2Sfk/25/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200964.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/153/2021
- IČS
- 1021200964
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so sídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35758601, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47876034, proti žalovanému (v kasačnom konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100697568/2021 zo dňa 27. apríla 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-6S/153/ 2021-118 z 27. marca 2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200964.2, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100084013/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2016, a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).
2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa ML Project, s.r.o., za služby poskytnuté na základe zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016 (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom (objednávateľom) a dodávateľom bol prenájom reklamnej plochy a umiestnenie reklamného loga objednávateľa na súťažnom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu a všetkých printových formátoch spojených s propagáciou a prezentáciou tímu, a to za účelom propagácie značky nápojov Vilmos distribuovaných žalobcom. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia práve od deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o. Ako dôvod neuznania odpočtu identifikoval okrem uvedeného aj skutočnosť, že sú prítomné dôkazy o podvodnom konaní a daňovom úniku na predchádzajúcom stupni obchodného reťazca, keďže subdodávateľ Swanny Trade s.r.o. neuviedol v daňovom priznaní ani v kontrolnom výkaze dodanie služby pre spoločnosť ML Project, s.r.o. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100697568/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúry od deklarovaného dodávateľa. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že nebolo preukázané, že by sa na dodaní dohodnutých služieb nejakým spôsobom podieľal či už deklarovaný dodávateľ - spoločnosť ML Project, s.r.o., alebo spoločnosť Swanny Trade s.r.o., prípadne športový klub P3 Sport. Dodal, že ani samotný žalobca svojimi tvrdeniami či produkovanými dôkazmi nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom ML Project, s.r.o. Akcentoval, že (okrem faktúry a zmluvy) ani predložená fotodokumentácia či videoklip športového tímu MR AUTOSPORT r.t., resp. etikety značky neboli spôsobilé potvrdiť, že reklamné služby, ktoré mali byť propagované prostredníctvom športového tímu, skutočne zabezpečil deklarovaný dodávateľ. 5. Stotožnenie predložených dôkazov s deklarovaným plnením bolo podľa žalovaného znemožnené aj v dôsledku absencie bližšej špecifikácie zdaniteľných plnení vo faktúre, ako aj absencie kontaktu medzi zástupcom športového tímu, na ktorého vozidle mala byť reklama zobrazená a dodávateľskou spoločnosťou. 6. Žalovaný reagujúc na obsah odvolacích námietok zároveň uzavrel, že správca dane nezaťažoval žalobcu neprimerane dôkazným bremenom, a nepričítal mu zodpovednosť za to, že jeho deklarovaný dodávateľ alebo tretie subjekty neplnili svoje povinnosti alebo nepredložili účtovné či daňové doklady.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Namietal, že ak by aj bol dodávateľovi (resp. jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane musí v konaní preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Ďalšou kľúčovou námietkou vytýkal správcovi dane a žalovanému, že na neho bolo prenesené neprimerané dôkazné bremeno, a hoci sa od neho nežiadalo predložiť všetky dôkazy, ich nepredloženie mu bolo pričítané na ujmu. Ďalej namietal záver žalovaného, aby svedkovia preukazovali svoje tvrdenia dôkazmi.
8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/153/2021-118 z 27. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
9. V úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku v rámci teoretických východísk posudzovanej veci ozrejmil účel daňového konania, charakter dane z pridanej hodnoty, ako aj prípustné dôvody nepriznania jej odpočítania v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ.
10. V nadväznosti na uvedené skonštatoval, že vykonané dokazovanie tak správcom dane, ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane hodnotil aj dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval, avšak vyhodnotil ich vo svojej podstate ako nedostačujúce (napr. listinné dôkazy - zmluva, faktúra, fotodokumentácia vrátane vyobrazeného loga na vozidle, videoklip, výsluch konateľa dodávateľa, výsluch zástupcu automobilového rally tímu MR Autosport r.t., kontrolný výkaz a iné). 11.
Správny súd mal za to, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v tom, že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Za kľúčové pritom považoval zaoberať sa otázkou, či bola uhradená daň spoločnosťou ML Project, s.r.o.
