2Sfk/29/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200201.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/70/2020
- IČS
- 5020200201
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): OLIVA group s.r.o., so sídlom: Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46710361, zastúpený: RAMPÁŠEK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Kalinčiakova 33A, 831 04 Bratislava, IČO: 47257440, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100794778/2020 z 22. apríla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/70/ 2020 z 18. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/ 70/2020 z 18. januára 2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného číslo: 100794778/2020 z 22. apríla 2020 ruší a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia obdobie júl 2017 a august 2017 vyhotovil Protokol č. 100058931/2019 z 07.01.2019 (ďalej aj „protokol“).
Po vykonaní vyrubovacieho konania vydal podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) rozhodnutie č. 102561224/2019 z 11.11.2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 vo výške 57980 EUR.
2. Rozhodnutie odôvodnil odmietnutím odpočtu DPH žalobcovi uplatnenému z faktúr č. 120170815 a 120170817 vystavených dodávateľom TIMOENERGY s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“). Predmetom fakturácie bolo dodanie filtračných zariadení na pitnú vodu - R systém (spolu 10 kusov). Odpočet DPH žalobcovi odmietol z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi nepreukázal dodanie tovaru (nepreukázal materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia). 3. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktoré žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil a odôvodnil nasledovne: Zhrnutie správcom dane zisteného skutkového stavu · žalobca uzavrel s dodávateľom kúpnu zmluvu Zmluvu o predaji zo dňa 09.01.2017 predmetom ktorej bola technológia filtra (R-system AR 215). V zmysle zmluvy náklady na prepravu tovaru od miesta nakládky až po jeho vyloženie na mieste definovanom kupujúcim mali byť hradené dodávateľom. Uvedené žalobca preukazoval dodacími listmi a príjemkami, ktoré sú prílohami sporných faktúr,
· na základe Zmluvy o uložení veci zo dňa 07.03.2017 uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom mal dodávateľ bezplatne uskladniť deklarovaný tovar v sklade na adrese Vajanského 3763, 903 01 Senec. Tento skladový priestor mal dodávateľ v užívaní na základe nájomnej zmluvy od 25.10.2016 do 23.10.2018. Tieto skutočnosti potvrdil vlastník skladového priestoru pri miestnom zisťovaní uskutočnenom správcom dane, · tovar mal byť ďalej od žalobcu v mesiaci august 2017 dodaný spoločnosti Subnet Sp. z 0.0 (Poľsko) (ďalej aj „odberateľ“). Dodanie tovaru odberateľovi žalobca preukazoval nákladnými listami CMR, podľa ktorých prepravu vykonal subjekt TI-RO AUTODOPRAVA Eugen Nagy (ďalej aj „dopravca“). Žalobca predložil aj zmluvu uzavretú s odberateľom, · podľa zistení dožiadaného správcu dane sa na sídle dodávateľa nachádzala len schránka, subjekt so správcom dane nekomunikuje a neplní si daňové povinnosti. Konateľom spoločnosti je občan Fínskej republiky. Na základe výzvy správcu dane adresovanej dodávateľovi však dodávateľ doručil účtovné doklady,
· správca dane dožiadaním do Fínskej republiky ohľadom konateľa dodávateľa zistil, že nie je možné identifikovať jeho osobu. Číslo pasu spĺňalo kritériá starého typu fínskych pasov, ale pas s uvedeným číslom sa nenachádzal v registri. Meno, dátum narodenia a ani adresa nesúhlasia s nijakými údajmi. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vypočuť konateľa dodávateľa a poskytnúť požadované informácie, · žalobca na otázky správcu dane k predmetu fakturácie - filtrom uviedol, že názov filtračných systémov je R - SYSTEM AR 215, technológie boli označené čiarovými kódmi, ktoré boli vždy aj na dodacom liste, rok výroby 2017, zariadenia nemali vyhlásenie o zhode, nakoľko boli určené pre mimoeurópsky trh, · žalobca predložil výpisy z účtov, ktorými preukazoval bezhotovostné zaplatenie faktúr dodávateľovi, ako aj výpisy preukazujúce prijatie úhrad od odberateľa. Odberateľské faktúry
