2Sfk/6/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcu: LPH Vranov n/T, s. r. o., so sídlom Pod Dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31706029, zastúpený advokátom: JUDr. Bohumil Novák, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34989765, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101950661/2019 zo dňa 15.08.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/65/2019-158 zo dňa 09.09.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/65/2019-158 zo dňa 09.09.2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Protokol č. 9710401/5/5118064/2013/Gala zo dňa 14.11.2013. 2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9710401/5/1168528/2014/Gala zo dňa 27.03.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 47779,49 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“). 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100305/1/497632/2014/5057 zo dňa 11.11.2024 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.03.2014. 4. Na podklade žaloby Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/3/2015-248 zo dňa 10.11.2015 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/497632/2014//5057 zo dňa 11.11.2014 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 9710401/5/1168528/2014/Gala zo dňa 27.03.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalovaný odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“ alebo „Najvyšší súd SR“) rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/3/2015-248 zo dňa 10.11.2015. NS SR vyslovil názor, že správca dane i žalovaný napriek riadnemu zisteniu skutkového stavu vo vydaných rozhodnutiach nerozlíšili zneužitie práva od podvodného konania na DPH. Podľa názoru odvolacieho súdu správcom dane zistené skutočnosti svedčia o účasti daňového subjektu na podvodnom reťazci spoločností spojenom s únikom na DPH, ale nie je nad všetky pochybnosti zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na DPH a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. 6. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období október 2008 uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej výške 1439404,32 Sk, t. j. 47779,49 eur, a to z tovaru - stavebná oceľ v množstve celkom 519,896 ton, na základe faktúr vystavených od dodávateľa Solid Press Slovakia, s.r.o. Uvedený tovar žalobca následne dodával s oslobodením od dane do Českej republiky odberateľovi LANDORIKA s.r.o. 7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100468020/2019 zo dňa 19.02.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 47779,49 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2008. 8. Správca dane k obchodným operáciám uviedol, že tieto spočívali v deklarovaní dodania stavebnej ocele v kruhovom reťazci zúčastnených spoločností a boli vytvorené len s cieľom získať daňové zvýhodnenie bez iného podnikateľského účelu. Podľa správcu dane žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa nákupom stavebnej ocele zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH. 9. Žalovaný rozhodnutím č. 101950661/2019 zo dňa 15.08.2019 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

10. Proti napadnutému rozhodnutiu v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím podal žalobca správnu žalobu, požadoval ich zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/65/2019-158 zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Aplikáciu § 140 SSP odôvodnil krajský súd tým, že ide o totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, v ktorej bol vyrubený rozdiel DPH, vychádzalo sa z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008 s totožnými výsledkami, pričom aj žalobca uplatnil totožné žalobné dôvody. Krajský súd uviedol, že rozdiel spočíva len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie (v posudzovanom období sa jedná o október 2008 a v konaní, v ktorom bol vydaný citovaný rozsudok, sa jednalo o september 2008).

Nedôvodná je preto námietka, že uplynula prekluzívna lehota, pretože priamo zo zákona (daňového poriadku a OSP, resp. SSP) vyplýva spočívanie prekluzívnej lehoty; - nedôvodná je aj námietka, že zamestnankyne správcu dane, ktoré vydali protokol z daňovej kontroly, boli vo veci zaujaté podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku, a preto nemali ďalej konať vo vyrubovacom konaní. Podľa názoru krajského súdu protokol nepredstavuje rozhodnutie a vyrubovacie konanie nemožno chápať ako konanie na inom stupni, kde zo zákona vzniká povinnosť vylúčiť zamestnancov, ktorí sa zúčastnili konania na prvom stupni; - nedôvodná je aj námietka, že správca dane žalobcu neupovedomil o vzniku svojich pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, keďže tak správca dane urobil listom zo dňa

L.. U. N. a Ing. Jána Manduľáka - konateľa žalobcu; - v otázke zákonnosti použitia výsluchov obvineného z trestného konania v daňovom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/55/2017 zo dňa 11.09.2018 i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 2 Afs 24/2007 - 131 zo dňa 30.01.2008; - zdôraznil, že správca dane použil v daňovom konaní ako jeden z kľúčových dôkazov výsluch iného obvineného (L.. U. N.), pričom je neprijateľné, aby sa skutkové zistenia v daňovom konaní vytvárali, či stotožňovali s neoverenými tvrdeniami priznávajúceho spoluobvineného

Pri žiadnej z osôb vypovedajúcich v trestnom konaní nie je dopredu zaručené, že vypovedá pravdu; to platí o to viac pri spoluobvinenom, ktorý je sám páchateľom trestnej činnosti. Preto tvrdenia správcu dane o dôveryhodnosti výpovede L.. N. v trestnom konaní, pokiaľ nie sú následne verifikované v daňovom konaní, sú predčasné. Úlohou správcu dane je preukázať tvrdené skutočnosti o účasti žalobcu na daňovom podvode v rovine daňovej, pričom dôkazné bremeno v tomto smere je výlučne na daňových orgánoch; - finančné orgány neodstránili nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017.

Taktiež upozornil na rozdiel medzi podvodným konaním a zneužitím práva; - správny súd dospel k záveru, že aj napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné pre nesplnenie povinnosti daňových orgánov určiť, kde v konaní došlo k daňovému úniku a ako sa na tomto podvodnom konaní zúčastňovali plnenia žalobcu pre spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o., teda konštatoval nedostatočné odôvodnenie účasti žalobcu na podvodnom konaní; - správca dane za únik na dani označil spätné nadobudnutie tovaru z Českej republiky subjektom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a nezdanenie stavebnej ocele spoločnosťou LANDORIKA s.r.o. v IV. štvrťroku 2008. Správca dane však nekonštatoval, že by v predmetnom konaní spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. spočíval únik na dani, resp. nedefinoval v čom konkrétne tento únik mal spočívať, keďže neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu daň, čo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania. Čo sa týka spoločnosti LANDORIKA s.r.o., z tvrdení správcu dane vyplýva, že táto dodaný tovar od žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2008 [v posudzovanom prípade ide o zdaňovacie obdobie október 2008 - poznámka

podvode; - s námietkami žalobcu týkajúcimi sa zavinenia žalobcu sa správny súd nezaoberal z dôvodu, že správcom dane ani žalovaným nebolo doposiaľ preukázané, že by bol žalobca súčasťou podvodného konania, resp. konania zneužívajúceho; - napokon ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly, keďže daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom.

14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

16. Podľa sťažovateľa je zo zisteného skutkového stavu zrejmé (a nevyplýva to iba z výpovede svedka L.. N.), že bol účelovo vytvorený a správcom dane identifikovaný fakturačný reťazec daňových subjektov z tuzemska ako aj z iných členských štátov (aj personálne prepojených), ktorí si medzi sebou vyhotovovali faktúry za tovar - stavebná oceľ a dubové podlahy - tak, aby si jednotlivé články reťazca mohli uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, avšak bez toho, aby tovar skutočne bol reálne dodávaný (aj keď určité množstvo tovaru existovalo a za účelom preukazovania prepravy do iného členského štátu bolo opakovane prevážané zo Slovenska do Českej republiky a späť).

odpočítania dane. A keďže táto spoločnosť nemala reálne nadobudnutie tovaru, a to ani od tuzemských dodávateľov (tovar mala fiktívne fakturovaný v kruhu z iného členského štátu a zároveň ho mala reálne k dispozícii, pretože ten istý tovar predávaný v kruhu nikdy reálne nezmenil vlastníka - bol „načierno“ späť privážaný do spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., odkiaľ sa použil na nové obchody), tak potom deklarované odpočítanie dane bolo rovnako fiktívne a v rozpore so zákonom o DPH a jeho uplatnením vznikal daňový únik. Daňový únik zároveň vznikal aj u odberateľov spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a ich odberateľov, ktorí uplatňovali odpočítanie dane, pritom najviac profitovala vždy tá spoločnosť v reťazci, ktorá fakturovala tovar do iného členského štátu ako oslobodený od dane (na vstupe mala odpočítanie dane a na výstupe nulovú dňovú povinnosť).

pri vysokých obratoch. Celý reťazec bol organizovaný, bez reálneho vzniku pohľadávok a záväzkov, nemal komerčný účel a bol vedome dohodnutý za účelom získavania financií od štátu, čo uviedol aj L.. U. N. vo svojej svedeckej výpovedi.

Správca dane na poskytnutie zápisníc z výpovedí L.. U. N. a Ing. Jána Manduľáka vyzval príslušný orgán v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 daňového poriadku, ktorý následne v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz

Namietal tiež uplynutie objektívnej prekluzívnej desaťročnej lehoty podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku, pričom správca dane musí tieto skutočnosti skúmať ex offo. Keďže správca dane je povinný toto daňové konanie zastaviť podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku, je podanie kasačnej sťažnosti v tejto veci zbytočné. Žalobca dal do pozornosti, že celé konanie trvá viac ako desať rokov iba zavinením daňových orgánov a kvôli ich nezákonnému postupu a nezákonným rozhodnutiam. Ďalej žalobca namietal, že sťažovateľ uvádza v kasačnej sťažnosti nové skutočnosti a prekrúca a účelovo mení skutočnosti uvedené finančnými orgánmi v ich

Jána Manduľáka. Na základe uvedeného žalobca kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

22. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia finančných orgánov, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 z dôvodu neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Solid Press Slovakia, s.r.o. za dodanie stavebnej ocele. Finančné orgány skonštatovali, že predmetné obchody sú súčasťou kruhového reťazca vykazujúceho podvodný charakter a že žalobca o tomto podvode vedel alebo vedieť mal a mohol.

24. Z citovaného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti, a to primárne na tom základe, že správca dane neidentifikoval, v čom spočíval únik na dani a neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu daň, čo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“). Vytkol tiež predčasnosť tvrdení správcu dane o dôveryhodnosti výpovede L.. U. N. v trestnom konaní, keďže obsah výpovede nebol verifikovaný v daňovom konaní.

Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k presvedčeniu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa § 140 SSP, pričom pri ďalších úvahách (body 27. až 38.) vychádzal zo skorších rozsudkov Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sfk/6/2022 zo dňa 30.04.2024 a sp. zn. 1Sfk/ 8/2022 zo dňa 30.04.2024.

28. Napriek tomu, že vo veciach vyrubenia rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobia september 2008 a október 2008 bola uplatnená obdobná žalobná argumentácia a vychádzalo sa z totožnej daňovej kontroly, táto nemala rovnaké závery, ako uvádza krajský súd v napadnutom

29. V prejednávanej veci viažucej sa k zdaňovaciemu obdobiu október 2008 bol vo vzťahu k stavebnej oceli identifikovaný reťazec spoločností zahŕňajúci o. i. subjekty Solid Press Slovakia, s.r.o. - žalobca - LANDORIKA s.r.o.(ČR) a Tatra Trade Corporation s.r.o.

Krajský súd teda v citovanom rozsudku výslovne uvádza, že v septembri 2008 spoločnosť LANDORIKA s.r.o. tovar od žalobcu priznala a zdanila (a teda tu nie je identifikovaný daňový únik), avšak k nezdaneniu stavebnej ocele spoločnosťou LANDORIKA s.r.o. malo dôjsť v IV. štvrťroku 2008 (t. j. mesiace október - december 2008). Zjavne pritom ušlo

V rozhodujúcej otázke, či správcom dane bol alebo nebol identifikovaný únik, preto zo strany krajského súdu nebolo na mieste odkázať cez § 140 SSP na citovaný rozsudok krajského súdu, ale naopak, vecne sa zaoberať tým a preskúmať, či je v tejto veci (október 2008) identifikovaný daňový únik u spoločnosti LANDORIKA s.r.o., prípadne aj u inej spoločnosti, pretože existencia daňového úniku je nevyhnutným predpokladom pre záver o účasti žalobcu na daňovom podvode. 32.

