2Sfk/40/2021

1. Na základe návrhu sťažovateľa zo dňa 04.11.2015 na prepustenie tovaru s deklarovaným preferenčným pôvodom Kambodža do colného režimu voľný obeh vydal Colný úrad Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „colný úrad“) dňa 24.11.2016 rozhodnutia č. 1724258/2016 a č. 1724209/2016 (ďalej aj „rozhodnutia colného úradu“), ktorými v zmysle čl. 195 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 zo dňa 9.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný kódex Únie“), neprepustil do colného režimu voľný obeh tovar - „príslušenstvo na rúry z ocele - príslušenstvo na zváranie na tupo s najväčším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - kolená“, z dôvodu nesplnenia podmienky poskytnutia záruky na zabezpečenie colného dlhu v celkovej výške 22.253,96 €, - „príslušenstvo na rúry z ocele - príslušenstvo na zváranie na tupo s najväčším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm - kolená a ohyby“, rovnako z dôvodu nesplnenia podmienky

2. V odôvodnení rozhodnutia colný úrad uviedol, že v rámci overovania colných vyhlásení č. CV 0587110510888 a CV 0587110510884, ktorými sťažovateľ navrhol prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s priznaním preferenčného pôvodu Kambodža, vznikla pochybnosť o deklarovanom preferenčnom pôvode a z dôvodu možného obchádzania antidumpingových opatrení (antidumpingového cla) so zreteľom na Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30.11.2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1225/2009“) bol sťažovateľ listom zo 04.11.2015 vyzvaný na zabezpečenie colného dlhu. Šetrením vykonávaným Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) bolo zistené, že sťažovateľom dovezený tovar nie je kambodžského, ale čínskeho pôvodu, a preto nie je možné uznať sťažovateľom predložené doklady vystavené kambodžskými orgánmi za preukazujúce preferenčný pôvod.

Nakoľko sťažovateľ neposkytol záruku na zabezpečenie colného dlhu, rozhodol colný úrad o neprepustení tovaru do navrhovaného colného režimu. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia colný úrad zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie colných vyhlásení podľa čl. 66 Colného kódexu, ktorý sťažovateľ oprel o námietku, že sa konaním orgánom Kambodže dostal do omylu. Colný úrad odôvodnil svoj postup tým, že čl. 66 Colného kódexu bol v čase podania návrhov sťažovateľa neplatný a bolo ho možné použiť len do 01.05.2016, teda do platnosti nového kódexu.

II. Konanie pred správnym súdom

7. V správnej žalobe sťažovateľ najmä namietal, že - colný úrad účelovou interpretáciou právnych predpisov a v rozpore s dôvodmi uvedenými vo výzve na zabezpečenie colného dlhu č. 1630401/2015 zo dňa 04.11.2015 (ďalej aj „výzva zo 04.11.2015“ alebo len „výzva“) žiadal aj zabezpečenie antidumpingového cla, ktoré na dovozy z Kambodže v čase požadovania zabezpečenia a rozhodovania vo veci neprepustenia tovaru nebolo zavedené; - v Úradnom vestníku EÚ nebolo publikované také nariadenie, ktoré by zakladalo oprávnenie colných orgánov požadovať zabezpečenie vo výške antidumpingového cla, ktoré colný úrad požadoval a ktoré bolo stanovené len voči čínskym vývozcom na výrobky s pôvodom v Číne a nie na výrobky dovážané z Kambodže; - ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného nebol predložený zo strany colných orgánov žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že tovar neprepustený do režimu voľný obeh má pôvod v Číne; - skutkové závery sú založené výlučne na správe OLAF, ktorá však nie je dôkazom o čínskom pôvode tovaru a z jej záverov vyplýva len to, že nebol preukázaný kambodžský pôvod tovaru;

- colný úrad nevyzval sťažovateľa na poskytnutie zabezpečenia, ktoré sa týkalo uskutočnených dovozov, ale zaslal mu listinu, ktorá sa týkala iného dovozu uskutočneného na inom colnom úrade; - colný úrad je oprávnený neprepustiť tovar do režimu voľného obehu len v prípade, ak by sťažovateľ odmietol zložiť sumu cla zodpovedajúceho výške colného dlhu, tento však odmietol zaplatiť a zabezpečiť sumy cla, ktoré colnému dlhu nezodpovedali, navyše colný úrad nepožadoval zabezpečenie, ktoré by sa týkalo začatých colných konaní a ním predložená výzva na zabezpečenie colného dlhu nie je právne účinným úkonom, ktorý by mohol vyvolať negatívne právne následky v podobe neprepustenia tovaru.

