2Sfk/4/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200649.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 74S/11/2021
- IČS
- 6018200649
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: GAMO a.s., so sídlom: Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36033987, zastúpený: JUDr. SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom: Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52826791, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/11/2021-49 z 12. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Úrad vládneho auditu (ďalej len „správny orgán“) vydal rozhodnutie č. 16/4867/18/029 z 3. mája 2018 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) uložil žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v celkovej sume 10.109,40 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v prípade nezaplatenia predmetných finančných prostriedkov v stanovenom termíne zaplatiť penále vo výške 0,1% za každý aj začatý deň z omeškania. Podľa názoru správneho orgánu žalobca použil časť poskytnutého finančného príspevku z operačného programu na úhradu výdavkov, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti upravené v čl. 14 bode 1 písm. c) a j) všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023041001 v znení dodatku č. 1 uzatvorenej s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a časti 2 písm. g), i), prílohy č. 2 usmernenia Riadiaceho orgánu č. N3/2007 - aktualizácia č. 7. Tým mal porušiť § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách v spojení s čl. 2 bodom 2.4, čl. 3 bodom 3.3 predmetnej zmluvy. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu žalovaného odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. MF/013576/ 2018-243/1072 zo 7. augusta 2018 odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie správneho orgánu spolu s rozhodnutím žalovaného nadobudli právoplatnosť 10. augusta 2018.
I. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že neboli dodržané zákonné náležitosti rozhodnutia žalovaného, prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nebol dostatočne zistený skutkový stav, neboli vykonané navrhnuté dôkazy, rozhodnutie žalovaného je v rozpore so základnými zásadami správneho konania. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 24S/127/2018-70 z 23. mája 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu č. 1“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetný rozsudok napadol žalobca kasačnou sťažnosťou. 5.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) v tom čase v postavení kasačného súdu rozsudkom č. k. 1Sžfk/75/2019-133 z 26. januára 2021 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu č. 1“) rozsudok správneho súdu č. 1 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že porušenie sa považuje za zistené zachytením v písomnom výstupe z administratívnej kontroly. Z tohto písomného výstupu by malo byť zrejmé, aké predpisy a akým konaním prijímateľa boli porušené. Nie je dôležité, kedy bol o porušení finančnej disciplíny oboznámený kontrolovaný subjekt. Najvyšší súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádzajú záznamy spísané kontrolným orgánom 1. augusta 2013 (ku dňu ukončenia administratívnej kontroly) z administratívneho overovania výdavkov k obom posudzovaným žiadostiam sťažovateľa o platbu. V týchto záznamoch sú popísané identické zistenia (vrátane krátenia výdavkov č. 2, 7 a 18 k žiadosti o platbu č. 271102304203, ktorých sa týkal uložený odvod), ako sú uvedené v záznamoch z administratívnej kontroly -
aktualizácii č. 1 zo dňa 14. novembra 2014, resp. 18. novembra 2014. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, prečo zistenia uvedené v záznamoch z preverovania zo dňa 1. augusta 2013 neboli podkladom pre ďalší postup podľa § 24f ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v účinnom znení, ale museli čakať na spísanie aktualizácie záznamov z administratívnej kontroly zo 14. novembra 2014, resp. 18. novembra 2014, aby boli (s identickým obsahom ako predchádzajúce záznamy) oznámené sťažovateľovi. Kontrolný orgán tak preukázateľne zistil predmetné porušenia finančnej disciplíny najneskôr ku 1. augustu 2013, ako to vyplýva zo záznamov z administratívneho preverovania výdavkov k žiadostiam sťažovateľa o platbu. Od zistenia porušenia finančnej disciplíny do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (10. augusta 2018) tak uplynulo viac ako 5 rokov.
