2Sfk/56/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200186.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/78/2020
- IČS
- 5020200186
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Caspeo s.r.o. (pôvodný názov: MYROCK, s.r.o.), so sídlom: Hrnčiarska Ves 305, 980 13, IČO: 45696993, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom: M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47233419, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/78/2020-148, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 102483704/2019 z 5. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 607.480,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie
december 2016 . Zároveň nepriznal žalobcovi DPH vo výške 103.519,86 € a vyrubil mu daň vo výške 503.960,14 €. Správca dane spochybnil uskutočnenie obchodov na základe nasledovne vystavených faktúr: · faktúra č. 160100001 z 29. decembra 2016 vystavená dodávateľom Ecopaint, s.r.o. na sumu 620.880,- € (DPH 103.480,- €) za služby, ktoré mali byť poskytnuté na základe zmluvy o kúpe a dodaní služieb z 29. decembra 2016. Predmetom týchto služieb bol záväzok poskytovateľa dodať žalobcovi analýzu lokalít vhodných na realizáciu projektu koncernu Helske.
Podľa názoru správcu dane v predmetnom zdaňovacom období nedošlo k dodaniu fakturovanej služby podľa zmluvy. Nebolo preukázané, že sa jednalo o „vypracovanú, zostavenú a kompletizovanú analýzu“. Predložené súbory k nahliadnutiu by mohli slúžiť len ako vstupné
dáta. Niektoré boli stiahnuté z internetu, kde bol uvedený aj ich zdroj, pochádzali z verejných registrov. Žalobca nevedel uviesť, kto si u neho objednal túto analýzu, kedy a komu ju bude fakturovať. Niektoré súbory tvoriace analýzu boli vytvorené až v roku 2017.
Z toho dôvodu nemohli byť dodané už v decembri 2016. Nemohlo teda dôjsť k vzniku daňovej povinnosti z dôvodu dodania služby. V decembri 2016 nedošlo ani k úhrade spornej faktúry, teda ku vzniku daňovej povinnosti. Faktúra bola uhradená v štyroch splátkach, a to 30. marca 2017, 31. marca 2017, 3. apríla 2017 a 5. apríla 2017. Žalobca tak nesplnil podmienku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“); · faktúra č. 160100051 z 23. decembra 2016 vystavená dodávateľom BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. na sumu 3.024.000,- € (DPH 504.000,- €) za služby. Správca dane poukázal na skutočnosť, že faktúrou č. 160100006 z 29. decembra 2016 spoločnosť Helske, s.r.o. fakturovala dodávateľovi žalobcu služby v rovnakej sume, v akej bola vystavená sporná faktúra. Žalobca faktúrou č. 1501012 z 20. decembra 2016 fakturoval spoločnosti Helske, s.r.o. za podnikateľské poradenstvo k projektu Helske Care Senior Resorty sumu v rovnakej výške, aká bola na spornej faktúre. Tieto tri spoločnosti si tak vystavili faktúry v rovnakej výške
bez prirážky za nejakú vlastnú činnosť, ktorá by predstavovala pridanú hodnotu. Fakturácia skončila u Helske, s.r.o., kde aj začala. Všetky tieto tri spoločnosti uzatvorili 20. februára 2015 zmluvu o združení a spolupráci za účelom realizácie projektu Helske Care Senior Resorty koncernu Helske. Žalobca uhradil faktúru svojmu dodávateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. decembra 2016. Touto zmluvou postúpil pohľadávku voči Helske, s.r.o. svojmu dodávateľovi, ktorú mal na základe faktúry č. 1501012 v rovnakej výške, v akej bola pohľadávka fakturovaná žalobcom ako dodávateľom. Jednotliví členovia tohto združenia si tak vzájomne započítali všetky 3 pohľadávky, ktoré si vystavili na základe vyššie uvedených faktúr. V účtovnom denníku žalobcu ani v hlavnej knihe za rok 2016 nie je nič uvedené o predmetnom postúpení pohľadávok a ani o ich započítaní. K tomuto započítaniu však prišlo už pred tým, ako mali byť služby reálne dodané, avšak podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH daňová povinnosť vznikne len pokiaľ sa platba vzťahuje na konkrétne poskytnutie služby.
2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 100672794/ 2020 z 10. marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)), rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).
Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 30S/78/2020-148 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 SSP žalobu voči rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol k jednotlivým sťažnostným bodom uplatneným v žalobe nasledovné závery: · väčšina vznesených žalobných námietok je nekonkrétna a obsahuje len všeobecné tvrdenia; · rozhodnutie žalovaného je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, odôvodnenie tohto rozhodnutia obsahuje všetky požadované náležitosti. Žalovaný neprevzal len argumentáciu správcu dane, ale vyčerpávajúco sa vysporiadal na s. 51 až 64 s jednotlivými námietkami
žalobcu; · žalovaný nemusel na preukázanie opaku uvádzať relevantné dôkazy, pretože v daňovom konaní platí ťažiskovo prejednávacia zásada. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Žalovaný však dostatočným spôsobom uviedol, na základe čoho nepovažuje žalobcom predložené dôkazy za preukazujúce reálne uskutočnenie obchodu medzi žalobcom a dodávateľom ECOPAINT, s.r.o. pri dodávaní objednanej analýzy; · z administratívneho spisu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva, že by orgány verejnej správy postupovali od začiatku v neprospech žalobcu na dosiahnutie vopred určeného
cieľa; · reálne uskutočnenie jednotlivých obchodov bolo orgánmi verejnej správy dostatočne spochybnené. Pri službách od ECOPAINT, s.r.o. existovali rozdiely medzi faktúrou zaslanou elektronicky a faktúrou zaslanou písomne, žalobca nevedel uviesť, kto si u neho objednal spornú analýzu, kedy a komu ju bude fakturovať. Túto analýzu odmietol správcovi dane predložiť počas daňovej kontroly. Žalobca nemá zamestnancov ani subdodávateľov na dodanie plnenia, sám nevedel dobre nemecky. Dodávateľ žalobcu ECOPAINT, s.r.o. nezapožičal správcovi dane podklady k predmetnej fakturácii dôvodiac obchodným tajomstvom, podklady predložené k nahliadnutiu správcovi dane predstavovali 161 súborov.
Išlo prevažne o demografické štatistiky v nemeckom jazyku, projektovú dokumentáciu, technickú dokumentáciu, vizualizáciu apartmánov, domov pre seniorov, územné mapy a podobne. Predložená analýza vo vyrubovacom konaní obsahuje 19 strán v slovenskom jazyku a prílohy. Nie je uvedený dátum jej vypracovania a ako predkladateľ je v nej uvedená spoločnosť Helske,
s.r.o.; · správca dane dostatočne spochybnil aj existenciu obchodu medzi dodávateľom BUSINESS PARTNER ACADEMY, s. r. o. a žalobcom. Žalobca predložil správcovi dane iba faktúru, ktorá neobsahovala žiadne prílohy, dodacie listy, objednávky, preberacie zápisy a pod.
Nepredložil ani zmluvu s dodávateľom, čím nebol preukázaný žiaden záväzkový vzťah medzi žalobcom a dodávateľom. Obchod sa mal uskutočniť len na základe ústnej zmluvy. Žalobca nepredložil žiadne podklady ani vypracovaný projekt, pričom uviedol, že všetky podklady odovzdal odberateľovi Helske, s.r.o. Rovnaká suma sa fakturovala medzi tromi subjektmi v rámci združenia bez prirážky za nejakú vlastnú činnosť. Neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že práce boli reálne vykonané. Toto nebolo potvrdené ani po výpovedi svedkov.
Faktúra bola uhradená prostredníctvom započítania pohľadávok; · ide na ťarchu žalobcu, že nebol počas daňovej kontroly schopný predložiť doklady preukazujúce jednotlivé obchody okrem vystavených faktúr, neskorších úhrad po decembri 2016 a svedeckých výpovedí konateľov dotknutých spoločností.