Táto skutočnosť v zmysle čl. 189 ods. 1 a 192 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva a čl. 248 ods. 1 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva Colný kódex spoločenstva (ďalej len „vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu spoločenstva“) správnemu orgánu umožňuje požadovať zloženie zábezpeky v najvyššej možnej výške colného dlhu alebo dlhov, ktoré podľa odhadu colných orgánov vznikli alebo by mohli vzniknúť.

10. Správny súd ďalej konštatoval, že pokiaľ nerešpektovanie výzvy na poskytnutie zabezpečenia colného dlhu vo forme zloženia peňažných prostriedkov má byť a v danom prípade je jediným dôvodom vydania rozhodnutia o neprepustení tovaru do colného režimu voľný obeh, musí ísť o úkon perfektný, čo výzve zo 04.11.2015 priznať nemožno, nakoľko výzva obsahuje nielen nesprávne číslo colného vyhlásenia sťažovateľa, ale obsahuje aj nesprávnu výšku zabezpečenia vychádzajúcu z ničím nepodloženého (a z obsahu dokladu neozrejmeného) predpokladu colného úradu o čiastočnom „dobrovoľnom“ plnení sťažovateľa, čo znemožňuje sťažovateľovi identifikovať spôsob určenia výšky požadovaného zabezpečenia, napriek správnosti vo výzve uvedených osvedčení o pôvode tovaru. 11. Ďalej tiež poukázal na to, že vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na zrušenie colného vyhlásenia zaujali colné orgány tri navzájom si odporujúce stanoviská, keď podľa odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí colný úrad tento návrh zamietol z dôvodu nesprávneho označenia

právnych predpisoch. Takto rozdielny prístup podľa správneho súdu zvýrazňuje zmätočnosť postupu colných orgánov, ktorú súd v spojitosti so spomenutými obsahovými nedostatkami výzvy na zabezpečenie colného dlhu vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

súd. Niet pochýb o tom, že za podmienok stanovených v nariadení 1225/2009 a v nadväznosti naň vydaných predpisov Európskej únie o zavedení antidumpingových opatrení pre dovozy z nečlenských krajín EÚ by súčasťou colného dlhu mohlo byť i antidumpingové clo.

Svedčí o tom aj písomná reakcia sťažovateľa z nasledujúceho dňa, v ktorej vyjadril súhlas s vykonaním všetkých zamýšľaných colných opatrení a jasne sa vyjadril, že požadované zabezpečenie colného dlhu nebude v stanovenej lehote poskytnuté pre nedostatok finančných prostriedkov. Z ďalšieho priebehu colného konania nijako nevyplýva, že by sťažovateľ nemal istotu v tom, akého tovaru (dovozného prípadu) sa výzvou požadované zabezpečenie colného dlhu týka, alebo že by bol sťažovateľ z akýchkoľvek dôvodov v nesúlade s colným úradom ohľadom

14. Nezrovnalosti vo výzve zo 04.11.2015 neboli dostatočným dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko napriek administratívnej chybe v číselnom označení colných vyhlásení, ktorými sťažovateľ dovoz deklaroval, muselo byť s ohľadom na všetky okolnosti sťažovateľovi jasné, čo a z akých dôvodov sa od neho žiada.

15. Postup colných orgánov vo veci návrhu na zrušenie colných vyhlásení nemožno v okolnostiach prípadu hodnotiť ako zmätočný do tej miery, že by spôsoboval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Colný úrad o tomto návrhu rozhodol, aj keď procesne nesprávnym spôsobom, keď ho vybavil jednou vetou v odôvodnení rozhodnutia o neprepustení tovaru konštatovaním, že v čase podania tohto návrhu už bolo ustanovenie čl. 66 Colného kódexu spoločenstva neplatné a bolo ho možné použiť len do 01.06.2016.

