2Sfk/28/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): VISK, s.r.o., so sídlom: Národná trieda č. 39, 040 01 Košice, IČO: 36600881, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11993448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101645989/2020 zo dňa 29.10.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-6S/ 38/2020 - 116 zo dňa 21. novembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca odpočítaním dane z pridanej hodnoty v sume 1.004.958,20 Sk (33.358,49 eura) z faktúry č. 10070036 zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, 10000 g porušil ustanovenia § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“). Správca dane zistil aj porušenie ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH pri deklarovanom predaji zlata českej spoločnosti EURO AD, s.r.o.

potvrdil. 4. Priebeh administratívneho konania možno zosumarizovať nasledovne: · správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2007, ktorá začala dňa 17.09.2007, · daňová kontrola bola prerušená odo dňa 09.01.2008 do 27.11.2008 po doručení odpovede na žiadosť o MVI, · lehota na výkon daňovej kontroly bola predĺžená na žiadosť správcu dane, · o výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol, prerokovaný dňa 28.05.2009, · na základe výsledkov daňovej kontroly bolo vydané rozhodnutie zo dňa 01.06.2009, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2007 o sumu 1.004.958,- Sk (33.358,49 eura), ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím zo dňa 11.09.2009, · žalobca dňa 13.12.2011 podal žiadosť o obnovu konania, ktorá bola dňa 14.09.2012 povolená v rozsahu preverenia zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. 10070036 zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava (ďalej len

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/125/2016-54 zo dňa 28.03.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného a správcu dane; kasačná sťažnosť žalovaného proti tomuto rozsudku bola Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019 zamietnutá, · správca dane vydal následne prvostupňové rozhodnutie, pričom rozhodujúcou skutočnosťou bolo zistenie, že žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 1.004.958,20 Sk (33.358,49 eura) z faktúry č. 10070036 zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, 10000 g, fakturovaná cena bez dane 155.420 eura, DPH 29.529,80 eura.

Správca dane na zistil tento reťazec nákupu a predaja zlata: PNEU-VAN, s.r.o., Medená 12, Košice - UNION STEEL, s.r.o., Werferova 1, Košice - Tatra Trade Corporation, s.r.o.- VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD s.r.o - C & T, s.r.o. Trenčianska 764, Nová Dubnica -

6. Na odvolanie žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101645989/2020 zo dňa 29.10.2020, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 7. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že pokiaľ si žalobca v zdaňovacom období jún 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a deklaroval dodanie zlata s oslobodením od dane spoločnosti EURO AD s.r.o., musí byt' schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch.

II. Konanie pred správnym súdom

· žalovaný a správca dane na podklade vykonaného dokazovania zistili, že spoločnosť ZLATOKOV, s.r.o. v roku 2007 neobchodovala so spoločnosťou UNION STEEL, s.r.o. v období január až november 2007, ale obchodovala so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. s komoditou „Rýdze zlato „Au“ rýdzosť 999/1000“, · správca dane zistil, že spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru - „Rýdze zlato „Au“ rýdzosť 999/1000“ za mesiac jún 2007 na dvoch faktúrach v množstve 4000 g zlata a 5000 g zlata; uvedené potvrdzujú aj tvrdenia svedka M. Chovanca po novembri 2013, že zlato, ktoré spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nadobudla prostredníctvom M. Chovanca a Viliama Dohňanského od spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. a nie žalobcovi (spoločnosti VISK, s.r.o.) · spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nedisponovala takým množstvom zlata, aby ho mohla skutočne dodať žalobcovi aj spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o., tak ako to vyplýva z

· z výpovede svedka E. D. tiež nevyplýva záver o predaji zlata spoločnosti EURO AD s.r.o. zo strany žalobcu; svedok I. D. nepotvrdil prítomnosť Vojtecha Svozila v priestoroch, pretože česky hovoriaceho muža nijako neidentifikoval,

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

10. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g) a i) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 11. Sťažnostné námietky možno zosumarizovať nasledovne: · správny súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/36/2018 z 28.11.2019, v ktorom Najvyšší súd SR podľa § 464 ods. 1 SSP poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia máj 2007 pri identickom skutkovom stave - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2016 z 5.12.2017; z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu vyplývajú podľa sťažovateľa viaceré právne závery Najvyššieho súdu SR zosumarizované v ďalších bodoch, ktoré správny súd nemal zohľadniť, · Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zdôrazňuje, že svedok I.. D. jednoznačne potvrdil, že obchody prebiehali v priestoroch jeho firmy MIKADO, bol prítomný pri každom obchode, okrem iného, videl vonku motorové vozidlo s českým EČV, jeden z účastníkov obchodu bol česky hovoriaci muž vo veku okolo 34 až 40 rokov; podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedený svedok je osoba, ktorá overovanú situáciu sledovala a nie je podstatné, aký bol jeho vzťah k obchodným spoločnostiam vykonávajúcim obchody, · Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku tiež poukazuje na to, že žalovaný nikde neuvádza, ako zistil, že zlato predložené k obhliadke nepochádzalo od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. alebo od dodávateľa UNION STEEL, s.r.o., ale pochádzalo od iného dodávateľa, · podľa Najvyššieho súdu SR správne orgány pravdivosť výpovedí M. Chovanca do novembra

