2Sfk/36/2021

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2013. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9601401/5/5141926/2013/Maľ z 18. novembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly“). Správca dane dňa 26. februára 2015 žalobcovi doručil oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole a o jej výsledku následne vyhotovil protokol č. 20603699/ 2015 z 3. augusta 2015 (ďalej len „protokol“).

3. Správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou Mal-finance, s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“ alebo „dodávateľ“) a prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru (kryštálový cukor) a dodanie tovaru nebolo preukázané tak, ako bolo deklarované predloženými dokladmi. Žalobca totiž nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru a priebehu obchodu v reťazci Gurma s.r.o. - Falton, s.r.o. - Mal-finance, s.r.o. - HOLZ-TRANS s.r.o. - SAVARTES s.r.o. / PIEMONTE TRADING SRL / Nemovitosti FT Real s.r.o. / REMIXCAR, Kft).

v plnom rozsahu. V rozhodnutí poukázal najmä na: i) konateľ žalobcu sa vyjadril v tom zmysle, že tovar nevidel, do obchodovania s cukrom sa zapojil len preto, že dokázal prefinancovať daň z pridanej hodnoty; ii) konateľ dodávateľa po predložení dôkazov zo strany správcu dane (mýtnych výpisov) zmenil svoju výpoveď a priznal, že tovar taktiež nevidel; iii) deklarovaná preprava tovaru bola zo strany správcu dane dôvodne spochybnená zisteniami o falošných prepravných dokladoch (ďalej len „CMR“), ktoré neboli vystavené deklarovanými prepravcami a výpismi z mýtneho systému, v zmysle ktorých sa niektoré deklarované prepravy neuskutočnili vôbec, iné v rozdielnych trasách nezasahujúcich do miest tvrdených skladových

V rozhodnutí je riadne uvedený dátum od kedy je daňová kontrola prerušená aj konkrétny dôvod prerušenia. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly preto obsahuje všetky zákonné náležitosti; vi) dĺžka vyrubovacieho konania bola súladná so zákonom. Žalovaný na str. 40 napadnutého rozhodnutia špecifikoval úkony, ktoré sa v rámci vyrubovacieho konania vykonali a zároveň poukázal na skutočnosť, že dôkazy je potrebné nie len vykonať, ale aj vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo odôvodňuje dĺžku vyrubovacieho konania; vii) získavanie informácií z iných daňových spisov (aj keď týkajúcich sa subjektu Peter Turcaj - HOLZ - TRANS) je súladné s § 24 ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku, najmä keď išlo o totožný predmet obchodu (dodanie kryštálového cukru), totožného odberateľa a osoba Peter Turcaj, podnikajúca aj ako Peter Turcaj - HOLZ - TRANS, je súčasne konateľom žalobcu. Žalovaný pritom poukázal, že správca dane k uvedeným zisteniam dohodol so žalobcom ústne pojednávanie, na ktorom sa k nim žalobca mohol vyjadriť; viii) svedok Juraj Ďalák (konateľ spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. - sprostredkovateľ obchodu

jeho; xi) Jana Ďaláková (konateľka SKITA GROUP s.r.o.) nepoznala osobu Z. O., nevedela akú spoločnosť zastupuje, nepoznala ani konateľa žalobcu (Peter Turcaj), pritom vypovedala k sprostredkovaniu obchodov pre Peter Turcaj HOLZ - TRANS s PIEMONTE TRADING SRL; xii) podanie trestného oznámenia a vyjadrenie o nepravdivosti výpovede Jany Ďalákovej vyhodnotil žalovaný len ako ničím nepodložené tvrdenie žalobcu; xiii) k odberateľovi REMIXCAR Kft. (Maďarsko) bolo zistené, že na žalobcovom bankovom účte sa nachádzajú platby označené ako „úhrada za faktúry vystavené spoločnosťou REMIXCAR Kft.“, avšak z účtu slovenskej spoločnosti UNIO-KER s.r.o alebo vkladom osoby S. L., ktorý nepozná spoločnosť REMIXCAR Kft.; xiv) správcovi dane síce bola predložená zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou REMIXCAR

prípade. Daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali reálne obchodovanie s tovarom (kryštálový cukor), čo do priebehu a výsledku tak, ako deklaroval predloženými dokladmi. Zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa jednotlivé obchody tiež nepreukázali, a preto nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr nemôže byť uznaný.