- otázkou možnosti colných orgánov požadovať za daných okolností zloženie zábezpeky vo výške antidumpingového cla stanoveného na výrobky s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa správny súd zaoberal v bode 20 odôvodnenia svojho rozsudku zo dňa 05.12.2018, pričom v ďalšom konaní nezistil dôvody pre zmenu tam prezentovaného právneho názoru, správnosť ktorého podľa obsahu bodu 40 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 1Sžfk/42/2019 zo dňa 27.10.2020 nespochybnil ani kasačný súd; - druhá odrážka ustanovenia čl. 192 ods. 1 colného kódexu spoločenstva spolu s článkom 248 ods. 1 vykonávacieho Nariadenia k colnému kódexu umožňujú colným orgánom požadovať zabezpečenie colného dlhu v najvyššej výške, ktorá by mohla vzniknúť, teda aj vo výške zahŕňajúcej antidumpingové clo; - predpokladom ich aplikácie požadovaním najvyššej sumy zabezpečenia vychádzajúcej zo zaťaženia tovaru antidumpingovým clom nie je jednoznačné preukázanie, že tovar tomuto clu podlieha, ale skutočnosť, že v čase požadovania zabezpečenia presnú výšku colného dlhu

opatrení; - nepreukázanie preferenčného pôvodu tovaru v Kambodži, v súlade s právnym názorom sťažovateľa nie je dôkazom o tom, že tovar má pôvod v Číne (podľa argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí colný úrad ani netvrdil, že tovar má pôvod v Číne a pre potreby určenia výšky zabezpečenia bola použitá najvyššia sadzba antidumpingového cla na tovar s rovnakým nomenklatúrnym zatriedením ako je zatriedenie sťažovateľom dovezeného tovaru stanovená vykonávacím Nariadením Komisie (EÚ) č. 1283/2014 z 02.12.2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii, podľa vysvetlenia v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu zo dňa 05.12.2018 v rozhodnutiach o neprepustení tovaru však už na základe správy z kontrolnej misie OLAF bola predbežne určená krajina pôvodu Čína a sumy zabezpečenia colného dlhu boli nanovo vypočítané na tovar s krajinou pôvodu Čína), odôvodňuje však úvahy o tom, aký je reálny pôvod tovaru, pričom dostatočným

tovaru nepochybne vyplývajú; - zo skutočnosti, že na základe článku 13 základného nariadenia boli antidumpingové clá z dôvodu obchádzania antidumpingových opatrení týkajúcich sa tovaru s pôvodom v Číne samostatnými nariadeniami rozšírené na dovozy určitých tovarov z iných krajín (Indonézia, Taiwan a iné), ktoré sú alebo nie sú deklarované ako výrobky s pôvodom v týchto krajinách, a že vo vzťahu k dovozom tohto tovaru z Kambodže takéto nariadenie vydané nebolo, podľa názoru súdu nie je prekážkou zaťaženia dovozu pri preukázaní čínskeho pôvodu výškou cla vzťahujúcou sa na tovar s pôvodom v Číne, a teda ani prekážkou požadovania zabezpečenia colného dlhu pri podozrení, že tovar je čínskeho pôvodu, vo výške vychádzajúcej z colného zaťaženia tovaru s pôvodom v Číne.

- certifikáty uvedené vo výzve nie sú listiny zakladajúce oprávnenie colných orgánov požadovať od deklaranta zabezpečenie, tieto zakladajú nárok na priznanie preferencie; - tovar neidentifikuje len jeho nomenklatúrne zaradenie uvedené v ods. 33, ale aj ods. 31, ale aj ods. 46 a 47 hodnota tovaru, ktorá bola uvedená v inej výške v colnom vyhlásení uvedenom vo výzve ako hodnota tovaru (cena skutočne platená) uvedená vo vyhláseniach podaných

antidumpingové clo; - ak je preverovaný preferenčný pôvod v Kambodži, nezakladá to aj oprávnenie colných orgánov požadovať zabezpečenie cla do výšky antidumpingového cla, pretože voči Kambodži takéto clo zavedené nebolo; - ak preverením bude zistené, že podmienky na priznanie preferencie nie sú splnené, právnym dôsledkom je to, že dovezený tovar bude zaťažený zmluvným clom so sadzbou 3,7%; - nemožno stotožňovať jednotlivé druhý cla (všeobecné, zmluvné, antidumpingové), čo nesporne vyplýva z čl. 20 Colného kódexu ods. 3 písm. c), ktoré sú bežne uplatňované (zmluvné a všeobecné sadzby cla) a ods. 3 písm. d) až f), pod ktoré spadajú jednostranne alebo zmluvne zavedené sadzobné zaobchádzanie pri dovoze (preferenčný systém) alebo ods. 3 písm. g) pod ktorý spadá aj zavedenie antidumpingových opatrení; - colné orgány vždy vedia určiť presnú výšku colného dlhu, ak je v colnom vyhlásení uvedená colná hodnota, pretože colné sadzby jednotlivých druhov ciel sú uvedené v colnom sadzobníku, odhadom určujú výšku colného dlhu vtedy, ak colnú hodnotu nepoznajú; - ak colný úrad má podozrenie, že tovar môže mať pôvod v inej krajine, tak pri určovaní výšky