boli prevažne realizované vkladom na účet, · na základe výzvy správcu dane prepravca uviedol, že nemal žiadne obchodné styky so žalobcom, ten bol len odosielateľom tovaru. Prepravu vykonával v roku 2017 len pre spoločnosť odberateľa. Vyžadované doklady - faktúry, objednávky, CMR - nákladné listy, evidencie jázd a úhrady predložil tiež. Údaje na listinách korešpondovali s podrobnou výpoveďou dopravcu pred správcom dane k dodávkam tovaru odberateľovi. K baleniu tovaru sa svedok vyjadril, že tovar bol v krabiciach, boli to drevené boxy. Svedok videl tovar aj v nezabalenom stave pri plombovaní. Boli to filtre na pitnú vodu. čo zistil z dodacích listov. Fyzicky tovar nenakladal, pri nakladaní boli minimálne dve osoby. Na mieste vykládky v Jablonke v Poľsku bola dodávka, do ktorej sa tovar z jeho vozidla preložil. Pri vykládke bola jedna osoba a on jej pomáhal prekladať tovar do iného vozidla. · z dožiadania ohľadom odberateľa vyplynulo, že adresa spoločnosti patrí k takzvaným virtuálnym adresám. Spoločnosť pôsobí ako zmiznutý obchodník a sú pochybnosti o dôveryhodnosti tejto spoločnosti. Spoločnosť od januára 2018 prestala podávať daňové
priznania, nikdy nepredložila súhrnné výkazy ani nedeklarovala žiadne transakcie so žalobcom. Z výpovede konateľa odberateľa vyplynulo, že spoločnosť funguje ako sprostredkovateľ nákupu a predaja. Sídlo je len virtuálna kancelária. Od žalobcu kupoval nejakú technológiu - filtre na znečistenú vodu. K nadviazaniu spolupráce so žalobcom ho doviedol konateľ dodávateľa. Filtre mal ďalej dodávať inej spoločnosti, ktorá ich využíva pri ťažbe zlata v Afrike. V Grécku sa mu vlámali do auta a ukradli mu laptop, papiere, pečiatky a preto si veľa vecí nepamätá presne. V auguste 2017 urobil 4 objednávky v každej po 5 kusov dokopy 20 kusov filtračných zariadení R-SYSTEM AR215, CENTRÁLA od žalobcu. Priebeh obchodov, ako aj parametre a testovanie vykonané na filtroch vedel popísať pomerne detailne. Miesto vyloženia filtračných zariadení bolo v sklade v Jablonke v Poľsku.
Osobne preberal filtračné zariadenia od prepravcov, pričom potvrdzoval CMR. Nevedel zdôvodniť z akého dôvodu je spoločnosť Subnet Sp. z o. o. pre poľskú daňovú správu nekontaktná, · skladník pracujúci pre dodávateľa v sklade na ulici Vajanského 3763 v Senci potvrdil, že tovar bol naskladnený a tento aj kontroloval. Tovar bol zabalený v drevených alebo drevotrieskových
debnách. Na naskladňovanom tovare mal kontrolovať aj čiarové kódy, ktorými bol označený, pričom debny otváral za účelom kontroly. Debny boli zaplombované, on plomby odstránil, skontroloval, či súhlasia čiarové kódy pri vyskladňovaní spolu s osobou za žalobcu a čísla plomb sa uviedli do CMR. Informácie o preprave tovaru mu dával konateľ dodávateľa, · zo zistení správcu dane vyplynulo, že odberateľ žalobcu mal filtre ďalej dodávať spoločnosti Aquathin Baltic L. R. C., Maskavas iela 254k - 1 - 12, Riga, Lotyšsko.
Podľa adresy a identifikačného čísla sa v skutočnosti jednalo o platiteľa Sabiedriba ar ierobežotu atbildibu „AQUABALT”, Lotyšsko, ďalej len „AQUABALT“. Táto spoločnosť na základe dožiadania uviedla, že neobchoduje s odberateľom žalobcu a dokonca nenakupuje ani nepredáva predmetný tovar (filtračné zariadenia R-SYSTEM AR 215, CENTRALA).
Uvedený tovar nebol prijatý ani od iných spoločností, · peňažné toky týkajúce sa fakturovaného tovaru prebiehali nasledovne: žalobca - dodávateľ - Roll-on, s.r.o. (časť prostriedkov bola prevedená rýchlou platbou bez uvedenia čísla účtu) - ZAMORA HOLD s.r.o. (tu bola časť prostriedkov vybratá v hotovosti z bankomatov) - DANKON s.r.o. a ZAMORAN s.r.o. a VIOLETTE PRO SPÓLKA - odberateľ žalobcu (Subnet Sp. z 0.0.) - žalobca (tu boli opakovane vkladané prostriedky na účet v hotovosti na úhradu odberateľských faktúr žalobcu), Závery žalovaného · žalobca nevedel, kto bol výrobcom predmetných zariadení. Správcovi dane predložil manuál s názvom „Installation and Operation Manual AQ3 Midi Mobilie“, ktorý sa netýkal zariadenia R-SYSTEM AR12, CENTRÁLA. Nepredložil žiadnu technickú dokumentáciu k filtračným zariadeniam, vyhlásenie o zhode - certifikát, návod na používanie ani dokumentáciu preukazujúcu pôvod. Žalobca k tomuto len uviedol, že zariadenia nemali vyhlásenie o zhode, nakoľko boli určené pre mimoeurópsky trh, · žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s neznámou spoločnosťou, ktorej
jediným konateľom bol občan Fínskej republiky, s ktorým komunikoval telefonicky prípadne na základe e-mailov. K podpisu Kúpnej zmluvy dodávateľom došlo v reštaurácii hotela Carlton, z čoho vyplýva, že odvolávajúci sa nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, aby získal informácie o materiálno technických podmienkach spoločnosti, s ktorou uzatváral predmetný
obchod. Nie je jasné, od koho získal žalobca manuál s názvom „Installation and Operation Manual AQ3 Midi Mobilie“, z daného materiálu je však evidentné, že sa nevzťahuje k zariadeniam, ktoré deklaroval ako nadobudnutie od dodávateľa s následným predajom pre odberateľa, · žalobca nijako nepreukázal samotnú existenciu nadobudnutých filtračných zariadení.
Nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru, ktorý bol deklarovaný na faktúrach a nebolo preukázané dodanie osobou uvedenou na faktúrach. Nebol zistený ani pôvod a skutočná existencia tovaru, uvedeného na predložených dokladoch. Preverovaním u odberateľa Subnet Sp. z.o. a ani u jeho odberateľa nebola preukázaná existencia fakturovaných filtračných
zariadení. Dokazovaním u dodávateľa TIMOENERGY s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Predložením faktúr a iných písomných dôkazov vrátane úhrad žalobca nevyčerpal dôkazné bremeno,
II. Konanie na správnom súde
4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Správny súd žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Rozsudok odôvodnil nasledovne: · dôvodom nepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti TIMOENERGY s.r.o. . bola skutočnosť, že nebolo preukázané, že dodávateľ skutočne dodal tovar uvedený na faktúre.
Tento záver je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, · pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru uvedenom na faktúrach od dodávateľa TIMOENERGY, s.r.o sú oprávnené. Keďže žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane uznaný ako oprávnený. Žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, · správca dane je povinný podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámiť daňovníkovi svoje pochybnosti a umožniť sa mu k nim vyjadriť. Uvedenú povinnosť správca dane splnil oboznámením žalobcu o podstatných okolnostiam výzvou zo dňa 05.11.2018 (viď dokument č. 70 administratívneho spisu), pričom žalobca sa k pochybnostiam následne vyjadril.
Správca dane môže ale nemusí vykonať ústne pojednávanie pred vydaním protokolu, uvedený postup je na jeho úvahe, · správca dane môže (resp. musí podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku) pokračovať v dokazovaní vo vyrubovacom konaní, pričom práve dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní predstavuje postup, ktorým správca dane reagoval na námietky žalobcu a vykonaním ďalšieho dokazovanie sa snažil zistiť čo najúplnejšie skutočný stav veci. Žalobcom citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžfk/9/2016 zo dňa 21.03.2018 sa vzťahovalo na nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie kontroly, a nie na nemožnosť vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní,
· informácie získané z MVI správca dane vyhodnocoval spolu s ďalšími zistenými skutočnosťami, ktoré vytvorili komplexný celok, pričom poskytnutie informácie od dožiadaných orgánov, že konkrétna osoba od roku 2010 nežije, resp. ďalšie osoby neexistujú, nie je potrebné ďalším spôsobom verifikovať, · k nepreukázaniu dodania deklarovaného tovaru konštatoval, že v zásade nemožno dokázať, že sa niečo nestalo, preto ani správne orgány nemohli žalobcovi preukázať, že nedodal ten konkrétny tovar, preto v zmysle daňových zákonov je dôkazné bremeno na platiteľovi dane ohľadne skutočností uvedených na faktúre pri konkrétnom dodanom tovare.
V momente keď správne orgány zistili, že skutočnosti na faktúre nie sú pravdivé, tak dôkazné bremeno sa presunulo na stranu žalobcu a tento bol povinný preukázať, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je uvedené na faktúre. Ak však žalobca nie je schopný uviesť výrobcu tovaru, nie je schopný preukázať, že takýto tovar existoval v danom čase alebo existuje aj v súčasnosti a obchoduje sa bežne, potom sa ocitá v dôkaznej núdzi a nesie riziko neunesenia dôkazného bremena, · nemožno prihliadnuť ako na pravdivé výpovede svedkov, výpovede osôb, ktoré konali pod nepravými dokladmi, a ktoré v skutočnosti neexistujú. Jediným reálnym svedectvom dodávky je výpoveď prepravcu a skladníka, ktoré však nie sú spôsobilé preukázať, že išlo o tovar uvedený na faktúrach, hoc videli nejaké zariadenie, ktoré vyzeralo ako filter, zvlášť ak jeden zo svedkov uviedol, že zistenie o tom, že ide o filtre, nadobudol z dodacieho listu.
