2Sfk/38/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201314.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/212/2020
- IČS
- 1020201314
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BB Creative Solutions s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47401257, právne zastúpený: REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, Bratislava, IČO: 36863882, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 25, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 9432-9000/2020 zo dňa 19.08.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-1S/212/2020 - 302 zo dňa 10. apríla 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej ako „ďalší účastník konania“) vyhlásilo v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 06. decembra 2018 pod značkou 2018/S 235-537557 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2018 dňa 07. decembra 2018 pod značkou 17591 - MUS užšiu súťaž na predmet zákazky s názvom „Dátová integrácia: sprístupnenie údajovej základne VS vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie“ (ďalej len „užšia súťaž“), pričom s poukazom na predmet zákazky, typ kontrolovaného a predpokladanú hodnoty zákazky vo výške
12.449.436 eur bez DPH išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. 2. Žalovaný, odbor dohľadu, v konaní o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania na základe námietok žalobcu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v užšej súťaži rozhodnutím č. 2699-6000/2019-OD zo dňa 21. mája 2019 nariadil ďalšiemu účastníkovi konania odstrániť protiprávny stav úpravou podmienok účasti, znenia požiadaviek na predmet zákazky, uverejnením všetkých dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky, uvedením všetkých potrebných informácií o Informačnom systéme Centrálnej správy referenčných údajov v súťažných podkladoch a ďalšie (v podrobnostiach pozri bod 2. rozhodnutia žalovaného), a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
3. Korigendom zverejneným vo Vestníku verejného obstarávania č. 106/2019 dňa 29. mája 2019 ďalší účastník upravil lehotu na predkladanie žiadostí na deň 24. júna 2019 13:00 hod. 4. Dňa 20. júna 2019 ďalší účastník konania zverejnil na svojom profile okrem iného súťažné podklady k užšej súťaži, pričom súčasťou ich Prílohy č. 1 „Opis predmetu zákazky“ je aj Príloha 1.4 „Zoznam doplňujúcich dokumentov na vyžiadanie“.
5. Korigendom zverejneným vo Vestníku verejného obstarávania č. 128/2019 dňa 27. júna 2019 ďalší účastník konania zmenil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, pričom v bode VI.3 „Doplňujúce informácie“ uviedol, že Prílohy/dokumenty 1,2,4,5,7 a 8 Prílohy č.1.4 súťažných podkladov obsahujú technické informácie týkajúce sa informačných systémov spracúvajúcich informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva a osobné údaje, ktorých nekontrolované zverejnenie by predstavovalo bezpečnostné riziko s tým, že umožní nahliadnutie a oboznámenie sa s predmetnou dokumentáciou v jeho priestoroch za podmienky podpisu dohody o zachovaní mlčanlivosti a z uvedenej dokumentácie nebude možné vyhotovovať kópie a disponovať ňou mimo priestorov verejného obstarávateľa.
6. Dňa 20. mája 2019 ďalší účastník konania ako objednávateľ uzatvoril so zhotoviteľmi DXC Technology Slovakia s. r. o., LeikTec a.s. a DITEC, a.s. Dodatok č. 15 k Zmluve o dodávke komponentov komunikačných procesov a procesov správy dát pre eGov služby v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 2014049202, č. zmluvy 341/2019 (ďalej len „dodatok č. 15“). 7. Žalovaný, odbor dohľadu, v novom konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej iba „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v predmetnej užšej súťaži vydal rozhodnutie č. 10927-6000/2019-OD zo dňa 18. mája 2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým: · podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní zastavil konanie o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania na základe námietok žalobcu smerujúcich podľa § 170
ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, a to proti opatreniam, ktoré sa vyžadujú na ochranu dôverných informácií a informácií, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu v zmysle § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, prijatým vo vzťahu k dokumentom č. 1, 2, 4, 5, 7 a 8 Prílohy 1.4 súťažných podkladov „Zoznam doplňujúcich dokumentov na vyžiadanie“, ktoré boli uverejnené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania korigendom zverejneným vo Vestníku verejného obstarávania č. 128/2019 dňa 27. júna 2019 pod značkou 15149 - IOX.; · podľa § 174 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní zastavil konanie o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania na základe námietok žalobcu v časti smerujúcej proti diskriminačnému opisu predmetu zákazky; · podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zamietol námietky žalobcu v ostatných
častiach. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný, Rada Úradu pre verejné obstarávanie, rozhodnutím číslo spisu 9432-9000/2020 zo dňa 19. augusta 2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: · výroky č. 1 a 2 prvostupňového rozhodnutia nadobudli právoplatnosť doručením, pretože ide o výroky podľa § 174 ods. 1 písm. h) a g) zákona o verejnom obstarávaní, proti ktorým nie je možné podať odvolanie, o čom bol žalobca riadne poučený.
