2Sfk/60/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200567.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/228/2021
- IČS
- 5021200567
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: POMAS EU s. r. o., so sídlom: Trenčianska 56/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50604724, zastúpený: Mgr. Michaela Uj Hahnová - advokátka, so sídlom: Vlárska 458, 911 05 Trenčín, registrovaná v Slovenskej advokátskej komore pod reg. č. 8696, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/228/2021-170, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101170312/2021 z 7. júla 2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18.400,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie
november 2017. Zároveň znížil žalobcovi nadmerný odpočet DPH z 24.297,36 € na 5.897,36 €. Správca dane spochybnil uskutočnenie obchodov na základe nasledovne vystavených faktúr dodávateľom Media Net Europe s.r.o.: · faktúra č. 170088 z 30. októbra 2017 na sumu 15.600,- € (DPH 2.600,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 300x600 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170091 z 30. októbra 2017 na sumu 12.000 ,- € (DPH 2000,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 728x312 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170112 z 2. novembra 2017 na sumu 12.000,- € (DPH 2000,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 728x312 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170113 z 2. novembra 2017 na sumu 15.600,- € (DPH 2600,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 300x600 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170121 z 22. novembra 2017 na sumu 12.000,- € (DPH 2000,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 728x312 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170122 z 22. novembra 2017 na sumu 15.600,- € (DPH 2600,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 300x600 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170123 z 22. novembra 2017 na sumu 15.600,- € (DPH 2600,- €), predmet
fakturácie: reklamný banner 600x300 za mesiac november 2017, · faktúra č. 170124 z 22. novembra 2017 na sumu 12.000,- € (DPH 2000,- €), predmet fakturácie: reklamný banner 500x200 za mesiac november 2017. Predmetom fakturácie uvedených na všetkých faktúrach je reklamný banner špecifikovaný v jednotlivých faktúrach rôznymi veľkosťami v pixeloch za november 2017.
Ku každej faktúre je priložená zmluva o dielo, predmetom ktorej mal byť reklamný banner v závislosti od jednotlivých zmlúv v rôznych veľkostiach, pokrytie na internetových stránkach www.spravy- media.sk, www.lifestyle-media.sk, www.zabava-media.sk, vyhotovenie reklamných bannerov, spolupráca v oblasti grafických návrhov, poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy. Termín plnenia zo zmlúv bol dohodnutý na november 2017. Zmluvy boli podpísané 27.
októbra 2017. Výnimkou boli dve zmluvy predložené k faktúram č. 170088, č. 170091, ktoré sú boli podpísané 18. septembra 2017 a termín plnenia bol dohodnutý na október 2017. Správca dane poukázal na skutočnosť, že spoločnosť PURimex, s.r.o. fakturovala dodávateľovi žalobcu reklamné kampane - zdieľanie článkov prostredníctvom reklamy na GoogleAdwords a Facebooku, avšak v danom čase Facebook Ireland Limited a 4Grand Canal Square neposkytli spoločnosti PURimex, s.r.o. žiadne služby. Z dôvodu, že nedošlo k zdieľaniu stránok dodávateľa cez Google Adwords a Facebook, neprišlo k preukázaniu návštevnosti na stránkach, na ktorých sa mali zobrazovať bannery tým, že nebola preukázaná návštevnosť, nebolo preukázané ani zobrazenie dohodnutých reklám v dohodnutých počtoch, a teda reálne
dodanie služby. V konaní sa teda nepreukázalo, že vzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení, (ďalej len „zákon o DPH“). Nedodaním služby tak v súlade s § 19 ods. 2 zákona o DPH nevznikla daňová povinnosť. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102006571/ 2021 z 22. októbra 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Žalovaný v rozhodnutí zdôraznil, že aj keď bývalá konateľka dodávateľa verbálne potvrdila vystavenie preverovaných faktúr, jej výpoveď je nedôveryhodná. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodávateľ nemal zamestnancov, pričom služby mala vykonávať len konateľka s počítačom pripojeným na internet prostredníctvom programu na tvorbu webových stránok. Kúpu počítača nevedela preukázať. Konateľka dodávateľa tiež nevedela konkretizovať, aké požiadavky boli potrebné, aby sa stránky, na ktorých mali byť umiestňované reklamné bannery riadne zobrazovali a boli plne čitateľné. Kancelária dodávateľa bola vedená na virtuálnom sídle a bez majetku, pričom vykazovala činnosť, ktorej výsledkom boli tržby len za rok 2017 viac
ako 2 milióny €. Podľa žalovaného je nelogické, aby takúto úspešnú spoločnosť konateľka po začatí preverovania následne previedla na novú osobu a nového konateľa, ktorý je nekontaktný a so správcom dane nespolupracuje. Tvrdení subdodávatelia dodávateľa nevedeli preukázať realizácie subdodávateľských prác, avšak splnomocnenec subdodávateľa PURimex s.r.o.
