2Sfk/4/2025

1. Žalobca ako kontrolovaný podal žalovanému podnet zo dňa 30.07.2018 na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, týkajúcej sa poskytnutia služby na predmet „Projekt protipovodňovej ochrany v oblasti Levočských vrchov - projektová dokumentácia pre stavebné povolenie“, po uzavretí zmluvy o dielo č. OV/05/91/060/2016. V podnete uviedol, že vzhľadom na to, že mu bol schválený nenávratný finančný príspevok a ide o zákazku sčasti financovanú z prostriedkov Európskej únie, má záujem o preskúmanie úkonov kontrolovaného a požiadal žalovaného o osvojenie si tohto podnetu a preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy v zmysle

dohľadu, vydal rozhodnutie č. 10518-6000/2018-OD/3 zo dňa 22.11.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v odôvodnení ktorého uviedol, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) (najmä rozsudky SD EÚ vo veciach C-373/00 Adolf Truley, z 27. februára 2003, C-393/06 Ing. Aigner z 10. apríla 2008, C-283/ 00 Komisia proti Španielsku zo 16. októbra 2003, C-44/96 Mannesmann Anlagenbau Austria a i. z 15. januára 1998, C-360/96 Gemeente Arnhem a Gemeente Rheden proti BFI Holding z 10. novembra 1998) a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní pri klasifikovaní kontrolovaného ako verejného obstarávateľa v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 7 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zohľadnil všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, zhodnotil význam jednotlivých skutočností a s ohľadom na subjekt žalobcu a jeho účel, na ktorý bol založený a okolnosti, na základe ktorých vykonáva svoju činnosť, dospel k právnemu názoru, že v danom prípade je naplnená dikcia ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) a c) zákona

Na základe uvedeného je zrejmé, že kontrolovaný sa tak vyhol viacerým povinnostiam a nevyhnutným predpokladom na zákonné obstaranie predmetu zákazky, čím si liberalizoval celý proces výberu dodávateľa na predmetné služby. 4. Na podklade žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 13976-9000/2018 zo dňa 04.02.2019, právoplatné dňa 05.02.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že podľa neho žalobca spĺňa podmienky podľa definície uvedenej v § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 7 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej je verejným obstarávateľom ako právnická osoba, ktorá spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky. Žalovaný skonštatoval, že žalobca postupoval pri obstarávaní predmetnej zákazky v rozpore so základnými povinnosťami

II. Konanie na správnom súde

Správny súd uviedol, že správne orgány dostávajú podnety od rôznych subjektov, pričom v prípade, keď im zákon dovoľuje začať správne konanie z vlastného podnetu, nie na podnet daného subjektu, správny orgán nemôže v zmysle zákona začať automaticky konanie na základe takéhoto podnetu, ale je na správnom orgáne, či sa s daným podnetom alebo dôvodmi v ňom uvedenými stotožní a či si tento podnet tzv. osvojí a začne správne konanie z vlastného podnetu alebo nie. · Žalobca namietal nepreskúmateľnosť výrokov napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že vo výrokovej časti absentovala špecifikácia konkrétnej zmluvy, ktorá bola predmetom vykonanej kontroly, čo sa dalo zistiť až z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že v záhlaví prvostupňového rozhodnutia je jasne vymedzený predmet zákazky zadaný verejným obstarávaním „Projekt protipovodňovej ochrany v oblasti Levočských vrchov - projektová dokumentácia pre stavebné povolenie“ aj verejný obstarávateľ - žalobca, teda verejné obstarávanie je vymedzené nezameniteľne; a vo výroku je uvedené podľa akého zákonného ustanovenia žalovaný rozhoduje, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia

Splnenie podmienky založenia alebo zriadenia na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný charakter alebo obchodný charakter, žalovaný vykladal v zmysle práva Európskej únie, rozhodovacej činnosti SD EÚ (najmä rozsudky SD EÚ vo veciach C-373/00 Adolf Truley, z 27. februára 2003, C-393/06 Ing. Aigner z 10. apríla 2008, C-283/ 00 Komisia proti Španielsku zo 16. októbra 2003, C-44/96 Mannesmann Anlagenbau Austria a i. z 15. januára 1998, C-360/96 Gemeente Arnhem a Gemeente Rheden proti BFI Holding z 10. novembra 1998), cez štyri podrobnejšie kritériá, a to i. absencia alebo obmedzenie súťaže pri vykonávaní činnosti daného subjektu, ii. snaha štátu na zachovaní rozhodujúceho vplyvu na výkone danej činnosti, iii. primárny cieľ činnosti nie je dosahovanie zisku, iv. subjekt vykonávajúci danú činnosť nesie riziko spojené s danou činnosťou z dôvodov možnosti vykrytia rizika z verejných zdrojov. Žalovaný naplnenie týchto kritérií odôvodňoval tým, že správa lesov a poľnohospodárskych pôd vykonávaná žalobcom je nesporne podnikateľskou činnosťou, ktorú však žalobca primárne vykonáva vo vojenských obvodoch, ktoré sú podľa

Poukázal aj na odborné stanovisko Právnickej fakulty UPJŠ, v ktorom vychádzajúc zo zakladacej listiny žalobcu, predmetu činnosti uvedeného v obchodnom registri, limitácie územia pre obranu štátu vylučujúcej voľnú hospodársku súťaž, formy podnikania, zakladateľa štátu konajúceho Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky nasvedčujúcemu prípadnému vykrytiu negatívnych výsledkov hospodárenia štátneho podniku z verejných zdrojov, bolo skonštatované, že predmet činnosti štátneho podniku žalobcu je možné považovať za činnosti vykonávané za účelom plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný charakter alebo obchodný

poľnohospodárskej pôdy a obnove potenciálu lesného hospodárstva a pôdohospodárstva vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej iba „MO SR“). · Správny súd odmietol argumentáciu žalobcu, že predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri v žiadnom prípade nevylučuje voľnú hospodársku súťaž ani to, že je založený za účelom podnikania, že nie je rozhodujúce to, kde podnikateľskú činnosť vykonáva, ale to akú podnikateľskú činnosť vykonáva, že nie je napojený na štátny rozpočet a svojou podnikateľskou činnosťou uspokojí všetky náklady súvisiace s prevádzkou podniku, že štát má vplyv len na kreovanie orgánov štátneho podniku, že primárnym cieľom činnosti je dosahovanie zisku, ktorý skutočne dosahuje, že predmet zákazky nemá verejnoprospešný charakter, rozhodujúci je predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri a nie zakladacia listina, organizačný poriadok či výročné správy žalobcu, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k tretím osobám a pod., teda že sa vlastne nedozvedel, na základe akých

pojednávaní zástupca žalobcu. · Správny súd v kontexte žalobných námietok k hmotnoprávnym pochybeniam uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí naplnenie znakov verejného obstarávateľa v prípade žalobcu dostatočne vysvetlil, odôvodnil, jeho závery sú právne udržateľné. Správny súd tieto

III. Konanie na kasačnom súde

6. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že sa správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP). Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne:

rozlišuje konanie, ktoré začalo z vlastného podnetu úradu a konanie, ktoré sa začína na podnet kontrolovaného subjektu. · Správny súd, podľa názoru sťažovateľa, nesprávne právne posúdil náležitosti záhlavia a výrokovej časti rozhodnutia žalovaného. V záhlaví rozhodnutia je síce uvedené akého projektu sa verejné obstarávanie týka, avšak vo výrokovej časti absentuje akákoľvek zmienka o tom o akú zákazku ide a v akej hodnote. V Levočských vrchoch sa realizovali viaceré verejné obstarávania na Projektovú dokumentáciu pre vodozádržné opatrenia vo forme vybudovaných