Formuloval záver, že pri neoprávnenom zamietnutí odpočítania dane z dodanej služby spoločnosťou ML Project, s.r.o., by bol žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát, čím by došlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Ak by však daň spoločnosťou ML Project, s.r.o. (dodávateľom služby pre žalobcu) nebola uhradená, teda daň by na tomto stupni chýbala, mohlo by ísť o indikátor podvodného konania. Správny súd podotkol, že v takom prípade by prichádzalo do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi, ale z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní. Pripomenul zároveň, že prípadné potvrdenie účasti žalobcu na podvodnom konaní však bude vyžadovať vykonanie Axel Kittel testu.
12. Správny súd v tejto súvislosti zdôraznil, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden). Dospel k záveru, že v uvedenom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pretože bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním zo strany správcu dane, že plnenie (dodanie reklamných služieb) poskytla iná zdaniteľná osoba (spoločnosť ML Project, s.r.o., ktorá mala v rozhodnom čase február 2016 status zdaniteľnej osoby). Podľa správneho súdu bolo tiež preukázané dodanie reklamných služieb - propagácia obchodného mena/loga žalobcu jednak na dotknutom súťažnom motorovom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch spojených s propagáciou tímu, ako aj všetkých interaktívnych prezentáciách tímu.
13. Správny súd pripomenul, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na
podvode. Vo všeobecnosti je teda potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/ 20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020). 14. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutiami správcu dane, považoval za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav nebol správne vyhodnotený, čo sa premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia. V tejto súvislosti vyzdvihol, že úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023). 15. Správny súd konštatoval, že napriek niektorým pochybnostiam správcu dane a žalovaného o úplnom splnení predmetu zmluvy zo strany dodávateľa nemožno konštatovať, že by sa plnenie dodávateľa neuskutočnilo (bolo fiktívne), alebo že by ho dodal iný subjekt ako deklarovaný dodávateľ, ktorý prostredníctvom konateľa potvrdil zabezpečenie propagácie mena/loga žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy. Správny súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu, že bolo na neho prenesené neprimerané dôkazné bremeno, pritom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že splnil všetky tri hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. Bližšie sa nezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k možnosti byť prítomný pri výsluchu svedkov, keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre správcu dane vytvorí procesný priestor pre vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami. 16. Správny súd inštruoval správcu dane ohľadom postupu v ďalšom konaní v tom smere, že pokiaľ nebude preukázaná existencia daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na ňom, nie je dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Pokiaľ aj bude dodávateľovi (resp. jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane musí v konaní preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, čo správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach (vychádzajúc z ich obsahu) neučinili.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
A/ 17. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ (žalovaný) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
18. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body (pozn. ktorých obsah kopíruje v značnej miere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o popis vykonaného dokazovania): - sťažovateľ má za to, že nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu spočíva v nesprávnom posúdení zisteného skutkového stavu, keď bolo preukázané, že reklamné služby neboli realizované a dodané deklarovanou zdaniteľnou osobou ML Projekt s.r.o. a ani inými zdaniteľnými osobami - subdodávateľmi Swanny Trade s.r.o. alebo občianskym združením MR AUTOSPORT r.t.
Z odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane z dotknutej dodávateľskej faktúry, - sťažovateľ pre podporu záverov napadnutého rozhodnutia a namietanú nesprávnosť záverov správneho súdu vyzdvihuje skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť ML Project, s.r.o. bola dňa 02.03.2017 vymazaná z OR SR, ku dňu 14.02.2017 zrušená z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Vulkano s.r.o., ktorá je právnym nástupcom 122 spoločností. Nástupnícka spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a na výzvu nepredložila žiadne doklady a dôkazy, a teda nepreukázala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných plnení, - ani výpoveďou bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti ML Project, s.r.o. p.
Marcela Mateja nebolo preukázané, že k uskutočneniu reklamných služieb došlo deklarovanou zdaniteľnou osobou. Žalovaný poukazuje v kasačnej sťažnosti na skutočnosť, že síce p. Matej tvrdil, že sa spoločnosť ML Project, s.r.o. mala zaoberať reklamnou činnosťou a mala obchodovať so spoločnosťami Swanny Trade s.r.o., žalobcom a v roku 2016 aj s občianskym združením Pe3sport, nemala žiadnych zamestnancov a mala mať len prenajaté kancelárske
priestory. Bývalý konateľ nevedel, kto viedol účtovníctvo, nespomínal si, ako došlo k spolupráci so žalobcom, hoci tvrdil, že mal jednať s pánom V., a to telefonicky aj osobne. Hoci reklama mala trvať počas celého roka na rôznych promo akciách, skúšobných jazdách a pod., nevedel uviesť ani presné dátumy a miesta podujatí a v tomto ohľade sa odvolával na znenie zmluvy. Uvádzal, že mal zabezpečovať grafickú úpravu a dodanie materiálov, ale samotnú reklamu mala poskytnúť a realizovať spoločnosť Swanny Trade s.r.o.
