2Sfk/44/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47617292, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36868876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100405692/2021 zo dňa 09.03.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/134/ 2021-129 zo dňa 25. júna 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/134/2021-129 zo dňa 25. júna 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100405692/2021 zo dňa 09.03.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa vyjadril až po uplynutí lehoty na predloženie vyjadrenia k tomuto protokolu. 2. Správca dane rozhodnutím č. 101586644/2020 zo dňa 15.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 4.321,80 eura za zdaňovacie obdobie máj

4. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej spochybnil dodávateľské faktúry na obchodné meno AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., a to na základe účtovníctva tejto spoločnosti, v ktorom nebol zistený vznik daňovej povinnosti dodaním tovaru alebo služby s požadovaním odplaty na špecifikované služby. Faktúry sa ukázali, čo do obsahu, vzhľadu a úhrad za nepravdivé. Vyhotovené dodávateľské faktúry na obchodné meno AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. neodrážali skutkový stav, daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúrach nebola dlhovaná z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ale len z titulu jej uvedenia na faktúre. Po logických úvahách, prepočtoch a vykonaním dokazovania správca dane dospel k záveru, že dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. žalobcovi nebolo

Rozdiely pritom boli nielen v oblasti vizuálnej, ale aj v oblasti obsahovej. Dodávateľské spoločnosti ani nevykazovali vo svojom účtovníctve žiadne neuhradené pohľadávky voči žalobcovi, keďže tieto z obchodnej spolupráce s daňovým subjektom nevznikli. Bankové spojenia uvedené na faktúrach, ktoré predložil žalobca, nepatrili spoločnostiam dodávateľov, ktorí boli na zaúčtovaných faktúrach identifikovaní.

To znamená, že výuka anglického jazyka nemohla byť organizovaná v priestoroch, ktoré navrhoval preveriť žalobca. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nepotvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, miestne zisťovanie nebolo možné považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by zakladal dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z deklarovaných obchodných

Listinným dôkazom z titulu nutnosti opráv a servisných prehliadok je napríklad servisná knižka, v ktorej sú zaznamenané pravidelné servisné prehliadky a úkony, ktoré boli vykonané, preberacie protokoly, objednávky a cenové kalkulácie. Správca dane poskytol žalobcovi na zber a predloženie dôkazov taký časový priestor, o aký sám žiadal, napriek tomu žiadny relevantný dôkaz nepredložil.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu, a napokon aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval. 12. Ďalej namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/

subjekt. 13. Taktiež namietal, že nevykonal výsluch Z.. H. N., ktorý viedol účtovníctvo jedného z dodávateľov v období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch Mgr. Márie Hlozákovej bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/28/2011. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca zároveň pri svojej argumentácii odkazoval na mnohé rozsudky Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj na rozhodnutia českého Najvyššieho správneho súdu.

15. Správny súd v Bratislave (právny nástupca Krajského súdu v Nitre v správnom súdnictve; ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom správnu žalobu žalobcu zamietol. 16. Správny súd uviedol, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa. Ak k takémuto vzniku nedôjde,

dodávateľmi. Nešlo pritom o subdodávateľské dodania. 17. Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobca nepreukázal realizáciu fakturovaných plnení, nepredložila doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti orgánov finančnej správy, že sa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklarovala žalobkyňa. Priami deklarovaní dodávatelia žalobcu popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, výslovne popreli vystavenie faktúr žalobcovi. Tieto faktúry sa nenachádzali medzi vystavenými faktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo možné overiť z dôvodu nemožnosti predloženia účtovníctva. Podľa názoru správneho súdu realizáciu posudzovaných obchodov posudzujú v zásade jedine predložené faktúry a tvrdenia žalobcu. Tieto však orgány finančnej správy relevantne spochybnili a podľa názoru správneho súdu relevantne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní dodávatelia, u ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikala daňová povinnosť. Dôkazné bremeno bolo prenesené na žalobkyňu, ktorá bola oboznámená so zisteniami orgánov finančnej správy. Žalobca však nepredložil žiadne

Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa správneho súdu žalobca v daňovom konaní a ani v správnej žalobe neuviedol také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od deklarovaných dodávateľov.

správny súd za nedôvodnú. Orgány finančnej správy vychádzali najmä z výpovedí konateľov deklarovaných dodávateľov, pričom Z.. N. nebol v rozhodnom čase osobou splnomocnenou zastupovať niektorého z deklarovaných dodávateľov. Z administratívneho spisu vyplynulo, že Z.. N. pri podaní vysvetlenia pred Kriminálnym úradom finančnej správy využil právo nevypovedať, z dôvodu, že by si mohol privodiť trestné stíhanie.