· podľa Najvyššieho súdu SR, podľa M. Chovanca s V. Svozilom bolo dohodnuté, že za odmenu 0,5% zo základu dane dobrovoľne už od 08.07.2008 pre prípad daňových konaní prizná svoju účasť na karuselovom obchode, teda aj účasť na podvodnom konaní, · sťažovateľ ďalej rozporuje záver správneho súdu o rešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu SR zo strany žalovaného, ktorý správny súd založil na tom, že po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR vykonal žalovaný ďalšie dokazovanie; žiadne ďalšie dokazovanie vykonané nebolo a nedošlo ani k žiadnym zmenám v skutkovom a právnom stave, · mimo pozornosti správneho súdu zostala i skutočnosť, že Najvyšší súd SR ustálil, že preberacie protokoly pre ZLATOKOV, s.r.o. nie sú v súlade s jeho evidenciou, čím Najvyšší súd SR spochybnil aj samotné dodávky zlata pre túto spoločnosť, · zo svedeckých výpovedí podľa sťažovateľa vyplýva, že predmetom obchodu boli zliatky nepravidelných tvarov, nie investičné zlato, a preto nemohlo byť dodané spoločnosťou Schoeller Munzhandel GmbH; pôvod zlata vo forme zliatkov nebol zistený,

D.; z rozsiahleho dokazovania žalovaný poukázal na výpovede konateľov spoločností PNEU-VAN s.r.o., UNION STEEL, s.r.o., C & T, s.r.o., Tatra Trade Corporation s.r.o., · nie správny súd vylúčil alternatívu, že Tatra Trade Corporation s.r.o. mohla nakupovať zlato aj od iných dodávateľov, ale obchodný partner sťažovateľa - M. Chovanec uvádzal, že reálne existujúce zlato, ktoré však nebolo určené pre sťažovateľa, zabezpečil od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH; iný pôvodca zlata nebol zistený, · otázky delenia nevyplatených nadmerných odpočtov nie sú v kontexte prejednávanej veci

uviedol: · sťažovateľ poukázal na tvrdenia žalovaného, že nemal dôvod sa podrobnejšie zaoberať tvrdeniami o delení nadmerných odpočtov, čo zdôvodnil tým, že v opakovanom poukazovaní žalobcu na rozsiahle rozpory vo výpovediach M. Chovanca ide o snahu o znehodnotenie týchto dôkazov zo strany žalobcu; hodnovernosť výpovede tohto svedka však spochybnil i Najvyšší

D., · opätovne poukázal na to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je

16. Kasačný súd úvodom uvádza, že v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť relevantné tvrdenia a v nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva na odpočítanie dane (pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). 17.

správny súd v bodoch 47. až 49. napadnutého rozsudku. 18. K presunu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane môže dôjsť jedine vtedy, ak sa v určitom štádiu konania vyhodnotí a ustáli, že daňový subjekt nielen vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať (čo sa týka rozsahu dokazovania), ale zároveň z vykonaných dôkazov vyplýva záver priaznivý pre daňový subjekt, t. j. že vlastné dôkazné bremeno aj uniesol, a teda preukázal ním tvrdené skutočnosti (čo sa týka kvality dôkazov) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 477/2020 zo dňa 13. októbra 2020).

20. K výpovediam svedka I.. D. možno uviesť nasledovné. Správca dane po vrátení veci Najvyšším súdom SR na ďalšie konanie predvolal I.. D. na výsluch na deň 25.03.2020. Dňa 16.03.2020 obdržal správca dane od sťažovateľa (daňového subjektu) list, v ktorom sťažovateľ uviedol, že svedok I.. D. je vodič kamiónu, ktorý vykonával prepravu tovaru najmä do Talianska a na Ukrajinu. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu, ktorá v tom čase nastala v súvislosti s pandémiou COVID-19 nepovažoval I.. D. za vhodné, aby sa konalo ústne pojednávanie, na ktoré bol predvolaný. Samotný sťažovateľ v tom čase poukazoval na predchádzajúce výpovede svedka I.. D. a žiadal o urýchlené vydanie rozhodnutia vo

