasačnej sťažnosti o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia javí ako bezpredmetná.
II. Právne posúdenie veci kasačným súdom
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto túto podľa § 461 SSP zamietol. 18. Ťažiskom sťažnostných bodov je námietka nepreskúmateľnosti záverov správneho súdu vedúcich ku konštatácii o správnosti postupu žalovaného v daňovom exekučnom konaní.
19. Kasačný súd vzhľadom na charakter podanej žaloby v prvom rade uvádza, že z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e/ SSP vyplýva, že účelom konania o ochrane pred?nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo?právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím alebo?opatrením či nečinnosťou, a tento trvá alebo opakovane hrozí (prípadne jeho následky), s tým, že ak bol už ukončený, možno sa domáhať jeho nezákonnosti za podmienok stanovených zákonom.
Súdne konanie je zárukou, že súd rozhodnutím vo veci vytvorí reálny predpoklad na?eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním. 20. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má teda iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebieha pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.
Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. 21. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, s ktorými sa kasačný súd stotožňuje.
22. Kasačný súd stotožňujúc sa s právnym posúdením správneho súdu zároveň odkazuje na uznesenie senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 27. októbra 2021 zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS, ktorého závery sú plne aplikovateľné na tu prejednávanú vec a senát 2S kasačného súdu z nich cituje nasledovne: „12.
Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. e/. Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. 14.
Na druhej strane, správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.
15. Sťažovateľ namietal, že iným zásahom sú faktické úkony žalovaného vykonané v rámci daňového exekučného konania, konkrétne realizácia úkonov v podobe prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných služieb a zablokovanie peňažných prostriedkov na účte v banke, nie jeho samotné začatie. S takýmto tvrdením sa však nemožno stotožniť.
Kasačný súd nevylučuje, že v priebehu daňového exekučného konania môže dôjsť zo strany správcu dane k nezákonnému zásahu, kedy prekročí rozsah svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, no takýmto zásahom nemôže byť procesný postup správcu dane v rámci administratívneho konania predpokladaný zákonom, ani priame následky procesného postupu, ktoré zákon predpokladá. Inými slovami, začatie
daňového exekučného konania nesie so sebou tieto (realizácia úkonov v podobe prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných služieb a zablokovanie peňažných prostriedkov na účte v banke) a nemožno ich odčleniť na účely domáhania sa ich súdneho prieskumu. Jedná sa o špecifický nástroj správcu dane, ktorý takýto zámer vyslovene sleduje.
Nemožno však opomenúť skutočnosť, že pred zablokovaním peňažných prostriedkov prebehnú určité formalizované úkony v rámci začatého administratívneho konania, ktoré majú za následok práve procesný postup javiaci sa sťažovateľovi ako iný zásah. To, že sťažovateľ o uvedenom formalizovanom postupe nemá (účelovo) vedomosť, na veci nič nemení. Námietky týkajúce sa nesprávne určenej fakticity tvrdeného zásahu, teda, či iným zásahom malo byť začatie daňového exekučného konania alebo až namietané úkony vykonaná v jeho rámci, s ohľadom na uvedené potom nemajú podstatnú relevanciu.“
23. Aplikujúc vyššie predostreté východiská a závery kasačný súd na podklade administratívneho spisu konštatuje, že výkonom exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu poddlžníka nešlo z hľadiska právneho posúdenia o iný zásah do práv sťažovateľa, ale o zákonom (daňovým poriadkom) aprobovaný výkon povinností správcu dane pri vymáhaní daňového nedoplatku realizovaný v rámci formalizovaného administratívneho konania. Postupom žalovaného na základe rozhodnutí vydaných v daňovom exekučnom konaní preto nevznikol faktický protiprávny stav, ktorý by bolo namieste odstraňovať v konaní o správnej žalobe proti nezákonnému postupu správcu dane.
24. Ak mal sťažovateľ za to, že postup pri vymáhaní daňového nedoplatku formou prikázania pohľadávky z účtu je nezákonný (z dôvodu zániku pohľadávky splnením za okolností popísaných vyššie), mal možnosť obrátiť sa na správny súd a iniciovať súdny prieskum rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR o zamietnutí jeho odvolania voči daňovej exekučnej výzve vydanej v tejto veci, príp. prieskum na uvedenú výzvu nadväzujúceho daňového exekučného príkazu, v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou). Kasačný súd zdôrazňuje, že nečinnosť sťažovateľa v tomto smere nie je možné suplovať podaním žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania ako konania administratívneho (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP) vymedzujú rozhodnutia vydané správcom dane na základe zákona (daňového poriadku) a preto z povahy
veci táto situácia nemôže zakladať iný zásah tak, ako je definovaný § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. 25. Sťažovateľ pri formulovaní sťažnostných bodov taktiež opomenul skutočnosť, že správny súd neposudzoval správnosť skutkových a právnych záverov žalovaného ani otázku zániku pohľadávky spoločnosti ETL plus, s.r.o., nakoľko predmetom konania pred správnym súdom nebolo preskúmavanie niektorého z rozhodnutí vydaných správcom dane v rámci daňového exekučného konania, ale vyhodnotenie namietaného výkonu daňovej exekúcie z účtu sťažovateľa z pohľadu naplnenia definičných znakov iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú
zamietol. 27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. septembra 2024