2Sfk/47/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 4S/42/2023-230 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) podľa § 98 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobcu. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. 2. Dňa 22. novembra 2024 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako „Späťvzatie kasačnej sťažnosti“, v ktorom žalobca uvádza, že berie kasačnú sťažnosť v predmetnej právnej veci späť v celom rozsahu, navrhuje kasačnému súdu, aby konanie zastavil a žiada o vrátenie súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení.

II.

3. Kasačný súd, ktorého pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP, so zreteľom na § 460 SSP, podľa ktorého: kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k?späťvzatiu kasačnej sťažnosti, akceptujúc podanie žalobcu z 22. novembra 2024 - späťvzatie kasačnej sťažnosti, zastavil kasačné konanie podľa?§?460 SSP. 4. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol s odkazom na § 467 ods. 1 v?spojení s § 170 písm. b), § 168 a § 171 ods. 1 SSP tak, že tento žiadnemu z?účastníkov konania nepriznal. Urobil tak preto, lebo napriek identifikovanému procesnému zavineniu žalobcu na zastavení kasačného konania (doručením späťvzatia) nezistil výnimočné dôvody pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v?postavení štátneho orgánu (§ 168 SSP).