republiky, alebo Malajzie; - colný úrad nemôže v rozhodnutí uviesť inú sumu zabezpečenia, ako požadoval vo výzve; - ak by colný úrad uviedol vo výzve, že predmetom preverenia bude aj podozrenie z obchádzania antidumpingových opatrení, mohol by požadovať zabezpečenie cla aj do výšky antidumpingovej sadzby;

zabezpečenie poskytnúť; - správny súd sa nezaoberal námietkou o tom, že colný úrad bol povinný rozhodnúť o podaní, ktorým sa sťažovateľ dožadoval zrušenia colného vyhlásenia, čím nerešpektoval názor Najvyššieho súdu;

dovezený tovar bude vzťahovať sadzba cla 3,7%; - colné orgány preukázateľne inú kontrolu nevykonávali, preto boli oprávnené požadovať zabezpečenie len do výšky 3,7%; - vo vzťahu k antidumpingovým sadzbám cla sa preveruje nepreferenčný pôvod v zmysle čl.

- článok 22 a násl. Colného kódexu jednoznačne vymedzuje otázku, kedy je tovar považovaný za pôvodný, pričom dodania tovaru medzi obchodníkmi v tretích krajinách nie sú dôkazom o pôvode; - krajinou nepreferenčného pôvodu je tá krajina, z ktorej bol tovar dovezený a preukazuje sa napr. faktúrou, dodacími listami, označeniami na tovare a pod.; - len v prípade, ak by antidumpingové opatrenia boli zavedené aj na Kambodžu, colné orgány by boli oprávnené požadovať zabezpečenie do výšky antidumpingového cla; - argumentácia žalovaného, že postup zmysle čl. 13 je jednou z možností, je právne neodôvodniteľná, pretože žalobca nerozlišuje medzi opatreniami prijatými na základe tohto článku 13 a aplikáciou antidumpingových sadzieb; - bez toho, aby antidumpingové sadzby cla boli zavedené postupom podľa čl. 13, nie je možné colné sadzby v tejto výške uplatňovať nielen na dovozy z Kambodže; - zo správy OLAFU vyplývajú podozrenia o obchádzaní antidumpingových opatrení, a preto na základe týchto podozrení malo byť začaté konanie v zmysle čl. 13 a až po zavedení týchto opatrení Nariadením rady, by bolo možné prijať záver, že v zmysle čl. 20 ods. 3 písm. g)

19. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím colného úradu a vec vráti colnému úradu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2

IV. Konanie pred kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“). 22. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júna 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 23. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 24. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ak sa táto suma môže s istotou určiť v okamihu, keď sa záruka požaduje. Ak nie je možné určiť presnú sumu, záruka sa určí podľa odhadu colných orgánov ako najvyššia suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť. Podľa čl. 98 ods. 1 Colného kódexu Únie colné orgány uvoľnia záruku okamžite, ako colný dlh alebo zodpovednosť za iné platby zanikne alebo už nemôže vzniknúť. Podľa čl. 192 ods. 1 Colného kódexu Únie ak je na zabezpečenie dodržiavania ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého bol príslušný tovar navrhnutý, potrebná jeho identifikácia; colné orgány alebo v prípade potreby hospodárske subjekty, ktoré colné orgány na tento účel oprávnili, prijmú opatrenia nevyhnutné na identifikáciu tovaru. Podľa čl. 195 ods. 1 Colného kódexu Únie ak prepustením tovaru do colného režimu vzniká colný dlh, prepustenie tovaru sa podmieni zaplatením sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo poskytnutím záruky na zabezpečenie tohto dlhu.

platieb; c) uplatnenie obchodnopolitických opatrení a zákazov a obmedzení, pokiaľ sa nemuseli uplatniť skôr; a d) splnenie ďalších formalít ustanovených v súvislosti s dovozom tovaru. Podľa čl. 288 ods. 1 Colného kódexu Únie články 2, 7, 8, 10, 11, 17, 20,21, 24, 25, 31, 32, 36, 37, 40, 41, 50, 52, 54, 58, 62, 63, 65, 66, 68, 75, 76, 88, 99, 100, 106, 107, 115, 122, 123, 126, 131, 132, 138, 142, 143, 151, 152, 156, 157, 160, 161, 164, 165, 168, 169, 175, 176, 178, 180, 181, 183, 184, 186, 187, 193, 196, 200, 206, 207, 209, 212, 213, 216, 217, 221, 222, 224, 225, 231, 232, 235, 236, 239, 253, 265, 266, 268, 273, 276, 279, 280, 281, 283, 284, 285 a 286

