2Sfk/62/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200531.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/130/2019
- IČS
- 4019200531
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4/ 3000, 945 01 Komárno, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51814498, zapísaný v SAK reg. č.:1233, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/130/2019-288 z 8. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom kasačného konania sa právo na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Colný úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie o vzniku colného dlhu č. 1095265/1/149987/2014 z 9. júna 2014, ktorým uložil žalobcovi povinnosť colný dlh uhradiť. 2. Po odvolaní podanom žalobcom žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie rozhodnutím č. 451708-2/2014 z 28. novembra 2014 s odôvodnením, že v rozhodnutí nebol dostatočne určený okruh osôb zodpovedných za vzniknutý colný dlh. 3. Prvostupňový orgán vydal nové rozhodnutie č. 1095265/1/57533/2015 z 18.februára 2015 o vzniku colného dlhu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil povinnosť colný dlh vo výške 26.679,41 EUR uhradiť. Prvostupňový orgán ustálil, že v zmysle čl. 203 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „Colný kódex“) a v zmysle § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) je sťažovateľ povinným dlžníkom colného dlhu vzhľadom na nezákonné odňatie tovaru (cesnaku) spod colného dohľadu. Žalobca v tranzitnej operácii vystupuje ako skutočný príjemca tovaru v zmysle čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu a za spoločných a nerozdielnych dlžníkov colného dlhu prvostupňový orgán podľa čl. 213 Colného kódexu určil právnické osoby INTER-INVEST GROUP, s.r.o. (príjemca tovaru), EURO-MONT SK s.r.o. (prepravca tovaru) a PATERNOSTER EN CO (hlavný zodpovedný, držiteľ colného režimu vonkajší tranzit). 4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 175348/2015 z 30. júna 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Námietku, že v dôsledku vydania samostatných rozhodnutí voči každému zo solidárnych dlžníkov prvostupňový orgán vymeral colný dlh štyrikrát posúdil ako nedôvodnú. Colný dlh je jednoznačne špecifikovaný právnou kvalifikáciou vzniku (čl. 203 ods. 1 Colného kódexu), okamihom vzniku (19. apríla 2012), výškou (26679,41 EUR) a evidenčným číslom zápisu do účtovnej evidencie (0526530500002) a solidarita dlžníkov vzniká ex lege (čl. 213 Colného kódexu), nie rozhodnutím prvostupňového orgánu. 6. Námietku, že colný dlh nevznikol podľa čl. 203 ods. 1 ale podľa čl. 204 Colného kódexu vyhodnotil ako nedôvodnú. Po tovare bolo potrebné pátrať, preto ide o nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. 7. Námietku o nevedomosti o tom, že sa tovar nachádzal pod colným dohľadom resp. v colnom režime tranzit žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca je dlžníkom colného dlhu v zmysle čl. 203 ods. 1 prvý pododsek Colného kódexu, zakladajúcim objektívnu zodpovednosť. Jeho vedomosť je vzhľadom na uvedené irelevantná.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, ktorou namietal nezákonnosť rozhodnutí a postupu prvostupňového orgánu ako aj žalovaného. Navrhol, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie pre nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.
9. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 11S/199/2015 zo 7. júna 2017 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd sa meritom veci nezaoberal. Rozhodnutie žalovaného zrušil pre procesné pochybenie žalovaného, ktorý nekonal so všetkými účastníkmi konania, čím im odňal právo na súdny proces.
Správny súd mal za to, že napriek skutočnosti, že odvolanie proti rozhodnutiu podal len žalobca, žalovaný mal konať so všetkými dlžníkmi ako s účastníkmi konania a rozhodnutie žalovaného aj všetkým doručiť. 10. Vyššie uvedený rozsudok bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžfk/5/2018 z 26. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok NSSR“). Dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie veci. NS SR sa nestotožnil so správnym súdom, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z toho dôvodu, že žalovaný nekonal so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi. NS SR poukázal na to, že voči ostatným dlžníkom prvostupňový orgán konal osobitne, keď voči nim vydal samostatné rozhodnutia.