Takéto svedectvá nie sú preukazné pre prijatie záveru o dodávke tovaru, tak ako to tvrdil žalobca, · konanie žalobcu nebolo obozretné, nakoľko obchodoval tovar, ktorým dovtedy nedisponoval, nemal k nemu žiadne reálne doklady (preukazujúce pôvod), certifikáty, vyhlásenia o zhode a pod., ktoré možno považovať za očakávanú sprievodnú dokumentáciu vzhľadom na charakter
tovaru. Súčasne tovar mal veľmi vysokú hodnotu a žalobca s ním prakticky nedisponoval, nakoľko tento zostal vo sfére dodávateľa až do momentu jeho odoslania odberateľovi, pričom konatelia všetkých zúčastnených obchodníkov mimo žalobcu neexistujú a konali na základe nepravých dokladov. Žalobca nepreukázal primeranú mieru opatrnosti v obchodnom styku, · žalobca mal právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako aj právo vzniesť námietky či vlastné skutkové tvrdenia, resp. navrhnúť dôkazy (doplnenie dokazovania) vo vzťahu ku skutočnostiam rozhodným pre výsledok konania vo veci žalobcu, · doručovanie písomností zo strany žalovaného a správcu dane k daňovým subjektom je všeobecne upravené v § 30 a nasl. vrátane § 35 daňového poriadku, pričom na elektronické doručovanie sa vzťahuje osobitná úprava v § 32 a § 33 daňového poriadku.
Na základe prechodného ustanovenia § 165b ods. 3 daňového poriadku pre správcov dane platila výnimka z elektronického doručovania vlastných písomností, a to do oznámenia Finančného riaditeľstva (FR) SR. Až v roku 2021 FR SR oznámilo, že od 1.1.2022 spúšťa obojsmernú komunikáciu aj pre daňové úrady v oblasti správy daní. Správny súd preto konštatuje, že ak žalovaný ako aj správca dane doručovali písomnosti žalobcovi v listinnej podobe, postupovali v súlade s
daňovým poriadkom. Okrem toho zákon o e-Governmente stanovuje len podmienky, kedy je možné považovať elektronické doručovanie za neúčinné (§ 33), avšak doručovanie v listinnej podobe sa za účinné považuje vždy, · skutočnosť, že iný orgán (KÚFS) nevrátil v zákonom stanovenej lehote žalobcovi doklady a tým prípadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nie je dôvodom na posúdenie takýchto dôkazov ako nezákonných, na ktoré nemožno v preskúmavanom daňovom konaní prihliadnuť, · daňová kontrola po odpočítaní jej prerušení trvala 351 dní, a preto bola vykonaná v zákonnej lehote jedného roka. Právny názor žalobcu, že sa predlžovala z dôvodu vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní, nie je na mieste. Prípadné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodovania vo vyrubovacom konaní nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko zákon nespája s oneskorene vydaným rozhodnutím vo vyrubovacom konaní sankciu neplatnosti.
III. Konanie na kasačnom súde
5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu veci podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.
Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, že ruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 6. Žalobca odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne: · poukázal na chyby v písaní odôvodnenia rozsudku správneho súdu sp. zn. 30S/85/2020 z 28.11.2022 v skutkovo obdobnej veci toho istého žalobcu (týkala sa tých istých dodávateľských a odberateľských spoločností, zdaňovacie obdobie júl 2017).
Text oboch rozsudkov bol prakticky totožný, až na skutočnosť, že v poukazovanom rozsudku správny súd označil ako dodávateľa subjekt, ktorý žalobca nepozná - spoločnosť Talias s.r.o. Táto skutočnosť má mať za následok nepreskúmateľnosť aj rozsudku správneho súdu, ktorý je predmetom tohto konania o kasačnej sťažnosti, · žalobca sa pred doručením protokolu nemal možnosť oboznámiť s priebehom a všetkými výsledkami dokazovania a jednotlivými zisteniami a všetkými závermi správcu dane. Žalobca bol oboznámený so zisteniami z daňovej kontroly výzvou zo dňa 05.11.2018. Dňa 05.11.2018
boli do administratívneho spisu doručené ďalšie listinné dôkazy a správca aj ďalej vykonával dokazovanie, výsluchom konateľa odberateľa dňa 07.12.2018. Po vykonaní týchto dôkazov však už správca dane žalobcu nevyzval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku.
