2Sfk/69/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): NeoTec Martin, s.r.o., so sídlom Brezová 13, 036 01 Martin, IČO: 31595375, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47248327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102450189/2019 zo dňa 28.10.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/1/2020-229 zo dňa 23.02.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/1/ 2020-229 zo dňa 23.02.2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102450189/2019 zo dňa 28.10.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100355486/2019 zo dňa 04.02.2019 bez zistení a protokol č. 100355487/2019 zo dňa 04.02.2019 so zisteniami (ďalej aj ako „protokol“). 2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2014 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 1588,- eur z dodávateľských faktúr č. 2014010 zo dňa 09.04.2014 a č. 2014011 zo dňa 14.04.2014 (ďalej aj ako „preverované faktúry“) od spoločnosti MMBC Alfa, s.r.o. za dodávku tovaru „Tovar 28-NT-Durkop“ (spotrebné a náhradné diely pre stroje na spracovanie koží).

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102450189/2019 zo dňa 28.10.2019 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie, stotožniac sa so skutkovým stavom zisteným správcom dane. 5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí: - sa stotožnil so záverom správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi tak ako je deklarované na preverovaných faktúrach, t. j. práve spoločnosťou MMBC Alfa, s.r.o.; - poukázal na to, že dodávateľská spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, na adrese sídla sa nenachádzala, správcom dane požadované doklady nepredložila.

W.. G. Y. (v rozhodnom období viedol účtovníctvo dodávateľa). Žiadna zo získaných svedeckých výpovedí podľa žalovaného nepreukázala dodanie od deklarovaného dodávateľa; - zdôraznil, že ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, ktorý iný dodávateľ tovar dodal.

II. Konanie na správnom súde

7. Z argumentácie správneho súdu možno poukázať na nasledovné úvahy: - žalobnú námietku o nevyporiadaní sa s odvolacou námietkou, že správca dane vydal v rámci tej istej daňovej kontroly dva protokoly, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, poukážuc na str. 12 preskúmavaného rozhodnutia, kde žalovaný k uvedenej odvolacej námietke podal zrozumiteľné vysvetlenie; - za rozpornú so skutočnosťou vyplývajúcou z obsahu administratívneho spisu vyhodnotil správny súd námietku o absencii kontrolných zistení a absencii vyhodnotenia dôkazov v protokole č. 100355487/2019 zo dňa 04.02.2019; - k námietke o nevykonaní dôkazu kontrolnými výkazmi dodávateľa správny súd uviedol, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná. Nevykonanie tohto dôkazu správca dane náležite zdôvodnil, a to poukazom na to, že údaje v kontrolnom výkaze nie sú dôkazom o tom, že dodanie tovaru a služieb bolo uskutočnené spôsobom a dodávateľom uvedeným na

obchodov. Zákon o DPH nestanovuje, aké konkrétne dôkazné prostriedky majú byť použité na to, aby bol nárok daňového subjektu na odpočet DPH preukázaný. Dôkazné prostriedky závisia od charakteru dodávaného tovaru alebo služby; - argumentačný poukaz žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018 označil správny súd za nedôvodný pre nepreukázanie, že skutkový stav prejednávanej veci má rovnaké prvky, ako v tomto rozsudku. Obdobne vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu rozsudkom NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019; - správny súd taktiež za nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu žalobcu rozsudkami NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 a sp. zn. 3Sžf/49/2017, ako aj rozsudkom SD EÚ vo veci C-80/11 a C-142/ 11, keďže ich nemožno aplikovať na prejednávanú vec pre rozdielnosť skutkového stavu.

Musí však byť preukázané, že dodávateľom tohto tovaru je on a nie tretia osoba, pričom práve táto skutočnosť bola správcom dane dôvodne spochybnená; - správny súd uzavrel, že popri faktúrach, príjemkách na sklad, rámcovej zmluve bolo potrebné, aby žalobca svoj nárok preukázal dôkazmi, ktoré v čo najväčšej miere objektivizujú skutočnosti ním deklarované. Medzi také dôkazy správny súd vymenoval napr. návody na použitie dodávané s obchodovaným tovarom, záručné listy, fotodokumentáciu a pod.; - správny súd sa vyjadril aj k znaleckému posudku znalca W.. I. V.. 03/2020 zo dňa 25.09.2020, doručenému správnemu súdu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

1 zákona o DPH vo vzťahu ku zdaniteľnej osobe - dodávateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach. Aj so zreteľom na skutočnosť, že SD EÚ vo veci C-154/20 medzičasom rozhodol (dňa 09.12.2021), správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/1/2020-229 zo dňa 23.02.2022 podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), súc názoru, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tiež že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

