2Sfk/58/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200370.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/144/2020
- IČS
- 5020200370
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: PROVYM, spol. s r.o. (pôvodne IZO 4, s.r.o.), so sídlom Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36179574, právne zastúpený JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom: Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45006032, zapísaný v SAK pod reg. č. 306, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/144/2020-154 z 22. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán“) začal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2014 dňa 25. mája 2018. Napriek opakovaným výzvam prvostupňového orgánu na predloženie dokladov potrebných pre vykonanie daňovej kontroly (napríklad oznámenie z 9. apríla 2018, zápisnica o ústnom pojednávaní z 25. mája 2018) žalobca tieto nepredložil. Prvostupňový orgán preto oznámením z 22. februára 2019 žalobcu informoval o určovaní dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia júl až december 2014, nakoľko nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) a o výsledku procesu určovania dane podľa pomôcok vyhotovil protokol č. 102796496/2019 zo 4. decembra 2019. 2. Rozhodnutím č. 100603203/2020 zo 4. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23.305,16 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101263716/2020 z 5. augusta 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Stotožnil sa s prvostupňovým orgánom, že žalobca v procese výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2014 nepredložil správcovi dane žiadne doklady a ani iné písomnosti potrebné k jej výkonu. Doklady požadované správcom dane sa nenachádzali ani na Kriminálnom úrade finančnej správy (ďalej len „KUFS“), ako tvrdil žalobca. Žalovaný tak mal za preukázané, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu v rozsahu oznámenia o daňovej kontrole. V danom prípade bola podľa žalovaného splnená zákonná podmienka oprávňujúca správcu dane pristúpiť v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku k procesu určenia dane podľa pomôcok, pretože žalobca neumožnil vykonanie daňovej kontroly tým, že nepredložil požadované doklady, na ktoré bol správcom dane vyzvaný. 4. Tvrdenie žalobcu, že požadované doklady sa nachádzajú u KUFS, vyhodnotil žalovaný ako nepreukázané. Žalovaný ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že si požadované doklady mal zabezpečiť prvostupňový orgán. Poukázal na to, že prvostupňovému orgánu takáto povinnosť zo zákona nevyplýva a mal to byť práve žalobca, ktorý tak mal učiniť. Rozhodnutie ako aj postup prvostupňového orgánu vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Ďalej žalobca namietal, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 6. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) tak, že ju rozsudkom č. k. 30S/144/2020-154 z 22. marca 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zamietol ako nedôvodnú. 7. Správny súd uviedol, že prvostupňový orgán vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na predloženie dokladov, ktoré od neho boli vyžadované. Keďže tak žalobca neučinil, čím neumožnil vykonať daňovú kontrolu, prvostupňový orgán konal správne, keď podľa § 48 ods. 1 písm. c) zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok. Tvrdenie žalobcu, že vyžadované doklady sa nachádzajú u KUFS, ktorý doklady zaistil, vyhodnotil správny súd ako všeobecné, pričom zdôraznil, že výzvy prvostupňového orgánu obsahovali presnú identifikáciu požadovaných dokladov aj s odôvodnením, že predmetné doklady sa u KUFS nenachádzali. Správny súd tiež podotkol, že išlo o doklady, ktoré by pri zachovaní riadnej súčinnosti mohol žalobca doložiť prostredníctvom tretích osôb, ktorých sa doklady rovnako týkali a že prvostupňovému orgánu taká povinnosť zo zákona nevyplýva. Zákonné podmienky na postup určenia dane podľa pomôcok vyhodnotil správny súd ako splnené a správnu žalobu zamietol.