Aby bola naplnená táto podmienka, musela by niektorá z právnych noriem výslovne uvádzať, aké úlohy na úseku obrany a bezpečnosti štátu sťažovateľ plní. · Sťažovateľ nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu ohľadom vylúčenia konkurenčného charakteru činnosti sťažovateľa z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti vo vojenských

konkurencii. · Podľa sťažovateľa je nesporné, že z judikatúry SD EÚ a NS SR vyplýva, že ak podnikateľský subjekt vykonáva čo i len v malom rozsahu činnosti, ktoré uspokojujú potreby všeobecného záujmu, spĺňa kritérium verejného obstarávateľa. Sťažovateľ zároveň poukázal na predmet činnosti zapísaný v Obchodnom registri, a to „správa a využívanie lesného a poľnohospodárskeho majetku a prírodných zdrojov a podnikateľská činnosť v oblasti lesnej, poľnohospodárskej, drevospracujúcej a ostatnej s nimi súvisiacej výroby” a uviedol, že uvedená činnosť nie je v zásade činnosťou, ktorá má verejnoprospešný charakter.

Za výsledok hospodárenia zodpovedá sťažovateľ, pričom v zmysle zákona o štátnom podniku môže dôjsť i k jeho likvidácii. Zároveň uvádza, že Ministerstvo hospodárstva SR nie je zakladateľom sťažovateľa tak, ako sa uvádza v rozsudku správneho súdu. · Odôvodnenie verejnoprospešného charakteru činností sťažovateľa inými skutočnosťami a dokumentami, ako predmetom činnosti zapísaným v Obchodnom registri je podľa názoru sťažovateľa bezpredmetná a bez opory v právnych normách a zistenom skutkovom stave. Podnikateľ vykonáva len tie činnosti, ktoré má zapísané v predmete činnosti v Obchodnom registri, pričom tieto majú priemyselný a obchodný charakter. · Správny súd sa nezaoberal stanoviskom zakladateľa, ktoré bolo obsahom spisového materiálu, a ktoré bolo predložené správnemu súdu zo strany žalovaného.

Správanie sa sťažovateľa po vydaní rozhodnutia nemôže a nemá žiaden vplyv na posudzovanie vydaného rozhodnutia a právneho stavu v čase jeho vydania. V zásade však išlo o obstarávanie, kde boli použité prostriedky EÚ alebo prostriedky štátu a z toho dôvodu vystupoval sťažovateľ ako obstarávateľ v rámci verejného obstarávania. · Zakladateľ sťažovateľa nemá zásadný vplyv na činnosť sťažovateľa, keďže vykonáva len nepriamo kontrolu prostredníctvom dozornej rady, ktorá je interným orgánom sťažovateľa. · Je nesporné, že sťažovateľ bol pôvodne založený ako typ podniku za účelom plnenia verejnoprospešných úloh.

V rámci vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti zaujal stanovisko, ktoré možno zhrnúť nasledovne: · Žalovaný považuje začatie správneho konania z vlastného podnetu za súladné s ustanovením § 169 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní.

Stotožňuje sa s právnym posúdením správneho súdu o zákonnosti začatia správneho konania. · Vo vzťahu k namietaným vadám výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy sa preskúmava celý postup toho-ktorého verejného obstarávateľa v rámci postupu zadávania tej-ktorej zákazky (ktorá v tomto prípade bola nezameniteľne identifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, ako aj vymedzenie identifikovaných porušení zákona o verejnom obstarávaní), preto nie je možné konštatovať akúkoľvek zameniteľnosť s iným

