2Sfk/42/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31654363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100232556/2021 zo dňa 09.02.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-2S/82/2021-127 zo dňa 30. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo podozrenie, že tovar deklarovaný ako dodaný rakúskej spoločnosti HMJ Real GmbH bol v skutočnosti len formálne vyvezený do Rakúska a následne sa vrátil na Slovensko bez vyloženia. 3. Na základe kontroly správca dane vydal 04.09.2019 protokol a následne rozhodnutie zo 14.10.2020, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH za júl 2015 z 261.271,50 € na 70.279,50 € a určil rozdiel 190.992 €. 4. Správca dane dospel k záveru, že obchod so slnečnicou bol súčasťou uzavretého reťazca spoločností (D BAR, s. r. o. - SUKI TRADE s. r. o. - POOL Trade, s. r. o. - žalobca - HMJ Real Invest GmbH - D BAR, s. r. o.). Tovar sa pohyboval v uzavretom okruhu medzi Slovenskom a Rakúskom, pričom sa vracal na pôvodné miesto. Aj finančné toky medzi firmami prebiehali v uzavretom kruhu cez spoločnosť EURO FAKTORING, s. r. o. 5. Podľa správcu dane tieto transakcie vykazovali znaky karuselového podvodu na DPH, pričom žalobca sa podľa zistení zúčastňoval na plneniach, o ktorých vedel alebo mal vedieť, že sú súčasťou podvodu. Preto mu nebolo priznané právo na odpočítanie DPH. 6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie z 26.11.2020, v ktorom spochybnil závery správcu dane. Žalovaný rozhodnutím č. 100232556/2021 z 09.02.2021 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zhrnul priebeh konania aj argumenty odvolania. 7. Podľa žalovaného správca dane preveroval obchody so slnečnicou nielen formálne, ale aj z hľadiska skutočného priebehu a využil pritom všetky dostupné dôkazné prostriedky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa podieľal na obchodnom reťazci so znakmi karuselového podvodu na DPH, v ktorom sa obchodovanie, preprava aj finančné toky uskutočňovali v uzavretom kruhu a obchodovalo sa s tým istým tovarom. 8. Hoci žalobca formálne preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie DPH, správca dane zistil, že transakcie boli súčasťou podvodu, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť. Žalovaný preto uzavrel, že postup správcu dane bol zákonný a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

13. Pokiaľ ide o prvú otázku Axel Kittel testu, teda či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, správny súd dospel ku kladnej odpovedi. Zo spisového materiálu, prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že na úrovni spoločnosti D BAR s. r. o., ktorá bola prvým článkom obchodného reťazca, došlo k neodvedeniu daňovej povinnosti, a tým bol preukázaný daňový únik v rámci predmetných plnení.

14. Pri druhej otázke, teda či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, správny súd takisto odpovedal kladne. V tejto súvislosti správny súd vysvetlil, že nestačí len samotná existencia neodvedenej dane, ale musí byť zrejmé, že nešlo o náhodné alebo izolované zlyhanie, ale o výsledok cielene organizovaného postupu smerujúceho k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správny súd uviedol, že finančné orgány identifikovali celý rad objektívnych okolností, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčili o tom, že daňový únik bol výsledkom podvodného mechanizmu.

16. Zásadný význam mali aj informácie získané od rakúskej daňovej správy, podľa ktorých boli nákladné vozidlá síce formálne dopravené do Rakúska, kde boli podpísané CMR a dodacie listy, avšak tovar nebol v deklarovanom sklade reálne vyložený a následne sa vracal späť na

K tomu pristúpili aj zistenia o uzavretých finančných tokoch, ktoré sa realizovali prostredníctvom spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o, pričom subjekty nachádzajúce sa na začiatku a na konci reťazca nevykazovali reálne prijímanie alebo odosielanie platieb zodpovedajúcich deklarovaným dodávkam. Správny súd za významné považoval aj personálne prepojenia medzi zúčastnenými subjektmi, najmä väzby na osobu S. X. a tiež úlohu Z..

vychádzal zo zistenia, že žalobca bol priamo zaradený do identifikovaného obchodného reťazca, v ktorom na začiatku došlo k neodvedeniu dane a v ďalších článkoch sa následne uplatňovalo odpočítanie DPH a deklarovalo intrakomunitárne dodanie toho istého tovaru. Žalobcove obchody teda nepredstavovali izolované alebo nezávislé transakcie, ale boli integrálnou súčasťou reťazca, cez ktorý sa realizoval daňový podvod. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca tovar nakupoval od spoločnosti POOL Trade a následne ho predával spoločnosti HMJ Real Invest GmbH, pričom práve cez tento mechanizmus dochádzalo k ďalšiemu pohybu rovnakého tovaru v uzavretom cykle.

