← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 2. 2025

2Sfk/43/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200511.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-30S/193/2021
IČS
5021200511
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Jozef Obrinčák, narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom I.. R. XX/XX, XXX XX Q., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom Jozef Obrinčák, s miestom podnikania A. Škarvana 26/23, 027 44 Tvrdošín, IČO: 30530857, právne zastúpeného: JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému (v kasačnom konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101083467/2020 zo dňa 24. júna 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/193/2021 z 20. marca 2023, ECLI:SK:KSZA:2023:5021200511.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2016. Na základe jej výsledkov a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 102891308/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.653,06 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“).

2. Správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou BKB holding s.r.o. a prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej „zákon o DPH“).

Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že tovar (smreková guľatina) bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou BKB holding s.r.o., ktorého právnym nástupcom bola spoločnosť KIVOX s.r.o. a následne CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.

Správca dane o materiálnej existencii plnenia pochybnosti nemal. 3. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101083467/2020 z 24.06.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Postup a závery správcu dane

vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne, nakoľko: i) dožiadaním na Daňový úrad Trenčín bolo zistené, že spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO s.r.o. sídli na fiktívnom sídle, konateľ spoločnosti je nekontaktný bezdomovec, spoločnosť podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2016 a ku dňu 30. septembra 2016 bola ukončená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty; ii) bývalý konateľ spoločnosti BKB holding s.r.o. sa nedostavil na výsluch pred správcu dane, nakoľko sa od 15.03.2019 nachádza vo väzbe a spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej len „OR SR“) na základe rozhodnutia spoločníka; iii) bývalá konateľka spoločnosti BKB holding s.r.o. vypovedala, že žalobcu nepozná, že bola v zlej finančnej situácii a boli na ňu napísané firmy; iv) výsluchom O.. H. T., ktorá bola fyzicky prítomná pri preberaní dreva, bolo zistené, že dodávateľ priamo oslovil žalobcu s ponukou dodania guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica, kde žalobca po prijatí ponuky zaslal jeho vozidlo Tatra. Dodávateľ čakal na mieste, odovzdal guľatinu a tá bola prevezená do firmy žalobcu.

Po premeraní a určení kvality bolo dodávateľovi oznámené množstvo a kvalita, na základe čoho dodávateľ vystavil faktúru. Faktúry boli dovezené osobne spolu s pokladničnými dokladmi a zaplatené v hotovosti. Dodávateľ disponoval kartičkou DIČ, ktorú žalobca vždy overil na stránke OR SR a na

stránke Finančnej správy. Drevo bolo ciachované, pochybnosti o legálnosti neboli. Osoby, s ktorými žalobca konal, nepreverovali. Preverovali iba firmu, o ktorej nevedeli, či má dostatok materiálneho a personálneho vybavenia na dodanie tovaru; vi) žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach (žalovaný pritom poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú

označovanie ako aj obchodovanie s drevom); vii) žalobca nepredložil nijakú zmluvu, na základe ktorej obchodoval s deklarovaným dodávateľom, komunikácia s deklarovaným dodávateľom nebola žalobcom preukázaná; viii) správca dane poukázal na nezrovnalosti medzi objednávkami a faktúrami, keď na objednávkach nie je uvedené odberné miesto, ako spôsob úhrady je uvedený prevodný príkaz, až na faktúrach je odberným miestom Oravská Jasenica a spôsobom úhrady hotovosť, správca dane poukázal tiež na krátkosť času (2 dni) medzi objednávkami a dodaním tovaru, čo vzbudilo

pochybnosti; ix) žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere obchodného partnera. 4. Žalovaný uzavrel, že je nutné prihliadať na primeranú odbornú starostlivosť daňového subjektu a k námietke týkajúcej sa podvodného konania uviedol, že správca dane neodmietol odpočet dane z pridanej hodnoty v dôsledku podvodného konania. Dospel k totožnému právnemu záveru ako správca dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty, keď nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na

faktúre.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nosným dôvodom žalobnej argumentácie bola námietka nesprávneho právneho posúdenia, ktorú žalobca videl v tom, že daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach, namiesto toho, aby zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku.

Poukázal pritom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ v oblasti daňového podvodu. 6. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 30S/193/2021 z 20. marca 2023 rozhodnutie správcu dane aj žalovaného zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Správny súd dospel k názoru, že argumentačná línia, o ktorú oprel svoje rozhodnutie správca dane ako aj žalovaný (tzv. koncept deklarovaného dodávateľa), je po prijatí dvoch zásadných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ - uznesenia vo veci C-610/ 19 Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (ďalej len „uznesenie Vikingo“) a rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství (ďalej iba „rozsudok Kemwater“), už neudržateľná a finančné orgány musia pristúpiť k odôvodneniu rozhodnutí, ktoré bude rešpektovať nazeranie Súdneho dvora EÚ k otázke práva na odpočítanie DPH.