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 9. Žalobca namietal záver o neumožnení daňovej kontroly v dôsledku nepredloženia dokladov. Poukázal na to, že za zákonný nemožno označiť taký postup štátneho orgánu, ktorý najprv odníme daňovému subjektu účtovné doklady a vzápätí začne vykonávať daňovú kontrolu a v jej rámci vyžadovať predloženie týchto ním odňatých účtovných dokladov. 10. Podľa žalobcu nebol ustálený rozsah a zoznam odňatých dokladov daňovému subjektu, pretože v administratívnom spise absentuje zápisnica o odňatí daňových dokladov obsahujúca konkrétny zoznam. Z toho dôvodu nemohol správca dane tvrdiť, že prevzal všetky doklady od KÚFS, a teda ani tvrdiť, že žalobca vyžadované doklady nepredložil a pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok. Zákonné podmienky v zmysle § 48 ods. 2 daňového poriadku považuje žalobca z tohto dôvodu za nenaplnené. 11. Nesúhlasí tiež s tvrdením, že presná identifikácia zaistených dokladov vyplýva zo správnym súdom uvedených listín, a to ani z potvrdenia o zaistení veci, tovaru alebo písomností z 30. januára 2018, ale až zo zápisnice správcu dane zo 7. júna 2018. Zotrval na tvrdení, že všetky účtovné doklady mu boli odňaté KUFS, ktoré nebolo podľa žalobcu v administratívnom konaní vyvrátené, a preto neboli splnené zákonné podmienky na postup určovania dane podľa pomôcok. 12. Žalobca k tvrdeniu správnych orgánov a správneho súdu, že si vyžadované doklady mohol iniciatívne zaobstarať od tretích osôb (svojich dodávateľov), ktorých sa tieto doklady týkali, uviedol, že nie je štátnym orgánom a nedisponuje žiadnou kompetenciou, na základe ktorej by od iných subjektov práva mohol vyžadovať predloženie účtovných dokladov. 13. Žalobca na záver namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti, kde prvostupňový orgán a žalovaný uvádzajú, že od KUFS prvostupňový orgán prebral časť dokladov žalobcu, avšak neuvádzajú, ako tieto dôkazy vyhodnotil. Rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený.
18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 19. Pokiaľ žalobca namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca nekonkretizoval nijaké právne závery či rozhodnutie, ktoré je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, s ktorými by bol rozsudok správneho súdu v rozpore, čo v zmysle § 440 ods. 2 SSP predstavuje podstatnú náležitosť vymedzenia predmetného kasačného dôvodu.
Rovnako rozhodol kasačný súd aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/36/2021 z 30. marca 2023 v bode 21. odôvodnenia. 20. Žalobcova námietka nesprávneho právneho posúdenia splnenia podmienok pre určenie dane podľa pomôcok z dôvodu, že doklady mu boli odňaté KUFS je nedôvodná.
Ako vyplýva z administratívneho spisu, daňový subjekt opakovane upozornil prvostupňový orgán na skutočnosť, že vyžadované doklady boli zaistené KUFS. Na uvedené prvostupňový orgán reagoval žiadosťou o odovzdanie dokladov z 28. mája 2018, na základe ktorej boli zaistené doklady odovzdané prvostupňovému orgánu od KUFS (viď zápisnica o vykonaní úkonu z 7. júna 2018, potvrdenie o odovzdaní písomností z 7. júna 2018, úradný záznam z 28. júna 2018). V menovaných dokumentoch sú konkretizované doklady, ktoré boli zaistené KUFS a ktoré prvostupňový orgán prevzal. Prvostupňový orgán následne opakovane vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov výzvou z 13. augusta 2018, v ktorej riadne špecifikoval doklady, ktoré od KUFS prevzal ako aj tie, ktoré sa v prevzatých dokladoch nenachádzajú, a teda ich predloženie vyžadoval od daňového subjektu.
21. Na základe uvedeného je zrejmé, že námietka nemožnosti predložiť doklady, nakoľko tie boli zaistené KUFS, je nedôvodná, keďže prvostupňový orgán žiadal o predloženie dokladov, ktoré sa medzi dokladmi zaistenými KUFS nenachádzali. Nepredložením požadovaných dokladov žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu a prvostupňový orgán, ktorý zistil základ dane a daň určil podľa pomôcok, konal v súlade s § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku: správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
22. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol ustálený rozsah odňatých dokladov KUFS a z toho dôvodu nie je možné tvrdiť, že od daňového subjektu bolo požadované predloženie dokladov, ktoré sa v dokladoch zaistených KUFS nenachádzali, táto námietka je nedôvodná.