poukázal na skutočnosť, že práce boli zabezpečené známymi a kamarátmi, ktorých mená však nevedel uviesť. Nebola dostatočne preukázaná návštevnosť stránok, na ktorých mali byť reklamné bannery zverejňované a vyhotovenie, uverejnenie reklamných bannerov v požadovaných rozmeroch. Tiež nebolo preukázané, akým spôsobom sa zobrazovali bannery na webových stránkach, kto ich tam umiestňoval, a ako boli vytvorené. Pri preverovaní webových stránok správcom dane tieto boli nečitateľné. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti bolo dostatočne spochybnené uskutočnenie plnení uvedených na faktúrach. 4. V predmetnej veci predchádzalo rozhodnutiu správcu dane ešte jedno jeho rozhodnutie správcu dane. Toto rozhodnutie bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Žiline. Namietal v nej, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)); rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ ich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP); došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktorá mala za následok vydanie nezákonných rozhodnutí tak správneho orgánu ako aj žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca navrhol, aby príslušný súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. 6. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). 7. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-30S/228/2021-170 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 SSP žalobu voči rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol k jednotlivým sťažnostným bodom uplatneným v žalobe, ktoré sa dotýkajú kasačných bodov, nasledovné závery: · z rozhodnutia správcu dane je nepochybné, že k nepriznaniu odpočtu DPH prišlo z dôvodu nenaplnenia podmienok pre odpočet DPH. Dôvodom bolo nepreukázanie existencie materiálneho plnenia. Konateľka dodávateľa uviedla, že pri reklamných službách návštevnosť stránok zabezpečoval subdodávateľ tak, že vybral jeden populárny článok a zdieľal ho pomocou služby GoogleAdwords a siete Facebook. Tým pritiahol návštevnosť na stránkach, na ktorých boli umiestnené bannery s reklamou v prospech žalobcu. Služby pre subdodávateľa od spoločností zastrešujúce Google a Facebook dodané neboli, čím nemohlo prísť ani k dodaniu služieb dodávateľom žalobcovi. Bannery na stránky dodávateľa umiestňovala osobne konateľka dodávateľa. Ich zdieľanie však má zabezpečovať subdodávateľ, čo sa nepreukázalo; · skúmanie, že žalobcom prijaté plnenie bolo použité v rámci ekonomickej činnosti, je irelevantné z dôvodu spochybnenia samotnej existencie materiálneho plnenia. Navyše podmienkou na odpočet DPH nie je v súlade s doterajšou judikatúrou reklama nemusí viesť priamo k uzavretiu nových zmlúv na to, aby bola považovaná za zdaniteľný obchod; · žalobca sa mal možnosť vyjadriť a oboznámiť s výsledkami vyrubovacieho konania minimálne na ústnom pojednávaní 25. júna 2021, ktorého sa zúčastnil;
· správca dane opakovane vypočul bývalú konateľku dodávateľa Veroniku Šavyovú. Žalobca namietal jej opätovné vypočutie, avšak nešpecifikoval konkrétne okolnosti odôvodňujúce potrebu opätovného výsluchu. Správca dane predvolal na výsluch aj konateľa dodávateľa, ten však bol nekontaktný; · žalovaný nenariadením pojednávania na základe žiadosti žalobcu nekonal protiprávne. Navyše žalobca nešpecifikoval, v čom konkrétne malo nenariadenie pojednávania žalovaným v odvolacom konaní spôsobiť ujmu na jeho právach.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
8. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca v rámci uplatneného kasačného bodu poukázal na nasledovné skutočnosti: · správny súd sa nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu o správnej žalobe a s dôkazmi, ktoré sú v daňovom spise a preukazujú reálne dodanie reklamných služieb; · správny súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v daňovom spise sa nachádzajú dôkazy predložené žalobcom a aj svedkyňou Veronikou Šavyovou, ktorá preukazuje reálne dodanie reklamných služieb. Neskúmal, či sa po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane žalovaným následne správca dane riadil pokynmi a právnym názorom žalovaného v jeho prvom zrušujúcom rozhodnutí a či sa správca dane vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca navrhoval dôkazy na odstránenie nedostatočne zisteného skutkového stavu vrátane výsluchu konateľa žalobcu a Veroniky Šavyovej, správca dane odmietol dopočuť týchto svedkov; · správca dane sa nevysporiadal s tým, prečo sa mu chybne nezobrazujú texty na webových stránkach spoločností Media Net Europe s.r.o. Stránka bola funkčná a nachádzali sa tam bannery; · zo zmlúv o dielo medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že okrem reklamného banneru mal dodávateľ zabezpečiť aj pokrytie na viacerých webových stránkach. Zo strany správcu dane nebolo preukázané, či mala byť poskytnutá služba vyhodnotená na konci mesiaca len na základe počtu klikov na stránkach dodávateľa, alebo sa malo vychádzať zo sumy dohodnutej v zmluve o dielo. V zmluve boli dohodnuté aj ďalšie činnosti, napr. poradenská činnosť a spolupráca v oblasti grafických návrhov; · bolo potrebné sa vysporiadať s tým, že dodávateľ nemal monitorovanie na stránke www.aimmonitor.sk z dôvodu, že nebol členom združenia AIB SLOVAKIA, pričom iba členovia tohto združenia podliehajú monitorovaniu na predmetnej stránke; · z rozhodnutí nie je zrejmé, prečo neprišlo k odpočtu DPH. Na jednej strane bolo konštatované, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky, na druhej strane bolo konštatované podvodné konanie v dôsledku naplnenia tzv. Axel-Kittel testu. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
11. Kasačný súd v zmysle § 455 SSP nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní. 12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený.
13. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 14. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvody kasačnej sťažnosti vymedzia tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Napriek pomerne komplikovanému textu kasačnej sťažnosti, v ktorej žalobca napáda množstvo čiastkových záverov, nebolo sporné, že žalobca napáda rozsudok správneho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v časti vyhodnotenia splnenia podmienok pre odpočet DPH. Pri tomto posúdení kasačný súd vychádza z interpretačného pravidla uvedeného v § 55 ods. 3 SSP, podľa, ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. 15.
Právo na odpočet DPH upravuje § 49 zákona o DPH. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a) tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ .
. . Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 16. Pri posúdení existencie materiálneho plnenia je treba v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotiť všetky dôkazy jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti. V zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov.
17. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že v predmetnej veci prišlo k nepriznaniu nadmerného odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie podľa § 49 zákona o DPH pre nepreukázanie reálnej existencie zdaniteľného plnenia - dodanej služby. Kasačný súd si je vedomý, že jednotlivé faktúry boli vystavené, za konkrétne bannery. K týmto faktúram však boli priložené zmluvy o dielo, ktoré ale uvádzali väčší rozsah služieb. Je preto dôvodne spochybniteľné, že faktúry boli vystavované len za výrobu bannerov v elektronickej podobe za predpokladu, že predmetom zmlúv o dielo bol omnoho väčší rozsah služieb, vrátane umiestňovania bannerov na internetové stránky vo vlastníctve dodávateľa. Z dokladov predložených žalobcom (faktúry, zmluvy o dielo) vyplýva, že predmetom písomných zmlúv o dielo sú reklamné bannery, pokrytie na troch v týchto zmluvách špecifikovaných internetových stránkach, spolupráca v oblasti grafických návrhov a poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy. V jednotlivých faktúrach vystavených za reklamné bannery nie sú fakturované sumy výrazne nižšie, ako dohodnuté sumy v zmluvách o dielo označené ako kúpna cena.
So zreteľom na uvedené sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu a orgánov verejnej správy, že predmet plnenia nie je možné viazať len na bannery, ale aj na ďalšie služby spojené s reklamou žalobcu. 18. Citovaný § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH stanovuje pravidlo, že žalobca má právo na odpočítanie dane len z takých služieb, ktoré použije na dodávky vlastných tovarov a služieb ako platiteľ. Pre tento účel je povinný preukázať dodanie služby a zároveň jej použitie na ďalšie dodávky. Z predložených dokladov však žalobca nepreukázal, že by mu bola poskytnutá taká služba, ktorá by bola spôsobilá byť použitá na dodávky vlastných tovarov a služieb.
Z administratívneho spisu vyplýva, že zo strany žalobcu nebolo riadne konkretizované, čo je predmetom materiálneho plnenia. Napriek tomu, že faktúry zneli len na vytvorenie reklamných bannerov, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že celková služba mala byť omnoho širšia. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku však už tu bolo povinnosťou žalobcu preukázať reálny rozsah služby aj jeho splnenie. Splnenie tejto povinnosti žalobcu však zistené nebolo.