Z uvedeného dôvodu sa vecne nezaoberal časťami odvolania žalobcu týkajúcimi sa výrokov, proti ktorým odvolanie nie je prípustné, keďže nie je vecne príslušný o nich rozhodovať v odvolacom konaní (pozn. žalovaný vysvetlil dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu konania); · k námietke žalobcu, že odborník F.. Z. X., K.. (ďalej aj „odborník“), ktorý vypracoval odborné stanovisko na žiadosť žalovaného, nie je zapísaný v zozname znalcov, uviedol, že podklad rozhodnutia tvoria nielen odborné stanoviská znalcov zapísaných v zozname znalcov, ale aj odborné stanoviská iných spôsobilých subjektov; · stotožnil sa s námietkou žalobcu, že znalec Z..
F.. D. Z., S., K.. (ďalej aj „znalec“) v znaleckom posudku odpovedal na nesprávne (právne) formulované otázky (posudzovanie naplnenia princípov verejného obstarávania) a na mnohých miestach podáva právny výklad; prvostupňový orgán však nezaložil svoje právne závery na tvrdeniach v uvedených v znaleckom posudku a len podporne poukázal na niektoré konštatovania znalca, ktoré nemali charakter právneho posúdenia; · v súvislosti s neuvedením všetkých informácií k IS CSRÚ a osobitným nezverejnením a neupozornením záujemcov na prebiehajúce zmeny v IS CSRÚ veľkého rozsahu na základe dodatku č. 15 s poukazom na vyjadrenie odborníka konštatoval, že technický opis predmetu zákazky bol dostatočný na vypracovanie ponuky a nachádzajú sa v ňom všetky potrebné informácie; uvedeným dodatkom neboli uskutočnené zmeny, ktoré by bolo potrebné zahrnúť do opisu predmetu zákazky; dodatok je zverejnený v Centrálnom registri zmlúv a ďalší účastník konania uverejnil informáciu o zmene zmluvy na svojom profile; · k namietanému zneniu podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní týkajúcej sa požiadaviek na kľúčového experta uviedol, že ide o legitímne
formulovanú podmienku; skutočnosť, že alternatívne riešenia vymenované odborníkom sú uvedené aj na určitej stránky nespochybňuje odbornosť a relevantnosť jeho vyjadrenia; k námietke ojedinelosti kombinácie požiadaviek kladených na experta uviedol, že podľa vyjadrenia znalca sa obsah požadovaných certifikátov TOGAF a SOA Professional vecne neprekrýva, nemožno ich zamieňať a z vyjadrenia nevyplýva, že by išlo o ojedinelú
kombináciu; · pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o doručenie vybraných podkladov pre rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia a o umožnenie vyjadriť sa k všetkým podkladom pre rozhodnutie, žalovaný mal za to, že ustanovenie § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa primerane použije aj v konaní o odvolaní, upravuje možnosť a nie povinnosť vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnutie jeho
doplnenia. Uviedol, že neidentifikoval dôvod, pre ktorý by v danom prípade bolo potrebné, resp. účelné využiť predmetný inštitút. Preto žalobcovi vyhovel iba v časti žiadosti týkajúcej sa zaslania kópií požadovaných dokumentov.