Namiesto toho bez ďalšieho správca dane doručil dňa 08.01.2019 žalobcovi protokol. Tieto zistenia a dôkazy so žalobcom pred ukončením daňovej kontroly neprejednal na ústnom pojednávaní, čím žalobcovi uprel výkon procesných práv a preto logicky v protokole absentujú vyjadrenia žalobcu. Žalobca mal až vo svojom vyjadrení k Protokolu mal po prvýkrát možnosť riadne a v celosti sa vyjadriť ku všetkým kontrolným zisteniam a dôkazom.
Správca dane týmto nezákonným postupom sledoval stihnutie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pretože túto by nestihol v prípade umožnenia žalobcovi vyjadriť sa k dodatočným skutočnostiam v primeranej lehote. Preto takto získaný dôkaz, ktorým je protokol z daňovej kontroly, je potrebné označiť za nezákonne získaný dôkaz. (k tomuto poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR publikovaného pod č. 18/2022 a č. 2/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR), · správca dane sa nezákonne snažil zhojiť vlastnú dôkaznú núdzu a nesplnenie povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku prenesením dokazovania do vyrubovacieho konania, čím v podstate predĺžil zákonom obmedzenú lehotu na výkon daňovej kontroly doplnením a vykonaním rozhodných dôkazov, ktoré absentovali v záveroch uvedených v protokole.
Správca dane nesporne viedol ďalšie vlastné dokazovanie (mimo návrhov na dokazovanie predložených žalobcom) aj v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane vo vyrubovacom konaní môže už len uskutočniť ústne pojednávanie na prerokovanie pripomienok a dôkazov, ktoré predloží daňový subjekt. Správca dane tak postupoval v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového
poriadku. Na tieto označené dôkazy je potrebné nahliadať ako na dôkazy nezákonné získané, · v dôsledku nezákonného zaistenia a zadržiavania písomností žalobcu Kriminálnym úradom Finančnej správy, ktoré boli následne nezákonne prebraté a použité správcom dane v protokole, nadobudli tieto písomné dokumenty ako aj protokol povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý podľa ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku nemožno použiť ako dôkaz v daňovom
konaní. Dôvod zaistenia bol určený ako podozrenie z porušenia daňových predpisov v oblasti
DPH, ktoré sa týkalo PHM, nie iného tovaru, teda už vôbec filtračných zariadení, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, · rozhodnutie žalovaného bolo doručené v písomnej podobe poštovou prepravou (nie elektronickými prostriedkami) a priamo a len žalobcovi, hoci bol riadne zastúpený zástupcom
s plnomocenstvom. Zástupcovi žalobcu nebolo rozhodnutie žalovaného vôbec doručené. Žalovaný nedoručil rozhodnutie v súlade s daňovým poriadkom, nakoľko ho nedoručil zástupcovi žalobcu, čím postupoval v rozpore s § 30 ods. 3 daňového poriadku.
Doručovanie rozhodnutia v rozpore s daňovým poriadkom je považované aj v zmysle rozhodovacej praxe kasačného súdu za závažnú vadu konania, ktorá ma za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnym súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžf 102/2009), · žalobca preukázal prijaté plnenie od dodávateľa TIMOENERGY, ako aj materiálnu existenciu plnenia, a to listinnými dôkazmi (Zmluva o predaji tovaru, technické parametre tovaru, dodacie listy; skladová evidencia; bankové doklady o platbách pre dodávateľa ako aj o platbách od odberateľa) ako aj svedeckými výpoveďami osôb (predovšetkým prepravcu a skladníka), ktoré výslovne a nezávisle na sebe potvrdili existenciu tovaru. Žalobca predložil aj fotodokumentáciu debien, v ktorých sa mal tovar prepravovať naložených v nákladnom aute. Rovnako dôležitým dôkazom je úhrada a vysporiadanie faktúr, ktoré si správca dane overil a potvrdil prostredníctvom získaných bankových výpisov a dokumentov týkajúcich sa postúpenia pohľadávok.
Správca dane v danom prípade identifikoval bankový účet, na ktorý boli realizované platby od žalobcu, pričom číslo účtu je v zhode s bankovým účtom uvedeným na faktúre, · neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto mu nemôže byť kladená za vinu. Nekontaktnosť spoločností v dodávateľskom reťazci fakticky znamená stav, keď správca dane nezistil žiadne skutočnosti podstatné pre správne určenie dane, teda ani v prospech ani neprospech žalobcu.