Z tohto ústneho pojednávania sa napokon dňa 22.06.2020 ospravedlnil a k dôvodom ústneho pojednávania uviedol, že na Daňovom úrade v Košiciach vo veci nákupu zlata v priestoroch jeho spoločnosti vypovedal už 3 razy, a to dňa 29.05.2013, dňa 19.09.2017 a dňa 11.12.2018 a uviedol, že na týchto výpovediach naďalej trvá a nemá nič, čo by k nim dodal. Z tých dôvodov správca dane opätovne nepredvolával I.. D. na ďalšie ústne pojednávanie a pri hodnotení dôkazov vzal na zreteľ, okrem iného, zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.12.2018 (zdaňovacie obdobie máj 2007), ktoré správca dane získal zo spisu daňového subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2007 a máj 2007, v rámci ktorého sa vyjadril aj k zdaňovacím obdobiam január 2007 až august

D. nie je možné ustáliť záver, že k dodaniu zlata došlo v takej kvalite, množstve, za podmienok a medzi tými subjektami v obchodnom reťazci tak, ako je uvedené na faktúrach. Navyše, výpoveď tohto svedka je v rozpore s výpoveďou V. Svozila (konateľ odberateľa sťažovateľa), keď I.. D. tvrdí, že sa zúčastnil všetkých obchodných stretnutí a V. Svozil tvrdí, že pri stretnutiach bol prítomný len on a V. Kasarda (konateľ sťažovateľa). Výpovede svedka I.. D. preto nemohli byť rozhodujúcim dôkazom pri posúdení reálnosti realizovaných obchodov. Z naznačeného postupu správcu dane tiež vyplýva, že po vrátení veci Najvyšším súdom SR vykonal v tomto rozsahu ďalšie dokazovanie, a preto súvisiaca námietka sťažovateľa nie je dôvodná. 21.

V stručnosti možno uviesť, že z faktúr a preberacích protokolov za obdobie od januára do augusta 2007 vyplynulo, že zlato nakúpené od dodávateľov malo byť predané odberateľom vždy v tom istom kalendárnom mesiaci, iba v kalendárnom mesiaci august 2007 malo byť zlato nakúpené v množstve 26000 g odpredané do ČR v uvedenom množstve v septembri 2007, pričom 2000 g zostalo daňovému subjektu v skladových zásobách. V zdaňovacom období august 2007 bolo zlato prvýkrát nakúpené od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. až dňa 10.08.2007, pričom konateľ sťažovateľa poskytol na ohliadku zlatú tehlu už dňa 09.08.2007.

Správca dane a žalovaný sa kontradiktórne vysporiadali s týmto tvrdením tým spôsobom, že práve v situácii realizácie fiktívnych obchodov je potrebné koordinovať spoločný postup zainteresovaných osôb, vzhľadom na uplatňovanie práva na nadmerný odpočet, a to najmä na účel výpovedí v rámci prípadných daňových kontrol. Nemožno opomenúť skutočnosť, že

Ak mala spochybňovať hodnovernosť výpovede M. Chovanca pochybnosť o predaji zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. kvôli absencii sprievodnej dokumentácie v príslušných zdaňovacích obdobiach správca dane uviedol, že skutočnosti tvrdené M. Chovancom boli potvrdené v odpovedi na dožiadanie Daňového úradu Trenčín a vyplývali z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

23. Kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ smeroval svoju argumentačnú líniu najmä po osi spochybňovania zistení správcu dane a žalovaného, pričom samostatne nevyprodukoval relevantné tvrdenia a dôkazy smerujúce k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH. V tej súvislosti možno konštatovať, že sťažovateľ, ako daňový subjekt, neuniesol svoje dôkazné bremeno.

niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Žalovaný konkrétne obdobia podrobne vymedzil vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti (č. l. 146 súdneho spisu). Kasačný súd uvádza, že správca dane si splnil svoju povinnosť rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, pretože lehota na zánik práva vyrubiť daň vo vyrubovacom konaní neplynula: · od rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1040505/1/18779-78275/2012/4897 zo dňa 27.02.2012 (doručené dňa 23.03.2012) o prerušení konania vo veci žiadosti o obnovu konania do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci žaloby proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR v odvolacom konaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 do dňa 18.07.2012 - do dňa doručenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/39/2011 zo dňa 20.06.2012, · od rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9800403/1/3780000/2012/Eck zo dňa 19.12.2012 (doručené dňa 31.12.2012) o prerušení daňového konania vo veci vydania rozhodnutia v

25. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.