2Sfk/45/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mesto Krupina, so sídlom: Svätotrojičné námestie 4/4, 963 01 Krupina, IČO: 00320056, zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 90, 831 04 Bratislava, IČO: 42124182, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Správy zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania projektu s ITMS2014+ kódom 302041K690 zo dňa 28. novembra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/29/2023 - 461 zo dňa 18. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

2. Žalobca mal konkrétne postupovať v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď nevyhodnocoval predložené ponuky podľa stanovených požiadaviek na predmet zákazky vo výzve a v súťažných podkladoch, a požadoval od jednotlivých uchádzačov v rámci vysvetľovania ponúk predloženie dokladov, ktorých predkladanie vôbec nebolo upravené, resp. bolo odlišne upravené v súťažných podkladoch, čím porušil princíp transparentnosti podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca tiež porušil princíp rovnakého zaobchádzania podľa 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v procese vyhodnotenia ponúk akceptoval ponuku uchádzača M-SILNICE SK s.r.o. napriek skutočnosti, že tento uchádzač nepredložil žalobcom požadované dokumenty, v dôsledku nepredloženia ktorých bol vylúčený Sayrus s. r.

3. Správny súd napadnutým uznesením správnu žalobu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Odmietnutie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté opatrenie je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty žalovaného alebo iného orgánu verejnej správy.

Ak by žalobca s rozhodnutím ÚVO nesúhlasil, je oprávnený nechať toto rozhodnutie pri splnení zákonom ustanovených podmienok preskúmať správnym súdom (§ 175 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní). 4. Za predpokladu, že ÚVO zistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa § 41 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 292/2014 Z. z.“) a správny orgán vydá rozhodnutie o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie, čím autoritatívne zasiahne do práv a povinností žalobcu. Žalobca sa voči takémuto rozhodnutiu môže brániť využitím riadnych opravných prostriedkov a následne sa domáhať preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom, pričom predmetom súdneho prieskumu bude aj posúdenie zákonnosti predmetného opatrenia žalovaného, ako predbežného rozhodnutia. V štádiu zaslania správy z administratívnej kontroly nedochádza k uloženiu povinnosti žalobcovi. Na podporu tohto právneho posúdenia odkázal správny súd na

5. Správny súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že predmetné opatrenie žalovaného nie je vykonateľný právny titul, ktorý by si žalovaný mohol u žalobcu uplatniť. Navyše z administratívneho aktu, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, nie je možné zistiť zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola táto sankcia uložená.

II. Konanie na kasačnom súde

7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: · nestotožnil sa s tvrdením správneho súdu, že napriek záverom z administratívnej kontroly a udeleniu finančnej korekcie nejde o zásah do práv žalobcu. K uvedenému analogicky poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, · stotožnil sa s tým, že žalovaný vykonal vlastnú kontrolu, konštatoval vlastné zistenia a udelil žalobcovi finančnú korekciu, avšak nesúhlasil s tým, že predmetná správa z kontroly je opatrením, keďže zákon č. 292/2014 Z. z. nepozná vykonanie takejto administratívnej kontroly zo strany žalovaného a ani následný postup, v ktorom by malo nasledovať ešte nejaké správne konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie, · zákon č. 292/2014 Z. z. ustanovuje, že k začatiu správneho konania má prísť len na základe právoplatného rozhodnutia ÚVO, pričom po vydaní takéhoto rozhodnutia žalobca dobrovoľne nevráti finančný príspevok alebo jeho časť žalovanému na základe žiadosti žalovaného na vrátenie tohto príspevku. Až vtedy môže byť začaté správne konanie, účelom ktorého je, aby

žaloby. Zákon nepozná postup, že po právoplatnom rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie žalovaný vykoná opätovnú administratívnu finančnú kontrolu procesu verejného obstarávania ako kontrolu nezávislú na rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, a že na základe takejto vlastnej administratívnej finančnej kontroly udelí žalobcovi ako kontrolovanému prijímateľovi pokutu v percentuálnej výške z poskytnutého nenávratného finančného príspevku, · správny súd sa mýli, ak v napadnutom uznesení tvrdí, že po administratívnej finančnej kontrole má žalovaný začať správne konanie v zmysle § 41 ods. 5 a 6 zákona č. 292/2014 Z. z.. Toto tvrdenie si správny súd doslova vymyslel, pretože nepochádza z § 41 zákona č. 292/2014 Z. z., ani zo žiadneho iného zákonného právneho predpisu, · správou o kontrole dochádza k zásadnému zásahu do práv a právneho postavenia žalobcu, pretože v dôsledku tejto správy žalobca stratil nárok na 25% z ceny realizovaného projektu, pričom do dnešného dňa, čiže už viac ako pol roka, má žalobca pozastavené aj vyplatenie ďalšej (zostávajúcej) časti nenávratného finančného príspevku,

správneho trestania. Správny súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobcovi žalovaný udelil administratívnu sankciu za porušenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Je teda nepochybné, že ide o žalobu vo veci správneho trestania, · ani jedno ustanovenie zákona č. 292/2014 Z. z., na ktoré poukazuje správny súd - § 40, § 41 až § 43 a § 45 neobsahuje ani žiadne zmocňovacie ustanovenie pre žalovaného, aby si vydal, ako centrálny koordinačný orgán, nejaký metodický pokyn s prílohou, na základe ktorého bude správne trestať prijímateľov nenávratného finančného príspevku, · uznesenie správneho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko sa nevysporiadal so značným množstvom argumentácie žalobcu v podanej žalobe.

Konkrétne navrhol, aby ÚS SR posúdil súlad Metodického pokynu CKO č. 5, verzia 8 a aj jeho prílohy č. 1 s čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov (zásada žiaden trest bez zákona) a subsidiárne na vydanie Metodického pokynu CKO č. 5, verzia 8 a aj jeho prílohy č. 1 s § 6 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z., a tiež súlad ustanovení 3.3.7.1 bod 6, 3.3.7.1 bod 16 a 3.3.7.2.3 bod 15 Systému riadenia EŠIF, verzia 12 so základnou právnou zásadou prekážky skôr rozhodnutej veci (res iudicata) ako súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 alebo ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a subsidiárne aj súlad týchto ustanovení Systému riadenia EŠIF, verzia 12 s ustanoveniami § 41, ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 292/2014 Z. z. 9. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnymi závermi správneho súdu v napadnutom uznesení. Dodal, že Správa zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania je výsledkom opätovnej administratívnej finančnej kontroly v súlade s

Nesúhlasil, že sa na správnu žalobu vzťahujú ustanovenia o žalobách vo veciach správneho trestania a odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) vo veci (C-261/14), v zmysle ktorého sa nejedná o správne trestanie, ale o správny akt, ktorý sa aj v zmysle Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Nenávratné finančné prostriedky sú prijímateľovi (žalobcovi) poskytované na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú uzatvára s poskytovateľom podľa ustanovení § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Uzatvorením tejto zmluvy prijímateľ jednak pristupuje k podmienkam obsiahnutým v zmluve, ale aj k všeobecným zmluvným podmienkam k nej pripojenými, ktoré ďalej odkazujú na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú podmienky a právne vzťahy vznikajúce poskytnutím nenávratných finančných prostriedkov.

14. Výstup z kontroly verejného obstarávania je správa z kontroly obsahujúca žiadosť o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti podľa § 41 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z., ktorý je individuálnym správnym aktom, u ktorého ale absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Inými slovami ide o výzvu na (dobrovoľné) plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti. 15.

V takomto nadväzujúcom administratívnom konaní má prijímateľ možnosť jednak obhájiť svoj postup pri verejnom obstarávaní, ako aj uplatňovať riadne opravné prostriedky, či sa domáhať súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 16. Pre úplnosť považuje kasačný súd za vhodné dodať, že ak prijímateľ dobrovoľne na základe výzvy nevráti príspevok alebo jeho časť, riadiaci orgán sa môže v zmysle § 42 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. domáhať vrátenia príspevku nielen cestou administratívneho konania, ale aj prostredníctvom civilnej žaloby podanej na súd podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 17.

18. Sťažnostné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť právne posúdenie správneho súdu v napadnutom uznesení. Žalobcov analogický odkaz na uznesenie kasačného súdu 2Sfk/ 23/2022 zo dňa 22.07.2022 je nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že tento vychádza z úplne iného skutkového stavu, a síce kedy správna žaloba smerovala proti rozhodnutiu ÚVO o porušení ustanovení § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.

20. K námietke ohľadom Metodického pokynu, podľa ktorého postupoval žalovaný pri kontrole a následnej finančnej oprave kasačný súd uvádza, že je nedôvodná. Metodický pokyn nie je ani podzákonným právnym predpisom, ale je len vnútorným aktom, ktorý bližšie precizuje postup zamestnancov žalovaného pri výkone kontrol u prijímateľov nenávratných finančných prostriedkov. Metodický pokyn vychádza z ustanovení Zmluvy, Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších nadväzujúcich dokumentov (napr. Systému riadenia EŠIF), ku ktorým sa žalobca dobrovoľne zaviazal a tiež relevantných právnych predpisov.

22. Záverom kasačný súd uvádza, že nevzhliadol splnenie podmienok na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov ÚS SR, tak ako navrhoval žalobca. Metodický pokyn a ani Systém riadenia EŠIF nie sú podzákonnými právnymi predpismi (nariadenie vlády, či všeobecne záväzný právny predpis ministerstva alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy) v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy, keďže neoplývajú všeobecnou záväznosťou a preto posudzovanie ich súladu s ústavou nespadá do právomoci ÚS SR. Z toho dôvodu kasačný súd návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP zamietol.