2Sfk/38/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200671.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/76/2020
- IČS
- 8020200671
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Študentský servis, spol. s r. o., Košice, so sídlom Rooseveltova 794/6, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31730663, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21.09.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1S/76/2020-49 zo dňa 26.08.2021 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 100970980/2017 zo dňa 18.05.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume 3806,- eur. V tom istom čase boli správcom dane vydané rozhodnutia aj k ostatným zdaňovacím obdobiam roku 2014. ktorých sa daňová kontrola týkala. 2. Žalobca podal proti každému z rozhodnutí správcu dane stručné odvolanie zo dňa
12.06.2017 s totožným obsahom. Okrem iného uviedol: „Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa CANUS, s. r. o., CASPER, s. r. o., DALKON, s. r. o. a GAJJA PRODUCTION HOUSE, s. r. o. (ďalej len „GAJJA, s. r. o.“). Podľa daňového subjektu uvedené rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014 v celkovej sume 75343,13 €.“ 3. Žalovaný aj v konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia máj 2014 rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. 102017146/2017 zo dňa 21.09.2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie na správnom súde
4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný mal podľa žalobcu s jeho odvolaním naložiť tak, že ho mal vyzvať na jeho doplnenie, nakoľko v tom znení, ako bolo odvolanie žalobcom podané, nebolo spôsobilé na meritórne vybavenie. Odvolanie neobsahovalo dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a neobsahovalo ani navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, t. j. petit. 5. Správny súd uznesením č. k. 5S/53/2017-11 zo dňa 14.11.2017 spojil veci na ňom vedené pod sp. zn. 5S/53/2017, 5S/54/2017, 5S/55/2017 a 5S/56/2017 na spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 5S/53/2017. 6. Správny súd rozsudkom sp. zn. 5S/53/2017-53 zo dňa 07.02.2019 správne žaloby zamietol, nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 7. Na podklade kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/32, 43, 44, 45/2019 zo dňa 02.07.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/53/2017-53 zo dňa 07.02.2019, v podstate pre jeho nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správnemu súdu okrem iného odporučil vylúčiť spojené veci na samostatné konania, čo následne krajský súd uznesením č. k. 1S/76/ 2020-28 zo dňa 03.12.2020 zrealizoval. 8. V ďalšom konaní, prejednávajúc už iba žalobu smerujúcu proti preskúmavanému rozhodnutiu týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia máj 2014, správny súd správnu žalobu rozsudkom č. k. 1S/76/2020-49 zo dňa 26.08.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol. Poukázal na to, že je právom odvolateľa odôvodniť svoj opravný prostriedok dôvodmi, ktoré sám uzná za vhodné, nakoľko daňový poriadok nevyžaduje bližšiu špecifikáciu odvolacích dôvodov. Z obsahu odvolania vyplýva, že úmysel žalobcu smeroval k tomu, aby bolo uznané odpočítanie dane v celom rozsahu, t. j. implicitne obsahuje aj návrh na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Z obsahu odvolania tiež vyplýva, že odvolateľ tiež nesúhlasil so skutkovými zisteniami správcu dane. Správny súd poukázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt a tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 a sp. zn. 8Sžfk/55/2019 zo dňa 28.05.2020, ktorými boli zamietnuté kasačné sťažnosti v identických veciach.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného k nej
9. Žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zopakoval argumentáciu zo správnej žaloby. Citoval z komentára k daňovému poriadku, podľa ktorého ak odvolanie má nedostatky, ktoré bránia jeho prerokovaniu, je povinnosťou správcu dane vyzvať odvolateľa na odstránenie nedostatkov odvolania. Poukázal na povinnosť štátnych orgánov postupovať len na základe ústavy a v medziach zákonov. Rozhodnutím žalovaného a rozsudkom správneho súdu, ktorý nesprávnym právnym posúdením spornej otázky odobril postup žalovaného, došlo k porušeniu práva žalobcu na účinnú a efektívnu obhajobu. Petitom kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec žalovanému vráti na ďalšie konanie. 10. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že sťažovateľ v podanom
odvolaní uplatňoval iba právne námietky, nie skutkové, teda povinnosť vyzývať ho na odstraňovanie nedostatkov podaného odvolania tu na strane správcu dane nebola. Odvolací návrh je zrejmý z podstaty argumentácia uplatnenej sťažovateľom v podanom odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti pripomenul aj svoju povinnosť podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku prihliadať aj na námietky neuplatnené v odvolaní podanom daňovým subjektom.