Finančné orgány podľa správneho súdu dostatočne preukázali, že žalobca nekonal s takou mierou odbornej starostlivosti a obozretnosti, aká sa od neho vzhľadom na jeho postavenie dala rozumne očakávať. 20. Správny súd poukázal na to, že žalobca vstúpil do obchodov s netypickou komoditou, nepreveril si dostatočne svojich obchodných partnerov, uspokojil sa len s overením IČ DPH prostredníctvom systému VIES a s kontrolou v zozname daňových dlžníkov, čo podľa správneho súdu nepostačuje na preverenie dôveryhodnosti partnera. Žalobca sa nezaujímal o to, čím sa jeho odberateľ skutočne zaoberá, na akom trhu pôsobí, aká je jeho ekonomická a platobná spoľahlivosť, ani o reálne skladové a logistické možnosti deklarovaného odberateľa. Rovnako sa pri dodávateľovi POOL Trade spoliehal len na dlhoročné obchodné vzťahy a nevenoval pozornosť tomu, že táto spoločnosť bežne s predmetnou komoditou neobchodovala.

22. Správny súd preto uzavrel, že finančné orgány v predmetnej veci uniesli dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým štyrom otázkam Axel Kittel testu. Preukázali existenciu daňového úniku, jeho podvodný charakter, spojenie žalobcových obchodov s týmto podvodom aj to, že žalobca o podvodnom konaní minimálne mohol a mal vedieť. Keďže žalobca zároveň

Správny súd zároveň zdôraznil, že žalobné body musia byť konkrétne skutkovo aj právne odôvodnené. V tejto veci boli viaceré námietky žalobcu formulované len všeobecne, bez riadneho spochybnenia záverov správcu dane a žalovaného. Keďže finančné orgány nezaložili svoje rozhodnutia na nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu, ale na účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, súd sa otázkou splnenia týchto podmienok nezaoberal.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

26. V prvom sťažnostnom bode sťažovateľ namieta, že správny súd aj finančné orgány založili svoje závery o jeho vedomosti o daňovom podvode len na domnienkach a pochybnostiach, nie na riadne vykonaných dôkazoch. Podľa žalobcu nebolo preukázané, kto konkrétne v reťazci porušil neutralitu DPH, ani to, že daňový únik bol výsledkom podvodného konania, ktoré by súviselo práve s ním. Rozhodnutia správcu dane, žalovaného aj správneho súdu sú podľa neho zmätočné, pretože nie je zrejmé, či bol nárok na odpočet DPH neuznaný pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, alebo pre účasť na daňovom podvode.

dostatočné opatrenia. Sťažovateľ tiež namieta, že nebol predložený jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v jednotlivých obchodoch ani dôkaz, že vedel o jeho údajnom cyklickom pohybe. 27. V druhom sťažnostnom bode sťažovateľ namieta, že žalovaný ani správny súd sa riadne nevysporiadali s jeho argumentmi týkajúcimi sa registrácie v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Podľa sťažovateľa nešlo o taký druh činnosti, ktorý by zakladal povinnosť takej registrácie, a prípadné porušenie tejto povinnosti navyše nemôže samo o sebe ovplyvniť nárok na odpočítanie DPH. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej porušenie pravidiel vysledovateľnosti alebo registrácie v oblasti potravinového práva samo o sebe nepreukazuje vedomosť o daňovom podvode.