- správny súd nepochopil, ako v skutočnosti prebiehali obchodné transakcie realizované medzi sťažovateľom, ako odberateľom a jeho dodávateľom, keď uviedol, že mal správcovi dane za účelom preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH predložiť napríklad návody na použitie, fotodokumentáciu, záručné listy a pod. Sťažovateľ tieto dokumenty ani nemal k dispozícii, keďže náhradné diely, ktoré kúpil od dodávateľa, predal zabalené tak, ako ich prijal a ak niekedy ich balenia aj otvoril, tak len za účelom kontroly, či boli dodané správne

Sťažovateľ predložil riadne vedenú evidenciu, ktorá preukazuje dodanie tovaru práve dodávateľom MMBC Alfa s.r.o. Správny súd nikde vo svojom napadnutom rozsudku nepopísal, ako konkrétne správca dane spochybnil vierohodnosť dôkazov predložených

tvrdení; - vypočutí svedkovia potvrdili, že spoločnosť MMBC Alfa s.r.o. obchodovala v preskúmavanom období so sťažovateľom a predmetom tohto obchodovania boli dodávky tovaru - dielov pre šijacie stroje. Toto potvrdenie dosvedčuje dodávky medzi týmito subjektmi. Pravdivosť svedeckých výpovedí správca dane, žalovaný a ani správny súd nespochybnili, nevyhodnotili ich v celom kontexte; - správny súd riadne nepreskúmal predložený dôkaz - znalecký posudok č. 03/2020 zo dňa 27.09.2020 vyhotovený súdnym znalcom W., čo malo za následok nesprávne pochopenie jeho záverov, nakoľko tento posudok zjavne spochybnil odborné skutkové závery daňových

Tým bola vyvrátená pochybnosť o tom, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný; - správny súd nesprávne právne posúdil nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH sťažovateľom. DPH bola voči sťažovateľovi uplatnená platiteľom na vstupe a dodaný tovar použil sťažovateľ na ďalší predaj, pričom svoj nárok na odpočítanie DPH deklaroval faktúrou vyhotovenou dodávateľom (platiteľom) podľa zákona o DPH; - napadnutý rozsudok správneho súdu je v rozpore s judikatúrou SD EÚ.

10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti kasačnému súdu navrhol, aby kasačné konanie podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP prerušil a obrátil sa na SD EÚ s nasledovnými prejudiciálnymi otázkami: 1) Je s právom EÚ zlučiteľná vnútroštátna prax, ktorá podriaďuje uplatnenie práva na odpočítanie, pokiaľ ide o DPH a daň z príjmov právnických osôb, tým, že dotknuté subjekty majú okrem daňovej faktúry disponovať inými podpornými dokladmi, pričom disponujú aj niektorými inými dôkazmi (ako napr. fotodokumentácia a svedecké výpovede), t. j. ďalšími dodatočnými podpornými dokladmi, ktoré vnútroštátne daňové predpisy jasne a presne nevymedzujú, a to aj v prípade, ak dotknuté subjekty nie sú schopné poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné? 2) Bráni zásada neutrality, proporcionality a ekvivalencie uplatňovaniu práva na odpočítanie, pokiaľ ide o DPH a daň z príjmov právnických osôb, v prípade dobromyseľnej obchodnej spoločnosti, ktorá sa z daňového hľadiska nedopustila pochybenia a ktorej sa odopiera právo na odpočítanie z dôvodu daňového postupu jej dodávateľov, o ktorom sa predpokladá, že

dodávateľov? 3) Ak by bolo potrebné na základe odpovedí na vyššie uvedené otázky nevyhnutné prísť k záveru, že existencia plnenia z faktúr nebola relevantne spochybnená a daňové bremeno sa neprenieslo na daňový subjekt, resp. že daňový subjekt podľa svojich najlepších možností dostatočne nepreukázal skutočnú existenciu plnenia z faktúr, má sa Smernica 2006/112/ES vykladať tak, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej rozhodovacej praxi súdov alebo iných kompetentných orgánov, podľa ktorej je možné právo na odpočítanie DPH uplatniť len v prípade, že daňový subjekt preukáže, že jej tovar alebo službu (zdaniteľné plnenie) dodala zdaniteľná osoba uvedená vo faktúre? 4) Ak by bola odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná a daňový subjekt uvedenú dôkaznú povinnosť nesplní, pretože nebude dostatočne preukázané, že zdaniteľné plnenie dodala zdaniteľná osoba uvedená na faktúre, možno tomuto daňovému subjektu odoprieť právo na odpočet dane na vstupe bez toho, aby bolo preukázané, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že nadobudnutím tovaru alebo služieb sa zúčastňuje daňového podvodu?