Cena za tieto služby mala byť stanovená na základe nákladov, ktoré vznikli spoločnosti ML Project, s.r.o. Sťažovateľ vyzdvihuje skutočnosť, že p. Matej svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi a dokladmi, - sťažovateľ podotýka, že spoločnosť Swanny Trade s.r.o. nepreukázala, že reklamu pre spoločnosť ML Project, s.r.o. poskytovala, realizovala alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom
podieľala. So správcom dane nespolupracovala, nepredložila žiadne doklady a dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty ani kontrolný výkaz. Dodanie reklamných služieb nebolo preukázané ani športovým klubom P3 Sport, ktorý ukončil svoju činnosť už ku dňu 11.04.2016 a nepreukázal výkon ekonomickej činnosti za preverované obdobia, - uskutočnenie reklamných služieb spoločnosťou ML Project, s.r.o. pre žalobcu nebolo potvrdené ani zo strany občianskeho združenia MR AUTOSPORT r.t., ktoré malo byť v tomto prípade nositeľom reklamy na súťažnom motorovom vozidle, resp. iných prostriedkoch tohto
združenia. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že B. I. ako zástupca tohto občianskeho združenia v podpísaných vyjadreniach uviedol, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a so spoločnosťou ML Project, s.r.o. nebol v žiadnom obchodnom ani inom vzťahu, neposkytoval jej žiadne služby, nevykonával žiadne úhrady pre túto spoločnosť a ani ju nepoznal, - namieta, že správny súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti, pritom záver správcu dane a sťažovateľa - žalovaného bol v súlade s rozhodovacou praxou, keď hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa (v nadväznosti na závery rozsudku SD EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie), t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH, pričom dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa je spravidla práve na osobe, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Na základe zistených skutočností sa tak dodanie sporných zdaniteľných plnení žalobcovi od spoločnosti ML Project, s.r.o. nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani žiaden z ním uvádzaných subdodávateľov,
- odôvodnenie napadnutého rozsudku nezahŕňa a nehodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutí sťažovateľa a správcu dane a je v rozpore s aktuálnou rozhodovaciu praxou. Odôvodnenie rozsudku tak nie je presvedčivé.
B/
19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Žalovaný len opakuje svoje tvrdenia, ktoré prezentoval už v napadnutom rozhodnutí a vo svojich písomných podaniach v rámci tohto konania. Uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť iný právny záver ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Žalovaný ani v kasačnej sťažnosti vôbec nereflektuje na judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, ale aj Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Odopretie práva na odpočítanie DPH je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, pričom žalovaný ani netvrdil, že by malo dôjsť k podvodnému konaniu. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti opäť poukazuje na údajnú nekontaktnosť dodávateľov či subdodávateľom žalobcu, ignoruje skutočnosť, že správca dane vykonal daňovú kontrolu po viac ako piatich rokoch od uskutočnenia zdaniteľného plnenia a svoje závery odvodzuje od skutočností, ktoré v čase zdaniteľného plnenia neexistovali a ktoré žalobca nemohol predvídať ani ovplyvniť. Pre daňový subjekt je dôkazné bremeno splnené už tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia (videozáznam, fotodokumentácia, etikety a pod.) a faktúrou od príslušného dodávateľa. Podľa jeho názoru aj samotné procesné pochybenie správcu dane týkajúce sa výsluchu svedkyne bolo samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane. 20. Navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26. februára 2026. 22.
