2Sfk/32/2023

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane") vydal rozhodnutie č. 101731192/2020 z 18. novembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane"), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok") určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") vo výške 109.078,46 € za zdaňovacie obdobie júl 2012. Zároveň vyrubil žalobcovi DPH vo výške 19.376,55 €. Dôvodom bolo, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov na základe nasledovných prijatých faktúr za tovar, od dodávateľa - Pet-print, s.r.o.: · faktúra č. 282012 na sumu 41.988,- € (DPH 6.998,- €), tovar: repka, · faktúra č. 292012 na sumu 28.824,- € (DPH 4.804,- €), tovar: repka, · faktúra č. 302012 na sumu 28.632,- € (DPH 4.772,- €), tovar: repka, · faktúra č. 332012 na sumu 28.572,- € (DPH 4.762,- €), tovar: repka, · faktúra č. 342012 na sumu 28.596,- € (DPH 4.766,- €), tovar: repka, od dodávateľa - MAGISTRATO s.r.o.: · faktúra č. 15/G/2012 na sumu 72.758,28 € (DPH 12.126,38 €), tovar: kukurica, · faktúra č. 17/G/2012 na sumu 295.305,36 € (DPH 49.217,56 €), tovar: repka, · faktúra č. 21/G/2012 na sumu 129.795,12 € (DPH 21.632,52 €), tovar: repka, z ktorých si uplatnil odpočet DPH. Tým mal porušiť § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení (ďalej len „ zákon o DPH"). Žalobca tiež nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru - repky, ktoré malo byť oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nasledovným odberateľom: NORDINGENWEST HUNGARY K. F. T, na základe žalobcom vystavenej faktúry č. 123000043 za 165 t na celkovú sumu bez DPH 85.381,85,- €, KEREPESI PROJEKT K. F. T., na základe žalobcom vystavených faktúr: · faktúra č. 123000045 za 47,72 t na celkovú sumu bez DPH 24.575,80 €, · faktúra č. 123000047 za 47,66 t na celkovú sumu bez DPH 24.544,90 €, · faktúra č. 123000049 za 95,78 t na celkovú sumu bez DPH 49.326,70 €, BARCAAGRO K.F.T. na základe vystavených faktúr: · faktúra č. 123000044 za 507,84 t na celkovú sumu bez DPH 253.920,- €, · faktúra č. 123000048 za 176,94 t kukurice na celkovú sumu bez DPH 89.354,70 €. Pri odberateľoch KEREPESI PROJEKT K. F. T. a BARCAAGRO K.F.T. nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru. V súvislosti s deklarovanými obchodmi s týmito subjektmi tak malo prísť aj k porušeniu povinnosti žalobcu uvedenej v § 19 ods. 1 zákona o DPH. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 100929648/ 2021 z 28. mája 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd"), v ktorej napadol okrem iných aj rozhodnutie žalovaného. Namietal nezákonnosť a nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia žalovaného, ako i nezákonnosť a nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia správcu dane. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uznesením č. k. 21S/36/2021 - 193 správny súd vylúčil žalobu v časti, v ktorej sa napadá rozhodnutie žalovaného, na samostatné konanie. Vec bola následne prejednávaná pod sp. zn. 21S/55/2021. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 21S/56/2021-252 (ďalej len „rozsudok správneho súdu") podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP") žalobu voči rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol k jednotlivým námietkam vzneseným v žalobe nasledovné závery: · správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkom, ako aj vyjadrením žalobcu, inými dôkazmi. Žalobca bol opakovane vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku; · lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná. Daňová kontrola prebiehala v období od 16. júla 2014 do 16. mája 2016. Bola prerušená od 6. marca 2015 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, pričom v daňovej kontrole sa pokračovalo 18. januára 2016; · žalovaný sa neodklonil od rozhodovacej praxe správnych súdov, pretože žalobca poukazoval na rozhodnutia s iným skutkovým základom; · správca dane dostatočným spôsobom uniesol dôkazné bremeno. Spochybnené boli najmä dodávky tovaru dodávateľmi žalobcu. Dostatočne bolo spochybnené aj dodanie tovaru žalobcom spoločnosti NORDINGWEST HUNGARY K.F.T. Nebolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskej únie. Pri intrakomunitárnych dodávkach spoločnosti BARCAAGRO K.F.T. bolo preukázané, že táto spoločnosť nepriznala v 3. štvrťroku daň z intrakomunitárnych transakcií, nemala materiálne zabezpečenie, skladové priestory, žiaden hmotný majetok vrátane vhodných vozidiel na prepravu. Spoločnosť KEREPESI PROJEKT K. F. T. bola pri preverovaní dodávok nekontaktná; · ďalšie dôkazy navrhované žalobcom by neprispeli k detailnejšiemu objasneniu skutkového stavu; · žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil spochybneniu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi ním, deklarovanými dodávateľmi a odberateľom; · žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil. Na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený; · rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené; · rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané z dôvodu nesplnenia podmienok pre odpočet DPH a nie z dôvodu daňového podvodu, či zneužitia práva.