II. Konanie pred správnym súdom
9. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. BA-1S/ 212/2020 - 302 zo dňa 10. apríla 2025 zamietol správnu žalobu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. 10. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v zmysle § 134 SSP, dospel v podstatných častiach k nasledovným skutkovým a právnym záverom: · správny súd poukázal na to, že žalobnými bodmi týkajúcimi sa výrokov prvostupňového rozhodnutia, ktorými bolo čiastočne zastavené konanie o námietkach žalobcu sa nezaoberal, keďže proti týmto výrokom nie je prípustné odvolanie a táto časť prvostupňového rozhodnutia nebola predmetom prieskumu v odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, a teda nie je ani predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci; žalovaný sa nad rámec predmetu odvolacieho konania zaoberal aj dôvodmi čiastočného zastavenia konania v prvostupňovom rozhodnutí a okrem toho proti výroku prvostupňového rozhodnutia o zastavení konania podľa § 174 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní
podal žalobca samostatnú správnu žalobu vedenú na správnom súde pod sp. zn. BA-1S/156/ 2020; · žalovaný bol povinný postupovať v súlade so zásadou súčinnosti upravenej v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, ktorého uplatnenie nie je v zmysle § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v predmetnom konaní vylúčené, a preto nepostupoval procesne správne, keď (síce v súlade s § 177 ods. 9 v spojení s § 179 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní) neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie pred vydaním prvostupňového rozhodnutia; v danom prípade však nejde o natoľko závažné porušenie, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože žalobca mal možnosť namietať obsah podkladov premietnutých do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho
konania; · správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že odborné stanovisko v zmysle § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní môže vyhotoviť iba znalec zapísaný v zozname znalcov vedeným Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, resp. ad hoc znalec za podmienok ustanovených v § 15 zákona o znalcoch; · žalovaný sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami týkajúcimi sa právnymi nesprávnosťami znaleckého posudku vypracovaného znalcom, keď konštatoval, že právne názory uvedené v prvostupňovom rozhodnutí neboli založené na tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku, ale správny orgán ho zohľadnil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a len podporne poukázal na niektoré konštatovania znalca, ktoré nemali charakter
právneho posúdenia; · skutočnosť, že odborník podával odborné vyjadrenie aj v konaní o predchádzajúcich námietkach žalobcu, o ktorých rozhodol žalovaný, odboru dohľadu rozhodnutím č. 2699-6000/ 2019-OD zo dňa 21. mája 2019 nezakladá jeho predpojatosť a nevylučuje možnosť danému odborníkovi kvalifikovane sa vyjadriť aj k námietkam v predmetnom konaní, prípadne nadviazať na už poskytnuté odpovede; · žalovaný pochybil, keď sa opomenul vyjadriť k domnienkam žalobcu ohľadom prepojenia odborníka F.. Z. X., K.. na K.. F.. F. H., K.., dekana FIIT STU, ktorej je daný odborník zamestnancom, a jeho príbuzného F.. K. H. - zakladateľa, predsedu dozornej rady, resp. konečného užívateľa výhod spoločností, ktoré sa hypoteticky mohli zúčastniť užšej súťaže; vzhľadom na skutočnosť, že uvedená námietka je veľmi všeobecná a žalobca ju nepodložil žiadnymi konkrétnymi argumentami, či dôkazmi svedčiacimi o reálnosti ním tvrdeného prepojenia, je správny súd toho názoru, že v tomto prípade nejde o procesnú vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia;
· námietky týkajúce sa nedostatočného opisu predmetu zákazky, diskriminačnej účasti spočívajúcej v kumulácii podmienok na „experta č. 3 - IT Architekt“ a osobitného zverejnenia dodatku č. 15 sú nedôvodné; žalovaný sa s nimi náležite vysporiadal v rámci napadnutého rozhodnutia, resp. v rámci prvostupňového rozhodnutia.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
11. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne: · odborné stanovisko v zmysle § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní môže vypracovať len znalec v zmysle zákona o znalcoch, pretože zákon o znalcoch je vo vzťahu lex specialis k uvedenému ustanoveniu; ak by zákonodarca chcel vylúčiť použitie zákona o znalcoch, vylúčil by ho expressis verbis, tak ako je tomu napr. v prípade ustanovenia § 141 ods. 1 Trestného poriadku alebo v zmysle systematického zaradenia ustanovení súvisiacich so znaleckou činnosťou a odborným vyjadrením v CSP; uvedené podporuje aj dôvodová správa k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorou bolo príslušné ustanovenie začlenené do toho zákona; odborník nebol spôsobilý na podanie odborného stanoviska, pretože nespĺňal podmienky kladené na znalca stanovené zákonom o znalcoch, ktoré sa majú analogicky aplikovať aj v prípade výkladu, že odborník nemusí byť znalcom v zmysle zákona o znalcoch; · správny súd nesprávne vyhodnotil závažnosť procesných pochybení žalovaného, ktoré