Navyše poukázal na skutočnosť, že dodávateľ reagoval na výzvu správcu dane zo dňa 03.11.2017 predložením účtovných dokladov za zdaňovacie obdobie júl 2017, · poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, publikovaného pod č. 23/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 3/2022, · nešlo o ojedinelý obchod žalobcu s dodávateľom. Dodávateľ vystupoval ako dôveryhodný a profesionálny zmluvný partner, s ktorým žalobca bez problémov spolupracoval a ktorý si plnil svoje záväzky riadne a včas. Dodávateľ v čase realizovania obchodov nefiguroval ani v žiadnom verejnom registri dlžníkov. Žalobca preto nemal dôvod o dodávateľovi, jeho dôveryhodnosti a jeho schopnostiach dodať tovar pochybovať. Žalobca opätovne poukazuje aj na potvrdenie Daňového úradu o stave osobného účtu dodávateľa zo dňa 14.2.2018, z ktorého vyplýva, že k 14.2.2018 dodávateľ nemá žiadne nedoplatky na spravovaných daniach.
Je rovnako zrejmé, že dodávateľ, spoločnosť TIMOENERGY riadne uviedol vo svojom daňovom priznaní na DPH aj predmetné obchodné transakcie so žalobcom, · žalobca postupoval pri výbere obchodného partnera zodpovedne a s náležitou starostlivosťou, pričom si obchodného partnera aj náležite preveril. Preveril jeho identitu (napr. v obchodnom registri, kontrola jeho statusu platiteľa DPH); zachytil vzájomnú komunikáciu písomnou zmluvou s náležitou dokumentáciou ohľadom uskutočňovania obchodnej transakcie (doklady o prevzatí tovaru, kontroly skladových zásob a pod.); nastavil štandardný spôsob úhrady ceny za tovar alebo služby (formou bezhotovostného platobného styku), · ohľadom neexistencie osoby konateľa dodávateľa v čase zdaniteľných obchodov žalobca, ako aj správca dane, notári, banky, Obchodný register, a pod. nemali pochybnosť o tom, že táto osoba existuje. Poukazoval na existenciu nesporne pravých dokladov (najmä osvedčovacie doložky), ktoré identitu a postavenie tejto osoby potvrdzovali, 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju argumentáciu aplikovanú v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas v zmysle ustanovení § 439 ods. 1, § 442 a § 443 SSP. 9. Z predchádzajúceho priebehu konania v prejednávanej veci a kasačnej sťažnosti vyplýva, že ústrednou otázkou, ktorú je potrebné právne posúdiť je unesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom preukázania splnenia podmienok odpočtu DPH.
Sporné bolo splnenie podmienky, ktorá spočíva v materiálnej existencii (skutočnom dodaní) zdaniteľného plnenia - filtrov na pitnú vodu žalobcovi. 10. Podmienky odpočtu DPH majú svoj právny rámec upravený v smernici Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). Tento rámec do právneho poriadku Slovenskej republiky recipuje zákon o DPH v ustanoveniach § 49 a § 51. Platiteľ dane (osoba registrovaná pre DPH) si môže odpočítať daň z faktúr, ak predloží faktúru vystavenú deklarovaným dodávateľom s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH (formálna podmienka) a súčasne preukáže (unesenie dôkazné bremeno) kumulatívne splnenie nasledovných hmotnoprávnych (materiálnych)
podmienok: · poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. dodávateľ má status platiteľa dane) · deklarované plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) · prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti
11. Platiteľ dane, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku). Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania. 12. Žalobca svoje tvrdenie o vzniku nároku na odpočet DPH preukazoval jednak pomerne štandardným okruhom formálnych dôkazov. Jednalo sa o dodávateľské a odberateľské faktúry; dodacie listy; skladovú evidenciu; technické parametre tovaru; výpisy z bankových účtov. Žalobca tiež predložil kúpnu zmluvu a zmluvu o uložení veci, obe uzavreté s dodávateľom. Z uvedených vyplývalo, že žalobca nakúpil tovar od dodávateľa, pričom tento bol uložený stále v tom istom sklade až do momentu, kým nebol predaný a prepravený odberateľovi. Súčasťou administratívneho spisu sú aj fotografie debien, v ktorých sa mal deklarovaný tovar prepravovať. 13.
Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré preukazujú existenciu materiálneho plnenia a to najmä výpovede svedkov (skladníka, prepravcu a konateľa odberateľa), ktoré sú podľa kasačného súdu pomerne podrobné a pri opise podstatných skutočností sa nerozchádzajú a potvrdzujú uskutočnenie preverovaného zdaniteľného obchodu tak, ako žalobca deklaruje.
14. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo zamerané na celý reťazec obchodných spoločností, ktoré deklarovali nákup a následný predaj predmetného tovaru - filtrov na pitnú vodu. Pochybnosti daňových orgánov o materiálnej existencii zdaniteľného plnenia boli založené na tom, že žalobca nevedel kto tovar vyrobil, nemal k nemu žiadnu technickú dokumentáciu a ani certifikáty, či vyhlásenia o zhode. Konatelia odberateľa a dodávatelia sú podľa lustrácií a informácií zistených z MVI neexistujúce osoby.