S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť zákonnosť záverov správneho súdu o tom, že dokazovanie vykonané tak správcom dane, ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu, a preto konajúce orgány nesprávne právne posúdili naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane z posudzovaného zdaniteľného obchodu. Túto nesprávnosť videl správny súd v podstate v tom, že správca dane a žalovaný postavili svoje závery o nesplnení zákonných podmienok odpočítania dane u žalobcu len na nespôsobilosti dodávateľskej spoločnosti poskytnúť reklamné služby z dôvodu absencie personálneho substrátu (zamestnancov) a na nepreukázaní zo strany daňového subjektu a dodávateľa, že sa na poskytovaní reklamných služieb podieľal označený subdodávateľ (Swanny Trade s.r.o.).
23. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná vec identického účastníka konania. Kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie tohto skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/55/2025 zo dňa 25.11.2025 (zdaňovacie obdobie október 2015). V oboch prípadoch (v prejednávanej veci i vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sfk/55/2025) rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z rovnakých skutkových okolností prípadu pri rovnakom právnom posúdení. Predmetom fakturácií bola obsahovo identická služba (reklamné služby na športovom podujatí za účelom propagácie značky nápojov Vilmos).
Obdobnosť skutkového a právneho stavu veci je daná zároveň aj v zásade totožným znením kasačnej sťažnosti a právneho posúdenia napadnutého rozsudku správneho súdu v oboch veciach. Rozdielom je prakticky len zdaňovacie obdobie, inak sú skutkové okolnosti, argumentácia strán a právne závery rozhodnutí rovnaké.
24. Senát 2S kasačného súdu závery z rozhodnutia senátu 4S považuje za aplikovateľné i na v tomto konaní prejednávanú vec, na toto rozhodnutie poukazuje a v ďalšom texte odôvodnenia z neho cituje relevantné časti: „43. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov sťažovateľom vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
V podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu. 44. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré vyplývajú z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/ 112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do slovenského právneho poriadku. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1. poskytovateľ plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (status dodávateľa), 2. predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia) a 3. prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Právo na odpočítanie dane môže byť daňovému subjektu odopreté v prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené.
44. Ako uviedol Najvyšší správny súd už v rozhodnutí 4 Sfk/52/2021 „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/ 19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie.
Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“
45. Najvyšší správy súd nevidí ani teraz dôvod odchýliť sa od vyššie citovaného právneho názoru, nakoľko okolnosti prejednávaných vecí sú podobné. Nepriznanie práva na odpočítanie dane výlučne z tohto konkrétneho dôvodu je tak v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ. Je preto potrebné dať za pravdu argumentácii správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 46. Judikatúra vo vzťahu k podmienkam odpočtu DPH prešla určitým vývojom a zodpovednou inštanciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ. Ten svoj výklad uviedol práve v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3.
septembra 2020. 47. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tiež uviedol, že rozsudok správneho súdu je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou. Nijako bližšie však tento rozpor neodôvodnil, resp. neuvádza rozhodnutia, s ktorými by mal byť napadnutý rozsudok v rozpore. Preto kasačný súd vyhodnotil aj túto jeho námietku ako nedôvodnú.
48. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ niekoľkokrát zdôraznil, že v prípade daňového subjektu neboli splnené hmotnoprávne podmienky. Ďalej uvádzal, že je evidentné, že svoje závery nepostavil na podvodnom konaní. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že správca dane získal dôkazy a informácie o podvodnom konaní na predchádzajúcom stupni obchodu z oddelenia daňových podvodov tým, že z analytickej činnosti zistil, že v reťazci došlo k podvodu a k daňovému úniku. Nijako bližšie však možnosť daňového podvodu neodôvodnil. Odôvodnenie správneho orgánu je tak zmätočné, keď na jednej strane zdôvodňuje nepriznanie odpočtu DPH daňovému subjektu kvôli nesplneniu hmotnoprávnych podmienok a na strane druhej konštatuje, že zistil, že došlo k podvodnému konaniu.
49. Ak daňový subjekt spĺňa formálne podmienky potrebné na priznanie práva na odpočítanie DPH, dostáva sa do vyváženejšej pozície voči finančnej správe. Uvedené ale neznamená, že iba splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane postačuje na také odpočítanie, t. j. že by daňový subjekt nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, sp. zn. C-154/20 z 9. decembra 2021).
50. Súdny dvor vyslovil, že hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočítania DPH sú splnené vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru a poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje vystavená faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (pozri rozsudky Súdneho dvora vo veci Bonik C-285/11 zo 6.12.2012 alebo vo veci Stroy trans C-642/11 z 31.1.2013).