Vzhľadom na obsažnosť rozsudku správneho súdu, kasačný súd upriamuje pozornosť len na tie právne závery, ktoré boli následne napadnuté kasačnou sťažnosťou žalobcu. Konkrétne ide o odôvodnenie rozsudku správneho súdu uvedené v bodoch: i) 56. až 61. - správca dane pri vykonaní kontroly dane z pridanej hodnoty postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku aj zásadou proporcionality, daňová kontrola nepresiahla zákonom stanovenú maximálnu dĺžku (1 rok) a prerušenie daňovej kontroly vrátane dĺžky tohto prerušenia bolo v súlade so zákonom; ii) 62. - námietka žalobcu, že osobitné právne predpisy (zák. č. 442/2012 Z. z. a Nariadenie Rady EÚ č. 904/2013), ktoré správca dane vo výroku uviedol, nie sú aplikovateľné na prerušenie daňovej kontroly a spôsobujú nezákonnosť tohto rozhodnutia je nedôvodná.

daňového poriadku; iii) 63. - námietka nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole, vyrubovacieho konania a akéhokoľvek rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v dôsledku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly je nedôvodná. Správny súd prerušenie daňovej kontroly posúdil ako zákonné; iv) 64. - námietku neprípustnosti použitého dôkazu (výpovede konateľa Mal-finance s.r.o.) v daňovom konaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že svedok (konateľ obchodnej spoločnosti Mal-finance s.r.o.) bol síce vypočutý v čase prerušenia daňovej kontroly, avšak nie do daňovej kontroly, ktorá je predmetom tohto konania.

rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, podľa ktorej samotná nečinnosť orgánu verejnej správy, a teda aj prípadne zistené neodôvodnené prieťahy v konaní, nie sú dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia; viii) 65. - ak mal žalobca za to, že správca dane je počas vyrubovacieho konania nečinný, mal podľa správneho súdu možnosť využitia iných právnych prostriedkov ochrany, napr. iniciovaním konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy; ix) 66. - námietky, že správca dane postupoval nezákonne, keď opakovane nepredvolal na výsluch pani Janu Ďalákovú a že získaním jej výpovede nahliadnutím do spisu daňového subjektu Petra Tarcaja-HOLZ-TRANS, kde vypočutá bola, správca dane porušil žalobcovo právo klásť svedkyni otázky, sú nedôvodné. Konateľ sprostredkovateľskej spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. nepotvrdil sprostredkovanie obchodu pre žalobcu, len pre Petra Turcaja - HOLZ- TRANS, nepotvrdil ani dodanie tovaru odberateľovi PIEMONTE TRADING SRL, ktorého nepoznal. Svedok A. Z. (otec konateľov SKITA GROUP s.r.o.) nepotvrdil dodávku tovaru vo februári 2013, nakoľko pri nej nebol.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov

Správny súd podľa žalobcu tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). 8. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci a odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (body 56. až 61. rozsudku) v súvislosti s vyhodnotením dĺžky daňovej kontroly. Podľa žalobcu daňová kontrola prekročila zákonnom aprobovanú dĺžku, keď prebiehala spolu 808 dní (z toho bola na 458 dní prerušená). Žalobca pritom poukázal na § 61 ods. 4 daňového poriadku, čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 904/2010) a zásadu proporcionality.

10. K zásade proporcionality žalobca odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Tiež citoval časti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil potrebu, aby zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu (daňová kontrola) bol realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti.

Uvedený právny záver žalobca považuje za nepochopiteľné ospravedlňovanie nesplnenia zákonných náležitostí rozhodnutia správcu dane, rozhodnutie nebolo do dňa spísania kasačnej sťažnosti opravené, a preto naďalej trpí vadami nezlučiteľnými so zákonom.

13. Nesprávne právne posúdenie veci namietal žalobca aj v súvislosti s vyhodnotením námietky neprípustnosti použitého dôkazu v daňovom konaní (výpoveď konateľa Mal- financne, s.r.o.). Za nezákonné žalobca v tomto ohľade považuje, že rozhodnutia správcu dane ani žalovaného neobsahujú vysvetlenie, ako správca dane túto výpoveď zadovážil a toto vysvetlenie žalovaný poskytol správnemu súdu až vo vyjadrení k správnej žalobe.

15. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu žalobca uviedol, že správny súd konal nezákonne, keď neprihliadol na repliku žalobcu vzhľadom na § 181 ods. 1 SSP. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti uvádza tvrdenia uvedené v jeho replike, na ktoré správny súd neprihliadol a prihliadnuť mal, a ktoré podľa žalobcu dokazujú nezákonnosť vypočutia konateľa obchodnej spoločnosti Mal-finance s.r.o. 16. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup tiež s ohľadom na odôvodnenie v bode 65. rozsudku správneho súdu, ktoré je podľa žalobcu nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Správny súd síce poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak len všeobecne, bez špecifikácie konkrétnych rozhodnutí.

Vydanie rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote žalobca posúdil ako konanie v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zák. č. 460/1992 Zb. 18. Rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, že ruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozsudok správneho súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu súdu.

Správca dane napriek návrhu žalobcu na jej vypočutie len nahliadol do daňového spisu týkajúceho sa daňovej kontroly iného subjektu - Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, v rámci ktorej bola svedkyňa vypočutá. Takýto dôkaz je podľa žalobcu neprípustný, a to aj keď fyzická osoba Peter Turcaj je súčasne konateľom žalobcu. Nevykonanie požadovaného výsluchu napriek návrhu žalobcu (predvolaná svedkyňa sa na výsluch nedostavila a ospravedlnila sa) vyhodnotil žalobca ako nesprávny a nezákonný postup správcu dane. 21. Žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením správneho súdu, podľa ktorého žalobca síce poukazuje na podľa neho nesprávne hodnotenie jednotlivých dôkazov správcom dane, avšak bez vysvetlenia negatívneho dopadu na zákonnosť rozhodnutia. Podľa správneho súdu je to len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením dôkazov správcom dane. Konkrétne žalobca

vystupujúce za odberateľa, pokiaľ tento uhrádza platby za dodávaný tovar a spolupráca prebieha bezproblémovo; v) informáciu získanú v rámci MVI, že odberateľ PIEMONTE TRADING SRL poprel akúkoľvek spoluprácu so žalobcom správne orgány bez ďalšieho prebrali a nijako (napriek žalobcovým námietkam) nepreverili; vi) k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazu došlo aj v súvislosti s výpoveďou Jany Ďalákovej, ktorá síce pôvodne vypovedala, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL nepozná, ale svoju výpoveď neskôr opravila, že ju nepozná osobne, ale pozná ju cez pána O.. Žalobca zdôraznil, že výpoveď sa navyše týkala obchodných vzťahov Petra Turcaja - HOLZ-TRANS a

22. V druhej časti doplnenia kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie v bode 68. rozsudku, vo vzťahu k žalobcovým vyjadreniam k zmluve o pôžičke - konkrétne že žalobca neuviedol, aké vplyv majú uvedené skutočnosti na zákonnosť rozhodnutí správcu dane. Žalobca dodal, že ak správny súd tieto zistenia považoval za bezpredmetné, nemajú sa nachádzať v rozhodnutiach správcu dane a ich prítomnosť preto vyvoláva zmätočnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.

i) záver správcu dane (str. 40. prvostupňového rozhodnutia) a žalovaného (str. 47. napadnutého rozhodnutia), v zmysle ktorej je daňový subjekt povinný preveriť si svojich obchodných partnerov; ii) námietky smerujúce voči dokazovaniu ohľadom vzťahov medzi subdodávateľmi, akceptovanému správnym súdom uvedením reťazca vo svojom rozsudku, napriek tomu, že správne orgány nepreukazovali vedomosť žalobcu o týchto vzťahoch ani prípadných protiprávnych konaniach fakturačného reťazca. 24. Žalobca ďalej uvádza: „Napriek doslovnému citovaniu odôvodnenia správcu dane krajský súd uzavrel: V preskúmavanom prípade však správny súd nezistil, že by správca dane bol vyžadoval od žalobcu preukazovanie skutočností týkajúcich sa tretích subjektov, resp. že by zaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval a rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného neboli založené na tvrdení, že žalobca sa vedome zapojil do konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, ani na tom, že by v preskúmavanom prípade bolo zistené zneužitie práva, boli založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane.“ (72. bod rozsudku správneho súdu) 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca vzhliadol nesprávne právne posúdenie správneho súdu v dôsledku opomenutia objektívneho hodnotenia myšlienkových úvah správnych orgánov. Keďže správny súd podľa žalobcu odmietol ďalej reagovať na jeho námietky, odňal žalobcovi možnosť rozvinúť jeho argumentačnú líniu. Na záver žalobca podotkol, že keďže jeho dodávateľ Mal-finance, s.r..o. daň z deklarovaných obchodov priznal a odviedol, neexistuje dôvod pre odmietnutie odpočtu žalobcovi. 26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti ani jej doplneniu nevyjadril.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané

získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 1 písm. c) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto

Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

. .správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis

sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len

IV. II Posúdenie kasačných námietok

32. V zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane odoslal niekoľko žiadostí (a následných urgencií) o poskytnutie informácií v rámci MVI, ktoré boli dôvodom prerušenia daňovej kontroly odo dňa 22. novembra 2013. Daňový poriadok zároveň nestanovuje exaktnú lehotu, do kedy je možné z uvedeného dôvodu daňové konanie prerušiť. Ustanovenie § 61 ods. 4 daňového poriadku však upravuje postup správcu dane (pokračovanie v konaní aj bez návrhu daňového subjektu) po tom, ako pominuli dôvody prerušenia. Posledná odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií bola správcovi dane doručená dňa 23. februára 2015 (t. j. deň pominutia dôvodov prerušenia), pričom oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené už 26. februára 2015. Správca dane pri prerušení daňového konania teda postupoval v súlade so zákonom (§ 61 daňového poriadku) a kasačná námietka je nedôvodná.

34. Návrhu žalobcu na prerušenie kasačného konania do rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie o prejudiciálnych otázkach predložených v rámci konania vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 kasačný súd

36. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, na ktorý poukázal žalobca v súvislosti so zásadou proporcionality v spojení s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly, kasačný súd uvádza, že závery v ňom uvedené (týkajúce sa lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia 904/2010) boli prekonané vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Uvedený rozsudok preto nie je aplikovateľný na prejednávaný prípad a námietky porušenia zásady proporcionality a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu boli preto vyhodnotené ako nedôvodné.

návrhu (z vlastného podnetu) postupom podľa § 63 ods. 12 DP. 38. Čo sa zákonných náležitostí rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly týka, kasačný súd sa aj v tomto ohľade stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu.

39. Námietka nezákonnosti protokolu a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nezákonného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je nedôvodná. Daňová kontrola bola prerušená a rozhodnutie o daňovej kontrole bolo vydané v súlade so zákonom, preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorá vychádza z nesprávnej premisy.

že výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa bola zabezpečená počas prerušenej daňovej kontroly a že ide preto o neprípustný dôkaz. 41. Rovnaké závery vyplývajú zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20547360/2015 z 21. júla 2015, ktorého sa osobne zúčastnil konateľ žalobcu a svojim podpisom potvrdil, že nemá voči obsahu zápisnice nijaké námietky. V zápisnici je pritom výslovne uvedené: a. str. 10.: Správca dane dňa 20.07.2015 nahliadol do spisovej zložky Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 6033/14/Bur zo dňa 21.01.2014, týkajúcej sa daňového subjektu HOLZ- TRANS s.r.o., .

. . . b. str. 12.: Dňa 18.12.2014 správca dane telefonicky kontaktoval Q. Z. na t. č. . . z dôvodu jeho predvolania ako svedka v súvislosti s miestnym zisťovaním u daňového subjektu HOLZ- TRANS s.r.o. . . . c. str. 13.: Dňa 19.12.2014 sa konalo ústne pojednávanie vo veci vypočutia Q. Z. ako svedka. Dňa 19.12.2014 sa na Daňový úrad Banská Bystrica dostavil svedok Q. Z.. Za daňový subjekt