kumulatívne odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie; napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný; · sťažovateľ nemal dostatočný čas na posúdenie a vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie, ktoré mu boli čiastočne doručené až v deň vydania napadnutého rozhodnutia; nestotožňuje sa s názorom správneho súdu, podľa ktorého bolo dostatočné odcitovanie len vybraných pasáží z podkladov pre rozhodnutie v prvostupňovom rozhodnutí, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť
v rámci odvolacieho konania; · správny súd nevzal do úvahy argumentáciu sťažovateľa súvisiacu s nedostatočným opisom zákazky a nesprávnym zverejnením Dodatku č. 15 prezentovanú v správnej žalobe; sťažovateľ opätovne zdôraznil, že dokumenty uvedené v prílohe 1.4 súťažných podkladov mu neboli sprístupnené; dokument č. 8 prílohy 1.4 Integračno-technický návrh prepojenia na existujúce integrácie musel byť z dôvodu zapojenia nových konzumentov a poskytovateľov údajov
dotknutý; · sťažovateľ opätovne poukázal na ojedinelosť kombinácie požiadaviek (certifikátov TOGAF a SOA Professional) na „experta č. 3 - IT Architekt“ v jednej osobe, z dôvodu čoho považuje uvedenú podmienku súťaže za diskriminačnú, neprimeranú a v rozpore s princípom
proporcionality. 13. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť. K obsahu kasačnej sťažnosti uviedol nasledovné: · žalovaný nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že odborné stanovisko môže vypracovať len znalec v zmysle a rámci zákona o znalcoch, pretože ustanovenie § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní neodkazuje na zákon o znalcoch, a preto nie je možná jeho špeciálna aplikácia; sťažovateľ navyše v žiadnom štádiu administratívneho konania alebo konania pred súdom neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neoprávnenosti a neodbornosti odborníka; · žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zo znenia ustanovenia § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní vyplývala možnosť, nie povinnosť umožnenia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia; súhlasí s právnym posúdením správneho súdu, že sťažovateľ mal možnosť namietať obsah odborného stanoviska v rámci odvolacieho konania; · žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia poukázal na názor osloveného odborníka,
podľa ktorého neboli uzatvoreným Dodatkom č. 15 uskutočnené také zmeny, ktoré by boli pre relevantné vypracovanie ponuky potrebné zahrnúť do opisu predmetu zákazky, resp. tento opis modifikovať; sťažovateľ zistené skutočnosti nijak nevyvrátil; 14. Ďalší účastník sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti tým spôsobom, že rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený, a preto kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 16.
Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
17. Kasačný súd považuje za nevyhnutné úvodom poskytnúť relevantnú odpoveď na otázku interpretácie ustanovenia § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, z ktorého vyplýva oprávnenie Úradu pre verejné obstarávanie prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Kasačný súd konštatuje, že predmetné ustanovenie neobsahuje žiaden odkaz na osobitný právny predpis, t. j. prichádzajúc do úvahy najmä zákon o znalcoch. Z dikcie predmetného ustanovenia nevyplývajú žiadne osobitné požiadavky na osobu spracovateľa odborného stanoviska.
Zákon o verejnom obstarávaní dôsledne nediferencuje medzi odbornou činnosťou a znaleckou činnosťou, tak ako je tomu napríklad v zmysle § 141 a § 142 Trestného poriadku alebo ustanovení štvrtého oddielu druhého dielu štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku.
Pojem „odborné stanovisko“ sa vyskytuje prierezovo v rámci právneho poriadku v množstve všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom nie je nevyhnutne spojené výlučne s činnosťou znalca, ale aj činnosťou iných špecializovaných inštitúcií a osôb (pozri napr. § 5 ods. 4 zákona č. 414/2012 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z, § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z.). Z pemza právnych predpisov vyžadujúcich spracovanie odborného stanoviska výlučne znalcom možno poukázať na ustanovenie § 48 ods. 10 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý expressis verbis spája vypracovanie odborného stanoviska s osobou znalca. Ak sťažovateľ poukázal na obsah dôvodovej správy k príslušnému ustanoveniu, treba uviesť, že nejde o všeobecne právne záväzný dokument a môže slúžiť len ako podporný prameň argumentácie v rámci výkladu zameraného na skúmanie zamýšľaného cieľa zákonodarcu. V kontradikcii s predloženým znením dôvodovej správy možno dať do pozornosti znenie
dôvodovej správy k zrušenému zákonu č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý v ustanovení § 138 ods. 11 zakotvoval obsahovo totožné oprávnenie Úradu pre verejné obstarávanie prerušiť konanie s cieľom zadováženia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku (zmenená bola časť súvisiaca s lehotou prerušenia konania). Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádzala, cit: Úrad je oprávnený prerušiť konanie o námietkach nielen z dôvodu nedoručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnej dokumentácie, ale aj z dôvodu získania odborného stanoviska. Námietky sa čoraz častejšie týkajú špecifických predmetov zákazky, keď je pre meritórne rozhodnutie podstatné zodpovedanie otázok, priamo nesúvisiacich so zákonom o verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu si musí úrad v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci zadovážiť odborné stanovisko inštitúcií alebo špecialistov na daný predmet zákazky.
