2Sfk/29/2023

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia obdobie júl 2017 a august 2017 vyhotovil Protokol č. 100058931/2019 z 07.01.2019 (ďalej aj „protokol“).

2. Rozhodnutie odôvodnil odmietnutím odpočtu DPH žalobcovi uplatnenému z faktúr č. 120170815 a 120170817 vystavených dodávateľom TIMOENERGY s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“). Predmetom fakturácie bolo dodanie filtračných zariadení na pitnú vodu - R systém (spolu 10 kusov). Odpočet DPH žalobcovi odmietol z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi nepreukázal dodanie tovaru (nepreukázal materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia). 3. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktoré žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil a odôvodnil nasledovne: Zhrnutie správcom dane zisteného skutkového stavu · žalobca uzavrel s dodávateľom kúpnu zmluvu Zmluvu o predaji zo dňa 09.01.2017 predmetom ktorej bola technológia filtra (R-system AR 215). V zmysle zmluvy náklady na prepravu tovaru od miesta nakládky až po jeho vyloženie na mieste definovanom kupujúcim mali byť hradené dodávateľom. Uvedené žalobca preukazoval dodacími listmi a príjemkami, ktoré sú prílohami sporných faktúr,

· správca dane dožiadaním do Fínskej republiky ohľadom konateľa dodávateľa zistil, že nie je možné identifikovať jeho osobu. Číslo pasu spĺňalo kritériá starého typu fínskych pasov, ale pas s uvedeným číslom sa nenachádzal v registri. Meno, dátum narodenia a ani adresa nesúhlasia s nijakými údajmi. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vypočuť konateľa dodávateľa a poskytnúť požadované informácie, · žalobca na otázky správcu dane k predmetu fakturácie - filtrom uviedol, že názov filtračných systémov je R - SYSTEM AR 215, technológie boli označené čiarovými kódmi, ktoré boli vždy aj na dodacom liste, rok výroby 2017, zariadenia nemali vyhlásenie o zhode, nakoľko boli určené pre mimoeurópsky trh, · žalobca predložil výpisy z účtov, ktorými preukazoval bezhotovostné zaplatenie faktúr dodávateľovi, ako aj výpisy preukazujúce prijatie úhrad od odberateľa. Odberateľské faktúry

priznania, nikdy nepredložila súhrnné výkazy ani nedeklarovala žiadne transakcie so žalobcom. Z výpovede konateľa odberateľa vyplynulo, že spoločnosť funguje ako sprostredkovateľ nákupu a predaja. Sídlo je len virtuálna kancelária. Od žalobcu kupoval nejakú technológiu - filtre na znečistenú vodu. K nadviazaniu spolupráce so žalobcom ho doviedol konateľ dodávateľa. Filtre mal ďalej dodávať inej spoločnosti, ktorá ich využíva pri ťažbe zlata v Afrike. V Grécku sa mu vlámali do auta a ukradli mu laptop, papiere, pečiatky a preto si veľa vecí nepamätá presne. V auguste 2017 urobil 4 objednávky v každej po 5 kusov dokopy 20 kusov filtračných zariadení R-SYSTEM AR215, CENTRÁLA od žalobcu. Priebeh obchodov, ako aj parametre a testovanie vykonané na filtroch vedel popísať pomerne detailne. Miesto vyloženia filtračných zariadení bolo v sklade v Jablonke v Poľsku.

debnách. Na naskladňovanom tovare mal kontrolovať aj čiarové kódy, ktorými bol označený, pričom debny otváral za účelom kontroly. Debny boli zaplombované, on plomby odstránil, skontroloval, či súhlasia čiarové kódy pri vyskladňovaní spolu s osobou za žalobcu a čísla plomb sa uviedli do CMR. Informácie o preprave tovaru mu dával konateľ dodávateľa, · zo zistení správcu dane vyplynulo, že odberateľ žalobcu mal filtre ďalej dodávať spoločnosti Aquathin Baltic L. R. C., Maskavas iela 254k - 1 - 12, Riga, Lotyšsko.