Keďže sa predmetného ústneho pojednávania sám osobne zúčastnil, muselo mu byť zrejmé, že nejde o ústne pojednávanie vykonávané v rámci prerušenej daňovej kontroly. S dôvodom a obsahom výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa bol pritom opakovane oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 21. júla 2015, kedy mal možnosť opakovane sa k tejto výpovedi vyjadriť. Kasačné námietky napádajúce zákonnosť použitia výpovede deklarovaného dodávateľa, získanej nahliadnutím do iného spisu, tvrdiac, že výpoveď bola získaná v čase prerušenej daňovej kontroly a že nejde o dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, sú nedôvodné.

mohol nahliadnuť. Spôsob získania výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa pritom musel byť žalobcovi zrejmý aj z jeho účasti na predmetných úkonoch. Námietky žalobcu boli preto vyhodnotené ako nedôvodné. 44. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup s ohľadom na aplikáciu ustanovenia § 181 ods. 1 SSP. Aj v tomto smere sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov, t. j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv. (BARICOVÁ, Jana. § 183 [Rozšírenie a doplnenie správnej žaloby].

Kasačný súd prihliadol aj na to, že dôvody a argumentácia žalobcu, ktoré boli doplnené replikou, mal žalobca možnosť uplatniť už v správnej žalobe. Postup správneho súdu bol preto v súlade so zásadou koncentrácie a v súlade so zákonom, keď na takéto doplnenie správnej žaloby neprihliadol.

47. Nesprávne právne posúdenie nevzhliadol kasačný súd ani v záveroch správneho súdu týkajúcich sa dĺžky vyrubovacieho konania s ohľadom na ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku a lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní ustanovenej v § 68 ods. 3 daňového poriadku. Nevydanie rozhodnutia v 3 mesačnej lehote ustanovenej v § 68 ods. 3 daňového poriadku nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.

osobitných predpisov; b) ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený; c) za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly.

správy. Kasačné námietky týkajúce sa dĺžky vyrubovacieho konania boli preto vyhodnotené ako nedôvodné. 50. Námietku neprípustnosti použitého dôkazu správcom dane - výpovede Jany Ďalákovej (konateľky SKITA GROUP s.r.o.) kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

júna 2019. 51. Ako dôkaz môže správca dane použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Zápisnica o výsluchu svedkyne bola získaná zákonným spôsobom, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim zo zápisnice. Kasačnému súdu je známe, že predmetná výpoveď bola získaná v daňovej kontrole de iure iného daňového subjektu - Peter Turcaj - HOLZ-TRANS.

52. Kasačnou námietkou uvedenou v bode 21. tohto rozsudku žalobca namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu s ohľadom na vyhodnotenie dôkazov správcom dane.

Vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 z 17. februára 2015). Kasačnému súdu neprináleží posudzovať, ako správca dane jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Pokiaľ správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov (§ 63 ods. 5 daňového poriadku) a toto hodnotenie nie je možné považovať za svojvoľné či vybočujúce z rámca logického vyvodzovania, správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a zásadou

54. Námietky ohľadom okolností týkajúcich sa zmluvy o pôžičke kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. V prvom rade sa stotožňuje so správnym súdom, ktorý uviedol, že žalobca nekonkretizoval, aký vplyv má predloženie zmluvy o pôžičke na zákonnosť prvostupňového

55. V kasačnej sťažnosti žalobca dodal, že ak správny súd zistenia ohľadom zmluvy o pôžičke považuje za bezpredmetné, nemajú sa nachádzať v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného, inak spôsobujú ich zmätočnosť a nezrozumiteľnosť. S právnym posúdením žalobcu sa kasačný súd nestotožnil a námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

56. Námietky žalobcu zhrnuté v bodoch 23. a 24. tohto rozsudku sú nedôvodné. Žalobca v kasačnej sťažnosti len odkázal na obsah správnej žaloby alebo na právne závery správneho súdu. Takéto vymedzenie kasačných námietok však nezodpovedá zákonným požiadavkám. V zmysle § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Kasačný súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/26/2021 z 29. júna 2023 bod 18., v zmysle ktorého pokiaľ z kasačnej námietky priamo nevyplýva, čo konkrétne mal správny súd nesprávne právne posúdiť, kasačný súd nemôže konštatovať neprávne právne posúdenie veci správnym súdom.

IV. III Záverečné zhodnotenie

58. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2023