2Sfk/5/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200315.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/29/2019
- IČS
- 8019200315
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Teplická 34/3871, 058 01 Poprad, IČO: 36505889, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/29/2019-87 z 29. apríla 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/29/2019-87 z 29. apríla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím č. 100875129/2019 zo dňa 12.04.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 102629271/2018 zo dňa 18.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 104431,87 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014. 2. Žalovaný vychádzal zo zistení z kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, ktorou správca dane zistil zahrnutie nákladov, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto nákladoch daňový subjekt účtoval, nákladov, ktorých vynaloženie na daňové účely daňový subjekt dostatočne nepreukázal a nákladov na osobnú potrebu daňovníka do daňových výdavkov, ktoré podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), a to: - dodávateľských faktúr od spoločnosti ČR Transport s.r.o., Praha, Česká republika v celkovej sume 88986 eur za výrobu letákov, rozvoz a marketingovú distribúciu v rozličných mestách; - dodávateľských faktúr od spoločnosti Perfect Consulting s.r.o., Karlovo náměstí 290/16, Praha, Česká republika v celkovej sume 53978 eur za výrobu audiospotu, vrátane nosiča a marketingové služby, služby podľa písomnej zmluvy, výroba reklamy v podobe reklamných plôch, reklamná kampaň na 21. ročníku Rally Prešov, ako aj služby podľa mesačnej špecifikácie v jednotlivých mesiacoch zdaňovacieho obdobia; - dodávateľskej faktúry od spoločnosti Build & Media, spol. s r.o., Budovateľská 50, 080 01 Prešov za odvysielanie reklamného spotu, kampaň: firemná prezentácia na veľkoplošnej LED obrazovke v PP Centrum, PP Penzión u Alberta, KE Jumbo, Dargov, Steel Aréna, McDonalds, Hotel Centrum, HE Centrum, SV Centrum, MI Štefánikova, PO OC MAX, PO Sekčov Rafaelo, SNV Madaras, LM Billa, DK Rufin, NO Autobusová stanica, PD Korzo, ZA Hotel Slovakia, v programe č. 4 za mesiac október 2014, v sume 122850 eur; - dodávateľských faktúr od spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice za odvysielanie reklamného spotu, kampaň: firemná prezentácia na veľkoplošnej LED obrazovke v PP Centrum, PP Penzión u Alberta, KE Jumbo, Dargov, Steel Aréna, McDonalds, Hotel Centrum, HE Centrum, SV Centrum, MI Štefánikova, PO OC MAX, PO Sekčov Rafaelo, SNV Madaras, LM Billa, DK Rufin, NO Autobusová stanica, PD Korzo, ZA Hotel Slovakia, v programe č. 4 za mesiac november 2014 a v programe č. 4 a 10 za mesiac december, spolu v sume 185475,00 eur, - dodávateľských faktúr za prestavbu apartmánu v Chorvátsku vo výške 1800 eur, opravu lode v Chorvátsku vo výške 2500 eur, poistenie lode vo výške 670 eur, nákup navigácie a modrej karty v sume 900,77 eur, nákup gumeného člna v sume 571,05 eur, za prenájom obalov v sume 518,20 eur a platbu leasingovej spoločnosti v sume 7012,24 eur, ktoré správca dane neuznal ako oprávnene účtované výdavky a - daňového odpisu dlhodobého majetku v sume 9937 eur.