Uvedené nespôsobuje vadu konania. Keďže ostatní solidárni dlžníci nepodali opravné prostriedky proti rozhodnutiam, ktoré zaväzovali ich, nevzhliadol NS SR dôvod na to, aby žalovaný s nimi konal v konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zaväzovalo výlučne
jeho. NS SR zaviazal správny súd vec opätovne prejednať a zaoberať sa žalobou meritórne. 11. Správny súd opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn. 11S/130/2019 z 8. februára 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V prvom rade poukázal na rozsudok NS SR a skonštatoval, že v súlade s jeho právnymi závermi prvostupňový orgán postupoval zákonne, keď vydal samostatné rozhodnutia o vzniku colného voči jednotlivým solidárnym dlžníkom. V súlade so zákonom bolo aj to, že solidaritu určil v jednotlivých rozhodnutiach odkazom na čl. 213 Colného kódexu tak, že riadne špecifikoval, kto sú solidárni dlžníci okrem subjektu zaviazaného konkrétnym rozhodnutím. NS SR taktiež konštatoval, že colný dlh z dôvodu samostatných rozhodnutí nebol vymeraný štyrikrát, ako tvrdil žalobca a že rozhodnutie vydané voči konkrétnemu dlžníkovi neboli prvostupňový orgán ani žalovaný povinní doručovať ostatným solidárnym dlžníkom. Uvedeným sa vyjadril k väčšine žalobcových námietok, ktoré tak vyhodnotil ako nedôvodné.
12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku týkajúcu sa zastavenia konania proti voči dodávateľovi Štefan Mesároš - VEZOPAX, nakoľko rozhodnutie o zastavení konania voči uvedenému subjektu nebolo predmetom prieskumu pred správnym súdom.
13. Správny súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou prvostupňového orgánu a žalovaného, že žalobca je dlžníkom v zmysle čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu, nakoľko možno dôvodne konštatovať, že to bol žalobca, ktorý ako vlastník tovaru odňal tovar spod colného dohľadu. Tovar mal žalobca predložiť colnému úradu určenia do 18. apríla 2012 (dovtedy trval colný režim tranzit), čo neurobil. Na situácii nič nemení ani skutočnosť, že na faktúre zo 17. apríla 2012 od dodávateľa Štefan Mesároš - VEZOPAX bola uvedená poznámka „tovar je preclený“. Dňa 19. apríla 2012 tak vznikol colný dlh.
14. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán mal na vec aplikovať čl. 204 a nie čl. 203 Colného kódexu. Správny súd ustálil, že uvedené články majú inú pôsobnosť, pričom čl. 203 Colného kódexu sa aplikuje pre prípad odňatia spod colného dohľadu. Keďže tovar nebol colnému úradu určenia vôbec predložený a dostal sa do hospodárskeho obehu bez preclenia, prvostupňový orgán na uvedený skutkový stav správne aplikoval čl. 203 Colného kódexu.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
15. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právne predpisy. 16. Žalobca v časti VII. kasačnej sťažnosti zopakoval námietky týkajúce sa solidarity dlžníkov, počtu rozhodnutí o vzniku colného dlhu (spolu štyri voči všetkým solidárnym dlžníkom samostatne), v čoho dôsledku došlo k viacnásobnému vyrubeniu colného dlhu a o nedoručovaní týchto rozhodnutí všetkým solidárnym dlžníkom navzájom. 17. Žalobca ďalej namietal, že vznik colného dlhu mal byť právne kvalifikovaný podľa čl. 204 Colného kódexu a nie čl. 203 Colného kódexu, nakoľko nešlo o odňatie tovaru spod colného dohľadu, ale o porušenie povinností v režime tranzitu podľa čl. 96 ods. 2 Colného kódexu.
Uplynutie lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia nie je podľa žalobcu možné kvalifikovať ako odňatie tovaru spod colného dohľadu, ale ako porušenie povinnosti v režime tranzitu, čo zodpovedá vzniku colného dlhu podľa čl. 204 Colného kódexu. 18. Ďalšou námietkou žalobca nadviazal na právne posúdenie vzniku colného dlhu podľa čl. 204 Colného kódexu a tvrdil, že keďže colný dlh vznikol podľa čl. 204 Colného kódexu, žalobca nie je za jeho vznik zodpovedný, pretože žiadnu povinnosť neporušil. Žalobca poukázal na to, že príjemcom bola podľa tranzitného dokladu obchodná spoločnosť INTER- INVEST GROUP, s.r.o.
