2Sfk/36/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200137.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 24S/49/2020
- IČS
- 6020200137
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: HOLZ-TRANS, s.r.o., so sídlom Marka Čulena 20, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46480153, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínová 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47246731 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/49/2020-154 z 15. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd návrh na prerušenie konania zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2013. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9601401/5/5141926/2013/Maľ z 18. novembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly“). Správca dane dňa 26. februára 2015 žalobcovi doručil oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole a o jej výsledku následne vyhotovil protokol č. 20603699/ 2015 z 3. augusta 2015 (ďalej len „protokol“).
2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 474268/2019 z 21. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2013 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49.354,83 EUR. Správca dane tak znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 49.354,83 EUR na sumu 0,00 EUR.
3. Správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou Mal-finance, s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“ alebo „dodávateľ“) a prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru (kryštálový cukor) a dodanie tovaru nebolo preukázané tak, ako bolo deklarované predloženými dokladmi. Žalobca totiž nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru a priebehu obchodu v reťazci Gurma s.r.o. - Falton, s.r.o. - Mal-finance, s.r.o. - HOLZ-TRANS s.r.o. - SAVARTES s.r.o. / PIEMONTE TRADING SRL / Nemovitosti FT Real s.r.o. / REMIXCAR, Kft).
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100206714/2020 z 20. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Postup správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonný a vecne správny. So záverom správcu dane, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru ani jeho následné použitie na účely podnikania, ktoré žalobca deklaroval, sa žalovaný stotožnil
v plnom rozsahu. V rozhodnutí poukázal najmä na: i) konateľ žalobcu sa vyjadril v tom zmysle, že tovar nevidel, do obchodovania s cukrom sa zapojil len preto, že dokázal prefinancovať daň z pridanej hodnoty; ii) konateľ dodávateľa po predložení dôkazov zo strany správcu dane (mýtnych výpisov) zmenil svoju výpoveď a priznal, že tovar taktiež nevidel; iii) deklarovaná preprava tovaru bola zo strany správcu dane dôvodne spochybnená zisteniami o falošných prepravných dokladoch (ďalej len „CMR“), ktoré neboli vystavené deklarovanými prepravcami a výpismi z mýtneho systému, v zmysle ktorých sa niektoré deklarované prepravy neuskutočnili vôbec, iné v rozdielnych trasách nezasahujúcich do miest tvrdených skladových
priestorov; iv) daňová kontrola neprekročila zákonom ustanovenú maximálnu dĺžku, pretože prerušenie daňovej kontroly bolo súladné so zákonom (za účelom získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií - ďalej len „MVI“), preto ani protokol ani rozhodnutie vydané v rámci vyrubovacieho konania nie sú nezákonnými rozhodnutiami; v) v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly uvedený odkaz na nesprávny právny predpis (nariadenie Rady EÚ č. 904/2013 namiesto č. 904/2010 a zákon č. 442/2012 Z. z.) nespôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia, nakoľko ide len o chybu v písaní a vo výroku je jednoznačne uvedené, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané na základe § 61 ods. 1 zákona č. 563/ 2009 Z. z. daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“).
V rozhodnutí je riadne uvedený dátum od kedy je daňová kontrola prerušená aj konkrétny dôvod prerušenia. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly preto obsahuje všetky zákonné náležitosti; vi) dĺžka vyrubovacieho konania bola súladná so zákonom. Žalovaný na str. 40 napadnutého rozhodnutia špecifikoval úkony, ktoré sa v rámci vyrubovacieho konania vykonali a zároveň poukázal na skutočnosť, že dôkazy je potrebné nie len vykonať, ale aj vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo odôvodňuje dĺžku vyrubovacieho konania; vii) získavanie informácií z iných daňových spisov (aj keď týkajúcich sa subjektu Peter Turcaj - HOLZ - TRANS) je súladné s § 24 ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku, najmä keď išlo o totožný predmet obchodu (dodanie kryštálového cukru), totožného odberateľa a osoba Peter Turcaj, podnikajúca aj ako Peter Turcaj - HOLZ - TRANS, je súčasne konateľom žalobcu. Žalovaný pritom poukázal, že správca dane k uvedeným zisteniam dohodol so žalobcom ústne pojednávanie, na ktorom sa k nim žalobca mohol vyjadriť; viii) svedok Juraj Ďalák (konateľ spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. - sprostredkovateľ obchodu