Z administratívneho spisu je zrejmé, aké doklady boli zaistené KUFS, o čom bol v súlade s § 22 ods. 9 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení spísané potvrdenie o zaistení veci, tovaru alebo písomností z 30. januára 2018. Rovnako tak je zrejmé, aké doklady sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali a aké doklady vyžadoval od žalobcu prvostupňový orgán.
23. O rovnakej námietke, týkajúcej sa totožných účastníkov konania, totožných zaistených dokladov dňa 30. januára 2018 a odovzdaných prvostupňovému orgánu dňa 7. júna 2018 už kasačný súd opakovane rozhodoval (viď. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/35/2021 z 29. septembra 2022, sp. zn. 2Sfk/35/2022 z 30. marca 2023, 3Sfk/12/2023 z 28. augusta 2023). Rozdielnosť predmetných vecí spočíva len v tom, že sa jednalo o iné zdaňovacie obdobia (sp. zn. 5Sfk/35/2021 - júl 2014; sp. zn. 2Sfk/35/2022 - október 2015, 3Sfk/12/2023 - december 2015). Okrem uvedeného sa však prakticky jedná o totožný skutkový stav veci, a to najmä s ohľadom na identickú argumentáciu žalobcu.
24. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Vzhľadom na uvedené kasačný súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 5Sfk/ 35/2021 z 29. septembra 2022 (zdaňovacie obdobie júl 2014), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje:
28. Podľa § 22 ods. 9 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o zaistení, vrátení, odovzdaní na vykonanie procesných úkonov alebo na uskladnenie predmetu zaistenia spíše colník úradný záznam a o zaistení veci vydá potvrdenie. Úradný záznam a potvrdenie musia obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej, odňatej alebo prevzatej veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.
29. Citované ustanovenie stanovuje kvalitatívne kritéria pre obsah potvrdenia, ktoré sa subjektu, ktorému sú veci alebo listiny zaisťované, musí vydať. V tejto spojitosti kasačný súd len dodáva, že citované ustanovenie nerobí rozdiel medzi zaistením veci a listiny a teda spôsob ich zaistenia nerozlišuje. Formulácia ustanovenia zároveň ponecháva colníkovi, ako osobe oprávnenej zaistenie vecí a listín vykonať, dostatočný priestor na zváženie, akým spôsobom zaisťovanú vec alebo listinu opíše. Ustanovenie reflektuje na skutočnosť, že druh, podoba a forma vecí a listín sa môže líšiť a preto opis bude vždy závisieť od ich charakteru.
Zároveň treba mať na pamäti, že v prípade zaisťovania veľkého počtu dokumentov v prevádzkach daňových subjektov, tieto sa môžu nachádzať pohromade, založené v zväzkoch, zakladačoch alebo krabiciach. Nebolo by účelné, a úkon zaistenia by trval neprimerane dlho, ak by musel colník jednotlivo zaznamenávať každú jednu listinu, ktorá je ako súčasť uvedených.
Postačuje, ak sa dokumenty nachádzajú ako súčasť väčšieho, no uzavretého celku, tento celok sa zapečatí a dostatočne a odlíšiteľne označí, napríklad tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Z opisu, ktorý zvolil colník v predmetnom prípade vyplýva, že jednotlivé zaistené veci (súbory listín) riadne odlíšil a nie sú medzi sebou zameniteľné. Každá vec je označená poradovým číslom, odlíšená farbou a množstvom listinných dokumentov, ktoré sa v nej nachádzajú.
