2Sfk/38/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom: Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36375616, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, reg. v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.: 31S/74/2021-145, takto:

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2021 z 30. novembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

5. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) namietal tiež porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočniť jeho procesné práva (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 6. V súvislosti s namietaným nesprávnym procesným postupom žalobca poukázal na svoju žiadosť na str. 3 správnej žaloby o nariadenie pojednávania v predmetnej veci, napriek ktorej ústne pojednávanie nebolo nariadené. Správny súd nenariadenie ústneho pojednávania ani nijako neodôvodnil. 7. Argumentoval, že podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP nie je možnosťou ale povinnosťou predsedu senátu nariadiť vo veci pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Nenariadenie ústneho pojednávania, ktoré je vyjadrením ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“) a zásady bezprostrednosti a ústnosti konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/2/2019 z 22. októbra 2019 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 18/2021), považuje žalobca za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Žalobca v nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 102/04 zo 14. apríla 2004 definujúce slovné spojenie „odňatie možnosti konať pred súdom“ a navrhol

rozsudok

správneho súdu spolu s rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 20. apríla 2023 tak, že zotrval na svojich právnych záveroch a s rozsudkom správneho súdu sa stotožnil. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Kasačný súd skôr ako pristúpil k meritórnemu posúdeniu rozsudku správneho súdu, zaoberal sa námietkou porušenia práva na spravodlivý proces. Námietku vyhodnotil ako dôvodnú. 14.

15. V spise absentuje akákoľvek informácia o predvolaní účastníkov konania podľa § 108 ods. 2 SSP (resp. ich zástupcov), či zápisnica z ústneho pojednávania. Absentuje akýkoľvek záznam o tom, že by žalobca svoju žiadosť vzal späť alebo akékoľvek iné odôvodnenie správneho súdu, ktoré by nenariadenie ústneho pojednávania vysvetľovalo.

17. Nenariadenie ústneho pojednávania napriek žiadosti účastníka konania uvedenej v správnej žalobe je porušením povinnosti správneho súdu ustanovenej v § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, a teda nesprávnym procesným postupom. 18.

. .“ vyjadrujúce imperatív. 19. Rovnaký výklad poskytuje tiež odborná literatúra, v zmysle ktorej: Ohľadom povinného nariadenia súdneho ústneho pojednávania sú nastavené dve základné axiómy, ktoré vždy budú viesť k jeho nariadeniu, a to žiadosť aspoň jedného z účastníkov [§ 107 ods. 1 písm. a/] a v prípadoch stanovených zákonom [§ 107 ods. 1 písm. e/]. (BARICOVÁ, Jana, ŠORL, Robert. § 107 [Nariadenie pojednávania].

Vzhľadom na skutočnosť, že nie každý nesprávny procesný postup automaticky smeruje k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, kasačný súd preskúmal tiež intenzitu predmetného nesprávneho postupu a dospel k záveru, že ide o postup znemožňujúci účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. 21. Ústne pojednávanie je vyjadrením zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré majú nie len ústavnoprávne vyjadrenie (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ale vychádzajú tiež z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Kasačný súd poukazuje aj na svoj skorší rozsudok sp. zn. 2Svk/45/2022 z 20. decembra 2022, v ktorom zdôraznil, že: zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady plynie povinnosť správneho súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nie len umožnením predniesť žalobu, resp. žalobné námietky jeho právnemu zástupcovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, aby mohol predniesť žalobu ústne a bezprostredne, vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a realizovať ďalšie jeho práva spojené s prítomnosťou na ústnom pojednávaní, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie a meritórne posúdenie správneho súdu, kasačný súd vzhliadol za predčasné zaoberať sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Úlohou správneho súdu tak v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na rozhodnutie a verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 137 ods. 4 v spojitosti s § 107 SSP) a v prípade ak dôjde k jeho nariadeniu, vec opätovne právne posúdiť.