V zmysle čl. 96 ods. 2 Colného kódexu je príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu spoločenstva, povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia. Povinnosť predložiť tovar
colnému úradu tak nemal žalobca, ale spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. ako príjemca tovaru, ktorý predmetnú povinnosť porušil. Okruh príjemcov nie je možné podľa žalobcu rozširovať na „skutočných príjemcov“. 19. Žalobca mal za to, že ak colný dlh vznikol tak, ako tvrdia správne orgány, teda nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu, stalo sa tak konaním INTER-INVEST
GROUP, s.r.o. K odňatiu spod colného dohľadu došlo podľa žalobcu predajom tovaru (faktúra z 10. apríla 2012) Štefanovi Mesárošovi - VEZOPAX, ktorého účelom bolo nepredložiť tovar colnému úradu určenia.
INTER-INVEST GROUP, s.r.o. mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v režime tranzit. Dňom 10. apríla 2012 došlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu, a teda aj dňom vzniku colného dlhu. Akékoľvek ďalšie konanie žalobcu po uvedenom dátume (nepredloženie tovaru colnému úradu určenia v lehote do 18. apríla 2012) je pre vznik colného dlhu irelevantné, nakoľko colný dlh už vznikol a dlžníkmi colného dlhu majú byť právnické osoby INTER-INVEST GROUP, s.r.o. (príjemca tovaru) a Štefan Mesároš - VEZOPAX, nakoľko ich konaním došlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu.
Rozsudok
správneho súdu navrhol žalobca zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie. 20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 13. júna 2022 v tom zmysle, že nesúhlasí so žalobcovými tvrdeniami, že vydanie samostatných rozhodnutí je nezákonný postup spôsobujúci viacnásobný vznik colného dlhu. Colný dlh vzniká zo zákona, nie na základe rozhodnutia, keďže rozhodnutie má deklaratórny charakter, preto je irelevantné, či bolo vydané jedno alebo viacero rozhodnutí. Všetky rozhodnutia sa týkajú jedného a toho istého colného dlhu, ktorý je vo všetkých rozhodnutiach jednoznačne a identicky označovaný, čo je súladné so zákonom. Žalovaný nesúhlasí, že mohol vydať len jedno rozhodnutie zaväzujúce všetkých dlžníkov spoločne a nerozdielne. Colný dlh zanikne zaplatením ktoréhokoľvek z dlžníkov a v prípade jeho viacnásobného zaplatenia budú finančné prostriedky vrátené. Vydanie samostatných rozhodnutí voči jednotlivým dlžníkom nie je nezákonným postupom a nespôsobuje prekážku litispendencie ani veci rozhodnutej.
Solidarita vznikla podľa žalovaného v zmysle čl. 213 Colného kódexu. K osobe Štefan Mesároš - VEZOPAX žalovaný uviedol, že konanie bolo voči nemu zastavené z dôvodu, že išlo len o sprostredkovateľa a v momente uplynutia lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia sa tovar nenachádzal u neho ale u žalobcu. Tovar sa u žalobcu nachádzal od 7. apríla 2012. Otázka vedomosti žalobcu je taktiež irelevantná s ohľadom na znenie čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu, ktorý je založený na objektívnej zodpovednosti.
Nevyhnutné pre založenie žalobcovej zodpovednosti nie je ani to, aby bol v príslušných colných a sprievodných dokladov vedený ako príjemca tovaru. 21. K námietke vzniku colného dlhu podľa čl. 203 resp. podľa čl. 204 Colného kódexu žalovaný uviedol, že žalobcova argumentácia je nesprávna, pokiaľ tvrdí, že colný dlh vznikol v dôsledku porušenia povinnosti, a teda podľa čl. 204 Colného kódexu. V prípade nezákonného odňatia tovaru spod colného dohľadu dôjde vždy aj k porušeniu povinnosti, to ale neznamená, že colný dlh vznikol podľa čl. 204 Colného kódexu. O čl. 204 Colného kódexu by bolo možné uvažovať napríklad v prípade, kedy by bol tovar predložený colnému úradu určenia po lehote, alebo by neboli dodržané povinnosti na zabezpečenie jeho identifikácie.
V situácii aká nastala u žalobcu, kedy tovar nebol predložený vôbec a je nutné po tovare pátrať, ide jednoznačne o odňatie tovaru spod colného dohľadu. Nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 Colného kódexu je závažnejšie ako porušenie podmienok colného režimu v zmysle čl. 204 Colného kódexu, a preto ho konzumuje. 22. Žalobca sa opätovne vyjadril podaním z 11. júla 2022 tak, že zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, ktoré zopakoval. 23. Žalovaný sa opätovne vyjadril podaním z 8. januára 2024 tak, že zotrval na svojich predošlých vyjadreniach k žalobcovým námietkam. 24. Žalobca sa opätovne vyjadril podaním z 22. januára 2024 tak, že zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, ktoré zopakoval. 25. Žalovaný sa opätovne vyjadril podaním z 9. februára 2024 tak, že zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, ktoré zopakoval.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
27. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený.