na svoje podnikateľské aktivity, pričom kľúčové je aj to, že tieto pozemky mu boli zverené jeho zakladateľom - MO SR a že jeho činnosť je predovšetkým zameraná na ekologickú a ochrannú funkciu lesa a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských obvodoch a územiach, ktoré slúžia práve na obranu a bezpečnosť štátu, čo ide na prospech celej spoločnosti ako takej. · Zverenie týchto území MO SR, t. j. štátom, je jasnou indíciou vôle štátu zveriť časť svojich verejnoprospešných kompetencií, resp. činností slúžiacim predovšetkým „dobru“ spoločnosti do rúk inému subjektu - v tomto prípade sťažovateľovi a naopak, je prejavom snahy štátu o zachovanie rozhodujúceho vplyvu na vykonávanie daných činností. · Verejnoprospešný charakter činnosti vykonávanej sťažovateľom, podľa žalovaného aj naďalej ostal zachovaný, keďže sťažovateľ činnosti, ktoré boli pôvodne v OR SR zapísané ako základný predmet jeho činnosti za účelom plnenia potrieb všeobecného charakteru, vykonáva

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

13. Podnet fyzickej osoby alebo právnickej osoby, podľa predchádzajúceho odseku, nemožno stotožňovať s podnetom v zmysle návrhu. Návrhové oprávnenie na začatie správneho konania musí konkrétnemu subjektu vyplývať priamo zo zákona, pričom na základe takéhoto návrhu sa správne konanie začína okamihom doručenia návrhu správnemu orgánu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na začatie správneho konania je v takom prípade právny nárok.

169 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3 a 4 sa začína dňom doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému.“. V porovnaní so všeobecným predpisom o správnom konaní bol odlišne upravený len okamih začatia správneho konania.

In: AZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ, Lucia, BARTOŠ, Peter. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 1482, marg. č. 6.). 16. V prípade, ak sa žalovaný stotožnil s podnetom sťažovateľa na začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného subjektu, nemal inú možnosť ako začať konanie podľa § 169 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vo vtedajšom znení.

projektová dokumentácia pre stavebné povolenie“ v spojení s konkretizáciou zadávateľa zákazky - sťažovateľa za dostatočnú. Vo výroku rozhodnutia boli okrem toho taxatívne uvedené ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré boli konaním sťažovateľa porušené, čím žalovaný rešpektoval dikciu ustanovenia § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vo vtedajšom znení. Správny súd tiež vhodne poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžf/39/2011 zo dňa 14. júna 2012 alebo sp. zn. 6Sžf/19/2012 zo dňa 12. decembra 2012), v zmysle ktorej prípadný nedostatok výroku rozhodnutia nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia v prípade, ak odstránenie tejto vady nie je spôsobilé privodiť účastníkovi iné alebo výhodnejšie rozhodnutie vo veci.

Nad rámec právneho posúdenia správnym súdom, v rozsahu kasačných námietok, kasačný súd uvádza nasledovné. 20. Sťažovateľ bol pôvodne založený za účelom plnenia verejnoprospešných potrieb. Uvedený účel zostal podľa názoru kasačného súdu zachovaný aj po zmene zakladacej listiny a vypustení časti predmetu činnosti sťažovateľa v roku 2009. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že rozhodujúcim ukazovateľom je predmet činnosti zapísaný v Obchodnom registri, nemožno prehliadnuť výpočet činností výslovne označených v predmete činnosti sťažovateľa do 04.08.2009 za činnosti určené pre uspokojovanie verejne prospešných záujmov, pričom viaceré z nich zostali zapísané v predmete činnosti sťažovateľa až do súčasnosti (napr. podnikateľská činnosť v oblasti lesnej, poľnohospodárskej, drevospracujúcej a ostatnej s nimi súvisiacej výroby, poskytovanie služieb formou odstrelu zveri a lovu rýb a následný predaj ulovenej zveri a rýb, výroba a predaj sadbového materiálu a sadovnícke práce, ťažba piesku a štrkopiesku, porez a výroba reziva, činnosť vykonávanú banským spôsobom: príprava a dobývanie