Uvedený tovar nebol prijatý ani od iných spoločností, · peňažné toky týkajúce sa fakturovaného tovaru prebiehali nasledovne: žalobca - dodávateľ - Roll-on, s.r.o. (časť prostriedkov bola prevedená rýchlou platbou bez uvedenia čísla účtu) - ZAMORA HOLD s.r.o. (tu bola časť prostriedkov vybratá v hotovosti z bankomatov) - DANKON s.r.o. a ZAMORAN s.r.o. a VIOLETTE PRO SPÓLKA - odberateľ žalobcu (Subnet Sp. z 0.0.) - žalobca (tu boli opakovane vkladané prostriedky na účet v hotovosti na úhradu odberateľských faktúr žalobcu), Závery žalovaného · žalobca nevedel, kto bol výrobcom predmetných zariadení. Správcovi dane predložil manuál s názvom „Installation and Operation Manual AQ3 Midi Mobilie“, ktorý sa netýkal zariadenia R-SYSTEM AR12, CENTRÁLA. Nepredložil žiadnu technickú dokumentáciu k filtračným zariadeniam, vyhlásenie o zhode - certifikát, návod na používanie ani dokumentáciu preukazujúcu pôvod. Žalobca k tomuto len uviedol, že zariadenia nemali vyhlásenie o zhode, nakoľko boli určené pre mimoeurópsky trh, · žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s neznámou spoločnosťou, ktorej

obchod. Nie je jasné, od koho získal žalobca manuál s názvom „Installation and Operation Manual AQ3 Midi Mobilie“, z daného materiálu je však evidentné, že sa nevzťahuje k zariadeniam, ktoré deklaroval ako nadobudnutie od dodávateľa s následným predajom pre odberateľa, · žalobca nijako nepreukázal samotnú existenciu nadobudnutých filtračných zariadení.

zariadení. Dokazovaním u dodávateľa TIMOENERGY s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Predložením faktúr a iných písomných dôkazov vrátane úhrad žalobca nevyčerpal dôkazné bremeno,

4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Správny súd žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Rozsudok odôvodnil nasledovne: · dôvodom nepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti TIMOENERGY s.r.o. . bola skutočnosť, že nebolo preukázané, že dodávateľ skutočne dodal tovar uvedený na faktúre.

Správca dane môže ale nemusí vykonať ústne pojednávanie pred vydaním protokolu, uvedený postup je na jeho úvahe, · správca dane môže (resp. musí podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku) pokračovať v dokazovaní vo vyrubovacom konaní, pričom práve dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní predstavuje postup, ktorým správca dane reagoval na námietky žalobcu a vykonaním ďalšieho dokazovanie sa snažil zistiť čo najúplnejšie skutočný stav veci. Žalobcom citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžfk/9/2016 zo dňa 21.03.2018 sa vzťahovalo na nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie kontroly, a nie na nemožnosť vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní,

V momente keď správne orgány zistili, že skutočnosti na faktúre nie sú pravdivé, tak dôkazné bremeno sa presunulo na stranu žalobcu a tento bol povinný preukázať, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je uvedené na faktúre. Ak však žalobca nie je schopný uviesť výrobcu tovaru, nie je schopný preukázať, že takýto tovar existoval v danom čase alebo existuje aj v súčasnosti a obchoduje sa bežne, potom sa ocitá v dôkaznej núdzi a nesie riziko neunesenia dôkazného bremena, · nemožno prihliadnuť ako na pravdivé výpovede svedkov, výpovede osôb, ktoré konali pod nepravými dokladmi, a ktoré v skutočnosti neexistujú. Jediným reálnym svedectvom dodávky je výpoveď prepravcu a skladníka, ktoré však nie sú spôsobilé preukázať, že išlo o tovar uvedený na faktúrach, hoc videli nejaké zariadenie, ktoré vyzeralo ako filter, zvlášť ak jeden zo svedkov uviedol, že zistenie o tom, že ide o filtre, nadobudol z dodacieho listu.