medzi žalobcom a PIEMONTE TRADING SRL) sa nevedel dostatočne vyjadriť k priebehu obchodu, nepotvrdil dodanie tovaru, obchodu sa nezúčastnil, nebol pri preberaní tovaru, nepoznal odberateľa ani nijakú osobu za neho konajúcu, doklady predložil len k spolupráci medzi SKITA GROUP s.r.o a Peter Turcaj - HOLZ-TRANS; ix) svedok A. Z. (otec konateľov SKITA GROUP s.r.o.) nebol pri nakládke tovaru vo februári 2013, žalobcovi vkladal na účet peniaze na pokyn dcéry (Jany Ďalákovej), ktoré mu dal Z. - podľa svedka osoba vystupujúca za PIEMONTE TRADING SRL; x) v konaní nebolo preukázané, že osoba Z. O. je oprávnená zastupovať spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, skutočným konateľom bol pán Montaknin Giovanni, ktorý poprel akúkoľvek spoluprácu so žalobcom, nepozná ani pána A. Z., poprel pravosť pečiatky na predložených CMR dokladoch a podľa grafologického posudku podpis na dokladoch nie je
jeho; xi) Jana Ďaláková (konateľka SKITA GROUP s.r.o.) nepoznala osobu Z. O., nevedela akú spoločnosť zastupuje, nepoznala ani konateľa žalobcu (Peter Turcaj), pritom vypovedala k sprostredkovaniu obchodov pre Peter Turcaj HOLZ - TRANS s PIEMONTE TRADING SRL; xii) podanie trestného oznámenia a vyjadrenie o nepravdivosti výpovede Jany Ďalákovej vyhodnotil žalovaný len ako ničím nepodložené tvrdenie žalobcu; xiii) k odberateľovi REMIXCAR Kft. (Maďarsko) bolo zistené, že na žalobcovom bankovom účte sa nachádzajú platby označené ako „úhrada za faktúry vystavené spoločnosťou REMIXCAR Kft.“, avšak z účtu slovenskej spoločnosti UNIO-KER s.r.o alebo vkladom osoby S. L., ktorý nepozná spoločnosť REMIXCAR Kft.; xiv) správcovi dane síce bola predložená zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou REMIXCAR
Kft. A UNIO-KER s.r.o., avšak táto nepreukazovala, že platby vykonané v prospech žalobcu spoločnosťou UNIO-KER s.r.o. majú súvislosť s dlhom voči REMIXCAR Kft.; xv) daňový subjekt musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto
prípade. Daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali reálne obchodovanie s tovarom (kryštálový cukor), čo do priebehu a výsledku tak, ako deklaroval predloženými dokladmi. Zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa jednotlivé obchody tiež nepreukázali, a preto nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr nemôže byť uznaný.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej uviedol, že: napadnuté rozhodnutie je založené na závažných procesných pochybeniach správcu dane, ktorými bol porušený nielen daňový poriadok a teda tak celé rozhodnutie správcu dane, ako aj naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Tak správca dane, ako aj následne žalovaný svojimi rozhodnutiami nerešpektovali príslušné ustanovenia daňového poriadku a tiež ani konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dokonca aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (ktorých znalosť musia štátne orgány nielen ovládať ale sa ich závermi aj priamo riadiť). 6. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) tak, že ju rozsudkom č. k. 24S/49/2020-154 z 15. apríla 2021 zamietol ako nedôvodnú.
Vzhľadom na obsažnosť rozsudku správneho súdu, kasačný súd upriamuje pozornosť len na tie právne závery, ktoré boli následne napadnuté kasačnou sťažnosťou žalobcu. Konkrétne ide o odôvodnenie rozsudku správneho súdu uvedené v bodoch: i) 56. až 61. - správca dane pri vykonaní kontroly dane z pridanej hodnoty postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku aj zásadou proporcionality, daňová kontrola nepresiahla zákonom stanovenú maximálnu dĺžku (1 rok) a prerušenie daňovej kontroly vrátane dĺžky tohto prerušenia bolo v súlade so zákonom; ii) 62. - námietka žalobcu, že osobitné právne predpisy (zák. č. 442/2012 Z. z. a Nariadenie Rady EÚ č. 904/2013), ktoré správca dane vo výroku uviedol, nie sú aplikovateľné na prerušenie daňovej kontroly a spôsobujú nezákonnosť tohto rozhodnutia je nedôvodná.
Ide o zrejmú chybu v písaní, ktorú môže správca dane kedykoľvek opraviť. Podstatná v tomto prípade je skutočnosť, že správca dane vo výroku rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly uviedol ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku, a preto výrok predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 3 písm. d)
daňového poriadku; iii) 63. - námietka nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole, vyrubovacieho konania a akéhokoľvek rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v dôsledku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly je nedôvodná. Správny súd prerušenie daňovej kontroly posúdil ako zákonné; iv) 64. - námietku neprípustnosti použitého dôkazu (výpovede konateľa Mal-finance s.r.o.) v daňovom konaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že svedok (konateľ obchodnej spoločnosti Mal-finance s.r.o.) bol síce vypočutý v čase prerušenia daňovej kontroly, avšak nie do daňovej kontroly, ktorá je predmetom tohto konania.
