2Sfk/54/2022

1. Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. 102621915/2018 z 18. decembra 2018. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 101110625/2019 z 13. mája 2019 rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdil. 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“). Správny súd uznesením sp. zn. 30S/86/2019 z 15. októbra 2021 z 24. septembra 2019 zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení. Uviedol, že žalobca v lehote stanovenej správnym súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu súdny poplatok nezaplatil, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený. 3. Žalobca podal žiadosť (návrh) o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Uviedol, že 23. augusta 2019 odvolal s okamžitou účinnosťou splnomocnenie advokátovi, pričom novému advokátovi udelil splnomocnenie až 27. septembra 2019. Nový právny zástupca prevzal spisový materiál 27. septembra 2019, pričom až vtedy sa spolu so žalobcom dozvedel o výzve doručenej 26. augusta 2019 na zaplatenie súdneho poplatku. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa o tejto výzve dozvedel až po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, požiadal o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 70 SSP. 4. Správny súd uznesením č. k. 30S/86/2019-103 z 15. októbra 2021 zamietol návrh o odpustenie zmeškania lehoty. Poukázal na to, že účinky právneho zastúpenia voči súdu nastávajú až dňom jeho oznámenia správnemu súdu, a to 3. októbra 2019. Poukázal na § 14 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), v zmysle ktorého nie je možné namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, teda po 16. septembri 2019. Skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalobca (dozvedenie sa o výzve na zaplatenie súdneho poplatku, nové právne zastúpenie) nastali až po tomto dátume.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 8. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná a bola podaná včas. 9.

uznesením sp. zn. 19Svs/5/2023 zo 4. decembra 2023. Na základe záverov tohto uznesenia kasačná sťažnosť žalobcu nepodlieha poplatkovej povinnosti z dôvodu, že ani žalobcom podaná žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nepodliehala poplatkovej povinnosti.

uzneseniach kasačný súd rozhodol bez meritórneho prejednania. V treťom uznesení kasačný súd rozhodol po meritórnom prejednaní. 11. Vo veciach sp. zn. 7Ssk/93/2022 a sp. zn. 6Ssk/70/2022 kasačný súd rozhodoval o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam správnych súdov, ktorými sa rozhodlo o sťažnostiach napádajúcich uznesenia vydané vyššími súdnymi úradníkmi. V prejednávanej veci je však skutková situácia iná ako v uvedených veciach.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd, tak ako to už urobil v uznesení sp. zn. 2Sfk/1/2023 z 27. februára 2023, vecne prejednal kasačnú sťažnosť voči uzneseniu správneho súdu vydaného podľa § 70 SSP. Z dôvodu predmetných skutkových a procesných odlišností nebol dôvod obracať sa na veľký senát kasačného súdu (§ 22 ods. 1 písm. a) SSP). Kasačný súd mohol vec meritórne prejednať, tak ako to urobil vo veci sp. zn. 2Sfk/1/2023. 13.

Z dôvodu splnenia procesných podmienok kasačný súd vec meritórne preskúmal. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho uznesenia. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 15.

16. Správny súd zákonným spôsobom vyhodnotil, že odvolanie plnomocenstva je účinné voči súdu dňom oznámenia tejto skutočnosti súdu, a teda 3. októbra 2019. Predmetná skutočnosť vyplýva z § 92 ods. 3 CSP, ktorý sa na toto konanie použije v zmysle § 25 SSP. Do- tohto dňa správny súd tak musel vychádzať z toho, že žalobca bol zastúpený pôvodným právnym zástupcom. 17.

K zmeškaniu lehoty tak prišlo pasivitou žalobcu a právneho zástupcu, ktorého si žalobca zvolil. 18. Žalobca ako účastník konania, ktorý sa dožaduje svojich práv na súde, iniciuje súdne konanie z vlastnej iniciatívy. Preto je dôležité, aby sa v konaní aktívne o svoje práva a povinnosti zaujímal (porovnaj § 5 ods. 9 druhú vetu SSP). Pokiaľ sa žalobca sám rozhodne odvolať plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi, musí si byť vedomý, že v tom čase sa vedie konanie bez právneho zastúpenia. Žalobca tak preberá riziko za toto svoje konanie, ktoré navyše ani neoznámil súdu. Pokiaľ by ukončenie právneho zastúpenia správnemu súdu oznámil, výzva na zaplatenie súdneho poplatku by bola doručená priamo žalobcovi.

prípade by žalobca bez právnického vzdelania musel sa zorientovať, bezodkladne hľadať nového právneho zástupcu. Pokiaľ sa však žalobca rozhodol odvolať plnomocenstvo, on si určil dátum, kedy tak učiní, mal čas si to riadne pripraviť a premyslieť. Kasačný súd preto nemôže považovať za ospravedlniteľné, pokiaľ žalobca z vlastnej iniciatívy odvolal plnomocenstvo, túto skutočnosť súdu neoznámil, resp. oznámil ju až po dvoch mesiacoch od odvolania plnomocenstva. 20.

21. Kasačný súd súhlasí s tým, že toto ustanovenie sa týka sťažností voči rozhodnutiam o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, o ktorých rozhoduje vyšší súdny úradník. Na druhej strane však je treba súhlasiť so skutkovým vyhodnotením uskutočneným správnym súdom, že k novému zastúpeniu prišlo až po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Do konca lehoty na zaplatenie súdneho poplatku žalobca nepodnikol žiadne úkony voči súdu, ktorými sa dopytoval na stav konania, oznámil skončenie právneho zastupovania, prípadne potrebu doručovať na inú adresu, ako adresu predošlej kancelárie. Z tohto dôvodu preto ani aplikácia § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch nemá vplyv na správnosť záverov, ktoré deklaroval správny súd v napadnutom uznesení.

23. Rovnako kasačný súd námietku, že správny súd svojím postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V konaní nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv žalobcu. Znemožnenie procesných práv pritom nemôže byť odvíjané od nečinnosti žalobcu vo vzťahu k súdu po tom, ako sa žalobca rozhodol ukončiť právne zastupovanie.