2Sfk/54/2022

1. Žalobca napadol kasačnou sťažnosťou uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/86/ 2019-103, zo dňa 15. októbra 2021, ktorým bola zamietnutá žalobcova žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, zo dňa 1. októbra 2019. 2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) po doručení kasačnej sťažnosti pripravil predkladaciu správu a súdny spis spolu s kasačnou sťažnosťou predložil na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“). V predkladacej správe uviedol, že žalobca nebol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť, vzhľadom na povahu rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukázal na

uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžk/1/2017, zo dňa 24. augusta 2017, ods. 35, podľa ktorého: 35. O návrhu žalobcu „o odpustenie poplatkov za podanie ...kasačnej sťažnosti“ kasačný súd nerozhodol, nakoľko rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je svojou povahou rozhodnutím procesným; podanie kasačnej sťažnosti voči takémuto rozhodnutiu poplatkovej povinnosti nepodlieha.

II. Odlišné právne posúdenie

3. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nevyrubil súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť s odôvodnením, že podanie kasačnej sťažnosti proti procesnému rozhodnutiu správneho súdu nie je spoplatnené súdnym poplatkom. Uvedené vyplýva z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý však svoj právny záver nijako neodôvodnil a tento ani nepodporil, či už odkazom na zákonné ustanovenia, judikatúru alebo odbornú literatúru. 4. Senát 2S kasačného súdu (ďalej len „predkladajúci senát“) s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovanom v uznesení, sp. zn. 7Sžk/1/2017, zo dňa 24. augusta 2017, ods. 35, nesúhlasí, nakoľko má za to, že nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

5. Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch: . . .,v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal kasačnú sťažnosť. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch: Poplatková povinnosť vzniká

. .V konaní o kasačnej sťažnosti sa poplatok platí súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch: Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním . . .kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Zákon o súdnych poplatkoch naopak nerozlišuje medzi poplatkovými povinnosťami vo veci kasačnej sťažnosti proti meritórnemu rozhodnutiu alebo proti procesnému rozhodnutiu a poplatkovú povinnosť stanovuje všeobecne - pre kasačnú sťažnosť (viď. vyššie citované ustanovenia). 8.

Takáto výnimka nevyplýva z nijakého právneho predpisu, ktorým sú správne súdy viazané, ani z ustanovenia § 4 zákona o súdnych poplatkoch upravujúceho oslobodenie od súdnych poplatkov. 9. Keďže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, predkladajúci senát má za to, že správny súd môže konať výlučne v súlade s literou zákona, a teda podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku aj v prípade podanej kasačnej sťažnosti proti procesnému rozhodnutiu správneho súdu.

V zmysle zákona o súdnych poplatkoch je pritom aj dovolanie smerujúce proti nemeritórnym rozhodnutiam súdov spoplatnené súdnym poplatkom (viď. Položka 15a, Prílohy zákona o súdnych poplatkoch - SADZOBNÍK SÚDNYCH POPLATKOV). Predkladajúcemu senátu

o súdnych poplatkoch. 12. Názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení, sp. zn. 7Sžk/1/2017, zo dňa 24. augusta 2017, možno označiť za prax niektorých správnych súdov. Táto však nemá oporu v zákone a jej správnosť či zákonnosť nemožno vyvodiť ani z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko v ňom uvedený rozporný názor o súdnych poplatkoch nie je nijako odôvodnený. Problematickou sa predkladajúcemu senátu javí aj tá skutočnosť, že nie všetky správne súdy postupujú vo veci vyrubenia súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť proti nemeritórnemu rozhodnutiu rovnako. Vzhľadom na ich rozličný prístup k danej otázke, ale aj prihliadnuc na aktuálne dianie (vznik nových správnych súdov), považuje predkladajúci senát za žiadúce tento postup zjednotiť. 13. Čo sa účelov súdneho poplatku týka, predkladajúci senát má za to, že tieto sú naplnené práve jeho vyrubením aj v prípadoch kasačných sťažností smerujúcich proti procesným rozhodnutiam.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené predkladajúci senát poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, vo veci Kreuz proti Poľsku, zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95. Konajúci súd sa vyjadril v tom zmysle, že splnenie povinnosti štátu zabezpečiť možnosť efektívneho uplatnenia práva na prístup k súdu môže zo strany štátu vyžadovať isté kroky, napríklad aj zavedenie súdnych poplatkov. Požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu. (viď. odseky 59, 60). Prihliadať je totiž potrebné aj na záujem o riadny chod justície. Predkladajúci senát je aj preto toho názoru, že podanie kasačnej sťažnosti proti procesnému rozhodnutiu nie je od súdneho poplatku oslobodené.