Dodávateľská a odberateľská spoločnosť sú nekontaktné (kasačný súd však poznamenáva, že dodávateľ reagoval na výzvu správcu dane a predložil príslušné účtovné doklady). Žalobca navyše podľa žalovaného nevynaložil dostatočnú obozretnosť pri výbere obchodných partnerov.
15. S poukazom na zistený skutkový stav a dôkaznú situáciu sa kasačný súd stotožňuje so žalobcom, že daňové orgány dostatočne nepreukázali dôvodnosť svojich pochybností, pričom značná časť dokazovania správcu dane smerovala k zisteniu skutočností nachádzajúcich sa mimo dôkaznú sféru žalobcu, ktorý bol v dôsledku toho neprimerane zaťažený dôkazným
bremenom. Tento záver podporuje aj ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ napr. v rozsudku vo veci Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, či v aktuálnejšom uznesení vo veci C-610/ 19 Vikingo. Tieto právne závery prevzal do svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 23/2022 ZNSS.
16. Pokiaľ správca dane svoje pochybnosti nezaložil na skutočnostiach, ktoré môže žalobca ovplyvniť, a tieto pochybnosti aj vierohodne nepodložil dôkazmi, tak takéto pochybnosti nie je možné považovať za dostatočne dôvodné na to, aby nimi bolo odôvodnené odmietnutie
odpočtu DPH. Nedostatok súčinnosti iných subjektov nemožno klásť na ťarchu žalobcu. (ods. 23 a 24 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27.04.2023). 17. Žalobcovi bolo v daňovom konaní tiež vytýkané, že nepredložil žiadnu dokumentáciu k deklarovanému tovaru (certifikáty, vyhlásenia o zhode). Predložil len manuál k inému typu filtru na pitnú vodu, čo dôvodil tým, že tento manuál mu bol dodaný spolu s deklarovaným tovarom a vzhľadom na jeho ďalší predaj sa touto skutočnosťou nezaoberal.
18. Daňovými orgánmi vytýkaná absencia dokumentácie k deklarovanému tovaru nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na odmietnutie nároku na odpočet dane. Je pravdou, že predloženie manuálu k inému tovaru pôsobí zvláštne, čo však v samotnej podstate možno hodnotiť rovnako, akoby nepredložil žiadny manuál. Podstatné je, že v kontexte súhrnu všetkých dôkazov vykonaných v daňovom konaní kasačný súd nemá pochybnosti o splnení podmienky materiálnej existencie deklarovaného tovaru.
19. Podmienky odpočtu DPH zhrnuté v odseku 10. tohto rozsudku musia byť splnené a preukázané vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu, z ktorého sa odpočet DPH uplatňuje. V situácii, kedy je odpočet DPH odmietnutý z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok, v zásade nie sú relevantné nedostatky zistené na iných stupňoch obchodného reťazca.
Tieto majú svoje opodstatnenie len pri skúmaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode, ktorá v prejednávanej veci identifikovaná a preukázaná správcom dane nebola. 20. Komplexné a hĺbkové skúmania deklarovaného dodávateľa, či odberateľa (prípadne celého obchodného reťazca), náležia správcovi dane v rámci jeho kontrolnej činnosti zameranej na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a vyvodenia dôsledkov, napríklad odmietnutím nároku na odpočet DPH. K odmietnutiu odpočtu DPH je možné v takýchto prípadoch pristúpiť jedine pod podmienkou, že by bola daňovému subjektu uplatňujúcemu si odpočet DPH preukázaná vedomá účasť na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03).
Odmietnutie nároku na odpočet DPH žalobcovi však nebolo založené na takejto argumentácii a nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní počas daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania. Preto sa kasačný súd touto eventualitou ani nezaoberal. 21.