K vypočutiu konateľa došlo pri miestnom zisťovaní z dôvodu vybavovania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) pre maďarského správcu dane ohľadom dodania tovaru pre spoločnosť REMIXCAR Kft. Slovenský správca dane uvedenú zápisnicu získal nahliadnutím do spisu vedeného v súvislosti s predmetnou MVI, a to 20. júla 2015, teda v čase, keď daňová kontrola už prerušená nebola; v) 64. - zápisnica z 19. decembra 2014 obsahujúca vyjadrenie konateľa Mal-finance s.r.o. bola správcom dane získaná i použitá zákonným spôsobom a v súlade s § 24 daňového poriadku a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, ani rozhodnutia žalovaného; vi) 64. - správny súd vzhľadom na § 181 ods. 1 SSP neprihliadol na dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca doplnil v replike doručenej správnemu súdu dňa 16. augusta 2020, nakoľko tieto neboli uplatnené v zákonnej 2 mesačnej lehote; vii) 65. - námietku dĺžky vyrubovacieho konania vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pričom argumentoval, že zákonom stanovené lehoty boli dodržané a odkázal na ustálenú
rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, podľa ktorej samotná nečinnosť orgánu verejnej správy, a teda aj prípadne zistené neodôvodnené prieťahy v konaní, nie sú dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia; viii) 65. - ak mal žalobca za to, že správca dane je počas vyrubovacieho konania nečinný, mal podľa správneho súdu možnosť využitia iných právnych prostriedkov ochrany, napr. iniciovaním konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy; ix) 66. - námietky, že správca dane postupoval nezákonne, keď opakovane nepredvolal na výsluch pani Janu Ďalákovú a že získaním jej výpovede nahliadnutím do spisu daňového subjektu Petra Tarcaja-HOLZ-TRANS, kde vypočutá bola, správca dane porušil žalobcovo právo klásť svedkyni otázky, sú nedôvodné. Konateľ sprostredkovateľskej spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. nepotvrdil sprostredkovanie obchodu pre žalobcu, len pre Petra Turcaja - HOLZ- TRANS, nepotvrdil ani dodanie tovaru odberateľovi PIEMONTE TRADING SRL, ktorého nepoznal. Svedok A. Z. (otec konateľov SKITA GROUP s.r.o.) nepotvrdil dodávku tovaru vo februári 2013, nakoľko pri nej nebol.
Osoba Z. O. nebola identifikovaná a nebolo preukázané, že bola splnomocnená konať za obchodnú spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, ktorá poprela akúkoľvek spoluprácu so žalobcom. Skutočnosť, že Peter Turcaj (fyzická osoba) v súvislosti s tvrdením PIEMONTE TRADING SRL podal trestné oznámenie je irelevantná; x) 68. - žalobca síce poukázal na preverovanie úhrad od spoločnosti REXIXCAR Kft. a na skutočnosť, že správcovi dane bola predložená zmluva o pôžičke, ktorou sa správca dane nezaoberal, avšak žalobca neuviedol, aký má uvedená skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane. Žalobcove tvrdenia (vo vzťahu k zmluve o pôžičke) správny súd považoval len za vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením dôkazov vykonaným správcom dane resp. žalovaným; xi) 72. - odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty nebolo správcom dane založené na podvodnom konaní, ale na nesplnení resp. nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočtu, preto žalobcova námietka, že správca dane nepreukazoval vedomosť daňového subjektu o účasti na reťazci poznačenom podvodným konaním, je nedôvodná.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov
7. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení - ďalej len „SSP“) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP).
Správny súd podľa žalobcu tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). 8. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci a odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (body 56. až 61. rozsudku) v súvislosti s vyhodnotením dĺžky daňovej kontroly. Podľa žalobcu daňová kontrola prekročila zákonnom aprobovanú dĺžku, keď prebiehala spolu 808 dní (z toho bola na 458 dní prerušená). Žalobca pritom poukázal na § 61 ods. 4 daňového poriadku, čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 904/2010) a zásadu proporcionality.
9. V tejto súvislosti žalobca argumentoval aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky týkajúce sa lehôt upravených v čl. 10 nariadenia č. 904/2010. Navrhol tiež prerušiť konanie do času, kým Súdny dvor Európskej únie neposkytne odpovede na uvedené prejudiciálne otázky.
10. K zásade proporcionality žalobca odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Tiež citoval časti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil potrebu, aby zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu (daňová kontrola) bol realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti.
Konkrétne uviedol citáciu zo 73. bodu: Najvyšší súd je názoru, že pokiaľ zákon stanovuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly, nie je dostatočne efektívne prerušenie konania na 614 dní, keď samotné Nariadenie Rady (EÚ) stanovuje pre dožiadané orgány lehotu na vybavenie žiadosti obvyklou lehotou tri mesiace. 11. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na vyhodnotenie žalobcovej námietky týkajúce sa uvedenia ustanovení zák. č. 442/2012 Z. z. (nevzťahujúce sa na daň z pridanej hodnoty) a neexistujúceho Nariadenia Rady EÚ č. 904/2013 a absencie zákonných náležitostí rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly (bod 62. rozsudku).
Uvedený právny záver žalobca považuje za nepochopiteľné ospravedlňovanie nesplnenia zákonných náležitostí rozhodnutia správcu dane, rozhodnutie nebolo do dňa spísania kasačnej sťažnosti opravené, a preto naďalej trpí vadami nezlučiteľnými so zákonom.
12. Dôsledkom nezákonného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je podľa žalobcu aj nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole, a teda aj akéhokoľvek rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Opačný záver, ku ktorému dospel správny súd v 63. bode rozsudku, predstavuje nesprávne právne posúdenie.