29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 30. V prvej časti kasačnej sťažnosti žalobca zotrval na svojich námietkach týkajúcich sa procesného postupu prvostupňového orgánu pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia a žalovaného v konaní o odvolaní (zhrnuté v bode 16. tohto rozsudku).
Uvedené námietky vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, a to aj s ohľadom na to, že už boli predmetom prieskumu kasačného súdu. V záujme zachovania právnej istoty a keďže sa kasačný súd s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku NS SR v celom rozsahu stotožňuje, odkazuje najmä na bod 52. odôvodnenia rozsudku NS SR, v ktorom boli predmetné námietky posúdené:
52. V prejednávanej veci colný orgán uložil svojim rozhodnutím (následne žalovaný toto rozhodnutie potvrdil) povinnosť k úhrade colného dlhu (dovoznej platby) práve žalobcovi a od neho toto plnenie žiadal, zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia určil danou špecifikáciou aj ostatných solidárnych dlžníkov. Rovnako je nesporné a vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu, že colný úrad konal a rozhodoval aj vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom, vo vzťahu k nim vydával samostatné rozhodnutia, pričom v každom z nich konštatoval solidaritu dlžníctva v zmysle čl. 203 resp. 213 Colného kódexu, pričom kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že vždy je zrejmé, že ide o jeden a ten istý colný dlh (vo výške 26.679,41,- Eur) vzťahujúci sa k tomu istému tovaru. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným správnym súdom, že pochybil žalovaný, keď nedoručoval a nekonal s ostatnými solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu vzhľadom na vyššie uvedené právne názory kasačného súdu. Naviac ako bolo uvedené, vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy konal
samostatne (vydával jednotlivé rozhodnutia vyššie uvedené a konštatoval solidaritu dlžníctva vo vzťahu k tam uvedeným subjektom), čo nemôže spôsobovať vadu konania resp. podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
To, že ostatní solidárni dlžníci, nepodali opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam, resp. správne žaloby, nemôže byť vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. 31. Uvedený právny záver NS SR je v súlade aj so skoršou rozhodovacou praxou kasačného súdu, napríklad sp. zn. 3Sžf/13/2008 zo 4. decembra 2008, v ktorom bolo vyložené ustanovenie § 198 zákona č. 180/1996 Z. z. Colný zákon účinný do 30. júna 2001, tak, že colný dlh vzniká ex lege, nastaním zákonom predpokladaných skutočností. Rozhodnutia colných úradov vznik colného dlhu v dôsledku odňatia tovaru spod colného dohľadu len deklarujú a rozhodnutím dlžníkovi oznamujú. Tieto rozhodnutia tak nevytvárajú nové práva a povinností, ale len potvrdzujú skutočnosti, ktoré nastali (mali nastať v minulosti). Rovnako je rozhodnutie deklaratórne i v časti určenia dlžníka - žalobcu.
32. Vyššie uvedený výklad sa síce týka ustanovenia, ktoré nebolo platné a účinné v čase vzniku colného dlhu v prejednávanom prípade, ale jeho znenie je totožné s právnou úpravou čl. 203 Colného kódexu. Jeho výklad poskytnutý NS SR považuje preto kasačný súd za relevantný a potvrdzujúci právny záver, že vydanie rozhodnutí voči každému solidárnemu dlžníkovi samostatne, ktoré majú len deklaratórnu povahu, nie je nezákonným postupom.
Námietka žalovaného bola preto vyhodnotená ako nedôvodná. 33. Kasačný súd sa ďalej zaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia vzniku colného dlhu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. Predmetná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. Kasačný súd sa nestotožnil so žalobcom v tvrdení, že colný dlh nevznikol podľa čl. 203 ods. 1 ale podľa čl. 204 Colného kódexu. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) je k otázke výkladu slovného spojenia „nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu“ rozsiahla a jednoznačná.