Kasačný súd považuje za podstatné pre ďalšie konanie vo veci odpovedať aj na námietky žalobcu smerujúce k procesným pochybeniam daňových orgánov. Súhrnne je vo vzťahu ku všetkým z nich možné konštatovať, že sú nedôvodné a procesný postup správcu dane a žalovaného neovplyvnili zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 22. Žalobca namietal, že si správca dane pred vydaním protokolu s výzvou nesplnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Kasačný súd s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko správca dane žalobcovi pochybnosti a zistenia z daňovej kontroly oznámil Oboznámením z 05.11.2018 a umožnil mu vyjadriť sa k nim. To, že správca dane v období medzi vydaním protokolu a oznámením pochybností žalobcovi ešte vykonal dokazovanie (vypočul konateľa odberateľa) neznamená, že by nebola splnená povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a takýto výklad ani nevyplýva z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR publikovaného pod č. 18/2022 v ZNSS, na ktoré žalobca poukázal. Žalobca má možnosť sa kedykoľvek počas
daňovej kontroly oboznámiť s obsahom skutočností zistených počas daňovej kontroly a to realizáciou práva nahliadať do spisu. 23. Žalobca tiež namietal vykonanie podstatnej časti dokazovania vo vyrubovacom konaní. K tomuto kasačný súd uvádza, že žalobca sám vo svojom vyjadrení navrhoval vypočutie konateľa dodávateľa, skladníka a prepravcu. Správca dane tejto požiadavke žalobcu vyhovel a umožnil mu prítomnosť na vypočutí. Zo znenia ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku navyše nie je možné absolútne vylúčiť vykonanie dôkazov, ktoré daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly explicitne nenavrhol (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 z 24.02.2022 publikovaného pod č. 18/2022 v ZNSS alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo 17.10.2023).
24. Miera dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku nesporne musí byť primeraná rozsahu dokazovania vykonaného v štádiu daňovej kontroly, ktoré predstavuje jadro zisteného skutkového stavu. Preto je nutné zohľadniť celkový dôkazný stav konkrétnej veci, ako aj obsah a rozsah procesnej aktivity daňového subjektu (vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, predkladanie iných dôkazov, atp.), na ktorú správca dane vo vyrubovacom konaní reagoval ďalším dokazovaním. V prejednávanej veci má kasačný súd za to, že správca dane vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie už v priebehu daňovej kontroly a nebol pasívny. Nie je teda možné uzavrieť, že by sanoval svoju pasivitu práve nadmerným dokazovaním vo vyrubovacom konaní.
25. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, o použití dôkazov, ktoré boli správcovi dane predložené Kriminálnym úradom Finančnej správy. V právnom posúdení tejto otázky sa kasačný súd stotožňuje s právnym posúdením, ktoré už poskytol správny súd a považuje ho za dostatočné. Skutočnosť, že iný orgán nevrátil v zákonom stanovenej lehote žalobcovi doklady a tým prípadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nie je dôvodom na posúdenie takýchto dôkazov ako nezákonných, na ktoré nemožno v preskúmavanom daňovom konaní prihliadnuť. 26. Žalobcove námietky smerovali aj proti postupu žalovaného, ktorý v podstate ignoroval skutočnosť, že žalobca bol v daňovom konaní zastúpený na základe plnej moci podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku a preskúmavané rozhodnutie doručoval priamo žalobcovi. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe tento postup odôvodňoval tým, že splnomocnenie bolo udelené len na konanie so správcom dane, pričom Finančné riaditeľstvo SR nemá postavenie správcu dane v zmysle daňového poriadku. Plná moc sa teda podľa žalovaného nevzťahovala na odvolacie konanie.
27. V kontexte námietky nedoručovania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného splnomocnenému zástupcovi žalobcu v daňovom konaní kasačný súd uznáva, že expressis verbis žalovaný nemá v zmysle daňového poriadku postavenie správcu dane.
Na druhú stranu je možné označiť namietaný postup žalovaného s predneseným odôvodnením za samoúčelne formalistický, v dôsledku čoho odporuje zásadám logického myslenia. Preto sa daňovému subjektu môže prirodzene javiť ako zmätočný a svojvoľný. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosť, či skutočne z obsahu splnomocnenia vyplýva aj oprávnenie splnomocnenca konať v mene žalobcu v odvolacom konaní, tak mohol jednoducho v súlade so zásadou úzkej súčinnosti v daňovom konaní upravenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku dopytovať žalobcu, aby sa vyjadril či má konať so splnomocnencom alebo ho prinajmenšom vyzvať na predloženie nového splnomocnenia. Pre uvedené je namietaný postup žalovaného v rozpore so zákonom.
Na druhú stranu kasačný súd nedáva za pravdu žalobcovi, že by tento nesprávny postup žalovaného mal dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže účel doručovania - oboznámenie sa s obsahom rozhodnutia a následná možnosť domáhať sa súdneho prieskumu bol zachovaný. Preto je aj táto námietka žalobcu nedôvodná.
28. Záverom kasačný súd konštatuje, že námietka žalobcu smerujúca proti chybe v písaní (označenia dodávateľskej spoločnosti) v odôvodnení iného rozsudku správneho súdu v obdobnej veci tých istých účastníkov konania je rovnako nedôvodná. Napadnutý rozsudok správneho súdu v prejednávanej veci takúto vadu neobsahuje a preto nie je možné konštatovať nedostatok jeho odôvodnenia.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
29. S poukazom na právne posúdenie dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom. Preto podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že ruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. 31. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. júna 2024