29. Sťažovateľ zdôrazňuje, že počas daňovej kontroly opakovane vysvetľoval, akým spôsobom si obchodných partnerov overoval, a že konal v dobrej viere. Namieta preto záver správneho súdu, že nepreukázal prijatie primeraných opatrení. Podľa jeho názoru bolo

31. Z týchto dôvodov navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojej predchádzajúcej argumentácii a považuje kasačné námietky za neopodstatnené. Zdôrazňuje, že nepriznanie práva na odpočítanie DPH nebolo založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok, ale na zistení, že sťažovateľ bol súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodom na DPH, o ktorom vedel alebo mohol vedieť. Správca dane počas kontroly zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré v ich vzájomnej súvislosti preukazujú existenciu podvodu, najmä zapojenie spoločností bez reálneho ekonomického zázemia, pohyb tovaru v uzavretom kruhu, neštandardné finančné toky, personálne prepojenia medzi subjektmi a nedostatočnú obozretnosť sťažovateľa pri obchodovaní s netypickou komoditou. 33. Žalovaný odmieta tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom rozložení dôkazného bremena. Podľa jeho názoru správca dane dôkazné bremeno uniesol, keď preukázal objektívnu aj subjektívnu stránku podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (Axel-Kittel test).

K námietkam týkajúcim sa spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. žalovaný uvádza, že rozhodujúci nebol jej predmet činnosti (faktoring), ale spôsob realizácie finančných tokov v reťazci, ktorý nezodpovedal bežnej obchodnej praxi. Rovnako poukazuje na to, že sťažovateľ nepreukázal žiadne konkrétne opatrenia nad rámec formálneho overenia obchodných partnerov, ktoré by preukazovali jeho náležitú obozretnosť. 35. Žalovaný zároveň odmieta tvrdenie sťažovateľa, že rozhodnutia neobsahujú vysvetlenie podvodného mechanizmu alebo jeho súvislosti so sťažovateľom. Podľa žalovaného boli tieto otázky v rozhodnutiach správcu dane, žalovaného aj v napadnutom rozsudku dostatočne vysvetlené a podložené dôkazmi, vrátane výsluchov osôb, bankových údajov, výsledkov miestnych zisťovaní a medzinárodnej výmeny informácií.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

39. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu kasačný súd nezistil dôvod na odchýlenie sa od skutkových a právnych záverov správneho súdu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za vecne správne, logické a preskúmateľné.

41. Na tieto účely sa v rozhodovacej praxi ustálil tzv. Axel-Kittel test, ktorý možno zhrnúť do štyroch otázok: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, 2. bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, 3. boli posudzované obchody daňového subjektu s týmto podvodným konaním spojené, 4. vedel daňový subjekt alebo aspoň mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách poznačených podvodom.

Od týchto dôvodov sa odvíja aj rozloženie dôkazného bremena. Ak sa posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt. Naopak, ak správca dane odopiera právo na odpočítanie z dôvodu účasti na daňovom podvode, je povinný preukázať existenciu podvodu a objektívne okolnosti, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť o podvodnom charaktere transakcií. Takéto závery nesmú byť založené len na domnienkach, ale musia vyplývať z konkrétnych skutkových zistení.

44. Zo správneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Preveroval dodávateľské a odberateľské vzťahy, finančné toky medzi jednotlivými subjektmi, vykonal miestne zisťovania, výsluchy osôb konajúcich za zapojené spoločnosti, vyžiadal si bankové informácie a využil medzinárodnú výmenu informácií s orgánmi iných členských štátov Európskej únie. Na základe týchto dôkazov identifikoval obchodný reťazec, ktorý podľa jeho zistení vykazoval znaky organizovaného podvodu na DPH.