13. Nesprávne právne posúdenie veci namietal žalobca aj v súvislosti s vyhodnotením námietky neprípustnosti použitého dôkazu v daňovom konaní (výpoveď konateľa Mal- financne, s.r.o.). Za nezákonné žalobca v tomto ohľade považuje, že rozhodnutia správcu dane ani žalovaného neobsahujú vysvetlenie, ako správca dane túto výpoveď zadovážil a toto vysvetlenie žalovaný poskytol správnemu súdu až vo vyjadrení k správnej žalobe.
14. Predmetná výpoveď navyše podľa žalobcu nemôže byť považovaná za dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku, keďže konateľ Mal-finance s.r.o. nikdy nebol v prejednávanej daňovej kontrole vypočutý v postavení svedka.
15. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu žalobca uviedol, že správny súd konal nezákonne, keď neprihliadol na repliku žalobcu vzhľadom na § 181 ods. 1 SSP. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti uvádza tvrdenia uvedené v jeho replike, na ktoré správny súd neprihliadol a prihliadnuť mal, a ktoré podľa žalobcu dokazujú nezákonnosť vypočutia konateľa obchodnej spoločnosti Mal-finance s.r.o. 16. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup tiež s ohľadom na odôvodnenie v bode 65. rozsudku správneho súdu, ktoré je podľa žalobcu nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Správny súd síce poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak len všeobecne, bez špecifikácie konkrétnych rozhodnutí.
17. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalobca aj záver správneho súdu, podľa ktorého sa mal daňový subjekt proti nečinnosti brániť už v konaní pred správnym súdom. Žalobca pritom poukázal na základné zásady daňového konania - proporcionalita, účelnosť, rýchlosť (§ 3 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku) a na ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku.
Vydanie rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote žalobca posúdil ako konanie v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zák. č. 460/1992 Zb. 18. Rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, že ruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozsudok správneho súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu súdu.
19. Dňa 5. augusta 2021 bolo správnemu súdu doručené doplnenie kasačnej sťažnosti, v ktorom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v bodoch 66. a následne 68. a 72. rozsudku správneho súdu. 20. V prvom rade žalobca namietal neprípustnosť použitého dôkazu - výpovede svedkyne Jany Ďalákovej, ktorá bola vypočutá v inom daňovom konaní netýkajúcom sa žalobcu.
Správca dane napriek návrhu žalobcu na jej vypočutie len nahliadol do daňového spisu týkajúceho sa daňovej kontroly iného subjektu - Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, v rámci ktorej bola svedkyňa vypočutá. Takýto dôkaz je podľa žalobcu neprípustný, a to aj keď fyzická osoba Peter Turcaj je súčasne konateľom žalobcu. Nevykonanie požadovaného výsluchu napriek návrhu žalobcu (predvolaná svedkyňa sa na výsluch nedostavila a ospravedlnila sa) vyhodnotil žalobca ako nesprávny a nezákonný postup správcu dane. 21. Žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením správneho súdu, podľa ktorého žalobca síce poukazuje na podľa neho nesprávne hodnotenie jednotlivých dôkazov správcom dane, avšak bez vysvetlenia negatívneho dopadu na zákonnosť rozhodnutia. Podľa správneho súdu je to len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením dôkazov správcom dane. Konkrétne žalobca
poukázal na hodnotenie dôkazov: i) výpoveď Juraja Ďaláka (konateľ spoločnosti SKITA GROUP s.r.o.) bola vyhodnotená výlučne v neprospech žalobcu. Správca dane ako aj správny súd uzavreli, že svedok nevedel vydokladovať nijaké obchodovanie so žalobcom, nakoľko predložil doklady len k obchodom so subjektom Peter Turcaj - HOLZ-TRANS. Žalobca o následnom finančnom vysporiadaní medzi subjektmi Peter Turcaj HOLZ-TRANS a HOLZ-TRANS s.r.o. však predložil prináležiace dôkazy; ii) výpoveď Juraja Ďaláka bola nesprávne vyhodnotená aj z toho dôvodu, že sprostredkovanie obchodov zabezpečovala Jana Ďaláková, nie Juraj Ďalák, preto je podľa žalobcu v poriadku, že sa k obchodom so žalobcom nevedel vyjadriť; iii) výpoveď A. Z. (otca konateľov spoločnosti SKITA GROUP s.r.o.) bola vyhodnotená čisto formalisticky - že nepotvrdil dodávky vo februári roku 2013, napriek skutočnosti, že predošlé dodávky potvrdiť vedel, nakoľko pri nich osobne bol; iv) formalisticky bolo vyhodnotené aj zistenie, že osoba Z. O. nebola oprávnená zastupovať spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, nakoľko žalobca nemal povinnosť preverovať osoby
vystupujúce za odberateľa, pokiaľ tento uhrádza platby za dodávaný tovar a spolupráca prebieha bezproblémovo; v) informáciu získanú v rámci MVI, že odberateľ PIEMONTE TRADING SRL poprel akúkoľvek spoluprácu so žalobcom správne orgány bez ďalšieho prebrali a nijako (napriek žalobcovým námietkam) nepreverili; vi) k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazu došlo aj v súvislosti s výpoveďou Jany Ďalákovej, ktorá síce pôvodne vypovedala, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL nepozná, ale svoju výpoveď neskôr opravila, že ju nepozná osobne, ale pozná ju cez pána O.. Žalobca zdôraznil, že výpoveď sa navyše týkala obchodných vzťahov Petra Turcaja - HOLZ-TRANS a
nie žalobcu; vii) podané trestné oznámenie na spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, ktoré môže byť indíciou o nepravdivosti vyššie uvedenej informácie získanej z MVI, bolo správnym súdom vyhodnotené ako irelevantné. Vyššie špecifikované nesprávne právne posúdenie vyhodnotenia dôkazov správcom dane podľa žalobcu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného zakladajúce kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
22. V druhej časti doplnenia kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie v bode 68. rozsudku, vo vzťahu k žalobcovým vyjadreniam k zmluve o pôžičke - konkrétne že žalobca neuviedol, aké vplyv majú uvedené skutočnosti na zákonnosť rozhodnutí správcu dane. Žalobca dodal, že ak správny súd tieto zistenia považoval za bezpredmetné, nemajú sa nachádzať v rozhodnutiach správcu dane a ich prítomnosť preto vyvoláva zmätočnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.