II. Konanie na správnom súde
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom uvedeným záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol správnu žalobu sťažovateľa. 4. V odôvodnení rozsudku správny súd po rekapitulácii zistení správcu dane najmä uviedol, že - predložené faktúry a zmluvy nepreukazovali reálne dodanie predmetu fakturácie spoločnosťami; - faktúry, čo sa týka deklarovaných daňových výdavkov boli jednoznačne jediným poukazom na uzatvorené formálne zmluvy o poskytovaní reklamy medzi sťažovateľom a dodávateľskými spoločnosťami; - správca dane ani žalovaný nekladie sťažovateľovi za vinu, že sa dopustil podvodného konania; - sťažovateľ nepreukázal, že skutkový stav predmetnej právnej veci má prvky niektorého z rozsudkov Najvyššieho súdu SR, resp. rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukazuje;
- dodávateľské spoločnosti v čase dodania reklamných služieb nemali zamestnancov, ani priestory, kde by boli vykonávali túto činnosť a sťažovateľ nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou ČR Transport s.r.o., spoločnosťou Perfect Consulting s.r.o. ako aj spoločnosťou Build & Media, spol. s r.o., a spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o.; - súčasťou predložených faktúr neboli žiadne objednávky, žiada fotodokumentácia ani žiadne audiovizuálne záznamy, či iné reklamné média, príp. iné dôkazy, ktoré by bezpochyby preukázali, že k poskytnutiu reklamných služieb v takom rozsahu a na konkrétnych miestach a na konkrétnych LED obrazovkách skutočne došlo; - sťažovateľ ako daňový subjekt zaúčtoval do nákladov roku 2014 a zahrnul do daňových výdavkov aj také výdavky, ktoré nesúviseli s jeho podnikateľskou činnosťou a to dodávateľská faktúra za prestavbu apartmánu, ktorú si zaúčtoval ako dodávateľskú faktúru od dodávateľa O.U. Siréna, Put sv. Nikole, Povljana, vl. P. S. vo výške 1800 eur, ďalej za opravu lode v Chorvátsku dodávateľa Donau Marine s.r.o. Komárno vo výške 2500 eur, poistenie lode v spoločnosti UNIQUA Zagreb vo výške 670 eur, ako aj za nákup navigácie a modrej karty od dodávateľskej spoločnosti RIZ ITEA COMMERCE vo výške 900,77 eur, za nákup spotrebného tovaru gumeného člnu od dodávateľa BAUHAUS Zagreb vo výške 571,05 eur, ďalej účtovný doklad - faktúra od dodávateľa Messer Tatragas s.r.o. Bratislava za prenájom obalov v výške 518,20 eur, faktúra bola vystavená pre iný daňový subjekt, nie žalobcu, od subdodávateľa LTS - TRUCK SERVIS, s.r.o. Poprad a nakoniec za službu - osvedčenie na OMV Mercedes, ev. č.: L. ako platba pre leasingovú spoločnosť, ktorá ale nesúvisela so samotným sťažovateľom ani s jeho spoločnosťou vo výške 7012,24 eur, ale bola to platba, ktorá bola v prospech spoločnosti TRUCK SERVIS, s.r.o. ako dlžníka leasingovej spoločnosti (uvedené výdavky si účtoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z.); - za účelom preverenia reálnosti dodania predmetných reklamných služieb vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, ktorého hlavný pilier tvorili predovšetkým výsluchy bývalých konateľov obchodných spoločností tvoriacich reťazec preverovaného reklamného vzťahu, s ktorého závermi sa správny súd stotožnil; - sťažovateľ tiež neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že výdavky vynaložené v súvislosti s použitím apartmánu a lode, ako aj odpisy, poistenie, námorná navigácia a modrá karta, s používaním gumeného člna v Chorvatsku v celkovej výške 16378,82 eur boli daňovým výdavkom v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská
5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p., v ktorej najmä namietal, že - správny súd sa nevysporiadal s námietkou, v ktorej poukazoval na ustanovenia § 3 a § 24 Daňového poriadku; - správca dane sa nezaoberal navrhnutými dôkazmi a ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli k nevykonaniu týchto dôkazov; - v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-610/19 zo dňa 03.09.2020 vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft. proti Nemetzi Adó - és Vámhivatal Fellebbvitelli Igazgatósága pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný či náležite opodstatnený a rovnako tak nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti sú samé o sebe znakom daňového úniku;
- opakovane namietané nedostatočné vyhodnotenie dôkazov ponechal krajský súd bez povšimnutia; - skutočnosti zistené pri výsluchoch svedkov mali podstatný vplyv na výsledok rozhodnutia, avšak neboli zahrnuté a boli nesprávne interpretované do dokazovania; - správny súd svoje konštatovanie o nedôvodnosti námietky žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval, pričom iba konštatoval, že je nedôvodná a odkázal na vyjadrenia žalovaného a zákonné ustanovenia Daňového poriadku bez ich prepojenia s odôvodnením; - napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a zmätočný. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zrekapituloval priebeh a výsledky administratívneho konania, pričom uviedol, že s posúdením veci správnym súdom sa stotožňuje. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Závery kasačného súdu
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
8. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. augusta 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v cit. znení pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 2, písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. v cit. znení daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).
9. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, na základe ktorej vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 104431,87 eur, nakoľko zvýšil sťažovateľom vykázaný základ dane o sumy (náklady uvedené v bode 2. tohto rozsudku), ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, celkom o sumu 474690,29 eur.
10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces (uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.), ktorého sa mal správny súd dopustiť tým, že prebral argumentáciu žalovaného bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a jeho žalobnými námietkami (konkrétne poukázal na žalobný bod, v ktorom vytýkal žalovanému neprihliadnutie na výpovede svedkov pánov K., X. a L. a pani H., ktorými bolo potvrdené, že k reálnemu uskutočneniu služieb došlo, nevykonanie sťažovateľom navrhnutých dôkazov a nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami) pričom napadnutý rozsudok považoval za zmätočný.
11. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu musí prisvedčiť námietkam sťažovateľa ohľadom prebratia argumentácie žalovaného a nedostatočného a zmätočného vysporiadania sa s námietkami sťažovateľa.
12. Podľa kasačného súdu nie je požiadavka kladená na riadne odôvodnenie rozhodnutia splnená a dospel preto k záveru o nutnosti zrušenia napadnutého rozsudku, nakoľko správny súd sa v rozsudku náležite nezaoberal jednotlivými žalobnými bodmi. Navyše kasačný súd musel konštatovať, že vlastné právne posúdenie krajského súdu (neberúc do úvahy všeobecný výklad k predmetnej problematike, ktorý nemožno akceptovať ako dostatočnú reakciu na uplatnenú argumentáciu sťažovateľa) je na mnohých miestach v dôsledku chybnej formulácie (viď napríklad bod 56 napadnutého rozsudku), prílišnej všeobecnosti, resp. opakovaného konštatovania o odpočítaní dane (keď podstatou prejednávanej právnej veci nie je odpočítanie dane ale neuznanie nákladov uvedených v bode 2 tohto rozsudku ako daňových výdavkov)
nezrozumiteľné. 13. Kasačný súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 S.s.p.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
14. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom správny súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Správny súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, bol povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak správny súd nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Kasačný súd si uvedomuje, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, je však povinný jasne objasniť rozhodujúci skutkový a právny základ rozhodnutia. Z rozsudku správneho súdu dostatočne nevyplýva, ako aplikoval ustanovenia týkajúce sa preukázania nároku na uznanie daňového výdavku na zistený skutkový stav v prejednávanej veci. Správny súd síce uviedol, čo možno a čo nemožno považovať za daňový výdavok a aké podmienky sa musia skúmať pri posudzovaní uznateľnosti daňového výdavku, avšak bez reflexie na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Tiež opakovane uviedol, že sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že fakturované služby boli skutočne poskytnuté dodávateľmi uvedenými na faktúrach, čím však iba prevzal všeobecný záver daňových orgánov. Navyše, takýto záver nie je odpoveďou na namietané neprihliadnutie na svedecké výpovede/ nevykonanie navrhnutých dôkazov.
16. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonnú požiadavku presvedčivého odôvodnenia v zmysle § 139 ods. 2 S.s.p. Rozsudok, v ktorého odôvodnení absentuje náležité a najmä zrozumiteľné vysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa (žalobcu) nemôže spĺňať atribúty zákonného rozhodnutia a je nutné ho zrušiť.
17. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu opätovne preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vysporiadať sa so žalobnými bodmi, v ktorých sťažovateľ vytýkal žalovanému neprihliadnutie na výpovede svedkov pánov K., X. a L. a pani H., nevykonanie sťažovateľom navrhnutých dôkazov (Zmluva o spolupráci, fotodokumentácia a CD nosiče) ako aj nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami.
18. Kasačný súd dodáva, že sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti, nakoľko má za to, že vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
V. Záver
19. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že správny súd porušil zákon v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil v súlade s ust. § 462 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 20. V ďalšom konaní správny súd rozhodne podľa § 467 ods. 3 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022