46. Správca dane najskôr skúmal, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku, pričom dospel k záveru, že k nemu došlo na úrovni spoločnosti D BAR, s. r. o., ktorá ako prvý článok reťazca neodviedla daň z pridanej hodnoty. Následne posudzoval, či išlo o dôsledok podvodného konania, a nie len o náhodné neodvedenie dane. V tejto súvislosti poukázal najmä na cyklický pohyb tovaru v uzavretom obchodnom reťazci, neštandardné finančné toky, zapojenie spoločností bez reálneho ekonomického zázemia a personálne prepojenia medzi niektorými subjektmi. Ďalej skúmal, či posudzované transakcie sťažovateľa boli súčasťou tohto reťazca, a dospel k záveru, že sťažovateľ bol jeho priamym článkom, keď predmetný tovar nadobúdal od spoločnosti POOL Trade, s. r. o., a následne ho deklaroval ako intrakomunitárne dodanie odberateľovi HMJ Real Invest GmbH. Napokon sa zaoberal aj subjektívnou stránkou veci, teda otázkou, či sťažovateľ vedel alebo aspoň mohol vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách poznačených podvodom. V tejto súvislosti vyzdvihol nedostatok primeranej odbornej starostlivosti pri obchodovaní s netypickou komoditou, absenciu riadneho

48. Kasačný súd zároveň považuje za vhodné uviesť, že spôsob, akým správny súd v napadnutom rozsudku analyzoval jednotlivé prvky Axel-Kittel testu a ich aplikáciu na skutkové okolnosti veci, predstavuje presvedčivý a metodicky správny príklad súdneho preskúmania rozhodnutí daňových orgánov v obdobných prípadoch.

50. Takéto odôvodnenie je preto možné považovať za inštruktívne aj pre správne orgány, keďže jasne demonštruje spôsob, akým majú byť jednotlivé otázky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v daňových veciach systematicky posudzované a odôvodňované.

52. Kasačný súd sa s uvedeným hodnotením stotožňuje a konštatuje, že správca dane vo svojom rozhodnutí zodpovedal všetky rozhodujúce otázky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a svoje závery podložil konkrétnymi skutkovými zisteniami.

54. Pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti nebolo rozhodujúce len to, či sa sťažovateľ na vytvorení podvodného mechanizmu podieľal úmyselne. Rozhodujúce bolo aj to, či vzhľadom na všetky objektívne okolnosti prípadu vedel alebo aspoň mohol a mal vedieť, že plneniami, z ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane, sa zapája do transakcií poznačených podvodom na DPH. Práve takto je otázka účasti zdaniteľnej osoby na daňovom podvode vykladaná judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

56. V preskúmavanej veci správca dane aj správny súd identifikovali súbor takých objektívnych okolností, ktoré odôvodňovali záver, že sťažovateľ sa na podvodnom mechanizme podieľal minimálne v rovine „mal vedieť“. Zo spisu vyplýva, že obchodoval s komoditou, ktorá nepatrila do jeho bežnej podnikateľskej činnosti, v dokladoch sa vyskytovali nezrovnalosti v označovaní tovaru, sťažovateľ nevykonával reálnu kontrolu fyzického pohybu tovaru, akceptoval formálne potvrdzovanie jeho prevzatia a nevenoval primeranú pozornosť skutočnému priebehu deklarovaných cezhraničných dodávok. K tomu pristupovali zistenia o uzavretom kruhu pohybu tovaru, neštandardných finančných tokoch a prepojeniach medzi jednotlivými článkami reťazca.

napriek nim zotrval len pri formálnom overení obchodných partnerov a nevyvinul primerané úsilie na preverenie reálneho obsahu obchodov, nemožno ho považovať za subjekt konajúci v plnej dobromyseľnosti. 58. Kasačný súd preto uzatvára, že v prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že sťažovateľ sa na predmetnom daňovom podvode podieľal prinajmenšom tým, že mohol a mal vedieť, že ním prijímané a uskutočňované plnenia sú súčasťou podvodného reťazca.

Námietka sťažovateľa týkajúca sa faktoringu preto nebola spôsobilá spochybniť rozhodujúce skutkové zistenia. Využitie služieb spoločnosti EURO FAKTORING, s. r. o., bola správnymi orgánmi hodnotená len ako jedna z viacerých objektívnych okolností svedčiacich o neštandardnom a ekonomicky uzavretom charaktere obchodov. K námietke týkajúcej sa registrácie v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe

Nepriznanie tohto práva musí byť založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok, na účasti na daňovom podvode alebo na zneužití práva, nie na samostatnom porušení iných administratívnych povinností. 62. V prejednávanej veci však správne orgány ani správny súd nezaložili svoje rozhodnutie výlučne ani rozhodujúco na absencii príslušnej registrácie. Túto okolnosť hodnotili len ako jednu z vedľajších indícií v širšom kontexte ostatných skutkových zistení.