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ak bol tovar navrhnutý na prepustenie do colných režimov voľného obehu, colného uskladňovania, aktívneho zošľachťovacieho styku, prepracovania pod colným dohľadom, dočasného použitia, konečného použitia, tranzitu, vývozu alebo pasívneho zošľachťovacieho styku v súlade s nariadením (EHS) č. 2913/92 pred 1. májom 2016 a k uvedenému dňu nebol prepustený, prepustí sa do colného režimu uvedeného v colnom vyhlásení v súlade s príslušnými ustanoveniami kódexu, delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 a tohto

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

zavedené. 26. Táto otázka vyplýva jednak zo sťažovateľom vymedzeného súdneho prieskumu v správnej žalobe, ako aj predchádzajúceho rozsudku kasačného súdu 1Sžfk/42/2019 zo dňa 27.10.2020, a tiež následného napadnutého rozsudku správneho súdu. Predmetom predošlého

žalovaného. 27. Správny súd súc viazaný právnym názorom kasačného súdu teda opätovne prejednal správnu žalobu a ako nedôvodnú ju zamietol v zmysle § 190 SSP, keďže sa stotožnil s právnym posúdením merita veci žalovaným, že colný úrad mohol zákonne požadovať zloženie záruky za colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť vo výške antidumpingového cla (hlbšie sú závery správneho súdu konštatované v bode 16 tohto rozsudku).

29. Záruka za colný dlh je inštitútom, ktorého účelom je zabezpečiť zaplatenie vzniknutého colného dlhu alebo colného dlhu, ktorý potenciálne vznikne v budúcnosti. Vzťahuje sa pritom na sumu dovozného cla, vývozného cla a iných platieb platených v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru. Antidumpingové clo, ktoré je predmetom posudzovanej právnej otázky, má charakter dovozného cla, ktorého úlohou je ochrana hospodárskeho trhu (resp. jeho konkrétneho odvetvia) pred nedovoleným dumpingom (dovážaním zahraničného tovaru do tuzemska za podstatne nižšiu než bežnú trhovú cenu).

31. V prejednávanej veci nadobudol colný úrad po podaní colného vyhlásenia pochybnosti o skutočnom pôvode tovaru a potenciálneho obchádzania antidumpingových opatrení na základe správ OLAF. Keďže v danom momente nebolo jednoznačne preukázané, či deklarovaný tovar na colných vyhláseniach musí byť zaťažený antidumpingovým clom, tak vyžadoval pre prepustenie tohto tovaru do colného režimu voľný obeh povinné zloženie záruky za colný dlh, ktorý by mohol v budúcnosti vzniknúť práve z toho dôvodu, že by sa neskôr preukázalo, že deklarovaný tovar podlieha aj antidumpingovému clu. V tomto kontexte je nutné uviesť, že colný úrad nesporne bol v zmysle čl. 90 ods. 1 Colného kódexu Únie oprávnený v danej veci odhadom určiť najvyššiu sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb, ktoré by mohli vzniknúť. V danej veci nie relevantné, že na v colnom vyhlásení deklarovanú krajinu pôvodu tovaru - Kambodžu sa nevzťahovalo antidumpingové clo, keďže ako vyplynulo zo správ OLAF, deklarovaný tovar z tejto krajiny nepochádzal, ale mohol práve pochádzať z krajín, na ktoré sa antidumpingové clo vzťahuje.

V danej veci bolo však ustálené len to, že deklarovaný tovar nepochádzal z Kambodže, pričom ako možné krajiny pôvodu prichádzali do úvahy Čína, Malayzia alebo Kórejská republika. V danej veci teda colný úrad k určeniu výšky zabezpečenia colného dlhu pristúpil tak, že aplikoval najvyššiu sadzbu antidumpingového cla príslušnú pre tovar pochádzajúci z Malajzie vo výške

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

34. Vzhľadom na vyššie rozvedené právne posúdenie kasačnej sťažnosti ju kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, v dôsledku čoho ju v zmysle § 461 SSP zamietol. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). 36. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. júna 2023