34. Pojem „odňatie tovaru spod colného dohľadu“ v zmysle čl. 203 ods. 1 Colného kódexu zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ktorého výsledkom je bránenie, hoci aj dočasné, príslušnému colnému orgánu v tom, aby mal prístup k tovaru pod colným dohľadom a mohol uskutočniť colné kontroly. Uvedená definícia je opakovane používaná Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) v nezmenenej podobe v jeho rozhodovacej činnosti, napríklad rozsudkoch z 11. júla 2002, Liberexim, C-371/99, bod 55; z 29. apríla 2004, British American Tobacco, C-222/01, bod 47; z 20. januára 2005, Honeywell Aerospace, C-300/03, bod 19; z 1. februára 2001, D. Wandel, C-66/99, bod 47; z 12. júna 2014, SEK Zollagentur, C-75/13, bod 28.
35. Zo skutkového stavu, tak ako vyplýva z administratívneho spisu je zrejmé, že pojmové znaky definície odňatia tovaru spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 Colného kódexu sú naplnené. Tovar, ktorý žalobca prijal do svojich skladov, a ktorý nebol ani posledný deň lehoty predložený colnému úradu určenia na vykonanie kontrol, musel byť vypátraný colnými orgánmi. Je teda zrejmé, že následkom konania - prijatia tovaru do skladu ako aj opomenutia - jeho nepredložením na vykonanie colných kontrol, došlo k dočasnému bráneniu colným orgánom v prístupe k tovaru, keďže colné orgány nemali v tom čase vedomosť o mieste uskladnenia tovaru.
36. Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že skutkové okolnosti v prejednávanej veci predstavujú odňatie tovaru spod colného dohľadu aj z toho hľadiska, že v čase nevedomosti colných orgánov o mieste uskladnenia tovaru existovalo riziko, že tovar sa dostane do hospodárskeho obehu Európskej únie bez jeho preclenia.
37. Existencia rizika, že tovar bude uvedený do hospodárskeho obehu Európskej únie bez splnenia colných platobných povinností je taktiež jedným zo znakov odňatia tovaru spod colného dohľadu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. Existencia takéhoto rizika nepredstavuje znak nesplnenia povinností alebo podmienok v zmysle čl. 204 Colného kódexu, pretože v takomto prípade ide napríklad o situácie, kedy je tovar objektívne zničený pred tým, ako stihne byť predložený colnému úradu určenia. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje najmä na rozsudky SDEÚ z 20. januára 2005, Honeywell Aerospace, C-300/03, bod 20; z 15. mája 2014, X, C-480/12, body 35 a 36.
38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okolnosti vo veci samej predstavujú vznik colného dlhu v dôsledku odňatia tovaru spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 Colného kódexu a nie nesplnením povinností či podmienok v zmysle čl. 204 Colného kódexu.
39. Prejednávaný prípad nemožno subsumovať pod čl. 204 Colného kódexu ani z toho dôvodu, že ako vyplýva z rozsudku SD EÚ vo veci C-154/16 Latvijas dzelzcelš z 18. mája 2017 bod 52: články 203 a 204 Colného kódexu majú rozdielnu pôsobnosť. Zo znenia článku 204 tohto kódexu vyplýva, že tento článok sa uplatňuje len v prípadoch, ktoré nepatria do článku 203 uvedeného kódexu, ktorého uplatniteľnosť na predmetný skutkový stav sa skúma najprv (viď tiež rozsudky SD EÚ z 12. februára 2004, Hamann International, C-337/01, body 28 až 30; z 29. októbra 2015, B & S Global Transit Center, C-319/14, body 25 až 27).
40. Inak povedané, ustanovenia článku 204 Colného kódexu sa môžu uplatniť len v takom prípade, pokiaľ colný dlh nevznikol podľa čl. 203 Colného kódexu. Takýto výklad je súladný s výkladom SD EÚ prezentovaným napríklad v rozsudkoch z 12. februára 2004, Hamann International, C-337/01; 25. júna 2015, DSV Road, C-187/14, bod 24.
41. V nadväznosti na uvedené je nutné konštatovať, že nepredloženie tovaru colnému úradu určenia v prejednávanom prípade malo za dôsledok vznik colného dlhu odňatím tovaru spod colného dohľadu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. Námietka žalobcu, že colný dlh vznikol v zmysle čl. 204 Colného kódexu bola preto vyhodnotená ako nedôvodná.