51. Súčasne súdny dvor pripomenul, že noriem práva Únie sa nemožno dovolávať podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom a že predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a ich zneužívaniu je cieľom, ktorý smernica 2006/112 výslovne uznáva a podporuje.
Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky zo 6.7.2006, Kittel a Recolta
Recycling, C-439/04 a C-440/04, ako aj zo 16.10.2019, Glencore Agriculture Hungary, C- 189/18). Je to tak v prípade, ak podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na transakcii, ktorá bola súčasťou podvodu v súvislosti s DPH (pozri rozsudky vo veci Mahagében a Dávid, C- 80/11 a C-142/11, vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18).
Naopak, zamietnutie nároku na odpočet dane zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby, bolo poznačené podvodným konaním vo vzťahu k DPH, je nezlučiteľné s režimom práva na odpočet dane stanoveným v smernici 2006/112 (už citované rozhodnutie Vikingo Fővállalkozó, bod 52). 52.
Je teda povinnosťou daňových orgánov preukázať a následne správnych súdov overiť objektívne skutočnosti, na základe ktorých sa je možné domnievať, že sa daňový subjekt dopustil podvodu alebo že vedel alebo mal vedieť, že konanie, ktorým odôvodňuje svoj nárok na odpočet dane, je súčasťou takého podvodného konania.
53. Bude preto potrebné, aby sa s týmito skutočnosťami správne orgány riadne vysporiadali. Správca dane bude musieť buď relevantne spochybniť hmotnoprávne podmienky alebo preukázať žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť sa obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
54. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na aplikuje tzv. Axel Kittel test. Tento je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode, a to z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C- 439/04 z 6.7.2006. Odborná literatúra tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? 55. Podľa názoru kasačného súdu správne vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa výpovede svedkyne. V novom konaní bude potrebné tieto nedostatky odstrániť. Aj kasačný súd považuje postup správneho orgánu prvého stupňa ako neštandardný nielen pokiaľ ide o odopretie jej výpovede, ale rovnako neumožnenie poslať svoju výpoveď písomne, pričom pri inom svedkovi to umožnené bolo.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z?uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa?§?461 SSP ako nedôvodnú zamietol, pričom v ďalšom konaní je žalovaný podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu.“
25. Senát 2S k citovaným záverom dopĺňa argumentáciu už raz formulovanú rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/3/2023 z 20.12.2024, aplikovateľnú i na tu prejednávanú vec. Poukazuje v tejto súvislosti na zásadnú a v daňovom konaní nespochybnenú skutočnosť, a to že žalobca o zdaniteľnom plnení komunikoval s dodávateľskou spoločnosťou ML Project, s.r.o., s ktorou v rokoch 2015 a 2016 spolupracoval (spolupráca bola zameraná na propagáciu loga „Vilmos“ na športových podujatiach - rally), od ktorej si predmetnú reklamnú službu objednal, a ktorej aj uhradil vystavenú faktúru, čo tento dodávateľ potvrdil. Žalobca netvrdil, že objednané reklamné služby boli vykonané priamo a v celom rozsahu touto dodávateľskou spoločnosťou, ani že by v skutočnosti zadal výkon prác iným subjektom. V rámci konania bolo zistené, že dodávateľ mal žalobcovi služby poskytnúť z väčšej časti subdodávateľsky, pričom ako jeho subdodávateľ vystupovala spoločnosť Swanny Trade s.r.o. Konateľ dodávateľa zabezpečoval len grafickú úpravu a dodanie materiálov; samotné reklamné služby mala realizovať spoločnosť Swanny Trade s.r.o.
26. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je odpočet dane na vstupe viazaný na dodávku tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané iným platiteľom v tuzemsku. Z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by tovary alebo služby, z ktorých sa uplatňuje daň, nemohli byť platiteľovi dodané subdodávateľsky. Práve naopak, zákon o DPH s takouto situáciou počíta, keď pre dodávky služieb ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala (§ 9 ods. 4). Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane uplatnenej voči žalobcovi spoločnosťou ML Project, s.r.o. teda nie je rozhodujúce, prostredníctvom koho táto spoločnosť poskytla žalobcovi objednané služby, ale či mu ich reálne, vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť dodala.