So zreteľom na prepojenie jednotlivých obchodných partnerov bolo povinnosťou žalobcu preukázať dodanie plnenie aj navonok, aj vo vnútri združenia. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o predmete dodania. Správca dane vyjadril svoje pochybnosti o dodanom plnení a zároveň vyzval žalobcu na
predloženie dôkazov; · správca dane vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, pričom nevyhľadával účelovo len dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu. Vypočul aj svedkov Dulíka, Richtera a Stýbra (svedkovia navrhovaní žalobcom), avšak svedecké výpovede týchto osôb nepotvrdili realizáciu
obchodov;
· pokiaľ aj orgány verejnej správy naznačili možné zneužitie práva zo strany žalobcu, nemá to právnu relevanciu so zreteľom na dôvody, pre ktoré nebol priznaný odpočet DPH. Odpočet nebol priznaný pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (nebolo preukázané ani len dodanie služieb uvedených na faktúre); · nie je spochybnená spolupráca žalobcu s ďalšími dvomi subjektmi, s ktorými vytvoril združenie. Sporná analýza však bola fakturovaná od dodávateľa ECOPAINT, s.r.o., ktorý nebol členom združenia, pričom služby spojené s predmetnou analýzou boli fakturované výlučne žalobcovi.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec a v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku správneho súdu správny súd porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces i právo na prístup k súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Eventuálne navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zdôraznil, že mu boli dodané od ECOPAINT, s.r.o. a BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. služby. Obchodný vzťah medzi ním a týmito spoločnosťami bol preukázaný. Žalovaný na preukázanie opaku neuviedol žiadny relevantný dôkaz. Konštatovanie žalovaného, že argumenty žalobcu sú nesprávne alebo irelevantné bez odôvodnenia tohto konštatovania je arbitrárne. Nepostačuje tvrdenie žalovaného, že predmetom dodania nebola analýza bez relevantných dôkazov o opaku. Skutočnosť, že išlo o analýzu, vyplýva zo zmluvy o dodaní služieb. Žalobcom bola zaplatená cena za dodané služby. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu potvrdil.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený. 10. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. Právo na odpočet DPH upravuje § 49 zákona o DPH. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok pre odpočítanie dane je existencia samotnej služby. 12. V konaní nebolo sporné, že predmetom obchodnoprávneho vzťahu medzi dodávateľom
ECOPAINT, s.r.o. a žalobcom mala byť analýza týkajúca sa projektu koncernu Helske. Orgány verejnej správy a správny súd však správne vyhodnotili, že existujú dôvodné pochybnosti o existencii fakturovanej služby. 13. Pokiaľ kasačný súd odhliadne od skutočnosti, že žalobca odmietol analýzu predložiť v procese daňovej kontroly, je treba konštatovať, že analýza predložená žalobcom vo vyrubovacom konaní vôbec neobsahuje názov žalobcu. Správny súd správne upriamil pozornosť na to, že ako predkladateľ analýzy predloženej žalobcom vo vyrubovacom konaní je uvedená Helske, s.r.o., pričom analýza je určená pre BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. V závere tejto analýzy je uvedené, že slúži na interné účely. Je teda pochybné, aký mal žalobca vzťah k predloženej analýze, pokiaľ dodávateľom spornej analýzy pre žalobcu mal byť tretí subjekt (ECOPAINT, s.r.o.), pričom ani on ani žalobca sa v predloženej analýze nespomínajú.
14. Kasačný súd súhlasí so žalobcom v tom, že podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH je v prípade prijatia platby pred dodaním služby vznik daňovej povinnosti viazaný na deň prijatia platby. Uvedené však môže nastať len v prípade, pokiaľ následne príde k dodaniu uhradenej
služby. Potvrdzuje to aj komentár k vyššie uvedenému ustanoveniu, podľa ktorého: samotná platba pred dodaním tovaru, alebo služby je predmetom dane, iba ak sa táto následná dodávka skutočne udeje (Beňo, M. a kol. Zákon o dani z pridanej hodnoty - komentár. Systém ASPI,
ID: KO222/a2004SK). 15. Správny súd správne poukázal na § 24 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je dôkazným bremenom zaťažený žalobca v postavení daňového subjektu. Podľa tohto ustanovenia daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle ods. 2, 3 uvedeného paragrafu správca dane len vedie dokazovanie a preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
16. Tak ako uviedol správny súd, medzi žalobcom a správcom dane vzniká vzťah, v ktorom je žalobca povinný skutočnosti uvedené v daňovom priznaní preukázať a pokiaľ zo strany správcu dane existujú dôvodné pochybnosti o preukázaní týchto skutočností, dôkazné bremeno opätovne prechádza na žalobcu v postavení daňového subjektu. Na tento vzťah viackrát poukázal aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Kasačný súd upriamuje pozornosť na bod 23 jeho nálezu č. k. I. ÚS 259/2022-37, kde je uvedené: Ústavný súd k otázke rozloženia dôkazného bremena pri preukazovaní nároku na odpočet DPH v kontexte pochybností správcu dane judikoval, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
17. So zreteľom na uvedené je možné, aby služba bola dodaná až po prijatí platby za deklarovanú službu, avšak len za predpokladu, že je nesporná existencia tejto služby. Z vyššie uvedených dôvodov však správny súd správne vyhodnotil, že existujú dôvodné pochybnosti o existencii samotnej analýzy dodanej žalobcovi, čiže o existencii obchodu deklarovaného faktúrou medzi ECOPAINT, s.r.o. a žalobcom. Samotné zaplatenie ceny stanovenej vo faktúre nezakladá právo na odpočet DPH za predpokladu, že reálna existencia dodanej služby nebola preukázaná.
18. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že záver o pochybnostiach o existencii služby nebol dostatočne odôvodnený. Tak ako uviedol správny súd bode 31 rozsudku, orgány verejnej správy vykonali rozsiahle dokazovanie, ktoré aj náležite odôvodnili.
Ku kasačným bodom žalobcu navyše kasačný súd poznamenáva, že žalobca len všeobecne namieta rozsah odôvodnenia a posúdenia. Nie je možné z nich zistiť, ktoré konkrétne skutkové a právne argumenty považuje žalobca za nedostatočné a v čom vidí nedostatočnosť odôvodnenia. Kasačný súd preto rovnako ako aj správny súd v rámci svojej pôsobnosti v reakcii na všeobecne formulovaný kasačný bod posúdil správnosť právnych záverov správneho súdu.
19. K obchodnému vzťahu medzi BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. a žalobcom kasačný súd uvádza, že správny súd vec správne posúdil, keď sa stotožnil s názorom orgánov verejnej správy o neunesení dôkazného bremena. Zo samotnej faktúry medzi žalobcom a jeho dodávateľom vyplýva, že sa jednalo o služby bližšie nešpecifikované. Existenciu služieb
žalobca ako osoba zaťažená dôkazným bremenom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) nepreukázal a nepodarilo sa tieto služby preukázať ani správcovi dane. Výrazné pochybnosti do existencie obchodu vnáša aj skutočnosť, že v danom zdaňovacom období si služby v rovnakej výške fakturovali spoločnosti v poradí Helske, s.r.o. › BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o., BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. › žalobca, žalobca › Helske, s.r.o., pričom všetky faktúry zneli na rovnakú sumu a boli uhradené vzájomným započítaním. Všetky tieto tri spoločnosti mali v tom čase uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej tvorili
združenie. 20. So všetkými týmito skutočnosťami sa podrobne vysporiadali orgány verejnej správy. Rovnako aj správny súd detailne zhodnotil vykonané dokazovanie orgánmi verejnej správy, venoval sa vyhodnoteniu skutkového stavu ako aj právnemu posúdeniu. Žalobca ani v časti tohto kasačného bodu nekonkretizoval, v čom malo byť posúdenie hlbšie, na čo konkrétne správny súd a orgány verejnej správy nedali náležitú odpoveď. Za súčasného skutkového a právneho stavu tak aj kasačný súd konštatuje, že nebolo preukázané materiálne plnenie v rámci namietaného obchodu medzi BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. a žalobcom.
21. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že pokiaľ vo vystavenej faktúre nie je riadne špecifikovaná služba, ktorá má byť vykonaná, nezaniká tým právo na odpočet DPH. Daňový subjekt ako nositeľ dôkazného bremena je však v takomto prípade povinný podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku inými dôkazmi preukázať existenciu takéhoto plnenia.
V posudzovanej veci však žalobca v postavení daňového subjektu existenciu takejto služby nepreukázal. Pri preukazovaní je navyše nie zanedbateľnou skutočnosťou, že deklarovaný dodávateľ nebol pre žalobcu neznámou osobou, s ktorou by uzatváral náhodný obchod, ale bol členom rovnakého združenia. 22.
So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti sú kasačné body uplatnené v kasačnej sťažnosti žalobcu nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
23. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné body za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 25. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento
rozsudok
doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 26. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. septembra 2024