23. Na záver žalobca poukázal na obsah správnej žaloby, v ktorej dával správnemu súdu do pozornosti:
i) záver správcu dane (str. 40. prvostupňového rozhodnutia) a žalovaného (str. 47. napadnutého rozhodnutia), v zmysle ktorej je daňový subjekt povinný preveriť si svojich obchodných partnerov; ii) námietky smerujúce voči dokazovaniu ohľadom vzťahov medzi subdodávateľmi, akceptovanému správnym súdom uvedením reťazca vo svojom rozsudku, napriek tomu, že správne orgány nepreukazovali vedomosť žalobcu o týchto vzťahoch ani prípadných protiprávnych konaniach fakturačného reťazca. 24. Žalobca ďalej uvádza: „Napriek doslovnému citovaniu odôvodnenia správcu dane krajský súd uzavrel: V preskúmavanom prípade však správny súd nezistil, že by správca dane bol vyžadoval od žalobcu preukazovanie skutočností týkajúcich sa tretích subjektov, resp. že by zaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval a rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného neboli založené na tvrdení, že žalobca sa vedome zapojil do konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, ani na tom, že by v preskúmavanom prípade bolo zistené zneužitie práva, boli založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane.“ (72. bod rozsudku správneho súdu) 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca vzhliadol nesprávne právne posúdenie správneho súdu v dôsledku opomenutia objektívneho hodnotenia myšlienkových úvah správnych orgánov. Keďže správny súd podľa žalobcu odmietol ďalej reagovať na jeho námietky, odňal žalobcovi možnosť rozvinúť jeho argumentačnú líniu. Na záver žalobca podotkol, že keďže jeho dodávateľ Mal-finance, s.r..o. daň z deklarovaných obchodov priznal a odviedol, neexistuje dôvod pre odmietnutie odpočtu žalobcovi. 26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti ani jej doplneniu nevyjadril.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 29. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený. 30. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje v?nasledovnom texte.
IV. I Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa čl. 10 nariadenia č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 1 písm. c) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku .
. .správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa
osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo
sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len
výnimočne. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách sa primerane použijú na kasačné konanie.
IV. II Posúdenie kasačných námietok
31. Kasačný súd sa ako prvou zaoberal námietkou žalobcu, v zmysle ktorej správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď ustálil, že prerušenie daňovej kontroly bolo zákonné. Kasačný súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
32. V zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane odoslal niekoľko žiadostí (a následných urgencií) o poskytnutie informácií v rámci MVI, ktoré boli dôvodom prerušenia daňovej kontroly odo dňa 22. novembra 2013. Daňový poriadok zároveň nestanovuje exaktnú lehotu, do kedy je možné z uvedeného dôvodu daňové konanie prerušiť. Ustanovenie § 61 ods. 4 daňového poriadku však upravuje postup správcu dane (pokračovanie v konaní aj bez návrhu daňového subjektu) po tom, ako pominuli dôvody prerušenia. Posledná odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií bola správcovi dane doručená dňa 23. februára 2015 (t. j. deň pominutia dôvodov prerušenia), pričom oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené už 26. februára 2015. Správca dane pri prerušení daňového konania teda postupoval v súlade so zákonom (§ 61 daňového poriadku) a kasačná námietka je nedôvodná.
33. Čo sa týka námietky dĺžky prerušenia daňového konania s ohľadom na lehoty uvedené v čl. 10 nariadenia č. 904/2010, k tomu kasačný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021, C-186/20: Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane neporušil ani ustanovenie čl. 10 nariadenia č. 904/2010 a kasačná námietka je nedôvodná.