IV Posúdenie veci kasačným súdom 11. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) 15. decembra 2021. Vec bola náhodným spôsobom pridelená druhému senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudcovi spravodajcovi
prof. JUDr. Jurajovi Vačokovi, PhD. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou značkou.
12. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
13. Predmetom kasačnej sťažnosti je napadnutý rozsudok správneho súdu zamietajúci žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume 3806,- eur. Kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie správcu dane a tiež konanie týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.
14. Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne totožné veci identických účastníkov konania. S obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/38/2021 zo dňa 30.06.2022. Kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020, z ktorého uvádza nasledovné:
18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď sa stotožnil so závermi žalovaného, že odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu správcu dane bolo spôsobilé na prerokovanie, ďalej či vzhľadom na jeho obsah bol správca dane povinný odstraňovať nedostatky tohto podania a či rozhodnutím žalovaného o odvolaní boli porušené práva sťažovateľa do tej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 19. [.
. .] Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. Podľa ods. 8 ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13
aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 5 ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
21. Odvolanie sťažovateľa v prejednávanom prípade obsahovalo okrem uvedených všeobecných náležitostí podania aj označenie prvostupňového orgánu, odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania. Senát kasačného súdu zastáva názor, že je plným právom odvolateľa oprieť svoje odvolanie o také dôvody, ktoré sám uzná za vhodné.
Môže ísť aj o dôvody všeobecné, ako to bolo v prípade sťažovateľa, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane namietal, že správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní. Tvrdil, že zistený skutkový stav nevytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane. Odvolateľ označil aj ustanovenia Daňového poriadku, ktoré boli podľa jeho názoru rozhodnutím a postupom správcu dane porušené.
22. S ohľadom na obsah odvolania je zrejmé, že odvolateľ namietal proti celému obsahu rozhodnutia, tak proti zisteniu skutkového stavu, ako aj proti jeho právnemu posúdeniu. Podľa mienky kasačného súdu z odvolania bez najmenších pochybností vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani čiastočne s vyrubením rozdielu dane a že jeho úmysel smeroval k tomu, aby bolo uznané odpočítanie dane v plnom uplatnenom rozsahu. Odvolanie teda nepochybne obsahuje prejav vôle odvolateľa nebyť zaviazaný vyrubenou daňovou povinnosťou, inými slovami implicitne obsahuje i návrh na zrušenie rozhodnutia správcu dane (§ 72 ods. 4 písm. e/ Daňového poriadku).
23. V súvislosti s povinnosťou odvolateľa označiť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta iba rozpor s právnymi predpismi, súhlasí kasačný súd so sťažovateľom v tom, že s ohľadom na rozsah a všeobecnosť namietaných skutočností nie je možné jednoznačne konštatovať, že by sťažovateľ v postavení odvolateľa nesúhlasil len s právnym posúdením veci, teda že by namietal len rozpor s právnymi predpismi.
Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ nesúhlasil ani so skutkovými zisteniami správcu dane, avšak bez toho, aby uviedol v odvolaní svoje konkrétne výhrady. To však neznamená, že by bolo odvolanie pre neúplnosť nespôsobilé na prejednanie.
24. Kasačný súd je toho názoru, že predpísaná obsahová náležitosť odvolania smerujúca k označeniu dôkazov preukazujúcich jeho odôvodnenosť podľa § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku je síce formulovaná ako povinnosť („odvolanie musí obsahovať .