tovaru. Súčasne tovar mal veľmi vysokú hodnotu a žalobca s ním prakticky nedisponoval, nakoľko tento zostal vo sfére dodávateľa až do momentu jeho odoslania odberateľovi, pričom konatelia všetkých zúčastnených obchodníkov mimo žalobcu neexistujú a konali na základe nepravých dokladov. Žalobca nepreukázal primeranú mieru opatrnosti v obchodnom styku, · žalobca mal právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako aj právo vzniesť námietky či vlastné skutkové tvrdenia, resp. navrhnúť dôkazy (doplnenie dokazovania) vo vzťahu ku skutočnostiam rozhodným pre výsledok konania vo veci žalobcu, · doručovanie písomností zo strany žalovaného a správcu dane k daňovým subjektom je všeobecne upravené v § 30 a nasl. vrátane § 35 daňového poriadku, pričom na elektronické doručovanie sa vzťahuje osobitná úprava v § 32 a § 33 daňového poriadku.

daňovým poriadkom. Okrem toho zákon o e-Governmente stanovuje len podmienky, kedy je možné považovať elektronické doručovanie za neúčinné (§ 33), avšak doručovanie v listinnej podobe sa za účinné považuje vždy, · skutočnosť, že iný orgán (KÚFS) nevrátil v zákonom stanovenej lehote žalobcovi doklady a tým prípadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nie je dôvodom na posúdenie takýchto dôkazov ako nezákonných, na ktoré nemožno v preskúmavanom daňovom konaní prihliadnuť, · daňová kontrola po odpočítaní jej prerušení trvala 351 dní, a preto bola vykonaná v zákonnej lehote jedného roka. Právny názor žalobcu, že sa predlžovala z dôvodu vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní, nie je na mieste. Prípadné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodovania vo vyrubovacom konaní nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko zákon nespája s oneskorene vydaným rozhodnutím vo vyrubovacom konaní sankciu neplatnosti.

5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu veci podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.

Text oboch rozsudkov bol prakticky totožný, až na skutočnosť, že v poukazovanom rozsudku správny súd označil ako dodávateľa subjekt, ktorý žalobca nepozná - spoločnosť Talias s.r.o. Táto skutočnosť má mať za následok nepreskúmateľnosť aj rozsudku správneho súdu, ktorý je predmetom tohto konania o kasačnej sťažnosti, · žalobca sa pred doručením protokolu nemal možnosť oboznámiť s priebehom a všetkými výsledkami dokazovania a jednotlivými zisteniami a všetkými závermi správcu dane. Žalobca bol oboznámený so zisteniami z daňovej kontroly výzvou zo dňa 05.11.2018. Dňa 05.11.2018

Namiesto toho bez ďalšieho správca dane doručil dňa 08.01.2019 žalobcovi protokol. Tieto zistenia a dôkazy so žalobcom pred ukončením daňovej kontroly neprejednal na ústnom pojednávaní, čím žalobcovi uprel výkon procesných práv a preto logicky v protokole absentujú vyjadrenia žalobcu. Žalobca mal až vo svojom vyjadrení k Protokolu mal po prvýkrát možnosť riadne a v celosti sa vyjadriť ku všetkým kontrolným zisteniam a dôkazom.

Správca dane nesporne viedol ďalšie vlastné dokazovanie (mimo návrhov na dokazovanie predložených žalobcom) aj v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane vo vyrubovacom konaní môže už len uskutočniť ústne pojednávanie na prerokovanie pripomienok a dôkazov, ktoré predloží daňový subjekt. Správca dane tak postupoval v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového

konaní. Dôvod zaistenia bol určený ako podozrenie z porušenia daňových predpisov v oblasti

s plnomocenstvom. Zástupcovi žalobcu nebolo rozhodnutie žalovaného vôbec doručené. Žalovaný nedoručil rozhodnutie v súlade s daňovým poriadkom, nakoľko ho nedoručil zástupcovi žalobcu, čím postupoval v rozpore s § 30 ods. 3 daňového poriadku.