Ak sa medzi zaistenými vecami nachádzajú aj dva rovnaké zakladače zelenej farby bez označenia, sú odlíšiteľné počtom listinných dokumentov v nej nachádzajúcich sa resp. poradovým číslom. Zaistené veci sú zároveň zapečatené, pričom takto zapečatené a bez porušenia colnej pásky boli dňa 07.06.2018 odovzdané od KÚFS správcovi dane. (V tu prejednávanej veci je zapečatenie colnou páskou zrejmé z potvrdenia o odovzdaní písomností zo 7. júna 2018 - pozn. súdu.)
30. Z takto zaistených vecí a listín môže následne správca dane vykonávať dôkazy a zisťovať skutočnosti dôležité pre daňové konanie. Je logické, že až pri dôslednejšom prehliadaní takto zaistených vecí resp. listín zistí, aké konkrétne listiny boli súčasťou celku, ktoré z nich boli relevantné pre prebiehajúce konanie a o týchto zisteniach spravidla spíše úradný záznam alebo zápisnicu. 31.
Z administratívneho spisu pritom nevyplýva, že by so zaistenými listinami bolo akokoľvek nezákonne manipulované, teda že by niektoré konkrétne listiny chýbali. Práve naopak, pri odovzdávaní zaistených listín správcovi dane boli zistené nezrovnalosti spočívajúce iba v nesprávnom očíslovaní založených dokumentov, ktoré riadne zaznamenané. Manipuláciu so zaistenými listinami koniec koncov v kasačnej sťažnosti nenamietal ani sám sťažovateľ. Kasačný súd je toho názoru, že je dôvodné predpokladať určitú prezumpciu autenticity vyhotoveného potvrdenia, ktoré korešponduje so zaisťovacím úkonom vykonaným povereným colníkom, pričom ani v následnej manipulácii so zaistenými vecami neboli zistené žiadne odchýlky, ktoré by túto autenticitu spochybnili.
32. Kasačný súd sa preto stotožňuje s opodstatnenými závermi orgánov verejnej správy ako aj krajského súdu, že sťažovateľ iba využívajúc vzniknuté skutkové okolnosti a teda účelovo, avšak nepodložene, argumentuje, že požadované doklady boli zaistené KÚFS.
Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že dokumenty za zdaňovacie obdobie júl až december 2014, ktoré správca dane vyžadoval v záujme zistenia DPH, sa medzi zaistenými listinami nenachádzali. V tomto smere, keď KÚFS ako aj správca dane majú svoje zistenia riadne podložené korešpondujúcimi listinnými dokladmi (potvrdeniami a úradnými záznamami) sa všeobecná argumentácia sťažovateľa, že doklady sa majú nachádzať v zaistených dokladoch javí ako nepreukazná a nespôsobilá zvrátiť zistenia správcu dane ktoré boli podkladom pre jeho ďalší procesný postup.
25. V 36. bode odôvodnenia rozsudku sp. zn. 3Sfk/12/2023 z 28. augusta 2023 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky posúdiac rovnakú námietku ako nedôvodnú tiež uviedol, že do pozornosti dáva kasačný súd aj to, že vo veci sťažovateľky prebieha v súčasnosti pred kasačným súdom niekoľko desiatok kasačných konaní, ktorých predmetom je prieskum rozhodnutí o určení dane podľa pomôcok za rôzne zdaňovacie obdobia v rôznych daňových oblastiach (daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty). Ide pritom najmä o zdaňovacie obdobia roku 2014, 2015 a 2016. Vo všetkých týchto konaniach vznáša sťažovateľka rovnakú argumentáciu, a teda že súvisiaca daňová dokumentácia bola odovzdaná KUFS-u, ktorý ju stratil, a preto ju sťažovateľka nemohla predložiť správcovi dane. Kasačný súd považuje za nepravdepodobné, aby sa chyba v rozsahu zaistených dokumentov, v rozpore s vydaným potvrdením o zaistení veci, tovaru alebo písomností zo dňa 30. januára 2018, týkala niekoľkých stoviek, ak nie tisícok listinných dokumentov naprieč rôznymi zdaňovacími obdobiami.