6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP); rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP); odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že: · tovar bol zo strany žalobcu dodaný odberateľovi deklarovanému na faktúre v rámci intrakomunitárneho dodania. Transakciu s konkrétnym dodávateľom preukazuje množstvo vzájomných previazaných dokladov. Pokiaľ sa veci mali udiať inak, muselo ísť o podvod zo strany neznámej osoby, o čom však žalobca konajúcich v dobrej viere i s potrebnou opatrnosťou nemohol vedieť; · z rozhodnutí orgánov verejnej správy a rozsudku správneho súdu nie je jednoznačné, prečo žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH. V predmetných aktoch je tvrdené, že nárok na odpočet DPH nevznikol z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, avšak zároveň sa uvádza nedostatočná obozretnosť, ktorá je skúmaná pri daňovom podvode; · lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nezákonne prekročená o 25 dní. Koniec prerušenia daňovej kontroly mal byť viazaný na 11. decembra 2015, kedy bola doručená maďarskou daňovou správou konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Koniec prerušenia nemožno viazať až na 18. januára 2016, kedy správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly a pokračovanie v jej výkone. Oddelenie CLO, na ktoré bola doručená odpoveď maďarskej daňovej správy, malo preposlať túto odpoveď bezodkladne správcovi dane, a nie až viac ako mesiac po jej obdržaní. Preto aj protokol z daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť; · vyžadoval od dodávateľa doklady nad rámec všeobecného preverenia (napr. preukázanie občianskym preukazom). Predložil množstvo dôkazov (listiny, svedkovia) na preukázanie, že všetky obchody prebiehali štandardne, obvyklým spôsobom, za obvyklé a primerané ceny, s primeraným ziskom. V danom čase nebolo možné odhaliť akékoľvek prípadné podozrivé okolnosti, týkajúce sa dodávateľov; · preprava tovaru bola uskutočnená. Žalobca odovzdal tovar prepravcovi, čo prepravca garantoval podpisom na príslušnom CMR doklade pri prevzatí tovaru v mene odberateľa. K preprave dodávateľovi mali byť vykonané ďalšie navrhované dôkazy; · správny súd sa nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú bola upriamená pozornosť v správnej žalobe. 7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že závery v rozsudku správneho súdu sú právne správne, dostatočne odôvodnené a vychádzajú z preukázaných objektívnych skutočností. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako bezdôvodne podanú zamietol.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd") preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený.

13. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. So zreteľom na skutočnosť, že závery vyššie uvedených rozsudkov kasačného súdu sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, odpovedajú na jednotlivé kasačné body, kasačný súd poukazuje na jeden z týchto rozsudkov - sp. zn. 4Sfk/46/2023 z 24. apríla 2024 a uvádza nasledovnú časť tohto rozsudku reagujúcu na kasačné body vznesené žalobcom v kasačnej sťažnosti prejednávanej v tomto konaní:

Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty predpokladá komunikáciu, oznamovanie a pripojenie dokumentov v dohodnutom jazyku, preto úlohou žalovaného, oddelenia CLO je nielen pasívne „preposlanie odpovede", ale aj verifikácia jej znenia, resp. úplnosti a aj prípadný preklad. Ak teda táto činnosť v predmetnej veci netrvala viac ako 38 dní (resp. 22 pracovných dní), kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu (správneho súdu), že sa nejedná o enormne dlhú dobu, ktorú by bolo potrebné zohľadniť v rámci prerušenia, resp. neprerušenia daňového konania.

49. Kasačný súd zdôrazňuje, že § 61 ods. 4 predpokladá, že ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, je subjektom, ktorý v konaní pokračuje, správca dane. Aj výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že rozhodujúcim v prípade doručenia odpovede žiadosť o MVI (medzinárodná výmena informácií) je moment doručenia tejto odpovede správcovi dane. Tomu napokon zodpovedá aj odôvodnenie rozhodnutia č. 9412402/5/436041/2015 o prerušení daňovej kontroly zo dňa 3. marca 2015, v ktorom je uvedené , že „daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 6. marca 2015 do doby obdržania požadovaných informácií od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu správcom dane."

51. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou uvedenou v bode II. kasačnej sťažnosti (spočívajúcou v tom, že tieto na jednej strane dôvodili, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky viažuce sa nárok na odpočítanie dane, resp. na oslobodenie od dane, a na druhej strane mali tvrdiť, že sťažovateľ participoval na daňovom podvode, resp. že došlo k zneužitiu

. . kasačný súd túto vadu vyhodnotil tak, že táto sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska presvedčivosti je nepochybne vhodnejšie, pokiaľ orgány verejnej správy v odôvodnení uvádzajú len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú dôvodov, pre ktoré rozhodli nimi zvolenými výrokmi. Pokiaľ však uvedú aj ďalšie úvahy, nemôže ísť bez ďalšieho o vadu, ktorá by rozhodnutia robila nezákonným, prípadne mala za následok porušenia práva na spravodlivý proces, ak samotný výrok je dostatočne odôvodnený.

tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej." (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/

54. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) identifikovala rad okolností, ktoré samé o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/ 44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SDEÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks

Právo na odpočítanie dane 55. V danej veci je právo na odpočítanie dane upravené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a to tak, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ .

Podľa tohto ustanovenia pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.

58. Pri dodávateľovi Pet-print, s.r.o. boli pochybnosti správcu dane postavené primárne na tom, že tento dodávateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru od svojich dodávateľov . . . zistenia správcu dane neboli dostatočné pre spochybnenie prepravy tohto tovaru, keď nepostačuje ako pochybnosť to, že bývalá konateľka - B. Sedlárová obchody síce potvrdila, ale uviedla, že nevie, kto sú prepravcovia tovaru - iba uviedla, že čísla áut sú na dokladoch spolu s podpisom vodiča a dodávatelia dodávali tovar v rámci parity DAP, v čom je zahrnutá aj cena vrátane dopravy (str. 144 - 145 Protokolu č. 103016517/2016). Toto totiž podľa kasačného súdu neodporuje tvrdeniu sťažovateľa, že dopravu do jeho skladov zabezpečovali dodávatelia.

. . Konateľom spoločnosti boli predložené nájomné zmluvy v maďarskom jazyku" (str. 148 Protokolu č. 103016517/2016). Správca dane ďalej tvrdil, že spoločnosť SN-L KFT uzavrela len nájomnú zmluvu so slovenským subjektom (MAGISTRATO s.r.o.) a nemala licenciu na prepravu tovaru. To je podľa správcu dane rozporné so skutočnosťou, že na prehľadoch vážení a výdajkách sú evidované čísla maďarských motorových vozidiel, ale spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. neeviduje faktúry za prepravu. Kasačný súd sa však musí v tomto stotožniť so sťažovateľom, že takéto spochybnenie dopravy je nedostatočné, keď sa javí ako logické, že ak si spoločnosť MAGISTRATO s.r.o. prenajala vozidlá, ktorými vykonávala sama dopravu (čo správca dane nespochybňoval). V nadväznosti na uvedené na pochybnosť o doprave nepostačuje skutočnosť, že táto spoločnosť nemala faktúry na prepravu od dopravcu.

. . 61. Po komplexnom posúdení jednotlivých dôkazov kasačný súd konštatuje, že orgány verejnej správy pri dodávateľoch Pet-print, s.r.o. a MAGISTRATO s.r.o. dostatočne nespochybnili realizovaný obchod medzi sťažovateľom a jeho dodávateľmi. Záver orgánov

62. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený (predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy, (iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18 a 19).

DPH. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre, patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

. . Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť daňovým subjektom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo .

64. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods.

65. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2012 (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47).

Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

68. V súvislosti s preskúmavanou vecou sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že správca dane nespochybnil to, že mu sťažovateľ predložil doklady za účelom preukázania uplatneného práva na oslobodenie intrakomunitárnych dodaní pre odberateľa .

. . . Kasačný súd však podotýka, že správca dane sa nezameral na spochybnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie oslobodenia od DPH, resp. na spochybnenie CMR dokladov a iných dokladov, ktorými sťažovateľ tvrdil a preukazoval existenciu jednotlivých

So zreteľom na uvedené závery, vyhodnotil kasačný súd kasačné body v časti týkajúcej sa posúdenia jednotlivých obchodov s dodávateľmi ako aj odberateľom ako dôvodné. So zreteľom na citovaný text predošlého rozsudku kasačný súd uvádza, že jednotlivé obchody neboli orgánmi verejnej správy dostatočne spochybnené.

Je pravdou, že viaceré zistenia správcu dane vnášajú pochybnosť o jednotlivých obchodoch spôsobom, ktorý bol deklarovaný žalobcom. So zreteľom na citované skutočnosti však miera pochybnosti uvedená v rozhodnutiach orgánoch verejnej správy nedosahovala takú intenzitu, na základe ktorej by sme mohli prísť k záveru o tom, že obchody sa neudiali spôsobom deklarovaným žalobcom.

V Bratislave dňa 21. augusta 2024