2Sfk/26/2025

1. Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019, ktorá prebiehala od 21.10.2019 do 25.08.2020. Na jej základe správca dane rozhodnutím z 24.03.2021 určil rozdiel na DPH vo výške 57.994,90 €, nepriznal nadmerný odpočet 50.437,03 € a vyrubil daň 7.557,87 €.

V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že sídlo PORAGRO, s.r.o. je virtuálne, spoločnosť ani jej konateľ JUDr. Milan Kopriva neboli pre správcu dane kontaktovateľní a neboli predložené relevantné účtovné ani zmluvné podklady. Z výpovedí v iných daňových konaniach vyplynulo, že poradenské služby mali fakticky vykonávať iné osoby, najmä Ing.

5. Aj po doplnení dokazovania správca dane zotrval na závere, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, keďže nebolo preukázané, že služby dodala spoločnosť uvedená na faktúre.

JUDr. Milana Koprivu mali byť služby poskytované MVDr. Kropilom zo spoločnosti K plus, s.r.o.; Ing. Miklas ani spoločnosť QUATRO Vinica, s.r.o. neboli v tejto súvislosti zo strany konateľa PORAGRO spomenutí. 8. Žalovaný poukázal na to, že nebola predložená písomná zmluva medzi PORAGRO, s.r.o. a QUATRO Vinica, s.r.o. a že žalobca si pred vstupom do obchodného vzťahu neoveril oprávnenie Ing. Miklasa konať za PORAGRO, s.r.o., hoci z verejných registrov bolo zrejmé, že v júli 2019 nebol jej konateľom ani splnomocnencom. Skutočnosť, že žalobca tieto okolnosti riešil až po doručení protokolu z kontroly, žalovaný vyhodnotil v jeho neprospech. 9. Žalovaný zdôraznil, že existencia projektovej dokumentácie nebola spochybnená, avšak nebolo hodnoverne preukázané, že ide o služby dodané spoločnosťou PORAGRO, s.r.o.

11. Nad rámec veci žalovaný poukázal na medializované informácie o trestnom stíhaní osôb spojených so spoločnosťou PORAGRO, s.r.o. v súvislosti s agrodotáciami.

12. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol. 13. V dôvodoch rozsudku uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o nepriznaní práva na odpočet DPH za júl 2019 z dôvodu nepreukázania dodania poradenských služieb deklarovaným dodávateľom PORAGRO, s.r.o. Správne orgány vychádzali zo záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, konkrétne dodanie služieb platiteľom dane uvedeným na faktúre. 14. Správny súd uviedol relevantnú vnútroštátnu a európsku právnu úpravu a zdôraznil, že dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH nesie primárne daňový subjekt. Správca dane je povinný tvrdenia daňového subjektu verifikovať a v prípade ich neakceptovania svoje pochybnosti preukázať dôkazmi porovnateľnej dôkaznej sily. 15. Správny súd konštatoval, že rozhodnutia finančných orgánov sú preskúmateľné a dostatočne odôvodnené. Hoci prvostupňové rozhodnutie bolo prevažne opisné, jeho nedostatky boli vyvážené podrobným odôvodnením žalovaného. Subjektívny nesúhlas žalobcu so závermi správnych orgánov nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutí. 16. K námietke neoznámenia pochybností správny súd uviedol, že správca dane žalobcu s pochybnosťami oboznámil, hoci v krátkom časovom odstupe pred ukončením kontroly. Toto procesné pochybenie však nepovažoval za tak závažné, aby spôsobovalo nezákonnosť rozhodnutí, keďže žalobca mal vo vyrubovacom konaní dostatočný priestor na uplatnenie dôkazov. 17. Podstatou sporu bolo, či poradenské služby dodala žalobcovi spoločnosť PORAGRO, s.r.o. Samotná existencia služieb sporná nebola, sporné bolo ich dodanie deklarovaným dodávateľom. Žalobca predložil faktúru, zmluvu, preberací protokol a ďalšie dôkazy, avšak správca dane dôvodne spochybnil oprávnenie Ing. Miklasa konať za PORAGRO, s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti JUDr. Kopriva uviedol ako poskytovateľa služieb inú osobu. Ani ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy neodstránili tieto pochybnosti. 18. Správny súd zdôraznil, že ani formálne bezchybné doklady nemusia postačovať na priznanie odpočtu, ak neodrážajú skutočný priebeh plnenia. Zápisnica z iného daňového konania obsahujúca vyjadrenie konateľa deklarovaného dodávateľa bola získaná zákonným spôsobom a bola použiteľným dôkazom. 19. Nevykonanie výsluchov niektorých navrhovaných svedkov správny súd považoval za dôvodné, keďže ich výpovede by nemohli preukázať oprávnenie Ing. Miklasa konať za PORAGRO, s.r.o. ani dodanie služieb touto spoločnosťou. 20. Na základe celkového hodnotenia dôkazov vykonaných správnymi orgánmi správny súd dospel k záveru, že správne orgány mali dostatočný skutkový podklad pre záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

21. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku, pričom namieta, že rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený, vnútorne rozporný a arbitrárny, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

- porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď správca dane podľa sťažovateľa riadne, včas a konkrétne neoznámil pochybnosti o predložených dôkazoch a nevyzval ho na ich odstránenie, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zákonnému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt, - nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena, keď správne orgány a správny súd vychádzali z predpokladu jeho neunesenia, hoci sťažovateľ tvrdil, že splnil všetky hmotnoprávne aj formálne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH a že správca dane nepreukázal dôvodné pochybnosti, - selektívne a jednostranné hodnotenie dôkazov, spočívajúce v tom, že správne orgány neprihliadli na dôkazy svedčiace v prospech sťažovateľa (výpovede osôb podieľajúcich sa na plnení, projektovú dokumentáciu, záznamy z porád), pričom sa opreli len o dôkazy, ktoré podporovali záver o nepreukázaní dodania služby deklarovaným dodávateľom, - nevykonanie navrhovaných dôkazov, najmä výsluchov navrhovaných svedkov, ktoré sťažovateľ považoval za rozhodujúce pre preukázanie reálneho uskutočnenia plnenia a oprávnenia osôb konať v mene dodávateľa,

rozhodnutia. 23. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, pričom si uplatňuje náhradu trov konania. B) Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uvádza, že so všetkými námietkami sa riadne vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí aj v stanovisku k žalobe a naďalej zastáva názor, že sťažovateľ si uplatnil právo na odpočítanie DPH neoprávnene. Podľa žalovaného správca dane

25. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26. februára 2026 tento rozsudok, ktorým rozhodol spôsobom podľa § 462 ods. 2 SSP.

28. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach a z dôvodov kasačnej sťažnosti (§ 440 a nasl. SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

32. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je rozhodnutie nepreskúmateľné alebo arbitrárne len vtedy, ak sa súd nevysporiada s rozhodujúcimi skutkovými alebo právnymi otázkami, ak jeho právne závery nemajú oporu vo vykonaných skutkových zisteniach alebo ak sú v extrémnom nesúlade s pravidlami logiky (napr. I. ÚS 265/05, I. ÚS 243/07).

34. Správny súd žalobu zamietol s tým, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, keďže nebolo preukázané, že poradenské služby dodala spoločnosť uvedená na faktúre (PORAGRO, s.r.o.). Kasačný súd však dospel k záveru, že tento právny záver správneho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, zároveň je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu a procesných vád v konaní správnych orgánov, ktoré správny súd neodstránil a ani ich nezhodnotil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám na presvedčivé súdne odôvodnenie.

materiálnu existenciu plnenia explicitne nespochybnil. Sporná bola predovšetkým otázka, či plnenie poskytla deklarovaná spoločnosť PORAGRO, s.r.o. . 36. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj z ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou práva na odpočítanie DPH je reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a jeho použitie na zdaniteľné obchody príjemcu, nie formalistické stotožnenie tejto podmienky s preukázaním, že plnenie musel poskytnúť výlučne dodávateľ uvedený na faktúre.

38. V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd tým, že akceptoval nosný dôvod správnych orgánov postavený na tvrdení „nepreukázania dodania deklarovaným dodávateľom“ ako automatický dôvod zamietnutia odpočtu, v skutočnosti nesprávne právne kvalifikoval obsah hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie DPH.

40. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/ 2022 zo dňa 12. októbra 2022) v súvislosti s požiadavkami kladenými na daňový subjekt (v kontexte reťazcov a subdodávok) opakovane zdôraznil, že obstarávacie procesy a interné vzťahy na strane dodávateľa sú spravidla okolnosti týkajúce sa iného subjektu a nemožno spravodlivo žiadať, aby ich daňový subjekt detailne kontroloval, keď na to nemá právne prostriedky. Kasačný súd považuje tieto závery za analogicky použiteľné aj pri službách.