34. Návrhu žalobcu na prerušenie kasačného konania do rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie o prejudiciálnych otázkach predložených v rámci konania vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 kasačný súd
nevyhovel. Súdny dvor poskytol odpovede na prejudiciálne otázky vo vyššie citovanom rozsudku. Kasačný súd preto nevzhliadol dôvod prerušiť kasačné konanie. 35. V súlade s odôvodnením v bode 33. tohto rozsudku bola ako nedôvodná vyhodnotená aj námietka porušenia zásady proporcionality vzhľadom na dĺžku prerušenia daňového konania. Kasačný súd pritom poukazuje najmä na skutočnosť, že správca dane pokračoval v konaní bezprostredne po doručení poslednej odpovede na žiadosť v rámci MVI, ako aj na to, že správca dane k získaniu informácií pristupoval aktívne aj v čase prerušenia daňového konania, keď odpovede na žiadosť niekoľkokrát urgoval (napríklad urgenciami č. 9601401/5/4289325/ 2013/Maľ, č. 9601401/5/4284256/2013/Maľ, č. 9601401/5/4284153/ 2013/Maľ a ďalšie). Kasačný súd preto nevzhliadol porušenie zásady účelnosti a proporcionality správcom dane.
36. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, na ktorý poukázal žalobca v súvislosti so zásadou proporcionality v spojení s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly, kasačný súd uvádza, že závery v ňom uvedené (týkajúce sa lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia 904/2010) boli prekonané vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Uvedený rozsudok preto nie je aplikovateľný na prejednávaný prípad a námietky porušenia zásady proporcionality a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu boli preto vyhodnotené ako nedôvodné.
37. Nedôvodnou kasačný súd vzhliadol tiež námietku nesprávneho právneho posúdenia v nadväznosti na právne predpisy uvedené v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly. Kasačný súd sa v tejto otázke plne stotožňuje so záverom uvedeným v 62. bode rozsudku správneho súdu, podľa ktorého predmetná námietka nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, pretože správca dane vo výroku uviedol len označenie osobitných predpisov, na ktoré ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku odkazuje v poznámke (poznámka č. 21a). Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a to ani v prípade, ak by sa správcom dane označený zák. č. 442/2012 Z. z. na DPH nevzťahoval, resp. ak v označení Nariadenia Rady EÚ č. 904 správca dane uviedol nesprávny rok jeho vydania (r. 2013 namiesto r. 2010), keďže sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť pri písaní, resp. pri písomnom vyhotovení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, ktorú zrejmú nesprávnosť môže správca dane kedykoľvek opraviť a to aj bez
návrhu (z vlastného podnetu) postupom podľa § 63 ods. 12 DP. 38. Čo sa zákonných náležitostí rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly týka, kasačný súd sa aj v tomto ohľade stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu.
Z administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je zrejmé, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami § 63 ods. 3 a ods. 5 daňového poriadku, a to aj tie, ktorých absencia bola žalobcom namietaná.
39. Námietka nezákonnosti protokolu a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nezákonného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je nedôvodná. Daňová kontrola bola prerušená a rozhodnutie o daňovej kontrole bolo vydané v súlade so zákonom, preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorá vychádza z nesprávnej premisy.
40. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku ohľadom nepoužiteľnosti dôkazu - výpovede konateľa dodávateľa vzhľadom na to, že táto výpoveď bola podľa žalobcu zabezpečená v čase prerušenej daňovej kontroly. Z administratívneho spisu kasačnému súdu vyplynulo, že výpoveď konateľa bola zabezpečená v súvislosti s vybavovaním žiadosti o poskytnutie informácií pre maďarského správcu dane, nie v rámci prerušenej daňovej kontroly. Uvedené potvrdzujú informácie z úradného záznamu č. 20542691/2015 z 20. júla 2015, ktorého predmetom bolo nahliadnutie do spisu týkajúceho sa predmetnej žiadosti maďarského správcu dane (v čase po prerušení daňovej kontroly), čím správca dane získal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/5478372/2014/Maľ z 19. decembra 2014, ktorej predmetom bolo vypočutie svedka (konateľa dodávateľa) v súvislosti s výkonom miestneho zisťovania u žalobcu. Miestne zisťovanie bolo pritom vykonané za účelom zaslania odpovede na žiadosť maďarského správcu dane. Vzhľadom na uvedené nie je možné dať žalobcovi za pravdu,
že výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa bola zabezpečená počas prerušenej daňovej kontroly a že ide preto o neprípustný dôkaz. 41. Rovnaké závery vyplývajú zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20547360/2015 z 21. júla 2015, ktorého sa osobne zúčastnil konateľ žalobcu a svojim podpisom potvrdil, že nemá voči obsahu zápisnice nijaké námietky. V zápisnici je pritom výslovne uvedené: a. str. 10.: Správca dane dňa 20.07.2015 nahliadol do spisovej zložky Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 6033/14/Bur zo dňa 21.01.2014, týkajúcej sa daňového subjektu HOLZ- TRANS s.r.o., .
. . . . . za zdaňovacie obdobie február 2013 v súvislosti s obchodnými vzťahmi do spoločnosťou REMIXCAR Kft . . . . . o čom bol vyhotovený úradný záznam č. 20542691/2015 zo dňa 20.07.2015. Správca dane zo spisovej zložky zistil nasledovné: .
