2Sfk/42/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: FOR REGION s.r.o., so sídlom: Rázusová 49, 040 01 Košice, IČO: 45972303, právne zastúpený: Pančišinová & Partners s.r.o., so sídlom: Rázusová 49, 040 01 Košice, IČO: 52772497, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.: 6S/18/2020-94, takto:

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/18/2020 z 23. februára 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, v ktorej okrem dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“), namietol tiež nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 7. V súvislosti s podstatným porušením ustanovení o konaní žalobca namietal najmä vybavenie jeho návrhu zo strany správcu dane. Žalobca mal za to, že o návrhu mal riadne rozhodnúť druhostupňový orgán. Postup správcu dane, ktorý návrh vybavil oznámením je podľa žalobcu v rozpore s § 77 a nasl. daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím navrhol žalobca zrušiť. 8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k.: 6S/1/2020-94 vyhovel správnej žalobe a podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Správny súd neposudzoval námietky žalobcu v merite veci, ale sa zaoberal výlučne námietkou porušenia základných procesných práv žalobcu spočívajúcou v postupe správcu dane pri vybavení návrhu oznámením. Správny súd mal za to, že správca dane vybavil návrh v rámci autoremedúry bez predloženia veci druhostupňovému orgánu, hoci zákon takýto procesný postup nepripúšťa. Poukázal na to, že podľa § 77 a nasl. daňového poriadku takýto návrh smeruje voči právoplatným rozhodnutiam, podáva sa tomu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom o návrhu rozhoduje druhostupňový orgán. Správca dane, ktorý namiesto predloženia veci druhostupňovému orgánu, doručil daňovému subjektu oznámenie postupoval v rozpore s § 77 daňového poriadku. Rozhodnutie o námietke zaujatosti mal podľa správneho súdu preskúmavať druhostupňový orgán, teda žalovaný. 10. Správny súd v bode 81 odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že ak nie je jednoznačne vyriešená otázka zaujatosti poverenej zamestnankyne správcu dane (vzhľadom na nepredloženie návrhu žalovanému), tak vyššie uvedeným postupom správneho orgánu boli porušené základné procesné práva žalobcu garantované každému účastníkovi správneho konania v daňovom poriadku, ako aj v Ústave Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“), najmä právo na nezávislé a nestranné konanie a rozhodnutie veci. Táto skutočnosť podľa správneho súdu zaťažuje správne konanie od počiatku takým závažným spôsobom, že vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nepochybne došlo k porušeniu právnych predpisov a čl. 46 Ústavy SR. Následne aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie trpí touto procesnou vadou.

11. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný sa nestotožnil s právnym záverom správneho súdu, že pri vybavovaní návrhu postupoval správca dane v rozpore so zákonom. Naopak mal zato, že postupoval v súlade s § 60 ods. 7 daňového poriadku, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti nie sú prípustné opravné prostriedky a poukázal na skutočnosť, že daňový poriadok neupravuje formu, akou má byť daňovému subjektu oznámené, že proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti nie sú opravné prostriedky prípustné. 12. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom správneho súdu prezentovaným v 80. bode odôvodnenia rozsudku, že rozhodnutie o námietke malo byť preskúmané druhostupňovým orgánom, pričom opäť odkázal na dikciu ustanovenia § 60 ods. 7 daňového poriadku. Ak by správca dane aj postúpil návrh na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, druhostupňový orgán by o ňom nemohol rozhodovať, ale mohol by rovnako ako správca dane žalobcovi len oznámiť, že opravné prostriedky nie sú prípustné. Takýmto postupom by nemohol byť žalobcovi privodený priaznivejší výsledok. Postup by bol naopak v rozpore so zásadou hospodárnosti, efektívnosti konania a viedol by k neprimeranému oddialeniu právoplatného ukončenia konania. 13. Poslednou kasačnou námietkou žalovaný brojil proti záveru správneho súdu, že otázka zaujatosti poverenej zamestnankyne nie je jednoznačne vyriešená a že z toho dôvodu došlo k porušeniu žalobcových práv. Žalovaný argumentoval, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko otázka zaujatosti bola právoplatne vyriešená rozhodnutím o námietke zaujatosti tak, že zamestnankyňa nebola vylúčená. Práva žalobcu preto nemohli byť uvedeným nijako porušené. Rozsudok správneho súdu navrhol žalovaný zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo 7. júna 2023 tak, že s rozsudkom správneho súdu sa stotožnil v rozsahu vysporiadania sa s postupom správcu dane v súvislosti s vybavením návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalobca nad rámec správnej žaloby vzniesol vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti námietku, v zmysle ktorej o námietke zaujatosti rozhodoval nepríslušný zamestnanec. Žalobca vyjadril presvedčenie, že o námietke zaujatosti mal rozhodovať zamestnanec žalovaného, nie vedúca oddelenia daňovej kontroly správcu dane. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že otázka zaujatosti zamestnankyne bola jednoznačne vyriešená. V závere vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na ďalšie procesné pochybenia, ku ktorým v daňovom konaní podľa neho došlo a vyzval kasačný súd, aby k nim zaujal právne stanovisko. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Od platenia súdneho poplatku je žalovaný oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení.