Aj napriek tomu, že zakladateľ odňal sťažovateľovi charakter podniku, ktorého základným predmetom činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných potrieb, v predmete činnosti zapísanom v Obchodnom registri mu naďalej ponechal činnosti, ktoré majú v posudzovanom prípade verejnoprospešný charakter. Pri posúdení účelu vykonávaných činností sa však nemožno obmedziť len na činnosti zapísané v Obchodnom registri, pretože tieto majú do značnej miery všeobecný charakter a nemusí byť z nich vždy zrejmé, s akým účelom sú vykonávané. Žalovaný preto postupoval správne, keď vyhodnotil ďalšiu súvisiacu dokumentáciu sťažovateľa a komplementárne tým doplnil svoju argumentáciu vedúcu k záveru o verejnoprospešnom charaktere činností vykonávaných sťažovateľom. Sťažovateľ vykonáva viaceré činnosti v prospech Ozbrojených síl Slovenskej republiky a MO SR (napr. hospodárske využívanie prírodných zdrojov, udržiavanie ekologickej a biologickej rovnováhy na územiach určených na obranu štátu, plnenie dodávok, prác a služieb, súvisiacich so základnými druhmi hospodárskej činnosti pre potreby OS SR v rozsahu stanovenom zmluvami, údržbu

21. Pokiaľ ide o existenciu súťaže pri vykonávaní činností sťažovateľa, možno poukázať na skutočnosť, že správa lesného majetku vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu je regulovanou činnosťou (§ 6 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 50 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch), pričom oprávnenie na výkon takejto správy je zverené iba právnickej osobe, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je MO SR tak, ako je tomu v prípade sťažovateľa.

22. Kasačný súd nespochybňuje, rovnako ako správny súd a žalovaný, že sťažovateľ vykonáva i podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom nie je plnenie verejnoprospešných úloh. V súlade s rozhodovacou praxou SD EÚ je však potrebné uznať za verejného obstarávateľa i podnikateľa, ktorého činnosti s verejnoprospešným charakterom tvoria zanedbateľnú časť (rozsudok SD EÚ vo veci C-373/00 Adolf Truley, z 27. februára 2003 a C-44/96 Mannesmann Anlagenbau Austria a i. z 15. januára 1998).

24. Správnemu súdu možno vytknúť, že sa nezaoberal žalobcom predloženými vyjadreniami MO SR a metodickým usmernením žalovaného č. k. 712-2000/2007 zo dňa 13.08.2007, na ktoré vyjadrenie MO SR odkazuje. Kasačný súd posúdil obsah vyjadrení MO SR a dospel k záveru, že zrušenie rozsudku správneho súdu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože uvedené vyjadrenia nie sú spôsobilé privodiť odlišné rozhodnutie správneho

26. MO SR sa v minulosti obrátilo na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie metodického usmernenia k výkladu vybraných ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. MO SR žiadalo o vysvetlenie žalovaného, za akých okolností majú vybrané subjekty v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti (okrem iného i sťažovateľ), postupovať podľa ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný v metodickom usmernení v tejto súvislosti uviedol: „Poslednou na preskúmanie zostáva podmienka týkajúca sa účelu založenia akciových spoločnosti a štátnych podnikov a ich funkcionality, teda plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú priemyselný charakter ani komerčný charakter. Nakoľko pojem všeobecný záujem nie je v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov jednoznačne definovaný a vymedzený, deklarovanie prvotného cieľa pri založení akciových spoločností a štátnych podnikov je na zakladateľovi - Ministerstve obrany SR. Plnenie potrieb vo všeobecnom záujme je možné

27. Kasačný súd má za to, že posúdenie žalovaného v prejednávanej veci nie je v rozpore s uvedeným metodickým usmernením. V správnom konaní, ako aj konaní pred súdom nebolo sporné, že sťažovateľ bol založený za účelom plnenia potrieb všeobecného záujmu.

28. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny a náležite odôvodnený, a preto kasačný súd rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.