7. Podľa správneho súdu argumentačná línia nepreukázaný „deklarovaný dodávateľ“ ako samostatný dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane je v rozpore s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Pojem zdaniteľná osoba prítomný v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ je vymedzený široko a vždy vychádza zo skutkových okolností toho-ktorého prípadu (odkaz na rozsudok vo veci C-281/20 Ferimet, EU:C:2021:910, bod 43). Správny súd zdôraznil, že automaticky pri každom plnení nie je možné predpokladať, že bolo poskytnuté platiteľom DPH. Ak však daňový subjekt toto dôkazné bremeno unesie, nie je pre vznik nároku na odpočet nutné, aby bol identifikovaný skutočný dodávateľ. Väčšinová časť doterajšej judikatúry vychádzala z premisy, že je potrebné s určitosťou identifikovať, ktorá konkrétna osoba bola dodávateľom, s čím sa Súdny dvor EÚ v rozsudku Kemwater nestotožnil (viď. bod 40).

8. Rozsudok Kemwater je podľa správneho súdu potrebné vnímať ako spresnenie a doplnenie predchádzajúcej judikatúry s ohľadom na argumentáciu týkajúcu sa nepreukázania deklarovaného dodávateľa. Je však zrejmé, že judikatúra Súdneho dvora EÚ ostáva v tomto smere naďalej konštantná. Krajský súd poznamenal, že oným rozsudkom sa zároveň vyjasnili podmienky toho, pokiaľ siaha povinnosť daňového subjektu preukazovať splnenie podmienok pre odpočítanie dane.

9. Krajský súd upresnil, že v ďalšom konaní je správca dane povinný prijať jednoznačný záver, či došlo k porušeniu zákona o DPH, k daňovému podvodu alebo zneužitiu práva a dostatočne odôvodní svoje rozhodnutie. Ak žalobca splnil všetky podmienky v zákone o DPH a preukázal reálne existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie tovaru je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, ale účasť na daňovom podvode.

10. Krajský súd inštruoval správcu dane, aby sa v dokazovaní zameral na unesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu dodania smrekovej guľatiny. Nepostačuje len konštatácia správcu dane, že konkrétny dodávateľ nemohol určitú dodávku zrealizovať, ale musí byť ustálené, že dodávka skutočne nebola zrealizovaná (nikým). Nadväzujúc na uvedené uzavrel, že ak nie je sporným, že k dodaniu reálne došlo, nastupuje aplikácia rozhodnutí Vikingo a Kemwater vo vzájomnej súvislosti. 11. Ak správca dane nedokáže spochybniť dodávateľa do takej miery, aby na neho opäť presunul dôkazné bremeno, teda v prípade, že dodávateľ je známy a je potvrdené, že uskutočnil dodanie, pri preverovaní oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítania dane, resp. jeho spochybnení prichádza do úvahy iba aplikácia vedomostného testu podľa rozsudku SD EÚ vo veci C-439/04 Axel Kittel (podvod), resp. zneužitie práva podľa testu vo veci C-255/02 Halifax. 12. Pokiaľ však deklarovaný dodávateľ nie je potvrdený (je správcom dane spochybnený do takej miery, že na daňový subjekt opäť prešlo dôkazné bremeno) a súčasne je nesporné, že k dodaniu reálne došlo a toto javí známky podvodu, správca dane aplikuje závery rozsudku Kemwater bez nutnosti preukazovania podvodného konania alebo vedomosti o ňom. Z rozsudku Kemwater vyplýva, že upevňuje hmotnoprávnu podmienku statusu osoby dodávateľa. Je na zdaniteľnej osobe, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb mal postavenie zdaniteľnej osoby. V prípade, že odberateľ nevie preukázať, že mu tovar alebo službu dodávala zdaniteľná osoba, resp. platiteľ DPH, nárok na odpočítanie DPH mu môže byť zamietnutý, ak neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou / platiteľom. V prípade, že nie je identifikovaný konkrétny dodávateľ, ale je zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu, napr. vzhľadom na množstvo a hodnotu dodaného tovaru, môžu byť aplikované obe rozhodnutia (Vikingo aj Kemwater).