Podľa názoru kasačného súdu, obsah predmetného ustanovenia zostal zachovaný aj po derogácii zákona č. 25/2006 Z. z. aktuálne platným a účinným zákonom o verejnom obstarávaní. Kasačný súd zastáva názor, že ak cieľom zákonodarcu bolo obmedziť vypracovanie stanoviska na osobu znalca v zmysle zákona o znalcoch, bolo nevyhnutné takúto požiadavku výslovne ustanoviť do normatívneho textu zákona. Pojem „odborné stanovisko“ v kontexte ustanovenia § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní preto treba interpretovať tak, že na jeho spracovanie je oprávnená nielen osoba znalca v zmysle zákona o znalcoch, ale každá odborne spôsobilá osoba. Posúdenie odbornej spôsobilosti spracovateľa odborného stanoviska v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného je vecou správnej úvahy Úradu pre verejné obstarávanie. Spracovateľ odborného stanoviska v kontexte § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nemusí spĺňať predpoklady vyžadované na osobu znalca v zmysle zákona o znalcoch.
Námietky sťažovateľa spochybňujúce postavenie a kvalifikovanosť odborníka vložené do kontextu zákona o znalcoch vyhodnotil z uvedených dôvodov kasačný súd ako nedôvodné. 18. Odborné stanovisko predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý je prameňom dôkazu hodnoteného v konaní v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Spracovateľ, obsah a forma odborného stanoviska môžu byť dôvodne spochybnené účastníkom konania v rámci administratívneho konania. S tým súvisí námietka sťažovateľa spočívajúca v nemožnosti vyjadrenia sa k odbornému stanovisku pred vydaním rozhodnutia.
Povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je imanentnou súčasťou zásad spravodlivého konania vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú všetkých konaní vedených pred orgánmi verejnej moci v najširšom slova zmysle (k tomu porovnaj (OROSZ, L. - SVÁK, J. a kolektív: Ústava Slovenskej republiky. Článok
48. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer, 2021). Preto, bez ohľadu na znenie ustanovenia § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, právo na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy, malo byť zabezpečené aj v osobitnom type preskúmavaného administratívneho konania podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Správnemu súdu prináležalo posúdiť, či v kontexte okolností prejednávanej veci došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej správy v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nebol dôvod na zrušenie administratívneho rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, ak zopakovanie konania nemohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 2. februára 2022 a tam citované uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2018 zo dňa 20. júna 2018 a sp. zn. III. ÚS 152/2019 zo dňa 17. decembra 2019). 19.
Kasačný súd v tej súvislosti považuje za relevantnú argumentáciu uvedenú v bode 53. a 54. napadnutého rozsudku, kde správny súd poukázal na to, že predmetné stanovisko bolo kompletne odcitované v rámci prvostupňového rozhodnutia aj s uvedením osoby odborníka.
Sťažovateľ mal možnosť namietať obsah, ako aj osobu odborníka v rámci odvolacieho konania, čo napokon i učinil. Žalovaný sa následne v rámci napadnutého rozhodnutia dostatočne vyjadril k odbornej spôsobilosti odborníka. Ako kasačný súd uviedol vyššie, odborník nemusel spĺňať kvalifikačné predpoklady vyžadované na znalca podľa zákona o znalcoch, a preto argumentácia sťažovateľa v tejto línii nie je dôvodná. Sťažovateľ iným spôsobom relevantne nespochybnil kvalifikovanosť odborníka, či už v rámci odvolacieho konania alebo súdneho konania.