27. Kasačný súd ďalej na objasnenie uvádza, že v prípade daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane na vstupe z faktúr za dodávky služieb od iného platiteľa sa za dodávateľa považuje ten, u koho si daňový subjekt služby objednal, kto mu zabezpečil ich dodanie a vystavil mu faktúru. Ak dodávateľ použije na reálny výkon prác spojených s poskytnutím služby tretiu osobu (subdodávateľa), nestráca voči daňovému subjektu (objednávateľovi) uplatňujúcemu daňový odpočet postavenie priameho (skutočného) dodávateľa služby.
To značí, že z hľadiska DPH sa zadaním zákazky subdodávateľovi nemení postavenie deklarovaného dodávateľa vo vzťahu k objednávateľovi a subdodávateľ sa nestáva priamym (skutočným) dodávateľom objednávateľa. Za poskytnutie služby daňovému subjektu ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá dodávateľ, pričom medzi dodávateľom a subdodávateľom je samostatný kontrakt, z ktorého vznikajú týmto subjektom z hľadiska DPH samostatné práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na odpočítanie dane.
28. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z protihodnoty za službu, preukazuje, že službu skutočne prijal (plnenie skutočne existuje), že mu ju poskytol dodávateľ v tom zmysle, že sa o jej poskytnutie reálne pričinil (zabezpečil ju sám alebo prostredníctvom iného subjektu) a zároveň že má dodávateľ status platiteľa dane. Daňový subjekt tiež preukazuje, že službu použije na vlastné zdaniteľné plnenia a že disponuje faktúrou od dodávateľa.
29. Rozlišovanie medzi skutočným a deklarovaným dodávateľom (ako k tomu pristupuje žalovaný) je podľa kasačného súdu v prípade nespochybnenej existencie predmetu služby namieste len za situácie, keď sa dodávateľ uvedený na faktúre nijakým spôsobom nepričinil (sám alebo prostredníctvom subdodávateľov) o dodanie deklarovanej služby (príp. tovaru), ale túto dodal iný subjekt namiesto deklarovaného dodávateľa, čo nebol prípad posudzovanej veci. Toto rozlišovanie zaiste nenachádza oporu ani opodstatnenie v prípade, ak dodávateľ uvedený na faktúre zabezpečil (aktívne sa pričinil o) poskytnutie služby subdodávateľsky, a práve a jedine on je tým subjektom, ktorý ako dodávateľ a zmluvný partner zodpovedá za poskytnuté služby daňovému subjektu (objednávateľovi). Dôkazné bremeno objednávateľa služieb, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z prijatej faktúry od dodávateľa, smerom k preukázaniu zákonných podmienok vzniku tohto nároku, nie je neobmedzené a netýka sa skutočností, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť (ak nejde o účasť na daňovom podvode).
30. Kasačný súd poukazuje na tomto mieste i na vykonané výsluchy svedkov (najmä výsluch bývalého konateľa dodávateľa), ktoré potvrdzujú priebeh obchodu tak, ako bol deklarovaný žalobcom. Tieto zistenia nespochybňujú ani všeobecné pochybnosti správcu dane postavené na zistenej nemožnosti dodania služieb spočívajúcej v nedostatočnom personálnom substráte dodávateľa či absentujúcej prípadnej fakturácii medzi dodávateľom a subdodávateľom v rozhodnom období (vychádzajúc z kontrolného výkazu). Kasačný súd opakuje, že ak nie je hodnoverne spochybnené prijatie reklamnej služby u žalobcu a jej použitie za zdaniteľné obchody, sú prítomné tvrdenia zúčastnených a im zodpovedajúce doklady a dodávateľská spoločnosť mala status platiteľa dane, potom je v prípade spochybňujúcich zistení správcu dane viažucich sa len na subdodávateľské subjekty namieste aplikácia záverov prijatých Súdnym dvorom EÚ v prípade Vikingo (premietnutých následne i do rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR).
31. Kasačný súd v zhode so senátom 4S konštatuje, že správny súd vec správne posúdil, keď konštatoval, že závery žalovaného a správcu dane sú rozporné s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci odmietnutia práva na odpočítanie DPH. Má za to, že správny súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel zároveň k správnym záverom o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia § 461 SSP zamietol.
32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. februára 2026