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

A/ 13. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 14. Žalovaný nenamietal proti záverom správneho súdu, ktoré vyvodil z uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Mal však za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom statusu dodávateľa a preto mu správca dane opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. 15. Podľa jeho názoru deklarovaný dodávateľ bol správcom dane spochybnený do takej miery, že na žalobcu prešlo dôkazné bremeno, pričom existencia tovaru (smrekovej guľatiny) nebola správcom dane spochybnená. Poukázal na skutočnosti, ktoré založili dôvodné pochybnosti ohľadom deklarovaného dodávateľa BKB holding s.r.o. a o pravdivosti a hodnovernosti listín predložených žalobcom, na ktorých spoločnosť BKB holding s.r.o. figuruje: žalobca o BKB holding s.r.o. na základe účtovných výkazov uvedených v registri účtovných výkazov musel vedieť, že od roku 2013 nevykonáva ekonomickú činnosť. Nepreveroval, či má táto dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania; žalobca nepreukázal komunikáciu s deklarovaným dodávateľom dreva, nebolo zrejmé, s kým žalobca dohodol obchod, kto doviezol a odovzdal drevo na odbernom mieste v Oravskej Jasenici a nebola ani identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade; konateľka deklarovanej dodávateľskej spoločnosti BKB holding s.r.o. nepotvrdila obchodný vzťah so žalobcom; žalobca nepredložil doklady, ktoré by preukazovali pôvod dreva; neobvyklý spôsob realizácie obchodných transakcií; žalobca podniká s drevom od roku 1992, preto musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti; u žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou; žalobca neoznačil za dodávateľa predmetného tovaru (smrekovej guľatiny) iného platiteľa dane. 16. Žalovaný poukázal na to, že správny súd už vydal 17 rozsudkov v obdobnej veci týkajúcej sa žalobcu na rovnakom vecnom základe (len za iné zdaňovacie obdobia), pričom žalobu žalobcu zamietol. B/ 17. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Predmetom konania pred kasačným súdom už boli viaceré skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania, napr. sp. zn. 2Sfk/122/2022 zo dňa 31.07.2023, 3Sfk/ 97/2022 zo dňa 24.08.2023, sp. zn. 3Sfk/98/2022 zo dňa 24.08.2023, 3Sfk/46/2022 zo dňa 24.08.2023, 5Sfk/81/2022 zo dňa 27.06.2024 a sp. zn. 3Sfk/83/2023 zo dňa 18.12.2024. Rozdielom medzi jednotlivými rozhodnutiami je okrem zdaňovacieho obdobia (avšak za existencie identického protokolu z vykonanej daňovej kontroly) odlišnosť v spoločnosti dodávateľa smrekovej guľatiny (právnym nástupcom dodávateľov je však zhodne spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.). 20. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že vo veciach sp. zn. 2Sfk/122/2022, 3Sfk/97/2022, 3Sfk/ 98/2022, 3Sfk/46/2022 a 5Sfk/81/2022 kasačný súd preskúmaval rozsudky správneho súdu, ktorý v každej z označených vecí žaloby zamietol. Kasačný súd vyhovel argumentácii žalobcu na základe ním podanej kasačnej sťažnosti, keď rozsudky správnych súdov zmenil tak, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 21. Vo veci sp. zn. 3Sfk/83/2023 a v tu prejednávanej veci argumentácii žalobcu vyhovel už správny súd, keď rozhodnutia oboch stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť podal preto žalovaný. 22. Kasačný súd tak vo veciach označených v bode 20. tohto odôvodnenia dospel k prakticky rovnakému záveru ako správny súd v tu prejednávanej veci a vo veci sp. zn. 3Sfk/83/2023, keď uznal dôvodnosť námietok žalobcu o nedostatočnom spochybnení hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v statuse dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.

23. Závery správneho súdu v tu prejednávanej veci považuje kasačný súd za zákonné a vecne správne zohľadňujúc práve odôvodnenia v bode 20. označených rozhodnutí kasačného súdu, v ktorých sa (prisvedčujúc žalobcovi) vysporiadal s (pre všetky veci rovnakou) podstatnou právnou otázkou týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní v súvislosti s preukazovaním naplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. Závery kasačného súdu vyslovené v týchto veciach sú (z hľadiska odobrenia záverov napadnutého rozsudku správneho súdu) aplikovateľné i na tu posudzovanú vec. 24. Z dôvodu, že kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci žalobcu, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skorších kasačných sťažností, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 2 SSP vo svojom odôvodnení len poukazuje na tieto skoršie rozhodnutia, s ktorých závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné uvádzať. 25. Kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi (žalovanému). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. februára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sfk/43/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik