2Sfk/6/2025

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2008 - apríl 2008 a jún 2008 - november 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 645/320/83873/2010/Vask zo dňa 09.09.2010 a Dodatok zo dňa 08.10.2010, ktoré boli so žalobcom prerokované a podpísané dňa 08.10.2010. 2. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a Protokolu č. 645/320/83873/2010/Vask zo dňa 09.09.2010 a Dodatku zo dňa 08.10.2010 vydal správca dane rozhodnutia č. 645/230/91042/

4. Na základe žalôb žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 podané žaloby zamietol. Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa 26.07.2017 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 potvrdil.

6. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudkom sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021 (právoplatným dňa 11.08.2021) zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/ 1149-91565/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/ 230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ako aj rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/ 1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/ 230/91042/10/Feč zo dňa 12.10.2010, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021 správca dane z dôvodu zachovania procesných práv žalobcu zaslal žalobcovi Oboznámenie so zisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 č. 102005375/ 2021 zo dňa 22.10.2021, pričom prílohami zaslaného oboznámenia boli odpovede na správcom dane zaslané žiadosti o MVI č. 635/320/2030/2009 a č. 645/320/16059/2010/Vask, vrátane príloh, pričom určil žalobcovi lehotu 15 dní na vyjadrenie a navrhnutie ďalšieho dokazovania. Žalobca dňa 23.11.2021 doručil správcovi dane Vyjadrenie k oboznámeniu správcu dane zo dňa 22.10.2021, v ktorom žalobca namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane

dokazovania. Dňa 23.02.2022 žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k predmetnej výzve zo dňa 13.01.2022. 8. Správca dane následne rozhodnutím č. 138115/2022 zo dňa 06.04.2022 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 345.871,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2008 a rozhodnutím č. 138319/2022 zo dňa 06.04.2022 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 353.175,06 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2008 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia správcu dane“).

investičného zlata oslobodené od dane, pri ktorom nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť, žalobcovi ako jeho odberateľovi tiež nevzniklo právo na odpočítanie dane. 9. Správca dane v predmetných prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že v priebehu administratívneho konania na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetná komodita „zlato s rýdzosťou 999,9 tisícin“ bola v skutočnosti investičným zlatom a bola dodávaná na Slovensko z Rakúska prostredníctvom dvoch obchodných reťazcov, a to: a) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) - Excelent gold plus s.r.o. (Česká republika) - LAZZA s.r.o. Poriadie - A. Energie s.r.o. Trnava - Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca) b) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) - HiB Trade s.r.o. Spišská Nová Ves - A. J. Secret Consulting, s.r.o. Bratislava - Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca).

Medzičlánky v rámci vyššie uvedených obchodných reťazcov žiadnym spôsobom zlato nespracovávali, neprepracovali, nepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy a vo forme ako ho nakúpili, ho predali svojim odberateľom, t. j. v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti a v rovnakom

porušil zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 11. Na základe žalobcom podaných odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam, žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutiami č. 502173/2022 zo dňa 24. novembra 2022 a č. 502262/ 2022 zo dňa 24. novembra 2022 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutia“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutia.

12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. TN-11S/17/2023 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne: · Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že uplynula objektívna prekluzívna lehota na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku. Správny súd poukázal na časové súvzťažnosti, zohľadnil obdobia vedenia konaní na Krajskom súde v Trenčíne a na Najvyššom súde Slovenskej republiky a dospel s odkazom na ustanovenie § 246d druhá veta zákona č.

· Žalobca tiež namietal tvrdenie správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a administratívnych spisov týkajúcich sa veci konštatoval, že správca dane správne vyhodnotil nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Správny súd pritom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016, C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24., 26. a 27.) a uviedol vzťah medzi nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane a účasťou na daňovom podvode, resp. zneužitím práva. · Správny súd následne vysvetlil dôkaznú povinnosť daňového subjektu a otázku prenosu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom poukázal i na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa

nespracovávali, neprepracovali, nepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy a vo forme ako ho nakúpili, ho predali svojim odberateľom, t. j. v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti a v rovnakom tvare. Navyše dodávateľ - spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH na faktúrach pre spoločnosť Excelent Gold Plus, s.r.o. tam uvedené zlaté tehly označil aj ako investičné zlato oslobodené od dane s odkazom na tamojšiu právnu úpravu („Anlagegold laut § 6 Abs.