19. Pri posudzovaní reklamných služieb správny súd vhodne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo 6. marca 2018, podľa ktorého pri reklamných službách nie je nutné dokazovať zo strany žalobcu v postavení daňového subjektu reálnu existenciu nových obchodov v dôsledku týchto reklamných služieb.
To však neznamená, že v prípade reklamných služieb nie je zo strany daňového subjektu potrebné jasne špecifikovať, čo je vlastne predmetom kontraktu s dodávateľom a preukázať minimálne dôveryhodnosť, resp. ekonomickú opodstatnenosť, predmetnej obchodnej operácie.
20. Na dôveryhodnosť obchodnej operácie upriamil pozornosť aj kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Sfk/89/2023 z 22. januára 2025, ktorý sa týkal toho istého dodávateľa, ale iného odberateľa. V jeho bode 52 sa uvádza: Dôveryhodnosť každej obchodnej a účtovnej operácie sa odvíja od jej ekonomického zmyslu, ktorý daňový subjekt sleduje. Tento ekonomický
dôvod či podnikateľský zámer by mal byť z dokladov zrejmý, resp. ľahko vysvetliteľný. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí vedieť preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo a že tento obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Racionálne zmýšľajúci podnikateľ nepochybne vie, prečo daný tovar (službu) nakúpil a ako ho hodlá za pomoci svojich podnikateľských kapacít použiť na svoje podnikanie. Ekonomický dôvod (kauzu) transakcie, u ktorej správca dane zistí dôvodné pochybnosti o jej reálnom uskutočnení, nestačí v rámci daňovej kontroly doložiť daňovými a účtovnými dokladmi. Je potrebné vysvetliť, akú podnikateľskú príležitosť daňový subjekt sledoval, keďže podnikaním nie je vytváranie viac či menej hodnoverných daňových a účtovných dokladov, ale sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 Obchodného zákonníka).
21. V súlade s týmito závermi preto platí, že aj pri reklamných službách pri uplatnení nadmerného odpočtu DPH je potrebné skúmať, či predmetná reklamná služba vykazovala známky dôveryhodnosti v tom, že bolo od nej možné očakávať prínos v podobe nových obchodov. Reklamná služba tak v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH musí vykazovať znaky toho, že je tu jej reálna možnosť na to, že reklamné služby budú smerovať k dodávke vlastných tovarov a služieb objednávateľa reklamy.
22. Na základe všetkých uvedených skutočností dospeli orgány verejnej správy k správnemu záveru, že predmet služby mal byť širší, ako bol uvedený na jednotlivých faktúrach. Kasačný súd sa pritom stotožňuje s tým, že služba preukázaná nebola.
23. Pri jednotlivých faktúrach sa nachádza v administratívnom spise v podstate vizuálne identický banner. Orgány verejnej správy spolu so správnym súdom poukázali na viaceré nezrovnalosti vrátane toho, že dodávateľ žalobcu nemal zamestnancov, bol vedený na virtuálnom sídle bez majetku, nebola preukázaná návštevnosť stránok, na ktorých mali byť bannery zdieľané. Rovnako neprišlo k preukázaniu zdieľania článkov pomocou Google Adwords a Facebook. Žalovaný pritom správne poukázal na výpoveď p. T., pracujúceho pre subdodávateľa, na základe ktorej možno do materiálneho plnenia zahrnúť aj toto zdieľanie. Nebolo preukázané vytvorenie bannerov v požadovaných rozmeroch a ďalšie činnosti špecifikované v zmluvách o dielo.
24. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH bol tak žalobca povinný podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku preukázať existenciu reálnej služby, prípadne jej časti. So zreteľom na všetky pochybnosti však kasačný súd konštatuje správnosť vyhodnotenia správneho súdu a orgánov verejnej správy, že existencia služby preukázaná nebola. 25. Na uvedenom závere nič nemenia ani skutočnosti uvádzané v kasačnej sťažnosti. Žalobca síce uvádza, že vo veci mali byť vykonané ďalšie dôkazy, vrátane výsluchu pani Šavyovej, avšak nekonkretizuje, v čom by tieto dôkazy mohli doobjasňovať skutkový stav. Respektíve, prečo by na základe týchto dôkazov mal byť prijatý iný záver. Pokiaľ žalobca uvádza, že zo strany správcu dane nebolo preukázané, aký bol reálny rozsah služby, táto povinnosť bola na strane žalobcu. 26. Kasačný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačné body za nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
27. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnom sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 29. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. februára 2025