Z administratívneho spisu nevyplynulo, že sa viedlo súdne konanie, pre ktoré by mala byť lehota na zánik disciplinárnej zodpovednosti prerušená. 6. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) SSP rozsudkom č. k. 74S/11/2021- 49 z 12. mája 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu č. 2“) zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V odôvodnení odkázal na rozsudok kasačného súdu č. 1. V súlade s týmto rozsudkom uviedol, že lehota na zistenie porušenia finančnej disciplíny začala plynúť 1. augusta 2013. Keďže rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť až po uplynutí piatich rokov, námietka žalobcu o zániku oprávnenia administratívneho orgánu uložiť žalobcovi odvod za porušenie finančnej disciplíny
bola dôvodná. Správny súd v rámci skúmania nezistil, že by prišlo k prerušeniu plynutia predmetnej lehoty podľa § 71 ods. 1 SSP.
II. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa jeho názoru správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa nestotožnil s názorom správneho súdu, podľa ktorého dňom zistenia porušenia finančnej disciplíny je 1. august 2013. Lehota na uloženie odvodu za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy začala plynúť od 14. novembra, resp. 18. novembra 2014. Začiatok plynutia lehoty sa odvodzuje od preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Tým je vypracovanie protokolu (záznamu) z administratívnej kontroly. Záznamy z administratívnych kontrol boli vypracované vo vyššie uvedených dňoch. 8. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 9. Žalovaný v doplnení kasačnej sťažnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 6Asan/5/2020 zo 16. júna 2021. Podľa tohto rozsudku za deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny možno považovať, keď bol sťažovateľovi doručený záznam z administratívnej kontroly k žiadosti o zaúčtovanie zálohovej platby. Zároveň žalovaný požiadal o zjednotenie stanoviska počítania lehôt pri porušení finančnej disciplíny. 10. Žalobca vo vyjadrení k doplneniu kasačnej sťažnosti poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Asan/5/2020 zo 16. júna 2021 je nepresvedčivý. Najvyšší súd sa v tomto rozsudku len stotožnil s argumentáciou správneho súdu. Rozsudok kasačného súdu č. 1 je naopak riadne odôvodnený. Je z neho zrejmé, prečo kasačný súd rozhodol daným spôsobom.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 14. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
15. Podľa § 32 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách je možnosť odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Rozsudkom kasačného súdu č. 1 bol stanovený tento deň na 1. augusta 2013. V tento deň bol vypracovaný záznam z administratívneho overovania výdavkov v žiadosti o platbu, v ktorom sa overovali sporné platby č. 27110230410203 a č. 27110230410204. Z rozhodnutia správneho orgánu, dokonca z jeho výroku, vyplýva, že správny orgán vykonal kontrolu v časovom rozmedzí do 1. augusta 2013.
Z rozsudku správneho súdu č. 2 vyplýva, že od 1. augusta 2013 neprebiehalo žiadne konanie, ktoré by malo za následok spočívanie lehoty podľa § 32 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách. 16. S ohľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd nemá dôvod spochybniť závery rozsudku kasačného súdu č. 1, ktorým stanovil začiatok premlčacej lehoty. V zmysle § 31 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách je začiatok lehoty naviazaný na deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Ako v predmetnej veci posudzovať tento deň, stanovil Najvyšší súd v bode 29 rozsudku kasačného súdu č. 1. Je to výstup z administratívnej kontroly, z ktorého je zrejmé, aké predpisy boli porušené a akým konaním prijímateľa.
17. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti namieta, že predmetný deň je treba viazať až na záznamy z administratívnej kontroly zo 14. novembra 2014 a 18. novembra 2014, nie je možné s ním súhlasiť. Zo žiadosti o písomné vyjadrenie k týmto záznamom adresovaným žalobcovi vyplýva, že odkazujú na kontroly skončené 1. augusta 2013.
18. Skutočnosť, že kontrolné procesy boli skončené 1. augusta 2013 potvrdzujú aj orgány verejnej správy. Správny orgán v prvých dvoch odsekoch odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že administratívne kontroly boli vykonané do 1. augusta 2013. Následne uvádza, že týmito administratívnymi kontrolami bolo zistené.