42. Nadväzujúca žalobcova námietka, že žalobca nie je za colný dlh vzniknutý podľa čl. 204 Colného kódexu zodpovedný, nakoľko neporušil žiadnu povinnosť, je nedôvodná. Kasačný súd vyššie ustálil, že colný dlh vznikol odňatím tovaru spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 ods. 1 Colného kódexu, nie čl. 204 Colného kódexu. Otázka porušenia alebo neporušenia povinností žalobcom v zmysle čl. 204 Colného kódexu je preto irelevantná.
43. Na záver žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, pričom tvrdil, že nie je subjektom, ktorý odňal tovar spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu. Aj táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.
44. Skutková podstata vyjadrená v čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu je založená na objektívnej zodpovednosti subjektu, preto nemajú právny význam žalobcove tvrdenia, že si nebol vedomý povinnosti predložiť tovar colnému úradu určenia.
45. V zmysle čl. 203 ods. 1 Colného kódexu: colný dlh pri dovoze vzniká: nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu. A podľa čl. 203 ods. 2 Colného kódexu: colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu. Prvostupňový orgán ustálil, že okamihom, kedy bol tovar odňatý spod colného dohľadu bolo uplynutie lehoty na jeho predloženie colnému úradu určenia. Kasačný súd sa s takto určeným okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu stotožňuje.
46. Do momentu, kým neuplynula predmetná lehota, mal akýkoľvek subjekt možnosť tovar predložiť na preclenie colnému úradu. Do uplynutia predmetnej lehoty colné orgány ani nemohli vyžadovať predloženie tovaru na preclenie, preto objektívne nemohlo dôjsť ani k „bráneniu vykonania colných kontrol“. Čo je pojmovým znakom odňatia tovaru spod colného dohľadu. 47.
Inak povedané, do momentu uplynutia lehoty na predloženie tovaru colné úrady v zásade (aj keď nie fakticky) mali tovar pod dohľadom na základe colných vyhlásení. Až momentom uplynutia lehoty na predloženie tovaru colné orgány stratili informáciu o tom, kde sa nepreclený tovar nachádza a začalo im byť bránené vykonať colné kontroly.
48. V zmysle rozsudku SD EÚ z 1. februára 2001, D. Wandel, C-66/99, bod 47, 48 pritom platí, že odňatím tovaru spod colného dohľadu je akékoľvek konanie / opomenutie, ktoré vedie k bráneniu colným úradom v prístupe k vykonaniu colných kontrol, pričom úmysel osoby, ktorá sa odňatia tovaru spod colného dohľadu reálne dopustí, k takémuto bráneniu nemusí vôbec smerovať.
49. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva (a zistenie skutkového stavu nepopiera ani žalobca), že posledný deň lehoty sa tovar objektívne nachádzal u žalobcu. Žalobca tak bol jediným subjektom, ktorý mohol v posledný deň lehoty tovar predložiť colným úradom. Vzhľadom na skutočnosť, že tak neurobil, začal objektívne brániť colným úradom vo vykonaní colných kontrol, pričom je bezpredmetné, či jeho úmysel k takému následku smeroval alebo nie ako aj to, či o povinnosti predložiť tovar colnému úradu určenia vedel alebo nie.
Odňatie tovaru spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 ods. 1 v spojitosti s čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu je založené na objektívnej zodpovednosti. 50. Právny záver, že žalobca sa dopustil odňatia tovaru spod colného dohľadu nepredložením tovaru colnému úradu určenia je súladný s právnym záverom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/2/2011 z 29. marca 2011, že colný dlh odňatím tovaru spod colného dohľadu vzniká v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na predloženie tovaru. (Pozn. súdu: predmetným rozsudkom bolo síce zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, avšak pre procesné pochybenie nie pre právne posúdenie dôvodu a okamihu vzniku colného dlhu, s ktorým sa NS SR stotožnil.)
51. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením správneho súdu, podľa ktorého je žalobca dlžníkom v zmysle čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu, nakoľko možno dôvodne konštatovať, že to bol žalobca, ktorý ako vlastník tovaru odňal tovar spod colného dohľadu. Tovar mal žalobca predložiť colnému úradu určenia do 18. apríla 2012 (dovtedy trval colný režim tranzit), čo neurobil a 19. apríla 2012 preto vznikol colný dlh.
Námietka nesprávneho právneho posúdenia bola preto vyhodnotená ako nedôvodná a kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
52. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a nevzhliadol vady, na ktoré by mal prihliadať z vlastnej iniciatívy (uznesenie sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023), rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). 54. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. februára 2024