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

JUDr. Mariánovi Trenčanovi. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou

14. Predmetom kasačnej sťažnosti je napadnutý rozsudok správneho súdu zamietajúci žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu DPH v sume 1588,- eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014.

15. Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. S obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozsudky sp. zn. 10Sžfk/1/2021 zo dňa 27.04.2022 (zdaňovacie obdobie júl 2015), sp. zn. 4Sžfk/2/2021 zo dňa 26.08.2022 (zdaňovacie obdobie október 2014), sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022 (zdaňovacie obdobie október 2015) a sp. zn. 1Sžfk/1/2021 zo dňa 29.09.2022 (zdaňovacie obdobie máj 2014). Predmetné rozsudky sa týkali totožnej daňovej kontroly vykonanej u sťažovateľa v rámci obdobného obchodného reťazca, pričom kasačný súd v predmetných konaniach považoval argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na

správcom dane. (15) V prvom rade je podstatné zhrnúť v čom spočívajú podmienky uplatnenia odpočtu DPH. Právny základ je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“).

osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) - tovar alebo služba musí byť dodaná zdaniteľnou osobou v zmysle smernice 2006/112 a súčasne tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (materiálne podmienky). (16) Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH) 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o správe daní“). Rozsah a spôsob dokazovania je ustanovený v § 24 daňového poriadku. (18) Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom odpočítania DPH.

správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť.“ (20) K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR príkladmo v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu.

rámcovú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o. a sťažovateľom - výzvy na predloženie účtovnej evidencie dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., ktoré preukazujú, že dodávateľ (ako aj jeho aktuálny konateľ) je nekontaktný - výsluch konateľa sťažovateľa - vypočul svedkov - konateľku dodávateľa v období vydania faktúr, konateľa dodávateľa v období pred vydaním faktúr, ktorý bol následne zamestnancom dodávateľa v období vydania faktúr a tiež účtovníka, ktorý v období vydania faktúr viedol pre dodávateľa účtovníctvo (24) Na základe uvedených dôkazov správca dane dospel k záveru, že vecné plnenie z faktúr nenastalo a predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné a vystavené bez reálneho

bremeno. (25) K tomuto záveru sťažovateľ vyjadril svoj nesúhlas a vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane nepreukázal svoje kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov, ale len ničím nepodložené pochybnosti. Vzhľadom na uvedené vytkol správcovi dane nevykonanie dôkazov, ktoré podľa neho dostatočne preukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH a to: - kontrolné výkazy dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. - dôkazy týkajúce sa následného predaja tovaru nadobudnutého od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. konkrétnym odberateľom sťažovateľa. (26) Z uvedeného je možné zhrnúť, že správca dane odmietol dôkazy sťažovateľa s veľmi povrchným a všeobecným odôvodnením. Dôvody správcu dane, na základe ktorých spochybnil dôveryhodnosť tvrdení a dôkazov predkladaných sťažovateľom, nedosahuje takú kvalitu, ktorú by bolo možné považovať za vzbudzujúcu vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu.

. Kasačný súd je presvedčený, že i keď tento dôkaz sám o sebe nie je nespochybniteľný, tak stále môže dopomôcť k dokresleniu skutkového stavu pre správcu dane. Totiž, ak by mal dodávateľ MMBC Alfa, s.r.o. v kontrolných výkazoch vedené faktúry, na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH, tak by tento dôkaz mohol, i keď len čiastkovo, preukazovať riadne vedenie týchto faktúr v účtovníctve dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. a tým vyvracať tvrdenie správcu dane, že pokiaľ nie je možné skontrolovať účtovníctvo dodávateľa uvedeného na faktúre, tak nie je možné považovať faktúry za vierohodné, pretože nie je možné zistiť, či má takýto subjekt vôbec tento doklad vo svojom účtovníctve zaúčtovaný a daň odvedenú. Tento záver podporuje aj účel kontrolných výkazov, ktorý zákonodarca vyjadril v dôvodovej správe k novele uskutočnenej zákonom č. 360/2013 Z. z. nasledovne: „Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre

Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní. Krížovou kontrolou údajov, uvedených v kontrolných výkazoch vzájomne obchodujúcich platiteľov dane, bude možné napríklad: - odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody - odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, pričom odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát

V tomto kontexte vidí kasačný súd jednu zásadnú nezrovnalosť v odôvodnení správcu dane a to v tom, že správca dane síce vyslovil, že sťažovateľ síce tovar mal a ďalej dodával, avšak nenadobudol ho od deklarovaného dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. Ako už kasačný súd uviedol v bode 21. tohto rozsudku, správca dane musí pri odmietnutí odpočtu DPH spochybniť tvrdenia daňového subjektu o tom, že boli splnené podmienky odpočtu DPH. Spochybnenie však tiež musí dosahovať určitý kvalitatívny štandard, aby mohlo byť považované za dôvodné. Za dôvodné je možné považovať len zmysluplne a logicky odôvodnené spochybnenie skutočností a dôkazov predložených daňovým subjektom. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenie neprihliadnutia správcu dane na následný predaj tovaru, ktorý mal sťažovateľ nadobudnúť od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., kasačný súd je toho názoru, že toto odôvodnenie pochybností správcu dane nevykazuje príslušnú kvalitu, keď len uzavrel, že nepopiera, že sťažovateľ mohol skutočne tovar dodať svojim odberateľom, ale nemal za preukázané skutočné dodanie tohto tovaru dodávateľom

Jedná sa napríklad o: - faktúry dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. spárované s príjemkami na sklad sťažovateľa, pričom fakturované položky sa zhodujú s položkami uvedenými na príjemkách, - skladové karty tovaru, ku ktorým sú priradené faktúry sťažovateľa vystavené jeho odberateľom tovaru aj s výdajkami a dodacími listmi, - účtovné závierky dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o, ako aj účtovné závierky sťažovateľa - fotodokumentácia niektorých balení tovaru, ktorý sťažovateľ podľa faktúr odoberal od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., - správy nezávislého audítora k účtovným závierkam sťažovateľa, pričom v týchto správach sa uvádza, že účtovné závierky poskytujú pravdivý a verný obraz o finančnej situácii a výsledku hospodárenia sťažovateľa. (31) Znalec k záverom svojho znaleckého posudku dospel pomocou metódy dvojitého priraďovania. Priraďoval zdaniteľné plnenia na vstupe k zdaniteľným plneniam na výstupe. Zjednodušene teda pároval tovary, ktoré sťažovateľ odobral od dodávateľa MMBC Alfa,

výstupe. Tu je potrebné poznamenať, že tento záver znalca sám o sebe nemá povahu právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu je jednoznačne možné naňho prihliadať ako na relevantný dôkaz, ktorý pomocou dôkazov nevykonaných správcom dane zrejme skôr potvrdzuje závery o tom, že hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH z uplatnených faktúr boli naplnené. (32) Krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s týmto dôkazom predloženým v konaní pred správnym súdom, keď veľmi povrchne skonštatoval, že výsledky znaleckého dokazovania majú charakter právneho posúdenia veci, pričom neprihliadal na obsah znaleckého posudku, najmä na zdôvodnenie záverov znalca, ako aj jednotlivých podkladov, z ktorých vychádzal. (33) Kasačný súd vzhľadom na vyššie zdôvodnené právne posúdenie veci považuje právne posúdenie krajského súdu za nesprávne najmä v tom, že považoval zo strany správcu dane a žalovaného za náležite spochybnenú vierohodnosť tvrdení a dôkazov predložených

16. S poukazom na vyššie uvedené úvahy kasačný súd uzatvára, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom. Správca dane a žalovaný relevantne nespochybnili dodanie tovaru tvrdeným dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o., dostatočne nezistili skutkový stav veci a nevysporiadali sa s dôkazmi predloženými a navrhnutými sťažovateľom.

17. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP s tým, že sa má obrátiť na SD EÚ s prejudiciálnymi otázkami (k ich zneniu viď bod 10. tohto rozsudku). Ako vyplýva z vyššie prezentovaných úvah kasačného súdu, pre samotné rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, t. j. rozhodnutie vo veci samej, nebolo potrebné obracať sa s navrhovanými prejudiciálnymi otázkami na SD EÚ, preto kasačný súd návrh sťažovateľa na prerušenie konania zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že kasačnej sťažnosti je potrebné vyhovieť primárne pre neunesenie dôkazného bremena správcom dane v spojení s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Správca dane nevyčerpal všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré mal v administratívnom konaní k dispozícii, čo viedlo k tomu, že správcom dane vykonané spochybnenie vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predložených sťažovateľom nebolo dostatočne preukázateľné, neopieralo sa o dôkazy dosahujúce takú relevanciu a dôkaznú silu, aby došlo k opätovnému presunu dôkazného bremena zo správcu dane na

V tejto súvislosti ústavný súd označil za ústavne konformné také východisko, podľa ktorého dôkazné bremeno prechádza na daňový subjekt v prípade, ak správca dane preukázateľným spôsobom spochybní uskutočnenie zdaniteľných plnení.

18. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný, prípadne aj správca dane, budú vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaní právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

V Bratislave dňa 28. augusta 2023