zo dňa 28. apríla 2023 bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/ 2024-16 zo dňa 25.01.2024 odmietnutá. · Podľa správneho súdu z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený s dôkazmi vykonanými správcom dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane sa ho snaží oboznámiť s vykonaným dokazovaním až po viac ako 12 rokoch, tak toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly a jeho Dodatok č. 1 bol so žalobcom prerokovaný dňa 08.10.2010 a obaja prítomní konatelia žalobcu protokol aj Dodatok č. 1 podpísali, pričom súčasne do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 645/320/90278/2010/Vask zo dňa 08.10.2010 uviedli, že nesúhlasia s výsledkami daňovej kontroly a trvajú na svojich vyjadreniach, ktoré uviedli vo svojom stanovisku k prerokovávanému protokolu. · Správny súd tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie so zisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 zo

· Rovnako žalobnú námietku o nezákonnosti vykonaných dôkazov pri miestnych zisťovaniach, počas ktorých boli vykonané výsluchy svedkov a konateľov dodávateľov žalobcu považuje správny súd za neopodstatnenú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, na základe dožiadaní vykonali miestne príslušní správcovia dane miestne zisťovania a ústne pojednávania s konateľmi dodávateľov žalobcu, pričom nešlo o výsluchy svedkov a správca dane správne na tieto dôkazy prihliadal v zmysle § 16, § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. · Ohľadom námietky žalobcu, že mu neboli doručené žiadne písomnosti s dátumom 11., 12. a 17.03.2010, ktoré by oznamovali akékoľvek skutočnosti, správny súd uviedol, že z administratívnych spisov zistil, že ide o úradné záznamy, podľa ktorých sa správca dane v dňoch 11., 12. a 17.03.2010 pokúšal telefonicky skontaktovať s konateľkou žalobcu za účelom informovať žalobcu o stave daňovej kontroly a o dovtedajších zisteniach, čo uviedol aj v napadnutých rozhodnutiach.

III. Konanie na kasačnom súde

Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne: · Správny súd nesprávne posúdil námietku uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane. Sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 69 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého malo dôjsť k uplynutiu objektívnej 10 ročnej lehoty.

Podľa názoru sťažovateľa, nezákonnosť daňovej kontroly nie je možné napraviť vo vyrubovacom konaní, pretože účel vyrubovacieho konania nie je rovnaký ako účel daňovej kontroly. · Nezákonnosť daňovej kontroly spočívala v tom, že správca dane so sťažovateľom nespolupracoval, sťažovateľ nevedel aké úkony správca dane vykonáva, nebolo možné sa k nim a spôsobu ich získania vyjadriť, nebolo možné predkladať žiadne dôkazy a dôkazné

hodnotenie. Informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií nemožno použiť ako dôkazy v daňovom konaní, pretože tieto majú charakter informácií, ktorými sa preveruje skutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený vykonaným dokazovaním.

Správca dane vykonával vlastné zisťovania, bez akejkoľvek vedomosti a spolupráce so sťažovateľom, o ktorých tvrdí, že mu ich oznámil v protokole z daňovej kontroly. Tieto zistenia sa týkajú subjektov, s ktorými sťažovateľ neobchodoval. Konateľka sťažovateľovho dodávateľa potvrdila dodanie v plnom rozsahu tak, ako je uvedené na predložených dokladoch, tieto skutočnosti však správny súd vôbec ani nespomenul v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. · Podľa názoru sťažovateľa boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vznik práva

Tvrdenie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok z dôvodu uvedenia tovaru na faktúre ako „priemyselné zlato“, pričom v skutočnosti malo byť nakupované zlato investičné, je iba prevzatím argumentácie finančných orgánov zo strany správneho súdu v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci. Podľa názoru sťažovateľa bolo dodanie priemyselného zlata usvedčené výpoveďami osôb H., X. a N.· Správny súd v napadnutom rozhodnutí, v bode 81, uvádza, že dôkazy získané pri miestnych zisťovaniach správcu dane sú zákonnými dôkazmi, lebo dožiadaní správcovia dane vykonali ústne pojednávania s konateľmi sťažovateľových dodávateľov a nešlo pritom o výsluch svedkov. Sťažovateľ sa s uvedeným názorom nestotožňuje, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/6/2012 z 30. januára 2013 a uvádza, že aj dožiadaný daňový úrad musí zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňovníkov, ktoré sú stanovené zákonom. V rámci všetkých dožiadaní, ktoré sa v tejto veci uskutočnili, vykonal dožiadaný správca dane aj ústne pojednávania, o ktorých

Bratislava vykonali príslušné finančné orgány daňovú kontrolu s vydaním právoplatných rozhodnutí so záverom, že tieto spoločnosti dodali sťažovateľovi priemyselné zlato. 15. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach a k obsahu kasačnej sťažnosti sa nevyjadril. Zároveň navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu, ako vecne správny potvrdil.

1992 Zb.) je zabezpečiť, aby správca dane konal hospodárne a efektívne tak, aby rozhodol o povinnosti daňového subjektu v primeranej lehote s cieľom zachovania právnej istoty v právnych vzťahoch. Do dĺžky prekluzívnej lehoty nemožno započítavať čas prieskumného konania pred súdom, pretože v tomto čase administratívne konanie už neprebieha (je právoplatne skončené). Správca dane si splnil svoju povinnosť rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, predĺženej o čas súdneho konania.

20. V súvislosti s namietanou nezákonnosťou daňového konania ako celku, možno uviesť nasledovné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn. 2Sžf/1/2019, v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie doručil sťažovateľovi list („Oboznámenie so zisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 u daňového subjektu Zlatá huta, spol. s r. o. zo dňa 22.10.2021“), kde podrobne uviedol zistenia z daňovej kontroly s poukazom na vykonané dôkazy a informácie získané na základe MVDI. Správca dane súčasne vyzval sťažovateľa na vyjadrenie a umožnil mu navrhnúť ďalšie dokazovanie tak, aby boli zachované zásady daňového konania a aby bolo zabezpečené objektívne zistenie skutkového stavu veci. Týmto spôsobom dal správca dane sťažovateľovi možnosť konfrontovať informácie zistené prostredníctvom MVDI. Sťažovateľ svoje právo využil a zaslal správcovi dane dve vyjadrenia, v rámci ktorých navrhol tiež vykonanie dôkazov. Správca dane sa následne s vyjadreniami a návrhmi sťažovateľa vysporiadal v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

23. Správny súd sa dostatočne vysporiadal i s otázkou nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH. V prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť relevantné tvrdenia a v nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva na odpočítanie dane (pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/ 2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).

25. Kasačný súd považuje argumentáciu žalovaného a správcu dane za presvedčivú a podporenú relevantnými podkladmi. Výpovede sťažovateľom navrhovaných svedkov neboli, podľa názoru žalovaného, spôsobilé spochybniť záver správcu dane a žalovaného o dodaní investičného zlata. Uvedené totiž bolo jednoznačne preukázané faktúrami rakúskeho dodávateľa na začiatku obchodného reťazca, spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, ktorý sa zaoberá výlučne predajom investičného zlata (nie priemyselného).

V tejto súvislosti správny súd vhodne poukázal i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. z. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28. apríla 2023, týkajúci sa sťažovateľa v identickej veci, za iné zdaňovacie obdobie (december 2008), kde kasačný súd dospel k rovnakému záveru.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že V. Q. vypovedal do zápisnice o ústnom pojednávaní v postavení vtedajšieho konateľa spoločnosti HiB Trade s.r.o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly uvedenej spoločnosti. U. X. vypovedala do zápisnice o ústnom pojednávaní v postavení konateľky spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v tejto spoločnosti. Správca dane teda v konaní so sťažovateľom použil ako listinný dôkaz zápisnice z ústnych pojednávaní z daňových kontrol dodávateľa, s obsahom ktorých sťažovateľa oboznámil a umožnil sa mu k nim vyjadriť. 27. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti vyplývajúce z vyjadrení uvedených osôb a vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach s ďalším vykonaným dokazovaním. Vyjadrenia U. X. (konateľky spoločností A. J. Secret Consulting s.r.o.) a H. (konateľa sťažovateľa) žalovaný nepovažoval za hodnoverné, pretože neboli podložené žiadnymi relevantnými podkladmi (zhodovali sa len s údajmi uvedenými na faktúrach) a boli v rozpore s vyjadreniami V. Q. (konateľ spoločnosti HiB Trade s.r.o.).

obsah. Ak sú sťažovateľovi známe právoplatné rozhodnutia vydané vo vzťahu k jeho dodávateľom, v ktorých mal byť vyslovený opačný záver o povahe obchodovaného tovaru, nestačí sa, pre účinné spochybnenie argumentácie žalovaného, obmedziť len na všeobecné konštatovanie o ich existencii.

30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025