20. Správny súd sa zaoberal i otázkou možnej zaujatosti odborníka, keď vzhľadom na všeobecnosť argumentácie sťažovateľa dospel k záveru, že nevysporiadanie sa s ňou v rámci napadnutého rozhodnutia nezakladá dôvod na jeho zrušenie. Kasačný súd sa s týmto záverom správneho súdu stotožňuje. Sťažovateľ argumentoval tým, že rodinný príslušník (brat) dekana FIIT STU, ktorej bol odborník zamestnancom, bol konečným užívateľom v spoločnostiach, ktoré sa mohli užšej súťaže mohli zúčastniť. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľom konštruované väzby neboli bez uvedenia konkrétnych skutočností spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti odborníka v rámci prejednávanej veci.
21. Pokiaľ ide o použitie záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku predloženého ďalším účastníkom, správny súd vyhodnotil, že žalovaný naň odkazoval len podporne a všetky relevantné pasáže tohto posudku v prvostupňovom rozhodnutí odcitoval. Ak znalecký posudok obsahoval odpovede na právne otázky, právne závery žalovaného neboli na nich založené. Kasačný súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu zistil, že uvedený záver správneho súdu má v nich oporu.
Znalec odpovedal predovšetkým na odborné otázky, pričom podstatné odborné časti zo znaleckého posudku, ktoré tvorili podklad rozhodnutia boli v prvostupňovom rozhodnutí uvedené. Sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k obsahu relevantných pasáží znaleckého posudku, ako aj k osobe znalca v rámci odvolacieho konania, čo napokon aj učinil.
22. Kasačný súd, z uvedených dôvodov, považuje právne posúdenie správneho súdu, vo vzťahu k procesnému postupu žalovaného v časti súvisiacej s možnosťou sťažovateľa vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, za vecne správne, a preto vyhodnotil predmetnú sťažnostnú námietku ako nedôvodnú. Procesné pochybenie žalovaného nemalo vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by viedlo len k formálnemu zopakovaniu administratívneho konania bez možnosti privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania (porovnaj judikatúru citovanú v bode 18. tohto rozsudku). 23.
Sťažovateľova námietka napádajúca nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti nedostatočného opisu zákazky a osobitného zverejnenia Dodatku č. 15 je tiež nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov. Správny súd s poukazom na vyjadrenia odborníka citované v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že opis predmetu zákazky bol dostatočný na vypracovanie ponuky a nachádzajú sa v ňom všetky potrebné informácie.
Túto skutočnosť sťažovateľ v rámci konania relevantne nespochybnil a neuviedol, akým spôsobom mu malo byť v dôsledku údajného nedostatočného opisu predmetu zákazky zo strany ďalšieho účastníka konania znemožnené ponuku vypracovať. Pokiaľ ide o osobitné zverejnenie Dodatku č. 15, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že bol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv a ďalší účastník konania vo svojom profile uverejnil informáciu o zmene zmluvy.
24. V rámci sťažnostnej námietky týkajúcej sa údajnej diskriminácie pri určení podmienky súťaže, požiadavky na „experta č. 3 - IT Architekt“ (potreba certifikátov TOGAF a SOA Professional) sťažovateľ opätovne spochybnil odbornosť znalca, vzhľadom na to, že vo svojom vyjadrení poukázal na alternatívy certifikátu TOGAF, ktoré nie sú jeho alternatívami.
Zdôraznil tiež ojedinelosť kombinácie certifikátov TOGAF a SOA Professional, na ktorú mal poukázať i znalec v rámci znaleckého posudku. Ako uviedol správny súd, znalec jednoznačne uviedol, že ďalší účastník konania mohol požadovať nielen kombináciu uvedených certifikátov, ale aj certifikát Cloud Technology Professional alebo ekvivalent, a to všetky 3 naraz, pretože vedomosti a praktické zručnosti spadajúce pod odbornosť overenú týmito certifikátmi musí aplikovať táto osoba pri väčšine vykonávaných činností. Ani zo sťažovateľom citovanej pasáže znaleckého posudku ojedinelosť vyššie uvedenej kombinácie certifikátov nevyplýva.
Práve naopak, znalec uviedol konzervatívny odhad poštu osôb, ktoré disponujú uvedenou kombináciou certifikátov alebo ich ekvivalentov v počte približne 250 osôb v rámci EÚ. Tento počet znalec vyhodnotil ako dostatočný. Kasačný súd z uvedených dôvodov vyhodnotil súvisiacu sťažnostnú námietku ako nedôvodnú.
25. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy konania priznané neboli s poukazom na § 169 SSP, pretože mu nebola uložená žiadna povinnosť.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2026