. . . b. str. 12.: Dňa 18.12.2014 správca dane telefonicky kontaktoval Q. Z. na t. č. . . z dôvodu jeho predvolania ako svedka v súvislosti s miestnym zisťovaním u daňového subjektu HOLZ- TRANS s.r.o. . . . c. str. 13.: Dňa 19.12.2014 sa konalo ústne pojednávanie vo veci vypočutia Q. Z. ako svedka. Dňa 19.12.2014 sa na Daňový úrad Banská Bystrica dostavil svedok Q. Z.. Za daňový subjekt
HOLZ-TRANS s.r.o. sa výsluchu svedka zúčastnil - Peter Turcaj. 42. Z uvedeného je zrejmé, že počas ústneho pojednávania dňa 21. júla 2015 bol žalobca informovaný o nahliadnutí do spisovej zložky Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, v rámci ktorej sa vykonalo ústne pojednávanie s konateľom deklarovaného dodávateľa.
Keďže sa predmetného ústneho pojednávania sám osobne zúčastnil, muselo mu byť zrejmé, že nejde o ústne pojednávanie vykonávané v rámci prerušenej daňovej kontroly. S dôvodom a obsahom výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa bol pritom opakovane oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 21. júla 2015, kedy mal možnosť opakovane sa k tejto výpovedi vyjadriť. Kasačné námietky napádajúce zákonnosť použitia výpovede deklarovaného dodávateľa, získanej nahliadnutím do iného spisu, tvrdiac, že výpoveď bola získaná v čase prerušenej daňovej kontroly a že nejde o dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, sú nedôvodné.
43. Pokiaľ žalobca namieta, že v žiadnom z rozhodnutí správcu dane ani žalovaného nebolo vysvetlené získanie predmetného dôkazu (výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa), kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených zápisníc a úradných záznamov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, do ktorého žalobca
mohol nahliadnuť. Spôsob získania výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa pritom musel byť žalobcovi zrejmý aj z jeho účasti na predmetných úkonoch. Námietky žalobcu boli preto vyhodnotené ako nedôvodné. 44. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup s ohľadom na aplikáciu ustanovenia § 181 ods. 1 SSP. Aj v tomto smere sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov, t. j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv. (BARICOVÁ, Jana. § 183 [Rozšírenie a doplnenie správnej žaloby].
In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 919.) 45. Po preštudovaní správnej žaloby a repliky žalobcu kasačný súd ustálil, že žalobca v replike doplnil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane v rozpore s ustanovením § 183 SSP. Kasačný súd pritom poukazuje najmä na argumentáciu žalobcu s ohľadom na neprípustnosť použitého dôkazu - výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa. Kým v správnej žalobe žalobca uvedené namieta len z dôvodu zaobstarania predmetného dôkazu v čase prerušenej daňovej kontroly, v replike svoju argumentáciu výrazne rozširuje napríklad namietajúc aj porušenie ustanovení upravujúcich inštitút miestneho zisťovania, ďalej ustanovení § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3, 4 a 5 daňového poriadku, či námietkami ohľadom obsahu zápisnice o svedeckej výpovedi, z ktorého podľa žalobcu nie je zrejmé, že išlo o výpoveď zadováženú v súvislosti s dožiadaním maďarského správcu dane.
Kasačný súd prihliadol aj na to, že dôvody a argumentácia žalobcu, ktoré boli doplnené replikou, mal žalobca možnosť uplatniť už v správnej žalobe. Postup správneho súdu bol preto v súlade so zásadou koncentrácie a v súlade so zákonom, keď na takéto doplnenie správnej žaloby neprihliadol.
46. Námietka o nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu z dôvodu odkazov na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez uvedenia konkrétnych rozhodnutí je nedôvodná. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobcom, že v prípade, ak správny súd argumentuje súdnou rozhodovacou činnosťou, je nevyhnutné, aby poukázal aj na konkrétne rozhodnutia. Ich neuvedenie však nespôsobuje nepreskúmateľnosť či nezrozumiteľnosť rozsudku správneho súdu, najmä keď sa správny súd v rozsudku vysporadúva s rozsiahlym penzom rôznorodých námietok žalobcu, ktoré riadne odôvodní a rozsudok nie je založený výlučne či prevažne na odkaze na ustálenú rozhodovaciu prax bez jej špecifikácie spisovými značkami rozhodnutí. Neuvedenie konkrétnych spisových značiek rozhodnutí súdov preto v tomto prípade nie je takou vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozsudku správneho súdu.
47. Nesprávne právne posúdenie nevzhliadol kasačný súd ani v záveroch správneho súdu týkajúcich sa dĺžky vyrubovacieho konania s ohľadom na ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku a lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní ustanovenej v § 68 ods. 3 daňového poriadku. Nevydanie rozhodnutia v 3 mesačnej lehote ustanovenej v § 68 ods. 3 daňového poriadku nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
48. Kasačný súd pritom poukazuje aj na ustanovenia § 69 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. a) daňového poriadku, v zmysle ktorých: a) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa
osobitných predpisov; b) ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený; c) za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly.
49. Právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane teda zaniká až uplynutím lehoty v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Prvostupňové rozhodnutie vydané správcom dane vo vyrubovacom konaní dňa 21. augusta 2019 nebolo vydané po lehote 5 rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt vyrozumený o protokole o daňovej kontrole zo dňa 3. augusta 2015, preto nepredstavuje nezákonné rozhodnutie. Správny súd tiež vhodne poukázal na možnosť žalobcu brániť sa proti dĺžke vyrubovacieho konania žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej
správy. Kasačné námietky týkajúce sa dĺžky vyrubovacieho konania boli preto vyhodnotené ako nedôvodné. 50. Námietku neprípustnosti použitého dôkazu správcom dane - výpovede Jany Ďalákovej (konateľky SKITA GROUP s.r.o.) kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Správca dane sa na návrh žalobcu pokúsil zabezpečiť výsluch svedkyne jej predvolaním a až v dôsledku jej nedostavenia sa, využil zákonnú možnosť nahliadnutia do spisu inej daňovej kontroly, v ktorej Jana Ďaláková vypočutá bola a jej výpoveď bola zaznamenaná v zápisnici o ústnom pojednávaní z 4. januára 2019. O nahliadnutí do spisu spísal správca dane úradný záznam z 12.
júna 2019. 51. Ako dôkaz môže správca dane použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Zápisnica o výsluchu svedkyne bola získaná zákonným spôsobom, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim zo zápisnice. Kasačnému súdu je známe, že predmetná výpoveď bola získaná v daňovej kontrole de iure iného daňového subjektu - Peter Turcaj - HOLZ-TRANS.
Nutné je však poukázať na skutočnosť, že predmetného výsluchu sa zúčastnil konateľ žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj na obsah výpovede, ktoré sa týkala tiež vedomosti svedkyne o osobách konajúcich v mene spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL a o spoločnosti všeobecne (odberateľ daňového subjektu Peter Turcaj - HOLZ-TRANS ako aj HOLZ-TRANS s.r.o.). Zistenia získané výsluchom svedkyne preto boli použiteľné aj pre účely daňovej kontroly žalobcu.
52. Kasačnou námietkou uvedenou v bode 21. tohto rozsudku žalobca namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu s ohľadom na vyhodnotenie dôkazov správcom dane.
Predmetná kasačná námietka je nedôvodná. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 z 17. februára 2015). Kasačnému súdu neprináleží posudzovať, ako správca dane jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Pokiaľ správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov (§ 63 ods. 5 daňového poriadku) a toto hodnotenie nie je možné považovať za svojvoľné či vybočujúce z rámca logického vyvodzovania, správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a zásadou
voľnej úvahy. 53. Ak žalobca chce úspešne namietať vyhodnotenie konkrétnych dôkazov, je nevyhnutné, aby konkretizoval, prečo správna úvaha vybočuje z medzí logického myslenia, a k akému nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazu preto správca dane dospel, k akému inému vyhodnoteniu mal správca dane dospieť a zároveň, aby špecifikoval, aký negatívny dopad malo nesprávne vyhodnotenie dôkazov na zákonnosť rozhodnutia správcu dane.
54. Námietky ohľadom okolností týkajúcich sa zmluvy o pôžičke kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. V prvom rade sa stotožňuje so správnym súdom, ktorý uviedol, že žalobca nekonkretizoval, aký vplyv má predloženie zmluvy o pôžičke na zákonnosť prvostupňového
rozhodnutia. Poukázanie na dôkaz s tvrdením, že sa ním správca dane nedostatočne zaoberal bez toho, aby žalobca poukázal, čo z takého dôkazu vyplýva a aký vplyv má na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, je nedostatočné a správny súd námietku správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu, že správca dane sa nedostatočne zaoberal predmetnou zmluvou o pôžičke je nepravdivé a v rozpore s odôvodnením na 45. str. rozhodnutia žalovaného.
55. V kasačnej sťažnosti žalobca dodal, že ak správny súd zistenia ohľadom zmluvy o pôžičke považuje za bezpredmetné, nemajú sa nachádzať v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného, inak spôsobujú ich zmätočnosť a nezrozumiteľnosť. S právnym posúdením žalobcu sa kasačný súd nestotožnil a námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
V zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku správca dane v odôvodnení rozhodnutia uvedie aj to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Existencia zmluvy o pôžičke bola jedným zo zistení správcu dane, preto zmienka o nej v rozhodnutí správcu dane nemôže spôsobiť zmätočnosť tohto rozhodnutia.
56. Námietky žalobcu zhrnuté v bodoch 23. a 24. tohto rozsudku sú nedôvodné. Žalobca v kasačnej sťažnosti len odkázal na obsah správnej žaloby alebo na právne závery správneho súdu. Takéto vymedzenie kasačných námietok však nezodpovedá zákonným požiadavkám. V zmysle § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Kasačný súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/26/2021 z 29. júna 2023 bod 18., v zmysle ktorého pokiaľ z kasačnej námietky priamo nevyplýva, čo konkrétne mal správny súd nesprávne právne posúdiť, kasačný súd nemôže konštatovať neprávne právne posúdenie veci správnym súdom.
57. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery ako aj presvedčivé vyhodnotenie všetkých pre vec zásadných námietok, považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a dostatočné pre zamietnutie správnej žaloby. Kasačné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
IV. III Záverečné zhodnotenie
58. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2023