19. Rovnako ako nedôvodnú posúdil právny súd aj námietku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Zdôraznil, že orgány finančnej správy vykonávajú dokazovanie z vlastnej iniciatívy v takej miere, ktorá môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci. Rozhoduje o tom, aké dôkazy a v akom rozsahu vykoná a následne ich v intenciách správnej úvahy hodnotí.

20. Podľa správneho súdu bola nedôvodná ani námietka nevykonania miestneho zisťovania u žalobcu, keďže nebola spochybnená existencia plnenia, ale bolo spochybnené dodanie od konkrétnych dodávateľov. Miestne zisťovanie pritom nemôže prispieť k zisteniu identity dodávateľa služby. 21.

22. Na záver správny súd doplnil, že po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby vo svojej replike žalobca uviedol nové žalobné body, na ktoré správny súd podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) neprihliadal.

23. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a h) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že bude vyhovené správnej

Za nesprávny považoval sťažovateľ aj postup správneho súdu, keď neprihliadal na novú argumentáciu sťažovateľa uplatnenú v jeho replike. Podstatou tejto námietky bolo, že žalovaný neumožnil sťažovateľovi nahliadnuť do celého spisu, keďže do administratívneho spisu, nachádzajúceho sa na súde, boli po rozhodnutí žalovaného vložené ďalšie listiny - príloha č. 79 zo dňa 18. mája 2021. Sťažovateľ pritom až do doručenia administratívneho spisu správnemu súdu nemohol vedieť, že doň žalovaný pridával listiny.

Podľa názoru sťažovateľa bolo v predmetnej veci potrebné prednostne posúdiť zákonnosť dôkazov, na základe ktorých vydal žalovaný svoje rozhodnutie a až potom bolo možné posudzovať, či sťažovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno.

dôkazom. Podľa názoru sťažovateľa išlo o podstatné dôkazy, a preto mal právo na kontradiktórnosť pri ich realizovaní. Opak by znamenal, že žalovaný si môže sám určiť bez akýchkoľvek pravidiel, čo bude výsluch a čo iba výpoveď konateľa, resp. podanie vysvetlenia fyzickej osoby.

Motívy svedka nevypovedať môžu byť pred rôznymi orgánmi odlišné. 29. Čo sa týka § 24 ods. 4 Daňového poriadku, tento je podľa názoru sťažovateľa potrebné vykladať v kontexte § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Sťažovateľovi bolo v predmetnej veci upreté právo klásť svedkom otázky (bez ohľadu na to, či boli vypočutí osobne alebo písomne) - akékoľvek otázky týkajúce sa vykonávanej daňovej kontroly.

Podľa názoru sťažovateľa je irelevantné, či správca dane nazve úkon miestne zisťovanie alebo telefonické preverovanie. Ak totiž kladie fyzickým osobám otázky, ide o výsluch svedka so všetkými súvisiacimi procesnými povinnosťami. Vyjadrenia Mgr. Hlozákovej mali podľa sťažovateľa nepochybne povahu výsluchu. Ak by išlo len o miestne zisťovanie, potom je použiteľné len v konaní, v ktorom bolo získané. Nemôže byť však použité vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý sa miestneho zisťovania nezúčastnil.

Nič pritom žalovanému nebránilo v tom, aby Mgr. Hlozákovú vypočul. Potrebu vykonať priamy výsluch tejto svedkyne zdôrazňuje to, že jej vyjadrenia boli z pohľadu žalovaného zásadným dôkazom. Sťažovateľ vo vzťahu k významu svedeckej výpovede a k povinnosti svedka svedčiť poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Obdo 51/2020 zo dňa 25. februára 2021. 31.

Na záver dal sťažovateľ do pozornosti, že predmetná vec bola pôvodne pridelená senátu 1S Krajského súdu v Nitre a následne bola prevzatá senátom 1S správneho súdu v zložení Mgr. Monika Hrašnová, JUDr. Michal Davala, PhD., LL.M., JUDr. Barbora Vrbová, Rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatku č. 4 boli všetky veci správneho súdu nanovo prerozdelené bez zákonného dôvodu a bez toho, aby bolo zabezpečené, že spis zostane pridelený rovnakému

IV. Posúdenie kasačného súdu

Kasačný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že námietky hmotnoprávnej povahy sťažovateľa už boli predmetom konania pred kasačným súdom. Tieto sa týkali záverov z totožnej daňovej kontroly, teda aj rovnakého skutkového stavu a právneho posúdenia nároku na odpočet DPH [rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/50/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2018). Kasačný súd sa stotožnil s predloženou argumentáciou, v dôsledku čoho bolo kasačným sťažnostiam sťažovateľa vyhovené.

36. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/50/2024 zo dňa 29. mája 2025, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Najvyšší správny súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8Sfk50/2024 zo dňa 29. mája 2025 skonštatoval nasledovné:

49. Vo vzťahu k deklarovaným dodaniam od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. považoval správny súd za kľúčové zistenia správcu dane, že medzi vystavenými faktúrami spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzali faktúry pre sťažovateľku, spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. neevidovala uhradené faktúry a pohľadávky voči sťažovateľke vo svojom účtovníctve, celkový vzhľad faktúr dodávateľskej spoločnosti bol iný, ako vzhľad faktúr, ktoré predložila sťažovateľka a účty, na ktoré boli realizované úhrady, nevlastnila spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ale ich disponentom bol Z.. H. N.. K formálnym pochybnostiam týkajúcim sa vzhľadu a skutočností uvedených na faktúrach pristúpila tiež skutočnosť, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach na sťažovateľku uviedli, že u nej nakupovali stavebný materiál, avšak dodávanie služieb a tovarov jej popreli .

51. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch Z.. N. v tejto časti ho kasačný súd nepovažoval za nevyhnutný. Totiž okrem skutočnosti, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach na sťažovateľku popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, predložili tiež čestné vyhlásenie Z.. N., že relevantné účtovníctvo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. už nemôže predložiť, keďže bolo zničené vytopením.

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024, bod 111) „ako dôkaz v daňovom konaní možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).

53. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že aj používanie dôkazov z iných odlišných (vrátane trestných) konaní má svoje limity. Ako už kasačný súd tiež uviedol vo svojej rozhodovacej činnosti (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. mája 2024, body 112 a 113) „(i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra 2019).

54. Kasačný súd v tejto veci považoval závery orgánov finančnej správy a správneho súdu, vychádzajúce z použitých vysvetlení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., za udržateľné, a to vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, že (i) konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli v odlišnom konaní vyslovene dopytovaní na obchody so sťažovateľkou a tieto popreli (výpovedná hodnota vyjadrenia vo vzťahu k obchodom sťažovateľky) a (ii) sťažovateľka v daňovom konaní neprodukovala návrh na opätovné vypočutie konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. ako svedkov v daňovom konaní za jej prítomnosti (s možnosťou klásť otázky) a v tomto smere nepredložila ani žalobnú či sťažnostnú argumentáciu. V správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti namietala len procesnú nepoužiteľnosť zápisníc o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla 2019, č. p. 393165/2019 zo dňa 4. júla 2019, č. p. 406049/2019 zo dňa 11. júla 2019, č. p. 406045/2019 zo dňa 11. júla 2019 pre jej neprítomnosť pri vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS

Na druhej strane však podľa kasačného súdu nie je možné posúdiť ako zákonné závery daňových orgánov o nerealizovaní deklarovaných služieb, ak sú postavené len na týchto formálnych pochybnostiach a na akcentovanej vysokej cene plnenia. Totiž na rozdiel od obchodného prípadu sťažovateľky so spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo relevantne spochybniť, že spoločnosť Adept School, s.r.o. sa nezúčastnila deklarovaného obchodu.

Aj podľa názoru kasačného súdu ide o procesne použiteľný dôkaz a skutočnosť, že v iných konaniach nebolo umožnené klásť sťažovateľke konateľke spoločnosti Adept School, s.r.o. otázky ešte neznamená, že ide bez ďalšieho o nezákonný dôkaz. Osobitne vtedy, ak sťažovateľka nenavrhla jej výsluch ako svedkyne v daňovom konaní a v tomto smere neformulovala ani žalobnú a ani sťažnostnú námietku (bod 65 a 66 tohto rozsudku). Kasačný súd však má výhrady vo vzťahu k hodnoteniu týchto dôkazov zo strany orgánov finančnej správy a správneho súdu. Konateľka spoločnosti Adept School, s.r.o. totiž nebola v iných konaniach konfrontovaná s otázkou, či obchodovala so sťažovateľkou a ani s faktúrami, ktoré predložila sťažovateľka. Vyjadrovala sa len vo všeobecnosti k povahe svojej podnikateľskej činnosti, ktorá mala spočívať v poskytovaní výučby anglického jazyka. Takúto výpoveď možno považovať len za nepriamy dôkaz a nemožno ju posudzovať tak, že ide o popretie obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o.