. .“), jej nesplnenie však nemá bez ďalšieho za následok nespôsobilosť odvolania na vecné prerokovanie odvolacím orgánom, pokiaľ je z odvolania zrejmé, čoho sa odvolateľ domáha. Neoznačenie dôkazov preukazujúcich dôvody odvolania či nepredloženie listinných dôkazov len oslabuje dôkaznú pozíciu odvolateľa a môže viesť k prípadnému nepreukázaniu jeho tvrdení o skutkových okolnostiach, nezakladá však nutne povinnosť správcu dane vyzývať odvolateľa na odstránenie nedostatkov podania postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak je odvolanie inak spôsobilé na prerokovanie.
15. Na doplnenie citovanej argumentácie Najvyšší správny súd, tak ako to učinil už vo veci sp. zn. 5Sfk/38/2021 zo dňa 30.06.2022, uvádza, že akceptáciou argumentácie sťažovateľa by sa umožnilo odvolateľom podávať odvolania v daňovom konaní v podstate bez odôvodnenia a vyčkávaním na príslušnú výzvu zo strany správcu dane v konečnom dôsledku fakticky predlžovať lehotu na podanie odvolania predpísanú v § 72 ods. 3 daňového poriadku.
Rovnako Najvyšší správny súd odkazuje na ustanovenie § 74 ods. 2 daňového poriadku, umožňujúce žalovanému prihliadnuť aj na skutkové alebo právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Žalovaný nie je striktne viazaný dôvodmi odvolania (k tomu pozri bod 43 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo dňa 27.10.2021).
Uvedené znamená, že pokiaľ by sa takéto okolnosti objavili v prípade sťažovateľa, nemohli by byť zo strany žalovaného opomenuté, tak ako v prípade posudzovanom v uvedenom rozsudku Najvyššieho správneho súdu. 16. Záverom možno poukázať na to, že argumentácia, ktorá bola kasačným súdom prvýkrát použitá v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020, na ktorú neskôr bolo postupom podľa § 464 ods. 1 SSP odkázané aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/38/2021 zo dňa 30.06.2022 a ktorú si Najvyšší správny súd tiež osvojil a do tohto rozsudku prevzal postupom podľa § 464 ods. 1 SSP, už bola opakovane predmetom posudzovania v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru rozsudkami NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 a sp. zn. 8Sžfk/55/2019 zo dňa 28.05.2020. Uvedené rozsudky sťažovateľ považoval za zjavne neodôvodnené a arbitrárne, pokiaľ ide o výklad § 72 ods. 4 písm. d) a § 72 ods. 5 daňového poriadku kasačným súdom. Uznesením sp. zn. I ÚS 118/2021 zo dňa 23.03.2021 Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť odmietol. Rovnako Ústavný súd SR rozhodol aj o ďalšej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, a to proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/38/2021 zo dňa 30.06.2022, ktorú uznesením č. k. IV ÚS 614//2022-11 zo dňa 29.11.2022 odmietol. Ústavný súd SR v uvedených uzneseniach prezentoval záver, že preskúmaním
rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/6/2019 zo dňa 25.02.2020 „zistil, že najvyšší správny súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy (daňového poriadku, Správneho súdneho poriadku) ani príslušnej právnej úpravy Európskej únie v oblasti spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktorými by poprel ich účel a význam. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektovali ťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti sťažovateľky. V danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka v daňovom konaní nemala možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať také dôkazy, ktoré by sa z hľadiska záverov najvyššieho správneho súdu javili ako právne významné pre zrušenie rozsudku krajského súdu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky sťažovateľky,
ústavný súd konštatuje, že v kontexte ústavne súladného vysporiadania sa najvyššieho správneho súdu s podstatným argumentom sťažovateľky tieto nie sú spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho správneho súdu. Ako ústavný súd už konštatoval, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho správneho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).“
17. Pre vyššie prezentované dôvody Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol. 18. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepatrila náhrada trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona
nevyplýva. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. septembra 2023