Právne posúdenie správneho súdu, či v predmetných reťazových obchodoch a v predmetnom zdaňovacom období (október 2008) došlo k daňovému úniku alebo nie, ktorého správnosť by mal kasačný súd preskúmať v kasačnom konaní na základe podanej kasačnej sťažnosti, totiž v napadnutom rozsudku absentovalo. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti posúdil kasačný súd napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný a dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

34. Pokiaľ ide o otázku (kritérium) č. 2.) tzv. Axel Kittel testu, t. j. či je daňový únik dôsledkom podvodného konania, tá spočíva vo vyhodnotení, či vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 publikovaný pod č. 63/2023 ZNSS).

36. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správca dane doplnil dokazovanie oboznámením sa so zápisnicami o výsluchu obvinených L.. U. N. (a Ing. Jána Manduľáka - konateľa žalobcu) až po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia v správnom súdom konaní. Najvyšší súd SR sa však v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017 už vyjadroval k miere zistenia skutkového stavu daňovými orgánmi, pričom skonštatoval nasledovné: „Zistenia správcu dane indikujú účasť žalobcu na podvodnom reťazci spoločností zahŕňajúcich cezhraničné transfery tovaru v rámci Európskej únie, v ktorých zjavne figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane, alebo znižovať daňovú povinnosť.“ (bod 42); „Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia by bolo možné i podľa názoru odvolacieho súdu súhlasiť so záverom, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do obchodných

V súčasnosti však ani odvolaciemu súdu nie je nad všetky pochybnosti zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od spoločností Solid Press Slovakia, s. r. o. a Tatra Trade Corporation, s. r. o.“( bod 69).

Pre daňový podvod je typické, že uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam, pričom pri skúmaní zavinenia daňového subjektu (teda či vedel alebo vedieť mohol a mal) je celkom bežné, že sa hodnotí, ako podozrivo by sa transakcia javila bežne obozretnému podnikateľovi. Preto kasačný súd nevidí nič nesprávne ani na formuláciách správcu dane typu „žalobcovi muselo byť podozrivé.

Zo dňa 11.01.2024, ktorý vo svojej podstate potvrdzuje aj závery plynúce z predchádzajúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017 o tom, že preukázanie karuselového reťazca na odopretie odpočtu DPH samo o sebe nepostačuje. Podľa SD EÚ „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že: (i) bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového fakturačného reťazca, (ii) uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na tomto podvode alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na podvode, ako aj ich jednotlivých konaní.“

Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je však potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak zjavne ide o požiadavku vedenú snahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku je potrebné uviesť, že k porušeniu práva daňového subjektu spočívajúceho v tom, že daňový subjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v trestnom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva, by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali, resp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa.

daňovom konaní ako svedka. Nie je možné, aby dôkaz, ktorý má pôvod v trestnom konaní, bol jediným rozhodujúcim dôkazom, na ktorom správca dane založí svoje tvrdenie o tom, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno. Iba v prípade, ak dôkaz získaný z výpovede obvineného v trestnom konaní poskytuje spoločne s dôkazmi získanými v priebehu daňového konania ucelenú a presvedčivú verziu existencie skutočností vyvracajúcich vierohodnosť, správnosť či úplnosť účtovníctva, evidencií či záznamov povinne vedených daňovým subjektom, možno hovoriť o tom, že správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno.

že dodržiavanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva EÚ, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na základe tejto zásady sa musí osobám, ktorých záujmy toto rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí.

V. Záver

42. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 43. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať, vysporiadať sa so žalobnými námietkami a skúmať, či sú splnené podmienky účasti žalobcu na podvodnom konaní (Axel Kittel test), pričom právne závery bude vyvodzovať zo skutkového stavu príznačného pre predmetné zdaňovacie obdobie október 2008 a vo vzťahu k identifikovaným reťazcom spoločností. 44. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. júla 2024