26. Žalobcova námietka nesprávneho právneho posúdenia, v zmysle ktorého si mohol vyžadované doklady zabezpečiť sám od svojich obchodných partnerov, je nedôvodná. Aj táto námietka už bola predmetom prieskumu vo viacerých konaniach totožných účastníkov konania, preto kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje na odôvodnenie bodov 26. a 27. rozsudku sp. zn. 6Sžfk/36/2021 z 30. marca 2023, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje:
26. Okrem uvedeného, správca dane iniciatívne žalobcovi navrhol, akým spôsobom môže doklady predložiť, a to požiadať o ne svojich obchodných partnerov. Aj k tomuto návrhu sa žalobca postavil negatívne, keď sa ani sa nepokúsil svojich obchodných partnerov osloviť. Namiesto toho dôvodil, že od nich nemôže vyžadovať akékoľvek listiny, nakoľko na rozdiel od správcu dane nedisponuje takouto kompetenciou. Z vymenovaných skutočností má kasačný súd za preukázané, že žalobca neposkytol náležitú súčinnosť potrebnú na účely daňovej kontroly a na správne zistenie dane. Správca dane potom nemal inú možnosť ako pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok. Kasačný súd pritom odkazuje na rovnaké právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, prezentované v 34. bode rozsudku, sp. zn. 5Sfk/35/2021, zo dňa 29. septembra 2022. Citovaný rozsudok sa síce týka určenia dane z pridanej hodnoty, ale taktiež postupom určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 daňového poriadku a totožných účastníkoch konania, preto sú v ňom prezentované závery týkajúce sa súčinnosti žalobcu aplikovateľné aj na prejednávaný prípad.
27. Osobitne k argumentácii žalobcu, že nemohol zabezpečiť doklady prostredníctvom svojich obchodných partnerov, kasačný súd poukazuje aj na bod 37. predmetného rozsudku, v ktorom sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyjadril, že nepochopiteľné sú v očiach kasačného súdu aj argumenty sťažovateľa, že nemôže vyžadovať od svojich obchodných partnerov akékoľvek listiny, pretože nedisponuje touto kompetenciou.
Správca dane nezmieňoval akékoľvek listiny, ale listiny, ktoré sa týkali výlučne deklarovaných obchodov, v ktorých žalobca vystupoval ako účastník zmluvného vzťahu. Z vyjadrení sťažovateľa navyše nevyplýva, že by sa o zabezpečenie dokumentov aspoň reálne pokúsil, práve naopak, v tomto ohľade zostal úplne nečinný. Malo by byť práve v jeho záujme a mal by spraviť všetko pre to (pričom zaobstaranie si formálnych dokladov je to minimum), aby mu mohol správca dane vyrubiť daň v skutočnej výške resp. aby mu eventuálne mohol byť priznaný nárok na odpočítania dane z pridanej hodnoty. Z argumentov sa kasačnému súdu naopak javí, že sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že tieto listiny za neho zaobstará správca dane.
S citovaným názorom sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 27. Poslednou námietkou žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorí podľa žalobcu neuviedli, ako vyhodnotili dôkazy - doklady prevzaté od KUFS. Túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako novotu v konaní, nakoľko predmetná námietka nie je obsiahnutá v správnej žalobe. Je pravdou, že nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu bola uvedená ako dôvod správnej žaloby, avšak bez riadneho odôvodnenia žalobcu, v čom podľa neho nepreskúmateľnosť spočíva.
V správnej žalobe žalobca nepreskúmateľnosť rozhodnutí neodôvodňoval ani tvrdeniami uvedenými v kasačnej sťažnosti, teda tým, že v rozhodnutiach absentovala správna úvaha o hodnotení dokladov prevzatých od KUFS. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd sa preto námietkou nepreskúmateľnosti nezaoberal.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
28. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023