42. V posudzovanej veci správne orgány založili rozhodujúcu úvahu predovšetkým na (i) virtuálnom sídle PORAGRO, (ii) (ne)kontaktovateľnosti konateľa a (iii) rozporných tvrdeniach o tom, kto služby fakticky vykonával. Tieto okolnosti môžu zakladať pochybnosti, avšak samé osebe nepostačujú na právny záver, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky odpočtu, najmä ak materiálna existencia plnenia sporná nebola a ak sťažovateľ predložil základné dokumenty (zmluva, preberací protokol, projektová dokumentácia vo väzbe na PPA) a navrhol doplnenie dokazovania k osobám reálne vykonávajúcim plnenie.

45. Kasačný súd k tomu uvádza, že závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zdôrazňujú potrebu riadne oznámiť pochybnosti a vyzvať daňový subjekt na ich odstránenie. Nemožno ich však vykladať formalisticky tak, že akékoľvek procesné nedostatky v načasovaní alebo forme oboznámenia automaticky spôsobujú nezákonnosť následného rozhodnutia bez ohľadu na to, či daňový subjekt reálne dostal priestor svoje tvrdenia preukázať.

47. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína, že účelom § 46 ods. 5 DP je zabezpečiť, aby daňový subjekt dostal možnosť odstrániť pochybnosti. Tento účel bol naplnený, keďže sťažovateľ mohol pochybnosti adresovať a predkladať ďalšie dôkazy aj následne.

49. Kasačný súd nesúhlasí s paušálnym záverom, že výsluchy navrhovaných svedkov „nemôžu preukázať oprávnenie konať“ alebo „nemôžu preukázať dodanie deklarovaným dodávateľom“. V daňovom dokazovaní nie je rozhodujúce len formálne „oprávnenie konať“ v obchodnoprávnom zmysle, ale aj reálny priebeh obchodného prípadu, ekonomická realita, spôsob komunikácie strán, odovzdanie výstupov a kontrola ich použitia.

51. Kasačný súd považuje za problematický aj postup žalovaného, ktorý „nad rámec“ argumentoval medializovanými informáciami o trestnom stíhaní osôb spojených so spoločnosťou PORAGRO v súvislosti s agrodotáciami. Takéto tvrdenia nemôžu nahradiť dokazovanie v konkrétnej veci a bez priamej väzby na preverovanú transakciu môžu predstavovať neprípustnú prejudiciálnu sugestívnu argumentáciu.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd uzatvára, že pokiaľ správny súd zamietol žalobu a stotožnil sa s právnym posúdením veci žalovaného, takýto právny záver nezodpovedá požiadavkám práva EÚ a nadväzujúcej vnútroštátnej judikatúry na posudzovanie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH (najmä pri existencii reálneho plnenia).

55. V ďalšom konaní je žalovaný povinný riadiť sa právnym názorom kasačného súdu. Predovšetkým opätovne posúdi splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH so zohľadnením, že samotné spochybnenie „identity dodávateľa na faktúre“ nemôže bez ďalšieho automaticky viesť k odopretiu odpočtu, pokiaľ je plnenie reálne a použité na zdaniteľné obchody. Vykoná (alebo zabezpečí vykonanie) doplnenie dokazovania k reálnemu mechanizmu poskytnutia poradenských služieb (najmä výsluchy relevantných osôb, preverenie väzieb medzi deklarovaným dodávateľom a osobami, ktoré mali plnenie fakticky realizovať, vrátane vyhodnotenia projektovej dokumentácie v kontexte jej tvorby a odovzdania). Zabezpečí, aby prípadné dôkazy z iných konaní boli použité spôsobom rešpektujúcim kontradiktórnosť a procesnú férovosť, t. j. aby sa sťažovateľ mohol účinne vyjadriť k ich obsahu a navrhnúť ich doplnenie.

57. V odôvodnení nového rozhodnutia žalovaný jasne a presvedčivo vyloží, ktoré skutkové zistenia považuje za preukázané, z akých dôkazov vychádza, ako ich hodnotí jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a ako dospel k právnym záverom.