63. Ani námietka týkajúca sa spoločnosti EURO FAKTORING, s. r. o., ani námietka týkajúca sa registrácie v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe preto nevyvracajú rozhodujúci záver správneho súdu, podľa ktorého správne orgány preukázali existenciu daňového podvodu v obchodnom reťazci a zároveň preukázali, že sťažovateľ sa na ňom podieľal minimálne tým, že pri zachovaní primeranej miery odbornej starostlivosti mohol a mal vedieť o podvodnom charaktere posudzovaných transakcií. K námietke neexistencie dôkazov o podvode a neprípustného prenesenia dôkazného bremena

65. Ani tieto námietky kasačný súd nepovažuje za dôvodné. 66. Zo správneho spisu vyplýva, že správca dane uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v prípade tvrdenej účasti daňového subjektu na podvode zaťažovalo. Na základe rozsiahleho dokazovania identifikoval obchodný reťazec vykazujúci znaky organizovaného podvodného mechanizmu a preukázal objektívne okolnosti nasvedčujúce existencii podvodu, a to najmä cyklický pohyb tovaru medzi Slovenskou republikou a Rakúskom bez jeho reálneho vyloženia v deklarovanom mieste určenia, uzavretý charakter finančných tokov a zapojenie spoločností bez zodpovedajúceho ekonomického zázemia. Tieto zistenia neboli výsledkom domnienok, ale vyplynuli z bankových údajov, miestnych zisťovaní, výsluchov a medzinárodnej výmeny informácií. 67.

68. Rovnako nie je dôvodná ani námietka neprípustného prenesenia dôkazného bremena. Správny súd od sťažovateľa nepožadoval, aby preukazoval svoju nevinu alebo neexistenciu podvodu v reťazci. Len konštatoval, že po tom, čo správca dane preukázal objektívne okolnosti nasvedčujúce podvodnému charakteru transakcií, bolo na sťažovateľovi, aby preukázal, že pri realizácii obchodov konal s náležitou odbornou starostlivosťou a prijal primerané opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať. Takýto postup je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Sťažovateľ však takéto okolnosti nepreukázal.

70. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, a tým porušil jeho právo na spravodlivý proces. Kasačný súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. 71. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd sa zaoberal všetkými relevantnými žalobnými námietkami, jasne uviedol, z akých skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutia správnych orgánov za zákonné, a svoje závery oprel o relevantnú vnútroštátnu aj európsku judikatúru. Právo na spravodlivý proces nezaručuje účastníkovi úspech v konaní ani povinnosť súdu prevziať jeho právny názor. Samotný nesúhlas sťažovateľa s právnym posúdením veci preto nepredstavuje porušenie tohto práva. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe

73. Kasačný súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. 74. V prvom rade považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP dopadá na prípady, v ktorých sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Odklon v zmysle citovaného ustanovenia teda možno namietať vo vzťahu k rozhodovacej praxi kasačného súdu, nie priamo vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Pokiaľ preto sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, obsahovo tým v skutočnosti namieta skôr ich nesprávnu interpretáciu alebo aplikáciu správnym súdom, nie odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP.

Ich spoločným menovateľom je záver, že právo na odpočítanie dane nemožno odoprieť osobe, ktorá nevedela a ani nemohla vedieť, že sa svojou transakciou podieľa na podvode v oblasti DPH. Naopak, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii poznačenej podvodom, právo na odpočítanie dane jej môže byť odopreté. 77.

78. Rovnako nie je dôvodná ani poukázaná námietka vo vzťahu k rozhodnutiu C-329/18. Správny súd totiž správne nevychádzal z prípadného porušenia povinností podľa osobitných predpisov v oblasti potravinového alebo veterinárneho práva ako zo samostatného dôvodu na odopretie práva na odpočítanie dane, ale túto okolnosť hodnotil len ako jednu z viacerých indícií v rámci celkového posúdenia veci. Ani v tomto smere preto nemožno hovoriť o nesprávnej aplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

V Bratislave dňa 31. marca 2026