20. Ako prvú posudzoval kasačný súd otázku, či je správny záver správneho súdu, že otázka zaujatosti zamestnanca nebola vyriešená. Žalovaný správne poukázal na ustanovenie § 60 ods. 7 daňového poriadku, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti nie sú prípustné opravné prostriedky. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sú ustanovením § 60 ods. 7 daňového poriadku

. . . Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. . . . 22. Rovnaký výklad zastáva aj odborná literatúra, napríklad: o vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. (KUBINCOVÁ, Soňa. § 60 [Vylúčenie zamestnanca].

24. Druhou otázkou, ktorú bolo nutné vyriešiť je, či správca dane skutočne postupoval v rozpore so zákonom, keď návrh nepredložil druhostupňovému orgánu, ale ho vybavil oznámením. V tejto otázke sa kasačný súd stotožnil so správnym súdom a žalobcom, že návrh mal byť na rozhodnutie predložený žalovanému. Aj keď žalovaný vhodne poukazuje na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania v nadväznosti na neprípustnosť opravných prostriedkov a s argumentáciou, že predloženie návrhu by oddialilo právoplatné ukončenie daňového konania, v prvom rade je potrebné rešpektovať literu zákona.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podnet (návrh) mal byť predložený žalovanému, ktorý je podľa § 77 ods. 1 daňového poriadku príslušný na jeho vybavenie. 25. Zároveň je však nutné zdôrazniť, že nie každý nesprávny procesný postup orgánu verejnej správy predstavuje porušenie práv účastníka konania a má nutne za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) .

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 945.) 26. Kasačný súd sa stotožnil so žalovaným v tom, že postupom správcu dane nedošlo k zásahu do procesných práv v takej intenzite, aby bolo nutné rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušiť pre ich nezákonnosť. Ako je uvedené už vyššie, z ustanovenia § 60 ods. 7 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že ak keby správca dane postupoval v súlade so zákonom a návrh by na vybavenie predložil žalovanému, situáciu žalobcu by to nijako nezmenilo. Žalovaný by nemohol rozhodnutie o námietke zaujatosti preskúmať v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vzhľadom na § 60 ods. 7 daňového poriadku. Výsledok pre žalobcu by bol teda totožný s výsledkom, ktorý nastal vydaním oznámenia správcom dane.

28. Vzhľadom na uvedené vyššie kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti v rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia postupu správcu dane pri vybavovaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia o námietke zaujatosti mimo odvolacieho konania a následkov tohto postupu na procesné práva žalobcu. Keďže išlo o jediný dôvod, z ktorého správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a správcu dane a zároveň o jedinú námietku kasačnej sťažnosti, kasačný súd nepreskúmal rozhodnutia v otázkach týkajúcich sa určenia rozdielu dane.

30. K výzve na vyjadrenie sa kasačného súdu k ostatným žalobcom namietaným procesným pochybeniam správcu dane a žalovaného vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, kasačný súd odkazuje na bod 28 odôvodnenia tohto rozsudku a na viazanosť dôvodmi kasačnej sťažnosti podľa § 453 ods. 2 SSP. Na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy sú príslušné správne súdy (§ 6 ods. 1 SSP), kasačný súd následne v konaní o kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h) SSP) preskúmava právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438).

In: KUBINCOVÁ, Soňa. Daňový poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-89603-28-2.). Takéto rozhodnutia sú v zmysle § 7 písm. e) SSP vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, ale ich zákonnosť je možné namietať v rámci správnej žaloby proti meritórnemu rozhodnutiu (§ 27 SSP). Ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné . . procesné rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia [napr. § 191 ods. 1 písm. g)]. (FEČÍK, Marián. § 7 [Negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov].

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

33. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie ... Kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že

rozsudok

správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, preto rozhodol v súlade s citovaným ustanovením. 34. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP. 35. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento

rozsudok

doručovaný cestou Správneho súdu v Košiciach. 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. septembra 2024