. . Na s. 8 dodáva, že podnetom na začatie správneho konania boli výsledky administratívnych kontrol zameraných na spätné overenie oprávnenosti výdavkov, kedy boli identifikované nedostatky týkajúce sa oprávnenosti výdavkov. 19. Uvedené potvrdzuje aj žalovaný, ktorý v treťom odseku odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že porušenia spojené s nesplnením kritérií oprávnenosti výdavkov boli zistené administratívnymi kontrolami. Je pravdou, že následne boli vypracované záznamy.
Tie sú však aj podľa odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy len následkom zistení v administratívnych kontrolách. 20. Kasačný súd opätovne upriamuje pozornosť, že v zmysle § 31 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách sa začiatok subjektívnej lehoty na uloženie pokuty za porušenie finančnej disciplíny viaže na preukázané zistenia porušenia finančnej disciplíny.
V predmetnej veci boli tieto porušenia ustálené 1. augusta 2013. Následne vypracované akty a ich zaslanie žalobcovi na tejto skutočnosti nič vecne nezmenili, tak ako to aj konštatoval Najvyšší súd v rozsudku kasačného súdu č. 1 v bode 31. Predmetné ustanovenie totiž viaže začiatok plynutia lehoty na preukázané zistenia porušenia finančnej disciplíny a nie na okamih, kedy sa o tom prijímateľ (v danom prípade žalobca) dozvie.
21. Kasačný súd pripúšťa situácie, kedy na základe vyjadrení žalobcu môže prísť ešte k novým skutočnostiam, na základe ktorých reálne zistenie finančnej disciplíny bude viazané na iný deň, ako deň ukončenia kontroly. Dáva do pozornosti, že päťročná lehota na vyvodenie zodpovednosti je subjektívna. Preto nie je možné všeobecne konštatovať, že v každom jednom prípade bude začiatok plynutia lehoty viazaný na ukončenie administratívnej kontroly.
V tomto smere pre kasačný súd nemá dôvod spochybňovať názor v inej veci prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 6Asan/5/2020 zo 16. júna 2021, podľa ktorého v inej veci pripustil iný okamih začiatku plynutia subjektívnej lehoty. Navyše z textácie bodu 51 tohto rozsudku vyplýva, že Najvyšší súd predmetný okamih nepovažoval za striktne určený pre každý jeden prípad. Najvyšší súd totiž použil textáciu možno považovať deň, keď bol sťažovateľovi doručený záznam z administratívnej kontroly k žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby. 22.
Kasačný súd preto nevníma rozpor rozsudku kasačného súdu č. 1 s predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu. V prejednávanej veci po vyhodnotení kasačných námietok s ohľadom na konkrétne špecifiká bol vyhodnotený začiatok plynutia lehoty podľa § 31 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách v súlade s predchádzajúcim právnym názorom deklarovaným v rozsudku kasačného súdu č. 1. S ohľadom na inú skutkovú a dôkaznú situáciu, ktorá bola posudzovaná v odlišnom prípade, je však možnosť ustáliť začatie plynutie subjektívnej lehoty aj iným spôsobom.
23. Rozsudok kasačného súdu č. 1 bol vydaný v prejednávanej veci. Nebol zmenený a ani zrušený pre nezákonnosť. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. Správny súd tak postupoval zákonne, pokiaľ rozhodol na základe záverov kasačného rozsudku č. 1. Pokiaľ kasačná sťažnosť napáda rozsudok správneho súdu pri stanovení dňa začatia plynutia subjektívnej lehoty, napáda tým aj závery kasačného súdu vyslovené v právoplatnom rozsudku. Tieto závery správny súd však musel rešpektovať. Konal by nezákonne, keby si spornú otázku vyložil iným spôsobom.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a nevzhliadol vady, na ktoré by mal prihliadať z vlastnej iniciatívy (uznesenie sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023), rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP. 26. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023