Správca dane v danom prípade identifikoval bankový účet, na ktorý boli realizované platby od žalobcu, pričom číslo účtu je v zhode s bankovým účtom uvedeným na faktúre, · neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto mu nemôže byť kladená za vinu. Nekontaktnosť spoločností v dodávateľskom reťazci fakticky znamená stav, keď správca dane nezistil žiadne skutočnosti podstatné pre správne určenie dane, teda ani v prospech ani neprospech žalobcu.

Je rovnako zrejmé, že dodávateľ, spoločnosť TIMOENERGY riadne uviedol vo svojom daňovom priznaní na DPH aj predmetné obchodné transakcie so žalobcom, · žalobca postupoval pri výbere obchodného partnera zodpovedne a s náležitou starostlivosťou, pričom si obchodného partnera aj náležite preveril. Preveril jeho identitu (napr. v obchodnom registri, kontrola jeho statusu platiteľa DPH); zachytil vzájomnú komunikáciu písomnou zmluvou s náležitou dokumentáciou ohľadom uskutočňovania obchodnej transakcie (doklady o prevzatí tovaru, kontroly skladových zásob a pod.); nastavil štandardný spôsob úhrady ceny za tovar alebo služby (formou bezhotovostného platobného styku), · ohľadom neexistencie osoby konateľa dodávateľa v čase zdaniteľných obchodov žalobca, ako aj správca dane, notári, banky, Obchodný register, a pod. nemali pochybnosť o tom, že táto osoba existuje. Poukazoval na existenciu nesporne pravých dokladov (najmä osvedčovacie doložky), ktoré identitu a postavenie tejto osoby potvrdzovali, 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju argumentáciu aplikovanú v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Sporné bolo splnenie podmienky, ktorá spočíva v materiálnej existencii (skutočnom dodaní) zdaniteľného plnenia - filtrov na pitnú vodu žalobcovi. 10. Podmienky odpočtu DPH majú svoj právny rámec upravený v smernici Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). Tento rámec do právneho poriadku Slovenskej republiky recipuje zákon o DPH v ustanoveniach § 49 a § 51. Platiteľ dane (osoba registrovaná pre DPH) si môže odpočítať daň z faktúr, ak predloží faktúru vystavenú deklarovaným dodávateľom s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH (formálna podmienka) a súčasne preukáže (unesenie dôkazné bremeno) kumulatívne splnenie nasledovných hmotnoprávnych (materiálnych)

11. Platiteľ dane, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach

stavu konania. 12. Žalobca svoje tvrdenie o vzniku nároku na odpočet DPH preukazoval jednak pomerne štandardným okruhom formálnych dôkazov. Jednalo sa o dodávateľské a odberateľské faktúry; dodacie listy; skladovú evidenciu; technické parametre tovaru; výpisy z bankových účtov. Žalobca tiež predložil kúpnu zmluvu a zmluvu o uložení veci, obe uzavreté s dodávateľom. Z uvedených vyplývalo, že žalobca nakúpil tovar od dodávateľa, pričom tento bol uložený stále v tom istom sklade až do momentu, kým nebol predaný a prepravený odberateľovi. Súčasťou administratívneho spisu sú aj fotografie debien, v ktorých sa mal deklarovaný tovar prepravovať. 13.

14. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo zamerané na celý reťazec obchodných spoločností, ktoré deklarovali nákup a následný predaj predmetného tovaru - filtrov na pitnú vodu. Pochybnosti daňových orgánov o materiálnej existencii zdaniteľného plnenia boli založené na tom, že žalobca nevedel kto tovar vyrobil, nemal k nemu žiadnu technickú dokumentáciu a ani certifikáty, či vyhlásenia o zhode. Konatelia odberateľa a dodávatelia sú podľa lustrácií a informácií zistených z MVI neexistujúce osoby.

