2Sfk/53/2024

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101132201/2020 zo 7. júla 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku v?účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v?sume 10.000,- EUR na dani z?pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2016, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 8.313,09,- EUR a vyrubil žalobcovi daň v sume 1.686,91,- EUR. Správca dane preveroval: · uplatnenie odpočítania DPH na základe faktúry č. 1020160049 (ďalej len „faktúra“) vystavenej za dodanie služby podľa Zmluvy o vykonaní reklamy č. 01/2016 (ďalej len „reklamná zmluva“) od deklarovaného dodávateľa spoločnosti TELCEN, s.r.o. (ďalej len „spoločnosť TELCEN“) v sume 60.000,- EUR podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH,

2. Vo vzťahu k odpočtu DPH na základe reklamnej zmluvy mal správca dane za to, že nedošlo k naplneniu atribútu reklamy. Reklama bola demonštrovaná na športových vozidlách prezentovaných na podujatí rally pretekov, spolu s obchodnými menami iných spoločností. Cieľom reklamy mala byť propagácia žalobcu. Správca dane uviedol aj nesprávne označenie obchodného mena spoločnosti TELCEN na reklamnej zmluve (obchodné meno bolo uvedené ako „Telcen“, nie veľkými písmenami) a absenciu informácií o tejto reklame na reklamnej zmluve, ako aj na faktúre - aké podujatie, v akom čase. Okrem toho, spoločnosť TELCEN podľa správcu dane nepreukázala, že jej za dodanie služby vznikla daňová povinnosť podľa

nemala žiadnych zamestnancov ani majetok, nemala žiadne režijné náklady spojené s ekonomickou činnosťou a neposkytovala reklamné služby. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neuznal mu

Predmetom tohto obchodu malo byť dodanie rovnakého tovaru medzi viacerými daňovými subjektami, v čase po sebe nasledujúcom, s miestom dodania v tom istom členskom štáte. V zásade, podľa správcu dane, nebola splnená podmienka nadobudnutia tovaru z iného členského štátu podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH.

Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane neuznal nadobudnutie tovaru ani dodanie tovaru a s tým súvisiaci odpočet DPH. 4. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. O?odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101613384/2020 z 21. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Nebola podľa neho splnená ani podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že spoločnosti

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

že: · je nespochybniteľný fakt, že k poskytnutiu reklamy reálne došlo, došlo k polepeniu športového vozidla reklamným logom žalobcu, toto vozidlo sa zúčastnilo v rozhodnom období na súťažných pretekoch, existujú o tejto skutočnosti objektívne zistiteľné dôkazy (informačné brožúry, videozáznamy, fotografie, výpovede svedkov), · to, že reklama mohla byť umiestnená na športových vozidlách aj mimo rozhodného obdobia, nedokazuje nesplnenie materiálnych podmienok, resp. minimálne v časti preukazuje reálne poskytnutie plnenia,

daňového subjektu, · žalobca nemôže znášať následky konania za svojho dodávateľa, ktoré nemal ako vedieť, resp. nebolo by to spravodlivé od neho očakávať, · odkazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022 a uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 86/ 2022 z 15. februára 2022, daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry. Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie DPH nemožno priznať, · pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu DPH, a tak nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu, · s poukazom na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/27/2022 z 28. apríla 2023, odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom

DPH, · dodávateľ reklamného loga spoločnosti TELCEN nemusel vedieť, či jej objednávateľ túto službu ďalej ponúka v rámci svojho obchodného styku alebo nie, podstatné pre prejednávanú vec bolo, že došlo k reálnemu vyhotoveniu loga, jeho odovzdaniu a zaplateniu kúpnej ceny, · žalobca preukázal listinnými dôkazmi v rámci dokazovania splnenie materiálnych podmienok dostatočne a vierohodne, preto závery správcu dane o ich nesplnení je potrebné považovať za

indikovaný nebol, · argumentácia vo vzťahu k obchodovaniu s dubovými prírezkami nemala vplyv na rozhodnutie žalovaného, preto sa ňou nezaoberal.

7. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, z obsahu ktorej je zrejmé namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, ktoré nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) i kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na

dodané, · reklamnú zmluvu ako rámcovú zmluvu v zmysle rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Sžfk/58/ 2020 z 26. augusta 2022 nemožno považovať za dostatočnú, pretože, ako už z názvu vyplýva, ide len o rámcovú zmluvu, ktorá nie je dôkazom o vykonaní konkrétnej služby.

štyroch podujatiach, · ak žalobca disponoval relevantnými dokladmi ešte pred samotným začatím daňovej kontroly, napriek tomu ich správcovi dane nepredložil v deň začatia daňovej kontroly, porušil § 46 ods. 8 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia vo vyrubovacom konaní žalobca má označiť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej

splnené, · poukazovanie správneho súdu na rozhodnutia kasačného súdu, či Ústavného súdu je nedôvodné a neopodstatnené, pretože správne orgány svoj záver o nepriznaní práva na odpočítanie DPH nezaložili na spochybnení subdodávateľských spoločností deklarovaného

žalovaného aj správcu dane postrádajú dostatočné odôvodnenie, keď len opisujú jednotlivé dôkazy, resp. skutkové okolnosti a neuvádzajú, prečo tieto považujú za nedostatočné. Reálnosť zdaniteľného plnenia vyzdvihol na do konania predložených dôkazoch.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

12. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Žalovaný nesplnenie materiálnych podmienok pre právo na odpočet DPH v zásade vyvodzoval z toho, že: · z faktúry ani reklamnej zmluvy nebol zrejmý rozsah ani predmet poskytnutej služby, · neskôr doložené doklady preukazujúce rozsah aj predmet poskytnutej služby boli žalobcom vytvorené až po oboznámení sa s výsledkami kontroly, · neexistoval personálny ani majetkový aparát u dodávateľa spoločnosti TELCEN, pri ktorej nebolo možné preveriť zaúčtovanie vystavovaných faktúr, · neexistoval právny vzťah k športovým vozidlám, na ktorých bolo umiestnené logo žalobcu, pretože spoločnosť TELCEN nevedela preukázať, či mohla toto logo na dotknutých vozidlách umiestniť, a · dodávateľ reklamného loga označil ako odberateľa fyzickú osobu - konateľa spoločnosti TELCEN, nie spoločnosť TELCEN ako takú.

15. Skutočnosť, že k zdaniteľnému obchodu došlo potvrdil tak žalobca, ako aj spoločnosť TELCEN, ale i dodávateľ reklamného loga - okrem iného predložením reklamnej zmluvy, listami, ktorými bola objednávka špecifikovaná, faktúrami, úhradami, výpoveďami, preukázaním existencie reklamného loga, či dokladmi preukazujúcimi uskutočnenie udalosti, na ktorej k prezentácii reklamy došlo.

Aj SD EÚ v tomto smere, pokiaľ ide o naplnenie materiálnych podmienok, udržuje jednoznačnú líniu - daňovému subjektu za predpokladu, že o pochybeniach iného daňového subjektu nevedel, resp. nemohol vedieť, nemožno na vrub zodpovednosti pripisovať pochybenia iných daňových subjektov (podobne napr. rozhodnutia SD EÚ v spojených veciach Axel Kittel, C-439/04 a Recolta Recycling SPRL, C-440/04 zo 6. júla 2006, vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, v spojených veciach Mahagében Kft., C-80/11 a Péter Dávid, C-142/11 z 21. júna 2012). Podvodné prvky v konaní spoločnosti TELCEN, na ktoré poukázal správca dane aj žalovaný, nemôžu byť pri posudzovaní materiálnych podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH, a to už vôbec vo vzťahu k žalobcovi, smerodajné.

18. K okolnostiam na strane spoločnosti TELCEN už aj správny súd, v súlade s judikatúrou kasačného súdu vyslovil, že pre nesplnenie materiálnych podmienok práva na odpočet DPH nepostačuje spochybniť disponovanie s prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. Rovnako správny súd zaujal racionálne stanovisko aj vo vzťahu k dodávateľovi reklamného loga.

19. Právo na odpočet DPH vzniká v rozsahu, v akom daňový subjekt použije tovar alebo službu na účely svojho podnikania. Táto premisa predpokladá, ako kasačný súd uviedol už v predošlých bodoch, existenciu zdaniteľného plnenia a jeho preukázateľnú väzbu na ekonomickú činnosť daňového subjektu. Žalovaným vytýkané formálne nedostatky v reťazci dodávok nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod pre neuznanie práva na odpočet DPH.

Zistený skutkový stav nasvedčuje tomu, že plnenie bolo vykonané za účelom splnenia záväzku spoločnosti TELCEN voči žalobcovi na základe reklamnej zmluvy. Skutočnosť, že medzi subdodávateľom (dodávateľ reklamného loga) a?dodávateľom žalobcu (spoločnosť TELCEN) nebola vystavená faktúra, ale pokladničný doklad na konateľa dodávateľa žalobcu (spoločnosť TELCEN), nie je bez ďalšieho spôsobilá narušiť oprávnenosť žalobcovho práva na odpočet DPH. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011, podľa ktorého skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a), ako i v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z týchto ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Žalobca preto nemôže niesť zodpovednosť za konanie od žalobcu odlišných podnikateľských subjektov, ktoré nevedel alebo nemohol ovplyvniť.

Na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. marca 2008 treba dospieť k tomu, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, vzájomná výmena reálnych plnení - poskytnutie reklamnej služby na strane jednej a úhrada tejto služby na strane druhej. Práve týmto je vyjadrená už vyššie spomínaná ekonomická podstata daňovej transakcie, ktorá je favorizovaná pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Nad rámec uvedeného kasačný súd podotýka, že tvrdenia žalovaného o skoncipovaní týchto dokladov až počas vyrubovacieho konania neboli finančnou správou preukázané.

22. Kasačný súd nevzhliadol dôvodným ani sťažnostný bod o neexistencii právneho vzťahu spoločnosti TELCEN k športovým vozidlám. Do konania boli predložené potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Rožňava z 2. júla 2019 ako aj odpoveď Prezídia Policajného zboru z 27. marca 2020 o tom, kto bol vlastníkom športových vozidiel, pričom jedným z nich bol aj konateľ spoločnosti TELCEN. V tejto súvislosti boli do konania predložené aj nájomné zmluvy preukazujúce právny vzťah spoločnosti TELCEN k týmto vozidlám. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo finančná správa tieto dôkazy nevyhodnotila ako doklad o existencii právneho vzťahu a o preukázaní možnosti slobodnej dispozície s týmito vozidlami.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

24. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 26. Kasačný súd žalobcovi, pretože bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania priznal. Kasačný súd žalovanému, pretože v konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. 27. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. novembra 2025