N. totiž predstavoval osobu, ktorú aj sťažovateľka od počiatku označovala za osobu, ktorá sprostredkovávala obchody so spoločnosťou Adept School, s.r.o. a aj z vyjadrení konateľky spoločnosti Adept School, s.r.o. vyplýva, že malo ísť o osobu, s ktorou mala spoločnosť Adept School, s.r.o. v rôznych obdobiach spolupracovať ako s účtovníkom. Navyše Z.. N. je tiež osobou, na ktorú bola vedená licencia k programu, z ktorého boli vystavené sporné faktúry a tiež osoba, ktorá bola vlastníkom účtu, na ktorý mali byť realizované platby za dodávky spoločnosti Adept School, s.r.o.

N. využil alebo nevyužil právo odmietnuť výpoveď v daňovom konaní je nateraz nepodloženou špekuláciou, ktorá nemá žiadnu oporu v administratívnom spise. Rovnaké závery platia aj k argumentácii správneho súdu, že Z.. N. sa nedostavil pred správcu dane v súvislosti s postavením konateľa inej spoločnosti, ktorá s predmetným zdaňovacím obdobím nesúvisí.

Správca dane a žalovaný však tento relevantný dôkazný návrh odmietli vykonať bez racionálneho odôvodnenia, čím znemožnili sťažovateľke uniesť v daňovom konaní jej dôkazné bremeno. V tomto smere preto správca dane a žalovaný, rovnako ako správny súd aprobujúci napadnutým rozsudkom ich závery, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

61. Podľa § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený. 62.

63. Kasačný súd zvolený spôsob prerozdelenia spisov považuje za manažérske rozhodnutie a zodpovednosť predsedníčky správneho súdu, ktoré je kryté zákonnými dôvodmi pre náhodné prerozdelenie vecí podľa § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona o súdoch.

Teda spôsobom, ktorý vylučuje úvahy o prípadnom účelovom prideľovaní spisov senátom alebo konkrétnym sudcom na správnom súde. Zjednocujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 zo dňa 18. marca 2015 sa na predmetnú vec neaplikuje, keďže sa týkalo výkladu odlišného znenia právnej úpravy - § 51 ods. 4 zákona o súdoch v znení účinnom do 30. novembra 2014, pričom jeho závery sú už premietnuté aj v aktuálnom zákonnom znení § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch.

65. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd sa nevysporiadal s jej novou argumentáciou, kasačný súd uznáva, že pokiaľ po doručení administratívneho spisu do súdneho konania vyplynuli nové skutočnosti, ktoré neboli dané v čase vydania rozhodnutia žalovaného, voči ktorému sťažovateľka podala žalobu, nebolo porušením zásady koncentrácie konania, keď tieto okolnosti sťažovateľka namietala až v neskorších podania.

67. Kasačný súd preskúmal námietku vznesenú v replike, ako aj obsah administratívneho spisu. Je pravdou, že po vydaní napadnutého rozhodnutia bola do administratívneho spisu zažurnalizovaná obálka s podkladmi na CD nosiči. Z administratívneho spisu ale vyplýva, že podstatné dôkazy, ktorými správca dane spochybňoval jednotlivé obchody (a o ktoré opreli svoje rozhodnutia aj správny a kasačný súd) boli súčasťou administratívneho spisu už pred vydaním napadnutého rozhodnutia a sťažovateľka mala možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľka napokon ani neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý by vyplýval výlučne z dodatočne zažurnalizovanej prílohy a ku ktorému sa nemala možnosť v priebehu administratívneho konania vyjadriť. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, nie je jeho úlohou, aby nahrádzal činnosť sťažovateľky a sám dohľadával, ku ktorému dôkazu sa nemala možnosť vyjadriť a pod.

69. Rovnako nedôvodná bola námietka sťažovateľky, že správny súd len fakticky opísal odôvodnenie iného rozsudku vo veci sťažovateľky (rozsudku správneho súdu č. k. NR-11S 137/2021-125 zo dňa 18. júna 2024). Kasačný súd konštatuje, že súčasná právna úprava nevylučuje, aby sa správny súd pri tvorbe odôvodnenia inšpiroval argumentáciou v inom rozhodnutí správneho súdu, osobitne v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré v obdobných veciach sťažovateľky vydal ten istý senát správneho súd a v ten istý deň.

71. V ďalšom konaní budú orgány finančnej správy postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (najmä body 68 až 72 tohto rozsudku), vykonajú výsluch Z.. N. a s ohľadom na jeho výsledky zvážia prípadné ďalšie dôkazné návrhy sťažovateľky.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.