15. S poukazom na zistený skutkový stav a dôkaznú situáciu sa kasačný súd stotožňuje so žalobcom, že daňové orgány dostatočne nepreukázali dôvodnosť svojich pochybností, pričom značná časť dokazovania správcu dane smerovala k zisteniu skutočností nachádzajúcich sa mimo dôkaznú sféru žalobcu, ktorý bol v dôsledku toho neprimerane zaťažený dôkazným

16. Pokiaľ správca dane svoje pochybnosti nezaložil na skutočnostiach, ktoré môže žalobca ovplyvniť, a tieto pochybnosti aj vierohodne nepodložil dôkazmi, tak takéto pochybnosti nie je možné považovať za dostatočne dôvodné na to, aby nimi bolo odôvodnené odmietnutie

18. Daňovými orgánmi vytýkaná absencia dokumentácie k deklarovanému tovaru nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na odmietnutie nároku na odpočet dane. Je pravdou, že predloženie manuálu k inému tovaru pôsobí zvláštne, čo však v samotnej podstate možno hodnotiť rovnako, akoby nepredložil žiadny manuál. Podstatné je, že v kontexte súhrnu všetkých dôkazov vykonaných v daňovom konaní kasačný súd nemá pochybnosti o splnení podmienky materiálnej existencie deklarovaného tovaru.

Tieto majú svoje opodstatnenie len pri skúmaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode, ktorá v prejednávanej veci identifikovaná a preukázaná správcom dane nebola. 20. Komplexné a hĺbkové skúmania deklarovaného dodávateľa, či odberateľa (prípadne celého obchodného reťazca), náležia správcovi dane v rámci jeho kontrolnej činnosti zameranej na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a vyvodenia dôsledkov, napríklad odmietnutím nároku na odpočet DPH. K odmietnutiu odpočtu DPH je možné v takýchto prípadoch pristúpiť jedine pod podmienkou, že by bola daňovému subjektu uplatňujúcemu si odpočet DPH preukázaná vedomá účasť na daňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03).

Kasačný súd považuje za podstatné pre ďalšie konanie vo veci odpovedať aj na námietky žalobcu smerujúce k procesným pochybeniam daňových orgánov. Súhrnne je vo vzťahu ku všetkým z nich možné konštatovať, že sú nedôvodné a procesný postup správcu dane a žalovaného neovplyvnili zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 22. Žalobca namietal, že si správca dane pred vydaním protokolu s výzvou nesplnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Kasačný súd s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko správca dane žalobcovi pochybnosti a zistenia z daňovej kontroly oznámil Oboznámením z 05.11.2018 a umožnil mu vyjadriť sa k nim. To, že správca dane v období medzi vydaním protokolu a oznámením pochybností žalobcovi ešte vykonal dokazovanie (vypočul konateľa odberateľa) neznamená, že by nebola splnená povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a takýto výklad ani nevyplýva z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR publikovaného pod č. 18/2022 v ZNSS, na ktoré žalobca poukázal. Žalobca má možnosť sa kedykoľvek počas

24. Miera dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku nesporne musí byť primeraná rozsahu dokazovania vykonaného v štádiu daňovej kontroly, ktoré predstavuje jadro zisteného skutkového stavu. Preto je nutné zohľadniť celkový dôkazný stav konkrétnej veci, ako aj obsah a rozsah procesnej aktivity daňového subjektu (vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, predkladanie iných dôkazov, atp.), na ktorú správca dane vo vyrubovacom konaní reagoval ďalším dokazovaním. V prejednávanej veci má kasačný súd za to, že správca dane vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie už v priebehu daňovej kontroly a nebol pasívny. Nie je teda možné uzavrieť, že by sanoval svoju pasivitu práve nadmerným dokazovaním vo vyrubovacom konaní.

27. V kontexte námietky nedoručovania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného splnomocnenému zástupcovi žalobcu v daňovom konaní kasačný súd uznáva, že expressis verbis žalovaný nemá v zmysle daňového poriadku postavenie správcu dane.

Na druhú stranu kasačný súd nedáva za pravdu žalobcovi, že by tento nesprávny postup žalovaného mal dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže účel doručovania - oboznámenie sa s obsahom rozhodnutia a následná možnosť domáhať sa súdneho prieskumu bol zachovaný. Preto je aj táto námietka žalobcu nedôvodná.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

29. S poukazom na právne posúdenie dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom. Preto podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že ruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. 31. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. júna 2024